Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 309/2018
PDF · 153.25 KB
No categories available
III. ÚS 309/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T SILVER, a. s. v likvidácii,
Popradská 64/I, Košice, zastúpenej Mgr. Tatianou Frištikovou, advokátkou, Štúrova 27,
Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č. k. 2 CoKR 22/2017 z 23. januára 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti T SILVER, a. s. v likvidácii, o d m i e t a ako
neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2018
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T SILVER, a. s. v likvidácii, Popradská 64/I,
Košice (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 CoKR 22/2017 z 23. januára
2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola stranou sporu
vedeného na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 32Cbi 5/2016,
v ktorom sa ako žalobkyňa domáhala voči žalovanému
, aby súd určil, že jej správcom popretá pohľadávka v celkovej
sume 204 755,80 €, uplatnená prihláškou z 23. októbra 2015 v konkurznom konaní
vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 31 K 45/2015, na majetok úpadcu
, je zistená v celom rozsahu, čo sa týka prihláseného právneho dôvodu, sumy
204 755,80 € a poradia ako iná pohľadávka.
3. Rozsudkom okresného súdu č. k. 32 Cbi 5/2016-141 z 3. marca 2017 bola žaloba
v celom rozsahu zamietnutá. Krajský súd napadnutým rozsudkom právoplatným 10. apríla
2018 rozsudok okresného súdu potvrdil.
4. Sťažovateľka v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uvádza:
«Sťažovateľ žalobu o určenie pohľadávky podal dňa 29.1.2016 s tým, že si
do konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 31 K/45/2015, na majetok úpadcu prihlásil
prihláškou pohľadávky zo dňa 23.10.2015 pohľadávku v celkovej sume 204.755.80 EUR,
pozostávajúcu zo šiestich pohľadávok, ktoré vznikli na základe rôznych právnych titulov
(titulom neuhradenej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 12.1.2007...), ktoré boli
predmetom postúpenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.6.2007,
od ktorej však sťažovateľ ako postupca odstúpil listom zo dňa 15.8.2008.
Dňa 9.12.2015 žalovaný ako ustanovený správca v konkurznom konaní poprel všetky
prihlásené pohľadávky sťažovateľa čo do právneho dôvodu a výšky s tým, že „dôvodom
popretia pohľadávky je spornosť existencie právneho dôvodu, nakoľko oznámenie
o odstúpení od Zmluvy o postúpení sa nenachádza v účtovníctve ani v inej dokumentácii
úpadcu; rovnako úpadcovi nebolo oznámené odstúpenie od Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 30.06.2007“, pričom správca ďalej pre prípad, ak by došlo k odstúpeniu od zmluvy
tvrdil, že „potom je právne diskutabilné aké sú právne účinky odstúpenia, teda je sporné
či na základe uvedeného nastáva právna skutočnosť, že spoločnosť T Silver, a.s.
je veriteľom; likvidátor veriteľa doručil úpadcovi oznámenie o odstúpení od Zmluvy
o prevode časti podniku, z ktorej vyplýva podstatná časť postupovanej pohľadávky, čo má
za následok zánik takéhoto nároku od začiatku.“ Žalovaný ďalej poprel prihlásené
pohľadávky čo do poradia z dôvodu, že zistil, že ide o podriadené pohľadávky.
... Z písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu č. k. 32Cbi/5/2016 zo dňa
3.3.2017 vyplýva, že okresný „súd mal nepochybne preukázané, že žaloba bola na súd
doručená dňa 29.1.2016, čiže v zákonom stanovenej lehote", keďže za deň účinného
doručenia oznámenia o popretí pohľadávky sťažovateľovi považoval deň 27.1.2016, kedy
sa sťažovateľ s predmetným oznámením skutočne oboznámil. Zamietnutie žaloby okresný
súd odôvodnil tým, že s ohľadom na to, že sťažovateľ v prihláške pohľadávky nezaškrtol
kolónku - „Vyhlásenie o tom, že pohľadávku veriteľ eviduje v účtovníctve“ bol podľa jeho
záveru daný dôvod na popretie pohľadávky s poukazom na pokyny na vyplnenie prihlášky
v zmysle vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z. z...
... Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom
namietal porušenie práva na spravodlivý proces...
O tomto odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.
2CoKR/22/2017 zo dňa 23.1.2018 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil.
... Sťažovateľ má za to, že vyššie označeným rozsudkom krajského súdu č. k.
9Co/129/2017 - 175 zo dňa 6.3.2018 došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu
a spravodlivý proces zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru tým, že:
- krajský súd svoje odôvodnil nedostatočne a ústavne neakceptovateľným spôsobom,
keďže sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevyporiadal s odvolacími námietkami
sťažovateľa, ktoré boli pre posúdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu rozhodujúce,
- krajský súd založil svoje rozhodnutie na prekvapivom závere o oneskorenom podaní
žaloby sťažovateľa, ktorý je úplne protichodný k záverom okresného súdu, ktorý krajský súd
ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil,
- krajský neposkytol sťažovateľovi ochranu pred nesprávnym a ústavne
neakceptovateľným procesným postupom okresného súdu a jeho pochybenia nenapravil,
- krajský súd v dôsledku nedostatočného preskúmania rozhodnutia okresného súdu
akceptoval svojvoľné, arbitrárne a ústavne nekonformné závery okresného súdu
o správnosti popretia prihlásených pohľadávok správcom z dôvodov, ktoré neboli obsahom
popieraceho prejavu správcu, čím došlo k neprípustnému prekročeniu preskumnej
právomoci všeobecných súdov v incidenčnom konaní.»
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej
sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu z 23. januára 2018, predmetný rozsudok
zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nahradil jej trovy konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Sťažovateľka podala proti napadnutému rozsudku krajského súdu 11. júna 2018
dovolanie, pričom ku dňu rozhodovania o sťažnosti nebolo o podanom dovolaní
rozhodnuté.
9. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci
ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom
nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ
k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých
prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv
alebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).
10. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré
zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje
a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,
neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným
orgánom (IV. ÚS 177/05).
11. Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského
súdu sťažovateľkou vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy
vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených
námietkach porušenia označených práv zaručených ústavou a dohovorom, ak je zrejmé,
že sťažovateľka podala dovolanie, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je
dovolacie konanie skončené. Sťažnosť musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť,
pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie sa namieta, bude vo vzťahu
ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.
12. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,
keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase
do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal
opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.
13. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 237/09,
I. ÚS 358/09), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)
a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú
až po rozhodnutí o dovolaní.
14. Za daných okolností sa však ústavný súd musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky
bude mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania
neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy konštatuje, že v prípade procesného
rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti
ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu
právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,
sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).
15. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším
súdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému
súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.
16. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
17. Nad rámec už uvedeného pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovateľka
v niektorých častiach odôvodnenia sťažnosti uviedla odlišné označenie napadnutého
rozsudku krajského súdu, a to uvedením odlišnej spisovej značky a dňa vyhlásenia rozsudku
krajského súdu od toho, ktoré uviedla v petite sťažnosti, ktorý tvorí východisko
pre rozhodnutie ústavného súdu a konštatovanie, že sťažnosť bola odmietnutá
pre neprípustnosť.
18. S prihliadnutím na uvedené bolo po odmietnutí sťažnosti ako celku už bez
právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2018