Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 402/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ

& RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Klaudia Azariová, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2018

osobne do podateľne doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ

& RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Klaudia Azariová, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. [pôvodne vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“)].

Zo sťažnosti vyplýva, že na základe žaloby mesta Košice (ďalej len „žalobca“)

domáhajúceho sa určenia svojho vlastníckeho práva k pozemkom pod kúpaliskom Triton

bolo ešte v roku 1997 začaté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľka je stranou napadnutého konania v postavení žalovanej.

Rozsudkom okresného súdu z 8. marca 1999 bola žaloba žalobcu zamietnutá v celom

rozsahu. Označený rozsudok okresného súdu bol uznesením Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) z 19. februára 2011 zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená

na ďalšie konanie. Následne okresný súd novým rozsudkom z 25. mája 2016 žalobu žalobcu

opätovne v celom rozsahu zamietol, pričom uznesením krajského súdu z 29. novembra 2017

bol tento rozsudok okresného súdu opätovne zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Sťažovateľka uvádza, že napadnuté konanie od roku 1997 až do dňa podania

sťažnosti ústavnému súdu pokračuje, bez toho, aby bolo vo veci právoplatne meritórne

rozhodnuté. Neprimeraná dĺžka konania je podľa jej názoru spôsobená aj tým, že okresný

súd stále zisťoval okruh strán konania napriek tomu, že povinnosť správne určiť okruh strán

v žalobe má žalobca. Pre veľký počet strán konania bolo pôvodné konanie vedené pod

sp. zn. rozdelené na viacero konaní (sp. zn. a sp. zn.

, pozn.).

Okresný súd podľa sťažovateľky nevyužíva procesné prostriedky priznané mu

, resp. na urýchlenie veci

na účel meritórneho rozhodnutia. Sťažovateľka zdôrazňuje, že ani po 21 rokoch od začatia

napadnutého konania nedošlo v ňom k žiadnemu relevantnému posunu. Napadnuté konanie

hodnotí ako neefektívne, neprimerane dlhé a neúmerne predlžujúce jej právnu neistotu.

Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie

o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR a základné právo na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené.

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

8.000,00 EUR (osemtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu

sťažovateľky.

4. Sťažovateľke priznáva náhradu trov konania v sume 390,50 €

(slovom tristodeväťdesiat eur päťdesiat centov), ktoré je Okresný súd Košice II povinný

zaplatiť na účet jej právneho zástupcu, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že okresný súd

rozsudkom sp. zn. z 23. mája 2018 žalobu žalobcu opätovne zamietol,

pričom rozsudok bol písomne vyhotovený a doručený právnej zástupkyni sťažovateľky

21. júna 2018.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď

napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv neexistujú zásadnejšie odlišnosti (napr. ,

, ), čo umožňuje preskúmať ich namietané porušenie spoločne.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ako aj právu podľa dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť pred

ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte

mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. , III. ÚS

20/00, , ). Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že jednou

zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Sťažovateľka „opomenula“ uviesť, že okresný súd ešte pred doručením sťažnosti

ústavnému súdu (6. júna 2018) opätovne vo veci rozhodol rozsudkom z 23. mája 2018 tak,

že žalobu žalobcu opätovne zamietol, t. j. rozhodol v prospech sťažovateľky ako žalovanej.

Z toho vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd už nemohol

porušovať sťažovateľkou označené základné právo podľa , ani jej právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na zistené skutočnosti a s poukazom na citovanú ustálenú judikatúru

ústavného súdu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uplatnených v sťažnosti.

Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd konštatuje, že v prípade, ak by krajský súd

zrušil aj v poradí tretí rozsudok okresného súdu z 23. mája 2008 a (opätovne) vrátil vec

okresnému súdu na ďalšie konanie, nič nebráni sťažovateľke v tom, aby sa opätovne

domáhala ochrany svojho základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru novou sťažnosťou podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2018