Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 309/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T SILVER, a. s. v likvidácii,

Popradská 64/I, Košice, zastúpenej Mgr. Tatianou Frištikovou, advokátkou, Štúrova 27,

Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach č. k. z 23. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti T SILVER, a. s. v likvidácii, o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2018

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T SILVER, a. s. v likvidácii, Popradská 64/I,

Košice (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. z 23. januára

2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola stranou sporu

vedeného na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. ,

v ktorom sa ako žalobkyňa domáhala voči žalovanému

, aby súd určil, že jej správcom popretá pohľadávka v celkovej

sume 204 755,80 €, uplatnená prihláškou z 23. októbra 2015 v konkurznom konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , na majetok úpadcu

, je zistená v celom rozsahu, čo sa týka prihláseného právneho dôvodu, sumy

204 755,80 € a poradia ako iná pohľadávka.

3. Rozsudkom okresného súdu č. k. -141 z 3. marca 2017 bola žaloba

v celom rozsahu zamietnutá. Krajský súd napadnutým rozsudkom právoplatným 10. apríla

2018 rozsudok okresného súdu potvrdil.

4. Sťažovateľka v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uvádza:

«Sťažovateľ žalobu o určenie pohľadávky podal dňa 29.1.2016 s tým, že si

do konkurzného konania vedeného pod sp. zn. , na majetok úpadcu prihlásil

prihláškou pohľadávky zo dňa 23.10.2015 pohľadávku v celkovej sume 204.755.80 EUR,

pozostávajúcu zo šiestich pohľadávok, ktoré vznikli na základe rôznych právnych titulov

(titulom neuhradenej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 12.1.2007...), ktoré boli

predmetom postúpenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.6.2007,

od ktorej však sťažovateľ ako postupca odstúpil listom zo dňa 15.8.2008.

Dňa 9.12.2015 žalovaný ako ustanovený správca v konkurznom konaní poprel všetky

prihlásené pohľadávky sťažovateľa čo do právneho dôvodu a výšky s tým, že „dôvodom

popretia pohľadávky je spornosť existencie právneho dôvodu, nakoľko oznámenie

o odstúpení od Zmluvy o postúpení sa nenachádza v účtovníctve ani v inej dokumentácii

úpadcu; rovnako úpadcovi nebolo oznámené odstúpenie od Zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 30.06.2007“, pričom správca ďalej pre prípad, ak by došlo k odstúpeniu od zmluvy

tvrdil, že „potom je právne diskutabilné aké sú právne účinky odstúpenia, teda je sporné

či na základe uvedeného nastáva právna skutočnosť, že spoločnosť T Silver, a.s.

je veriteľom; likvidátor veriteľa doručil úpadcovi oznámenie o odstúpení od Zmluvy

o prevode časti podniku, z ktorej vyplýva podstatná časť postupovanej pohľadávky, čo má

za následok zánik takéhoto nároku od začiatku.“ Žalovaný ďalej poprel prihlásené

pohľadávky čo do poradia z dôvodu, že zistil, že ide o podriadené pohľadávky.

... Z písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu č. k. zo dňa

3.3.2017 vyplýva, že okresný „súd mal nepochybne preukázané, že žaloba bola na súd

doručená dňa 29.1.2016, čiže v zákonom stanovenej lehote", keďže za deň účinného

doručenia oznámenia o popretí pohľadávky sťažovateľovi považoval deň 27.1.2016, kedy

sa sťažovateľ s predmetným oznámením skutočne oboznámil. Zamietnutie žaloby okresný

súd odôvodnil tým, že s ohľadom na to, že sťažovateľ v prihláške pohľadávky nezaškrtol

kolónku - „Vyhlásenie o tom, že pohľadávku veriteľ eviduje v účtovníctve“ bol podľa jeho

záveru daný dôvod na popretie pohľadávky s poukazom na pokyny na vyplnenie prihlášky

v zmysle vyhlášky MS SR č. ..

... Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom

namietal porušenie práva na spravodlivý proces...

O tomto odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

zo dňa 23.1.2018 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil.

... Sťažovateľ má za to, že vyššie označeným rozsudkom krajského súdu č. k.

- 175 zo dňa 6.3.2018 došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu

a spravodlivý proces zaručeného v SR a práva zaručeného v

Dohovoru tým, že:

- krajský súd svoje odôvodnil nedostatočne a ústavne neakceptovateľným spôsobom,

keďže sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevyporiadal s odvolacími námietkami

sťažovateľa, ktoré boli pre posúdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu rozhodujúce,

- krajský súd založil svoje rozhodnutie na prekvapivom závere o oneskorenom podaní

žaloby sťažovateľa, ktorý je úplne protichodný k záverom okresného súdu, ktorý krajský súd

ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil,

- krajský neposkytol sťažovateľovi ochranu pred nesprávnym a ústavne

neakceptovateľným procesným postupom okresného súdu a jeho pochybenia nenapravil,

- krajský súd v dôsledku nedostatočného preskúmania rozhodnutia okresného súdu

akceptoval svojvoľné, arbitrárne a ústavne nekonformné závery okresného súdu

o správnosti popretia prihlásených pohľadávok správcom z dôvodov, ktoré neboli obsahom

popieraceho prejavu správcu, čím došlo k neprípustnému prekročeniu preskumnej

právomoci všeobecných súdov v incidenčnom konaní.»

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej

sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu z 23. januára 2018, predmetný rozsudok

zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nahradil jej trovy konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Sťažovateľka podala proti napadnutému rozsudku krajského súdu 11. júna 2018

dovolanie, pričom ku dňu rozhodovania o sťažnosti nebolo o podanom dovolaní

rozhodnuté.

9. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

10. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom ().

11. Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského

súdu sťažovateľkou vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených

námietkach porušenia označených práv zaručených a dohovorom, ak je zrejmé,

že sťažovateľka podala dovolanie, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je

dovolacie konanie skončené. Sťažnosť musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť,

pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie sa namieta, bude vo vzťahu

ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.

12. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.

13. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní.

14. Za daných okolností sa však ústavný súd musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky

bude mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva

na súdnu ochranu zaručeného konštatuje, že v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,

sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

15. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

16. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

17. Nad rámec už uvedeného pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovateľka

v niektorých častiach odôvodnenia sťažnosti uviedla odlišné označenie napadnutého

rozsudku krajského súdu, a to uvedením odlišnej spisovej značky a dňa vyhlásenia rozsudku

krajského súdu od toho, ktoré uviedla v petite sťažnosti, ktorý tvorí východisko

pre rozhodnutie ústavného súdu a konštatovanie, že sťažnosť bola odmietnutá

pre neprípustnosť.

18. S prihliadnutím na uvedené bolo po odmietnutí sťažnosti ako celku už bez

právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2018