Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 308/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť a ,

, zastúpených advokátom Mgr. Martinom Černákom, Zochova 5, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. z 13. mája 2013 a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo 7. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. februára

2018 doručené elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom

advokáta , ktorým v mene svojich klientov

a , (ďalej len „sťažovatelia“) podal sťažnosť

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 13. mája 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. zo 7. septembra 2015.

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli nasledujúce skutočnosti:

„Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. -283 zo dňa 13.5.2013

uložil sťažovateľom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne

sumu 2.790,91 eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy 2.790,91 eur

vo výške 9 % ročne odo dňa 31.7.2006 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku...

Proti uvedenému rozsudku podali sťažovatelia odvolanie, v ktorom okrem iného

namietali, že im zo strany súdu nebol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie

sa k jednotlivým dôkazom vykonávaným na pojednávaniach a poukázali pritom na obsah

jednotlivých zápisníc o pojednávaní. Sťažovatelia v odvolaní ďalej vyčítali súdu prvej

inštancie, že svoje rozhodnutie založil na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným

spôsobom, a to najmä tým, že nebol zachovaný postup pri vykonaní dokazovania listinou

ustanovený

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom sp. zn. -305 zo dňa

7.9.2015 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a s námietkami sťažovateľov uvedených

v odvolaní sa nestotožnil. Námietkou sťažovateľov týkajúcou sa nesprávnosti postupu

okresného súdu pri vykonávaní dokazovania listinou sa krajský súd vo svojom rozhodnutí

vôbec nezaoberal...

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa

25.10.2017, doručeným sťažovateľom dňa 13.12.2017, dovolanie sťažovateľov pre jeho

neprípustnosť odmietol. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že súd

prvej inštancie nevykonal dôkaz listinami sčasti v súlade s “

3. Sťažovatelia v rámci svojej argumentácie poukázali na nasledujúce:

„... napriek tomu, že okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z celého radu

listín, tieto neboli v konaní v rámci dokazovania vykonané zákonom ustanoveným

spôsobom, t.j. v súlade s Z vyhotovených zápisníc nie je možné zistiť,

akým spôsobom boli listinné dôkazy vykonané a ani z nich nevyplýva, že by súd

na pojednávaní po ich vykonaní umožnil sťažovateľom sa k nim vyjadriť...

Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne

správny bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia presvedčivo vyrovnal

s podstatnou námietkou sťažovateľov o porušení procesných pravidiel pri vykonávaní

dôkazov listinami. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je pritom odrazom práva

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany.“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 13.5.2013 vydanom v konaní

vedenom pod č. k. a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 7.9.2015

vydanom v konaní vedenom pod č. k. -305, porušili základné právo

sťažovateľov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR a základné právo

sťažovateľov na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -305 zo dňa 7.9.2015

sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú sú Okresný

súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinní vyplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný

súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Osobitne to platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd

sú zastúpené advokátom ().

8. Podľa , návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

9. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia (ďalej len „“) alebo .

11. Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe.

12. Elektronickým podaním sa rozumie podanie urobené elektronickou poštou

prostredníctvom e-mailovej správy alebo prostredníctvom elektronických schránok podľa

o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), príp. prostredníctvom elektronického

formulára pre elektronické podanie sprístupneného v module elektronických formulárov.

13. Podľa podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe

bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí

súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania

nevyzýva.

14. Na internetovej stránke ústavného súdu www.ustavnysud.sk v sekcii

„Elektronické služby“ sa okrem linky na formulár na elektronické podanie na začatie

konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených

v prvom oddiele siedmej hlavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza

aj upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým

podpisom (KEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta,

je potrebné, aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania,

bolo už pred priložením k formuláru podania podpísané kvalifikovaným elektronickým

podpisom (KEP) klienta. Ak klient nemá kvalifikovaný elektronický podpis, je potrebné

doručiť podpísaný originál splnomocnenia Ústavnému súdu Slovenskej republiky poštou

alebo osobne.“

15. Ústavný súd so zreteľom na dikciu v spojení

s konštatuje, že právny zástupca sťažovateľov k sťažnosti pripojil

„plnomocenstvo“ sťažovateľov na ich zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným

súdom. Uvedené splnomocnenie však má podobu oskenovanej listiny, nebolo podpísané

kvalifikovanými elektronickými podpismi sťažovateľov a nebolo dodatočne (v lehote 10 dní

podľa v spojení s ) doručené

ústavnému súdu v origináli poštou ani osobne.

16. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,

teda za účastníka konania musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané

originálom splnomocnenia.

17. Splnomocnenie podľa je osobitnou listinou

preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127

ods. 1 za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným

procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu,

s ktorým sú spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia

treba aplikovať ustanovenia zákona o e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene

sporovej strany (účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým

dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente,

alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej

konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-

Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa

ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom

ako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca,

a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.

18. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely

elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby

preukázané vždy, ak

a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa

osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a

rozsah tohto oprávnenia, alebo

b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor

osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo

v jej mene.

19. Podľa § 23 ods. 5 písm. a) zákona o e-Governmente okrem spôsobu podľa

odseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie,

preukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej

osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto

osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný

1. splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, alebo

2. príslušným orgánom verejnej moci, ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu

verejnej moci.

20. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom

je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného

a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu

v listinnej podobe,

b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu,

c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu.

21. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia

s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti

na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

22. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou

vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.

23. V danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia

podpísaného sťažovateľmi – do elektronickej podoby (naskenovaním) bez vykonania

zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako

ako pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.

24. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatok zákonom predpísanej

náležitosti vyplývajúcej z podania sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

25. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom

a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa

svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť

poskytovaných právnych služieb.

26. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady.

27. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol

podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2018