Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 285/2018
PDF · 205.89 KB
No categories available
III. ÚS 285/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AESKULAP, spol. s r. o.,
Romanova 22-38, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou DEDÁK & Partners,
s. r. o., Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Štefan Dedák,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
8 Co 183/2017-952 z 19. decembra 2017 vo výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho
konania a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti AESKULAP, spol. s r. o., o d m i e t a
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. mája
2018 doručené elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom
JUDr. Nikolety Gallovej, prokuristu obchodnej spoločnosti DEDÁK & Partners, s. r. o.,
Mostová 2, Bratislava, ktorým v mene svojho klienta obchodnej spoločnosti AESKULAP,
spol. s r. o., Romanova 22-38, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), podala sťažnosť
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 183/2017-952 z 19. decembra 2017 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“) vo výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho konania.
2. Zo sťažnosti vyplývajú nasledujúce skutočnosti:
«1. Sťažovateľ sa žalobou zo dňa 27.07.2011 podanou proti žalovanému v 1. rade:
Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 6, 820 05 Bratislava,
(ďalej len „Žalovaný v 1. rade“), žalovanému v 2. rade: Slovenská republika -
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová č. 2, 837 52 Bratislava,
(ďalej len „Žalovaný v 2. rade“) (Žalovaný v 1. rade a Žalovaný v 2. rade
spolu ďalej aj len „Žalovaní“) a žalovanému v 3. rade: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
(ďalej len „Žalovaný v 3. rade“) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
Okresný súd Bratislava II uložil Žalovaným zaplatiť Sťažovateľovi spoločne a nerozdielne
sumu 1 454 500,48 EUR s príslušenstvom alebo alternatívne ak Okresný súd Bratislava II
zaujme stanovisko, že Žalovaní nie sú zodpovední za škodu, tak aby Okresný súd Bratislava
II vydal rozhodnutie, ktorým by uložil Žalovanému v 3. rade zaplatiť Sťažovateľovi 1 454
500,48 EUR s príslušenstvom...
2. Konanie v právnej veci Sťažovateľa proti Žalovaným o zaplatenie 1 145 319,47
EUR s príslušenstvom bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn.
58C/144/2011 (ďalej len „Konanie“).
3. Podaním zo dňa 15.10.2012 vzal Sťažovateľ návrh voči Žalovanému v III. rade
späť, preto Okresný súd Bratislava II Uznesením sp. zn. 58C/144/2011-280 zo dňa
16.10.2012 konanie voči Žalovanému v 3. rade zastavil.
4. Sťažovateľ na pojednávaní konanom dňa 10.09.2012 vzal návrh späť v časti
o zaplatenie sumy 309 181,01 EUR, s tým, že vo zvyšnej časti zotrval na podanom návrhu.
Okresný súd Bratislava II Uznesením sp. zn. 58C/144/2011-286 zo dňa 29.01.2013 zastavil
konanie v časti o zaplatenie 309 181,01 EUR a úroku z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 109 181,01 EUR od 31.07.2010 do zaplatenia...
5. Okresný súd Bratislava II rozhodol vo veci Rozsudkom, č. k.: 58C/144/2011-749
zo dňa 02.06.2014 (ďalej len „Rozsudok OS BA II“) tak, že:
„Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu
1 139 235,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 139 235,- EUR
od 31.07.2010 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku zamieta.
Odporca v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania
vo výške 32 556,45 EUR na účet vedený ,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. “ ...
6. O odvolaní Sťažovateľa (v časti trov konania) a Žalovaných (v celom rozsahu)
voči Rozsudku OS BA II, rozhodol Súd Rozsudkom, pod sp. zn. 8Co/606/2014-829 zo dňa
13.10.2015 (ďalej len „Rozsudok KS BA 1“) tak, že:
„Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti mení
tak, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1
139 235,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 139 235,- EUR
od 31.07.2010 do zaplatenia, do troch dní.
V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že odporcovia
1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
prvostupňového konania vo výške 31 423,41,- EUR na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, do troch dní.
Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 6 519,08,- EUR na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, do troch dní. ...
7. Sťažovateľovi Súd priznal trovy odvolacieho konania, nakoľko konštatoval, že
Sťažovateľ mal v odvolacom konaní neúspech len v nepatrnej časti.
8. V časti istiny spolu s príslušenstvom bola Sťažovateľovi Súdom priznaná rovnaká
výška náhrady škody. Súd len z dôvodu nedostatočného vyjadrenia spôsobu úhrady
priznaného nároku na náhradu škody vo výroku Rozsudku OS BA II ustálil spoločnú
zodpovednosť Žalovaných a zaviazal ich zaplatiť Sťažovateľovi istinu spolu s
príslušenstvom „spoločne a nerozdielne“. V časti trov prvostupňového konania Súd znížil
sumu trov konania len o 1 133,04 EUR.
9. Voči Rozsudku KS BA 1 podali dovolanie Žalovaný v 1. rade a Žalovaný v 2. rade.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) zistil (bez ohľadu na podania
Žalovaných), že opomenutím doručenia vyjadrení Žalovaným v odvolacom konaní došlo
k porušeniu ich práva na spravodlivý proces v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom.
10. Z vyššie uvedeného dôvodu NSSR Uznesením, pod sp. zn. 2 Cdo/79/2016 zo dňa
30.03.2017 (ďalej len „Uznesenie NSSR“) zrušil Rozsudok KS BA 1 a vec vrátil Súdu
na ďalšie konanie. Dôvodmi podania uvádzanými v dovolaní Žalovaných sa NSSR
nezaoberal. V odôvodnení Uznesenia NSSR konštatoval, že o trovách pôvodného aj
dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom v novom rozhodnutí. ...
11. Dňa 19.12.2017 vydal Súd Rozsudok sp. zn.: 8Co/183/2017 - 952 (ďalej len
„Rozsudok“) ktorým rozhodol tak, že:
„ Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti mení
tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 139
235,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 139 235,- EUR
od 31.07.2010 do zaplatenia, do troch dní.
V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaní 1/
a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške
31 423,41,- EUR, na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania právo.“»
3. Sťažovateľka v sťažnosti vytkla, že napadnutý rozsudok krajského súdu v časti
trov odvolacieho a dovolacieho konania je arbitrárny, pričom arbitrárnosť spočíva
v nedostatočnom a ústavne nekonformnom odôvodnení predmetnej časti rozhodnutia, keď
krajský súd iba uviedol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania právo vzhľadom na čiastočný úspech v odvolacom konaní. Sťažovateľka tiež
poukázala na to, že krajský súd výrazne vybočil z princípu spravodlivosti svojvoľnou
aplikáciou právneho predpisu, konkrétne § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „CSP“). Podľa vyčíslenia sťažovateľky jej vznikli trovy odvolacieho a dovolacieho
konania v sume 13 029,72 €.
4. Sťažovateľka uviedla, že nerozumie, akými právnymi úvahami sa riadil krajský
súd, „keď po opakovanom rozhodovaní za tých istých okolností rozhodol bez bližšej
argumentácie o nepriznaní práva na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania
v neprospech Sťažovateľa, ktorý mal v odvolacom konaní zásadný úspech a len nepatrný
neúspech“.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že napadnutým rozsudkom vo výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho
konania krajský súd porušil jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, aby napadnutý rozsudok krajského súdu
vo výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a aby mu prikázal zaplatiť sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia.
6. Podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka tiež
navrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť
napadnutého rozsudku krajského súdu vo výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho
konania. Tento návrh odôvodnila predovšetkým tým, že odložením vykonateľnosti nedôjde
k rozporu s dôležitým verejným záujmom, iným osobám nehrozí väčšia ujma ako hrozí
sťažovateľke a môže sa predísť vzniku zásahu do jej majetkového práva.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný
súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak
náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Osobitne to platí
v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú
zastúpené advokátom (III. ÚS 334/09).
10. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
11. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
12. Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo Trestného poriadku.
13. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe
alebo v elektronickej podobe.
14. Elektronickým podaním sa rozumie podanie urobené elektronickou poštou
prostredníctvom mailovej správy alebo prostredníctvom elektronických schránok podľa
zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), príp. prostredníctvom elektronického
formulára pre elektronické podanie sprístupneného v module elektronických formulárov.
15. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe
bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí
súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva.
16. Na internetovej stránke ústavného súdu www.ustavnysud.sk v sekcii
„Elektronické služby“ sa okrem linky na formulár na elektronické podanie na začatie
konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených
v prvom oddiele siedmej hlavy ústavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj
upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým
podpisom (KEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je
potrebné, aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už
pred priložením k formuláru podania podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom
(KEP) klienta. Ak klient nemá kvalifikovaný elektronický podpis, je potrebné doručiť
podpísaný originál splnomocnenia Ústavnému súdu Slovenskej republiky poštou alebo
osobne.“
17. Ústavný súd so zreteľom na dikciu § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 125 CSP konštatuje, že právny zástupca sťažovateľky k sťažnosti pripojil
„plnomocenstvo“ sťažovateľky na jej zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným
súdom. Uvedené splnomocnenie však má podobu oskenovanej listiny, nebolo podpísané
kvalifikovaným elektronickým podpisom konateľa sťažovateľky a nebolo dodatočne
(v lehote 10 dní podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 125 ods. 2 CSP)
doručené ústavnému súdu v origináli poštou ani osobne.
18. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,
teda za účastníka konania musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané
originálom splnomocnenia.
19. Splnomocnenie podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde je osobitnou listinou
preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127
ods. 1 ústavy za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným
procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú
spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať
ustanovenia zákona o e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany
(účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom
autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak
splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie
pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.
Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá
splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je
postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že
advokát plnú moc prijal.
20. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely
elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby
preukázané vždy, ak
a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa
osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a
rozsah tohto oprávnenia, alebo
b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor
osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej
mene.
21. Podľa § 23 ods. 5 písm. a) zákona o e-Governmente okrem spôsobu podľa
odseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie,
preukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej
osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto
osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný
1. splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, alebo
2. príslušným orgánom verejnej moci, ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu
verejnej moci.
22. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom je
celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného
a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu
v listinnej podobe,
b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického
dokumentu,
c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického
dokumentu.
23. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia
s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti
na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.
24. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou
vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.
25. V danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia
podpísaného konateľom sťažovateľky – do elektronickej podoby (naskenovaním)
bez vykonania zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu
rovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.
26. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatok zákonom predpísanej
náležitosti vyplývajúcej z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
27. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom
a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť
poskytovaných právnych služieb.
28. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to
splnené zákonom ustanovené predpoklady.
29. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
30. Odmietnutím je sťažnosť sťažovateľky vybavená v celom rozsahu vrátane jej
návrhu na vydanie dočasného opatrenia, ktorého vydanie prichádza do úvahy len v prípade
sťažnosti prijatej na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júla 2018