Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 280/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom,

Sibírska 1608/4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Krajského súdu v Bratislave a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 700 €

(slovom sedemsto eur), ktoré j e mu Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu, Sibírska 1608/4, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 26. apríla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej aj

„žalovaný“) č. VÚSZ-73697-2/2015 zo 16. marca 2015. Sťažovateľ podal žalobu krajskému

súdu 21. apríla 2015.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že napadnuté konanie nebolo v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené a krajský súd vo veci nenariadil ani jedno

pojednávanie a nevypočul žiadnych účastníkov ani svedkov. V dôsledku nečinnosti

krajského súdu sa tak sťažovateľ nachádza v stave právnej neistoty. K tomuto ďalej uvádza,

že v jeho veci ide o dôchodkový spor a že on sám je občan v pokročilom veku.

4. K opodstatnenosti sťažnosti sa vyjadril aj krajský súd prostredníctvom svojho

predsedu prípisom sp. zn. zo 4. apríla 2018, ktorý bol ústavnému súdu

doručený 10. apríla 2018. Krajský súd k sťažnosti uvádza: «... správna žaloba sťažovateľa

proti Vojenskému úradu Sociálneho zabezpečenia (ďalej len „žalovaný“) bola tunajšiemu

súdu doručená dňa 21.04.2015 a je vedená pod sp.zn. .

Dňa 14.05.2015 bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe, ktoré doručil

tunajšiemu súdu dňa 09.06.2015.

Dňa 21.05.2015 doručil sťažovateľ tunajšiemu súdu rozšírenie žaloby - Návrh na

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Bratislave číslo 5407260254

zo dňa 28.08.2014 vo veci priznania starobného dôchodku. Tento návrh bol uznesením

zo dňa 13.07.2017 vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn. .

Dňa 26.02.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené oznámenie Sociálnej poisťovne, ústredie, že

v uvedenej veci už tunajší súd dňa 25.10.2017 rozhodol v konaní pod sp. zn. .

Z toho dôvodu bolo dňa 29.03.2018 konanie tunajšieho súdu pod sp. zn.

odmietnuté v súlade s ustanovením Správny

súdny poriadok.

Obsahom žaloby vrátane rozšíreného návrhu je okrem iného aj kompetenčný spor

medzi žalovaným a Sociálnou poisťovňou ohľadom príslušnosti rozhodnúť o priznaní

dôchodkových dávok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, na ktoré vznikol

nárok po 01.01.2004. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že príslušný nie je.

Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že obdobné spory všeobecné súdy

riešili rôznymi, protichodnými rozhodnutiami a vyriešiť ich musel až kompetenčný senát

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“). NSSR rozsudkom v obdobnej

veci, sp. zn. zo dňa 11.10.2017, určil, že pôsobnosť vykonať administratívne

konanie vo veci starobného dôchodku žalobcu má žalovaný. NSSR tak odstránil právnu

neistotu ľudí, ktorí žiadali o priznanie dôchodkovej dávky. Senátu 6S sa uvedené

rozhodnutie NSSR dostalo do dispozičnej sféry v decembri 2017.

Dňa 29.03.2018 bola vec sp. zn. ukončená uznesením o odmietnutí

konania. Konanie sp. zn. bolo vyhodnotené ako nepreskúmateľné z dôvodu

nevyčerpania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa. Predmetné uznesenie vo veci sp. zn. zo dňa 29.03.2018 sa v súčasnosti

doručuje účastníkom konania, ktorým následne začne plynúť lehota na podanie kasačnej

sťažnosti...»

5. Zo zaslaného súdneho spisu krajského súdu ústavný súd zistil takýto priebeh

napadnutého konania:

Dňa 21. apríla 2015 bola krajskému súdu doručená žaloba.

Dňa 14. mája 2015 bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe.

Dňa 21. mája 2015 doručil sťažovateľ krajskému súdu rozšírenie žaloby – návrh na

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

Dňa 13. júla 2017 bol návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej

poisťovne vylúčený na samostatné konanie.

Dňa 8. augusta 2017 sťažovateľ požiadal predsedu krajského súdu o nariadenie

pojednávania v jeho veci.

Dňa 23. marca 2018 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. máj 2018.

Dňa 29. marca 2018 bolo pojednávanie nariadené na 3. máj 2018 zrušené z dôvodu,

že krajský súd vo veci rozhodne uznesením.

Dňa 29. marca 2018 bolo vo veci vydané uznesenie, ktorým bola žaloba odmietnutá

ako neprípustná z dôvodu, že sťažovateľ nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, , ).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide a o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

11. Namietané konanie je konaním, na ktoré sa v čase jeho začatia vzťahovala piata

časť v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OSP“) účinného do 30. júna 2016, ktorý v § 6 prikazoval súdu v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Povinnosť

súdu vec rýchlo prejednať a rozhodnúť vyplývala aj z a z ,

podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

12. Povinnosť správneho súdu a jeho sudcu konať rýchlo a hospodárne podľa právnej

úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp správneho

súdneho konania v v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a povinnosť konať bez prieťahov i v čl. 17 zákona č.

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktorý je premietnutý aj do . Aj správny súd je teda povinný postupovať

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať

zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

účastníkov konania a iných osôb.

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

14.1 Z hľadiska prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého

konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného vo veci priznania dávky dôchodkového zabezpečenia. Pre bežnosť tohto druhu

agendy prejednávanej krajskými súdmi je potrebné konštatovať, že takúto vec nemožno

považovať za právne zložitú. Určitú mieru zložitosti však možno v tejto veci pripísať

skutočnosti, že krajský súd sa musel vysporiadať s nejednotnosťou judikatúry v súvislosti

s kompetenčným sporom medzi Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a Sociálnou

poisťovňou. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť veci, predmetnú vec nemožno považovať za

skutkovo zložitú.

14.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto

súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi nemožno pričítať podiel na

predĺžení napadnutého konania.

14.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup krajského súdu v napadnutom konaní.

15. Ústavný súd po preskúmaní zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že na

celkovej dĺžke napadnutého konania sa podieľal predovšetkým krajský súd svojou

nečinnosťou, a to od 9. júna 2015, keď sa žalovaný vyjadril k sťažovateľom podanej žalobe,

do 13. júla 2017, keď krajský súd uznesením sťažovateľov návrh na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vylúčil na samostatné konanie. Po prijatí tohto

uznesenia nastalo ďalšie obdobie nečinnosti krajského súdu, ktoré trvalo až

do 23. marca 2018, keď krajský súd vo veci nariadil pojednávanie. Celkové obdobie

nečinnosti krajského súdu tak predstavovalo takmer tri roky. Ústavný súd konštatuje, že

takúto dlhú nečinnosť pri rozhodovaní vo veci týkajúcej sa dôchodkového zabezpečenia

nemožno už na prvý pohľad ničím ospravedlniť.

16. Pokiaľ krajský súd poukazuje na to, že s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo veci sp. zn. z 11. októbra 2017 sa

sudcovia senátu 6 S oboznámili až v decembri 2017, ústavný súd upriamuje pozornosť na

zásadu iura novit curia (súd pozná právo) a aj keď čiastočne chápe dôvody čakania

krajského súdu na uvedené rozhodnutie riešiace kompetenčný konflikt v podobnej veci,

tieto dôvody však vzhľadom na primeranosť dĺžky konania, nemôžu byť na ujmu účastníka

konania, keďže krajský súd mohol právnu otázku vyplývajúcu z prerokovávaného prípadu

posúdiť (tak, ako bola posúdená v iných veciach, o ktorých vo veci sp. zn.

najvyšší súd rozhodoval) aj bez toho, aby čakal na uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu.

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského

súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

(bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).

III.

18. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

19. Ústavný súd neprikázal krajskému súdu v napadnutom konaní konať bez

zbytočných prieťahov, keďže krajský súd v napadnutom konaní rozhodol uznesením

z 29. marca 2018, ktorým žalobu odmietol (bod 4 výrokovej časti tohto nálezu).

20. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

21. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

22. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 €, čo odôvodňuje pretrvávajúcim stavom právnej neistoty a s tým súvisiacim

stresom.

23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

24. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, berúc do úvahy

konkrétne okolnosti daného prípadu (predmet napadnutého konania, obdobia nečinnosti

krajského súdu, ako i závery vyjadrené v náleze sp. zn. , ktorým ústavný

súd rozhodol o obdobnej sťažnosti sťažovateľa), ústavný súd považoval priznanie sumy

700 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa

(bod 2 výrokovej časti tohto nálezu).

25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.

26. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

27. Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy konania na sumu 379,54 € za dva

úkony právnej služby vykonané v roku 2018.

28. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to

za dva úkony vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné

podanie sťažnosti), a to za každý úkon vo výške 153,50 €, t. j. spolu vo výške 307 €,

čo spolu s režijným paušálom vo výške dvakrát po 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje

sumu 325,42 €. Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu

( v spojení s ).

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2018