Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 269/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Serinom, advokátska kancelária Mgr. Peter Serina,

s. r. o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv

na vlastníctvo podľa a na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 20. marca 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 20. marca 2018 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“), ktorým jej v dvoch výrokoch

nebola priznaná náhrada trov konania a odvolacieho konania.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala „návrh na vydanie veci... Dôvodom

podania žaloby bolo faktické odobratie auta (Škoda Octavia, ) z jej dispozície,

jej otcom , ktorý jej oznámil, že je vlastníkom vozidla. Následne

sťažovateľka zistila, že v evidencii vozidiel je ako vlastník a držiteľ naozaj zapísaný jej otec,

s ktorým žiadnu kúpnu zmluvu ani inú zmluvu, ktorou by na neho previedla vlastnícke právo

k vozidlu. Došlo preto k zmene žaloby z vydania vozidla na určenie vlastníckeho práva.“.

3. Okresný súd Bratislava V rozsudkom sp. zn. z 19. januára 2015

priznal vlastnícke právo sťažovateľke k vozidlu, ako aj náhradu trov konania a právneho

zastúpenia. Po odvolaní žalovaného krajský súd rozhodnutím potvrdil rozsudok okresného

súdu vo výroku o určení vlastníckeho práva, avšak zmenil rozsudok okresného súdu

vo výroku o trovách konania a právneho zastúpenia tak, že sťažovateľke trovy súdneho

konania a právneho zastúpenia nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

4. Sťažovateľka rozhodnutie krajského súdu považuje za nezákonné, protiústavné

nespravodlivé a nepresvedčivé, vydané nie v súlade s právom na spravodlivý proces, ktorý

je základom právneho štátu, najmä preto, že krajský súd uviedol len tri stručné dôvody

hodné osobitného zreteľa (bez podrobnejšieho odôvodnenia), pričom dva z nich vôbec

neboli predmetom dokazovania ani v prvostupňovom ani druhostupňovom konaní a prvý

dôvod je absolútne bežný až banálny, keďže každý človek musí mať aj otca, ak sa má

narodiť.

5. Sťažovateľka na základe uvedeného žiada ústavný súd, aby vyslovil, že

„Rozhodnutím Krajského súdu zo dňa 20.3.2018. v konaní sp. zn.

o určenie vlastníckeho práva, o nepriznaní trov súdneho konania a právneho zastúpenia,

tak na prvom ako aj odvolacom stupni, bolo porušené ústavné právo

... na súdnu ochranu, právo na vlastníctvo, právo na spravodlivé súdne konanie

a právo na majetok.

... Výrok Krajského súdu Bratislava v rozhodnutí zo dňa 20.3.2018 v konaní sp. zn.

o nepriznaní trov konania žalobkyni voči žalovanému v I. rade, v konaní

na súde prvej inštancie sa zrušuje a vec sa vracia krajskému súdu na opätovné prejednanie

a rozhodnutie.

... Výrok Krajského súdu Bratislava v rozhodnutí zo dňa 20.3.2018 v konaní sp. zn.

o nepriznaní trov konania žalobkyni v odvolacom konaní sa zrušuje a vec sa

vracia krajskému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.“.

Súčasne sťažovateľka požaduje priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

a úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Ústavný súd podľa zákona

o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže

ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

8. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu rozhodnutím krajského súdu, ktorým jej v dvoch výrokoch nebola priznaná

náhrada trov konania a odvolacieho konania. Podstatné dôvody sú uvedené v bode 4.

9. Rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd

pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže postupom, ktorý nie je

v súlade so zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka

konania na súdnu ochranu (obdobne ).

10. Podľa (ďalej len ,P“) výnimočne súd

neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Ustanovenie umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach

tohto zákonného ustanovenia nepriznal náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému

inak patrí ich náhrada. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len

okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré neuvádza ani

exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri

skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné,

zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na

obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom

hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej

nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného

princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (obdobne ).

12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (,

). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo

na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil

III/1997).

13. Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

(mutatis mutandis , ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov ani preskúmavať, či v konaní

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil, ale je oprávnený posúdiť, či v konaní

pred všeobecnými súdmi nedošlo k porušeniu ústavnoprávnych princípov konania (čl. 46

až ), a tým k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľov. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis , , ).

14. Rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou

týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania.

Ústavný súd preto iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia

všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla

dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel

upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie

a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle. Tento

záver sa vzťahuje zvlášť na rozhodovanie podľa , použitie ktorého je výnimkou,

pretože iba v prípade, že všeobecný súd dospeje k záveru, že v okolnostiach danej veci

existujú dôvody osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania priznať. Vymedzenie

obsahu tohto právneho pojmu je úlohou všeobecných súdov, a to vždy so zreteľom

na kontext v konkrétne posudzovanej veci. Vzhľadom na to ústavnému súdu neprináleží

posudzovať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na aplikáciu daného

ustanovenia, pretože ide o nezávislé diskrečné oprávnenie všeobecných súdov.

15. K napadnutým výrokom rozhodnutia krajského súdu ústavný súd poznamenáva,

že odôvodnenie krajského súdu v napadnutej časti nie je podľa názoru ústavného súdu

celkom zjavne neodôvodnené, ako sa snaží tvrdiť sťažovateľka. Dôvody hodné osobitného

zreteľa krajský súd vo veci sťažovateľky videl v troch skutočnostiach, a to „príbuzenský

vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1), keď ide o vzťah dcéry a otca; ako aj okolnosti

nadobudnutia vozidla žalobkyňou, ktorá sa stala jeho vlastníčkou bez toho, aby ona, či iná

jej blízka osoba vynaložila potrebné finančné prostriedky na jeho nadobudnutie a k tejto

situácii mohlo dôjsť len s ohľadom na pozíciu žalovaného 1) vo verejnej správe. Rozsah

uplatnených trov pritom neprevyšuje hodnotu motorového vozidla.“.

16. Aplikácia je podľa názoru ústavného súdu v danom prípade

odôvodnená ústavne konformným spôsobom. Krajský súd síce stručne, ale napriek tomu

dostačujúco odôvodnil svoje rozhodnutie v napadnutej časti. Skutkové a právne závery

uvedené v citovanom odôvodnení uznesenia krajského súdu nie sú podľa názoru ústavného

súdu v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy náhrady trov konania, a preto ich

nemožno považovať za odporujúce citovaným článkom a dohovoru. Vzhľadom na to

nemožno tieto skutkové a právne závery označiť za nepreskúmateľné a za svojvoľné,

vybočujúce z rámca uvedeného zákonného ustanovenia, a preto ich ústavný súd nemá

dôvod ani oprávnenie prehodnocovať ani ich prípadne nahrádzať vlastnými.

17. Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým

rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky

podľa , ako aj a práv podľa dohovoru

a čl. 1 dodatkového protokolu, odmietol sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom

prerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť podľa

(obdobne )

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 15. augusta 2018