Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 285/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AESKULAP, spol. s r. o.,

Romanova 22-38, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou DEDÁK & Partners,

s. r. o., Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Štefan Dedák,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva vlastniť majetok podľa

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.

-952 z 19. decembra 2017 vo výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho

konania a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti AESKULAP, spol. s r. o., o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. mája

2018 doručené elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom

JUDr. Nikolety Gallovej, prokuristu obchodnej spoločnosti DEDÁK & Partners, s. r. o.,

Mostová 2, Bratislava, ktorým v mene svojho klienta obchodnej spoločnosti AESKULAP,

spol. s r. o., Romanova 22-38, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), podala sťažnosť

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva vlastniť majetok podľa rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -952 z 19. decembra 2017 (ďalej

len „napadnutý rozsudok“) vo výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho konania.

2. Zo sťažnosti vyplývajú nasledujúce skutočnosti:

«1. Sťažovateľ sa žalobou zo dňa 27.07.2011 podanou proti žalovanému v 1. rade:

Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 6, 820 05 Bratislava,

(ďalej len „Žalovaný v 1. rade“), žalovanému v 2. rade: Slovenská republika -

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová č. 2, 837 52 Bratislava,

(ďalej len „Žalovaný v 2. rade“) (Žalovaný v 1. rade a Žalovaný v 2. rade

spolu ďalej aj len „Žalovaní“) a žalovanému v 3. rade: Slovenská republika - Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,

(ďalej len „Žalovaný v 3. rade“) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by

Okresný súd Bratislava II uložil Žalovaným zaplatiť Sťažovateľovi spoločne a nerozdielne

sumu 1 454 500,48 EUR s príslušenstvom alebo alternatívne ak Okresný súd Bratislava II

zaujme stanovisko, že Žalovaní nie sú zodpovední za škodu, tak aby Okresný súd Bratislava

II vydal rozhodnutie, ktorým by uložil Žalovanému v 3. rade zaplatiť Sťažovateľovi 1 454

500,48 EUR s príslušenstvom...

2. Konanie v právnej veci Sťažovateľa proti Žalovaným o zaplatenie 1 145 319,47

EUR s príslušenstvom bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn.

(ďalej len „Konanie“).

3. Podaním zo dňa 15.10.2012 vzal Sťažovateľ návrh voči Žalovanému v III. rade

späť, preto Okresný súd Bratislava II Uznesením sp. zn. -280 zo dňa

16.10.2012 konanie voči Žalovanému v 3. rade zastavil.

4. Sťažovateľ na pojednávaní konanom dňa 10.09.2012 vzal návrh späť v časti

o zaplatenie sumy 309 181,01 EUR, s tým, že vo zvyšnej časti zotrval na podanom návrhu.

Okresný súd Bratislava II Uznesením sp. zn. -286 zo dňa 29.01.2013 zastavil

konanie v časti o zaplatenie 309 181,01 EUR a úroku z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 109 181,01 EUR od 31.07.2010 do zaplatenia...

5. Okresný súd Bratislava II rozhodol vo veci Rozsudkom, č. k.: -749

zo dňa 02.06.2014 (ďalej len „Rozsudok OS BA II“) tak, že:

„Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu

1 139 235,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 139 235,- EUR

od 31.07.2010 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Odporca v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania

vo výške 32 556,45 EUR na účet vedený ,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. “ ...

6. O odvolaní Sťažovateľa (v časti trov konania) a Žalovaných (v celom rozsahu)

voči Rozsudku OS BA II, rozhodol Súd Rozsudkom, pod sp. zn. -829 zo dňa

13.10.2015 (ďalej len „Rozsudok KS BA 1“) tak, že:

„Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti mení

tak, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1

139 235,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 139 235,- EUR

od 31.07.2010 do zaplatenia, do troch dní.

V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že odporcovia

1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov

prvostupňového konania vo výške 31 423,41,- EUR na účet právneho zástupcu

navrhovateľa, do troch dní.

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 6 519,08,- EUR na účet právneho zástupcu

navrhovateľa, do troch dní. ...

7. Sťažovateľovi Súd priznal trovy odvolacieho konania, nakoľko konštatoval, že

Sťažovateľ mal v odvolacom konaní neúspech len v nepatrnej časti.

8. V časti istiny spolu s príslušenstvom bola Sťažovateľovi Súdom priznaná rovnaká

výška náhrady škody. Súd len z dôvodu nedostatočného vyjadrenia spôsobu úhrady

priznaného nároku na náhradu škody vo výroku Rozsudku OS BA II ustálil spoločnú

zodpovednosť Žalovaných a zaviazal ich zaplatiť Sťažovateľovi istinu spolu s

príslušenstvom „spoločne a nerozdielne“. V časti trov prvostupňového konania Súd znížil

sumu trov konania len o 1 133,04 EUR.

9. Voči Rozsudku KS BA 1 podali dovolanie Žalovaný v 1. rade a Žalovaný v 2. rade.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) zistil (bez ohľadu na podania

Žalovaných), že opomenutím doručenia vyjadrení Žalovaným v odvolacom konaní došlo

k porušeniu ich práva na spravodlivý proces v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom.

10. Z vyššie uvedeného dôvodu NSSR Uznesením, pod sp. zn. zo dňa

30.03.2017 (ďalej len „Uznesenie NSSR“) zrušil Rozsudok KS BA 1 a vec vrátil Súdu

na ďalšie konanie. Dôvodmi podania uvádzanými v dovolaní Žalovaných sa NSSR

nezaoberal. V odôvodnení Uznesenia NSSR konštatoval, že o trovách pôvodného aj

dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom v novom rozhodnutí. ...

11. Dňa 19.12.2017 vydal Súd Rozsudok sp. zn.: - 952 (ďalej len

„Rozsudok“) ktorým rozhodol tak, že:

„ Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti mení

tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 139

235,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 139 235,- EUR

od 31.07.2010 do zaplatenia, do troch dní.

V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaní 1/

a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške

31 423,41,- EUR, na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania právo.“»

3. Sťažovateľka v sťažnosti vytkla, že napadnutý rozsudok krajského súdu v časti

trov odvolacieho a dovolacieho konania je arbitrárny, pričom arbitrárnosť spočíva

v nedostatočnom a ústavne nekonformnom odôvodnení predmetnej časti rozhodnutia, keď

krajský súd iba uviedol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania právo vzhľadom na čiastočný úspech v odvolacom konaní. Sťažovateľka tiež

poukázala na to, že krajský súd výrazne vybočil z princípu spravodlivosti svojvoľnou

aplikáciou právneho predpisu, konkrétne (ďalej

aj „CSP“). Podľa vyčíslenia sťažovateľky jej vznikli trovy odvolacieho a dovolacieho

konania v sume 13 029,72 €.

4. Sťažovateľka uviedla, že nerozumie, akými právnymi úvahami sa riadil krajský

súd, „keď po opakovanom rozhodovaní za tých istých okolností rozhodol bez bližšej

argumentácie o nepriznaní práva na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania

v neprospech Sťažovateľa, ktorý mal v odvolacom konaní zásadný úspech a len nepatrný

neúspech“.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že napadnutým rozsudkom vo výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho

konania krajský súd porušil jej základné právo podľa , právo podľa

ods. 1 dohovoru a právo podľa , aby napadnutý rozsudok krajského súdu

vo výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a aby mu prikázal zaplatiť sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľka tiež

navrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť

napadnutého rozsudku krajského súdu vo výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho

konania. Tento návrh odôvodnila predovšetkým tým, že odložením vykonateľnosti nedôjde

k rozporu s dôležitým verejným záujmom, iným osobám nehrozí väčšia ujma ako hrozí

sťažovateľke a môže sa predísť vzniku zásahu do jej majetkového práva.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný

súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Osobitne to platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú

zastúpené advokátom ().

10. Podľa , návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

11. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

12. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia alebo .

13. Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe.

14. Elektronickým podaním sa rozumie podanie urobené elektronickou poštou

prostredníctvom mailovej správy alebo prostredníctvom elektronických schránok podľa

o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), príp. prostredníctvom elektronického

formulára pre elektronické podanie sprístupneného v module elektronických formulárov.

15. Podľa podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe

bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí

súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania

nevyzýva.

16. Na internetovej stránke ústavného súdu www.ustavnysud.sk v sekcii

„Elektronické služby“ sa okrem linky na formulár na elektronické podanie na začatie

konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených

v prvom oddiele siedmej hlavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj

upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým

podpisom (KEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je

potrebné, aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už

pred priložením k formuláru podania podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom

(KEP) klienta. Ak klient nemá kvalifikovaný elektronický podpis, je potrebné doručiť

podpísaný originál splnomocnenia Ústavnému súdu Slovenskej republiky poštou alebo

osobne.“

17. Ústavný súd so zreteľom na dikciu v spojení

s konštatuje, že právny zástupca sťažovateľky k sťažnosti pripojil

„plnomocenstvo“ sťažovateľky na jej zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným

súdom. Uvedené splnomocnenie však má podobu oskenovanej listiny, nebolo podpísané

kvalifikovaným elektronickým podpisom konateľa sťažovateľky a nebolo dodatočne

(v lehote 10 dní podľa v spojení s )

doručené ústavnému súdu v origináli poštou ani osobne.

18. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,

teda za účastníka konania musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané

originálom splnomocnenia.

19. Splnomocnenie podľa je osobitnou listinou

preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127

ods. 1 za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným

procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú

spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať

ustanovenia zákona o e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany

(účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom

autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak

splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie

pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.

Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá

splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je

postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že

advokát plnú moc prijal.

20. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely

elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby

preukázané vždy, ak

a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa

osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a

rozsah tohto oprávnenia, alebo

b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor

osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej

mene.

21. Podľa § 23 ods. 5 písm. a) zákona o e-Governmente okrem spôsobu podľa

odseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie,

preukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej

osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto

osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný

1. splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, alebo

2. príslušným orgánom verejnej moci, ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu

verejnej moci.

22. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom je

celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného

a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu

v listinnej podobe,

b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu,

c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu.

23. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia

s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti

na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

24. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou

vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.

25. V danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia

podpísaného konateľom sťažovateľky – do elektronickej podoby (naskenovaním)

bez vykonania zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu

rovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.

26. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatok zákonom predpísanej

náležitosti vyplývajúcej z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

27. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom

a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa

svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť

poskytovaných právnych služieb.

28. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady.

29. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

30. Odmietnutím je sťažnosť sťažovateľky vybavená v celom rozsahu vrátane jej

návrhu na vydanie dočasného opatrenia, ktorého vydanie prichádza do úvahy len v prípade

sťažnosti prijatej na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2018