Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 308/2018
PDF · 174.79 KB
No categories available
III. ÚS 308/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018
predbežne prerokoval sťažnosť a ,
, zastúpených advokátom Mgr. Martinom Černákom, Zochova 5, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 11 C 113/2008 z 13. mája 2013 a rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 6 Co 478/2013 zo 7. septembra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. februára
2018 doručené elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom
advokáta , ktorým v mene svojich klientov
a , (ďalej len „sťažovatelia“) podal sťažnosť
vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
11 C 113/2008 z 13. mája 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 478/2013 zo 7. septembra 2015.
2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli nasledujúce skutočnosti:
„Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 11C/113/2008-283 zo dňa 13.5.2013
uložil sťažovateľom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
sumu 2.790,91 eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy 2.790,91 eur
vo výške 9 % ročne odo dňa 31.7.2006 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku...
Proti uvedenému rozsudku podali sťažovatelia odvolanie, v ktorom okrem iného
namietali, že im zo strany súdu nebol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie
sa k jednotlivým dôkazom vykonávaným na pojednávaniach a poukázali pritom na obsah
jednotlivých zápisníc o pojednávaní. Sťažovatelia v odvolaní ďalej vyčítali súdu prvej
inštancie, že svoje rozhodnutie založil na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným
spôsobom, a to najmä tým, že nebol zachovaný postup pri vykonaní dokazovania listinou
ustanovený § 129 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom sp. zn. 6Co/478/2013-305 zo dňa
7.9.2015 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a s námietkami sťažovateľov uvedených
v odvolaní sa nestotožnil. Námietkou sťažovateľov týkajúcou sa nesprávnosti postupu
okresného súdu pri vykonávaní dokazovania listinou sa krajský súd vo svojom rozhodnutí
vôbec nezaoberal...
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6 Cdo 52/2017 zo dňa
25.10.2017, doručeným sťažovateľom dňa 13.12.2017, dovolanie sťažovateľov pre jeho
neprípustnosť odmietol. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že súd
prvej inštancie nevykonal dôkaz listinami sčasti v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.“
3. Sťažovatelia v rámci svojej argumentácie poukázali na nasledujúce:
„... napriek tomu, že okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z celého radu
listín, tieto neboli v konaní v rámci dokazovania vykonané zákonom ustanoveným
spôsobom, t.j. v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. Z vyhotovených zápisníc nie je možné zistiť,
akým spôsobom boli listinné dôkazy vykonané a ani z nich nevyplýva, že by súd
na pojednávaní po ich vykonaní umožnil sťažovateľom sa k nim vyjadriť...
Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne
správny bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia presvedčivo vyrovnal
s podstatnou námietkou sťažovateľov o porušení procesných pravidiel pri vykonávaní
dôkazov listinami. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je pritom odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany.“
4. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 13.5.2013 vydanom v konaní
vedenom pod č. k. 11C/113/2008 a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 7.9.2015
vydanom v konaní vedenom pod č. k. 6Co/478/2013-305, porušili základné právo
sťažovateľov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a základné právo
sťažovateľov na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/478/2013-305 zo dňa 7.9.2015
sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú sú Okresný
súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinní vyplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný
súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak
náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Osobitne to platí
v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd
sú zastúpené advokátom (III. ÚS 334/09).
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
9. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
10. Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) alebo Trestného poriadku.
11. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe
alebo v elektronickej podobe.
12. Elektronickým podaním sa rozumie podanie urobené elektronickou poštou
prostredníctvom e-mailovej správy alebo prostredníctvom elektronických schránok podľa
zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), príp. prostredníctvom elektronického
formulára pre elektronické podanie sprístupneného v module elektronických formulárov.
13. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe
bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí
súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva.
14. Na internetovej stránke ústavného súdu www.ustavnysud.sk v sekcii
„Elektronické služby“ sa okrem linky na formulár na elektronické podanie na začatie
konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených
v prvom oddiele siedmej hlavy ústavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza
aj upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým
podpisom (KEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta,
je potrebné, aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania,
bolo už pred priložením k formuláru podania podpísané kvalifikovaným elektronickým
podpisom (KEP) klienta. Ak klient nemá kvalifikovaný elektronický podpis, je potrebné
doručiť podpísaný originál splnomocnenia Ústavnému súdu Slovenskej republiky poštou
alebo osobne.“
15. Ústavný súd so zreteľom na dikciu § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 125 CSP konštatuje, že právny zástupca sťažovateľov k sťažnosti pripojil
„plnomocenstvo“ sťažovateľov na ich zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným
súdom. Uvedené splnomocnenie však má podobu oskenovanej listiny, nebolo podpísané
kvalifikovanými elektronickými podpismi sťažovateľov a nebolo dodatočne (v lehote 10 dní
podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 125 ods. 2 CSP) doručené
ústavnému súdu v origináli poštou ani osobne.
16. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,
teda za účastníka konania musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané
originálom splnomocnenia.
17. Splnomocnenie podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde je osobitnou listinou
preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127
ods. 1 ústavy za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným
procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu,
s ktorým sú spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia
treba aplikovať ustanovenia zákona o e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene
sporovej strany (účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým
dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente,
alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej
konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-
Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa
ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom
ako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca,
a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.
18. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely
elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby
preukázané vždy, ak
a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa
osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a
rozsah tohto oprávnenia, alebo
b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor
osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo
v jej mene.
19. Podľa § 23 ods. 5 písm. a) zákona o e-Governmente okrem spôsobu podľa
odseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie,
preukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej
osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto
osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný
1. splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, alebo
2. príslušným orgánom verejnej moci, ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu
verejnej moci.
20. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom
je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného
a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu
v listinnej podobe,
b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického
dokumentu,
c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického
dokumentu.
21. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia
s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti
na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.
22. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou
vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.
23. V danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia
podpísaného sťažovateľmi – do elektronickej podoby (naskenovaním) bez vykonania
zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako
ako pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.
24. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatok zákonom predpísanej
náležitosti vyplývajúcej z podania sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
25. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom
a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť
poskytovaných právnych služieb.
26. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to
splnené zákonom ustanovené predpoklady.
27. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2018