Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 296/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,

Košice, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Klaudia Azariová, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2018

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou namietaného konania

vedeného okresným súdom v procesnom postavení žalovanej. Konanie sa začalo už v roku

1997 a pôvodne bolo vedené pod sp. zn. . Žalobca – (ďalej len

„žalobca“) sa podanou žalobou domáhal proti viacerým žalovaným určenia vlastníckeho

práva k pozemkom pod v . Sťažovateľka

v sťažnosti uvádza, že okresný súd už dvakrát rozhodol vo veci samej tak, že návrh žalobcu

zamietol, avšak Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) obe rozhodnutia zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (naposledy uznesením z 29. novembra 2017).

Nadväzne sťažovateľka konštatuje, že konanie, ktorého je účastníčkou, trvá už 21 rokov

a dosiaľ nie je vo veci právoplatne rozhodnuté. Neprimeraná dĺžka súdneho konania je

podľa jej názoru spôsobená aj tým, že okresný súd neustále zisťoval okruh účastníkov

konania napriek tomu, že táto povinnosť leží na strane žalobcu. Riešenie procesných otázok

spôsobilo, že namietané konanie je vedené neefektívne a je neprimerane zdĺhavé. V rámci

časti sťažnosti pojednávajúcej o lehote na podanie sťažnosti sťažovateľka okrem iného

uviedla, že túto lehotu možno počítať aj od pojednávania uskutočneného 23. mája 2018,

na ktorom okresný súd „síce rozhodol, čím chcel aspoň čiastočne zmierniť prieťahy

v konaní, avšak pri viac ako 21 ročnom konaní to predstavuje chabú nápravu. Taktiež

rozhodnutie nie je právoplatné a vzhľadom na doterajší stav, je predpoklad, že bude podané

odvolanie ...“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom

konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 8 000 € a náhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho

prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie

nároku sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené

jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

), a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

12. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti zistil, že k sťažnosti nebol pripojený

originál splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľky advokátom v konaní pred ústavným

súdom, ale iba jeho fotokópia. Preto považuje za potrebné upozorniť, že už len absencia

originálu splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom

môže sama osebe založiť dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí (). Napriek tomu sa ústavný súd neobmedzil

na odmietnutie sťažnosti z tohto dôvodu, ale zaoberal sa sťažnosťou z hľadiska možného

porušenia sťažovateľkou označených práv.

13. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

14. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako

účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,

že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr.

, , ). Ústavný súd preto v rámci svojej

rozhodovacej činnosti (napr. , , , ,

, ) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sa poskytuje

ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému

porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

15. Nadväzne na uvedené ústavný súd poukazuje na to, že zjavná neopodstatnenosť

sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a dohovoru môže vyplývať aj z toho, že

porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

(), a preto už k namietanému porušovaniu práva nečinnosťou tohto

orgánu nemôže dochádzať (m. m. ).

16. Je nepochybné, že namietané konanie vo veci sťažovateľky bolo v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu skončené, a to na základe vydania meritórneho rozhodnutia

o zamietnutí návrhu žalobcu 23. mája 2018, čo znamená, že sťažovateľka sa so svojou

sťažnosťou na ústavný súd obrátila v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu

k namietanému konaniu okresného súdu nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel.

17. Ústavný súd preto konštatuje, že okresný súd si z hľadiska požiadavky

odstránenia stavu právnej neistoty svoju úlohu v rámci prvostupňového konania splnil

vydaním meritórneho rozhodnutia. Keďže ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom

zistil, že proti rozhodnutiu okresného súdu podal žalobca 6. júla 2018 odvolanie, v ďalšej

fáze konania bude úloha nastolenia stavu právoplatného rozhodnutia prenesená

na nadriadený súd. Jeho povinnosťou je rozhodnúť o opravnom prostriedku žalobcu a tým aj

o veci, ktorej je sťažovateľka účastníčkou, a to v súlade s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48

ods. 2 a dohovoru, teda bez zbytočných prieťahov, ako aj v súlade

s , v zmysle ktorého je odvolací súd povinný sám

rozhodnúť vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom

zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná

a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie (m. m.

či )

18. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že namietané konanie trvá už od roku 1997, ústavný

súd uvádza, že sťažovateľka sa mohla domáhať ochrany svojho práva na prejednanie jej

veci v primeranej lehote už oveľa skôr. Sťažovateľka sa však až do podania ústavnej

sťažnosti o svoju vec prakticky nezaujímala, resp. z obsahu jej sťažnosti nevyplýva opak.

Nepostupovala tak v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ [t. j. „práva patria

len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým)]“, teda tým, ktorí sa aktívne

zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorá vyžaduje, aby aj strana sporu sledovala

svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich

ohrozovaniu a poškodzovaniu.

19. Už uvedené skutočnosti tak umožňujú ústavnému súdu v danom štádiu konania

vysloviť záver, že okolnosti napadnutého konania v čase predbežného prerokovania

sťažnosti sú také, že došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou

činnosťou okresného súdu, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej sťažnosti.

21. Napokon ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že toto rozhodnutie

nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa , a preto

nebráni sťažovateľke, aby po splnení všetkých zákonných podmienok za predpokladu

zotrvania na stanovisku, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom,

predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2018