Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 277/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou , , vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 11. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. februára 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 11. decembra 2017 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že uznesením povereného príslušníka Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Partizánske, Obvodného oddelenia Policajného zboru

Partizánske pod ČVS ORP-389/PE-PE-2017 z 1. decembra 2017 bolo začaté trestné stíhanie

vo veci podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a uznesením toho istého orgánu

pod ČVS ORP-389/PE-PE-2017 z 1. decembra 2017 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného

poriadku vznesené obvinenie sťažovateľovi pre prečin nebezpečného vyhrážania

podľa a , a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na

, v spojení s

a s poukazom na v súbehu s prečinom

výtržníctva podľa , ktorého sa mal dopustiť

na skutkovom základe tam uvedenom.

3. Okresný súd Partizánske (ďalej len „okresný súd“) rozhodol svojím uznesením

sp. zn. zo 4. decembra 2017 o väzbe sťažovateľa podľa

a zároveň nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného

úradníka. Uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho

vyhlásení napadol sťažnosťou sťažovateľ. Krajský súd po tom, ako mu bola vec predložená

ako nadriadenému súdu, 11. decembra 2017 rozhodoval na neverejnom zasadnutí o podanej

sťažnosti, pričom podľa preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru,

že sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

4. Podľa názoru sťažovateľa napadnutým uznesením krajského došlo k porušeniu

jeho označených základných práv, pričom poukázal na chronológiu postupu všeobecných

súdov v jeho veci, keď

- 4. decembra 2017 bol spis zaslaný krajskému súdu na rozhodnutie o podanej

žiadosti, ktorý ho prevzal 6. decembra 2017 a nariadil termín neverejného zasadnutia

na 11. december 2017 o 8.45 h,

- 11. decembra 2017 o 8.48 h pracovníčka krajského súdu telefonicky preverovala, či

okresnému súdu bolo doručené písomné odôvodnenie sťažnosti sťažovateľa, keďže krajský

súd rozhodoval o podanej sťažnosti,

- zápisnica o neverejnom zasadnutí na krajskom súde bola skončená a podpísaná

11. decembra 2017 o 9.00 h,

- okresný súd prevzal odôvodnenie sťažnosti 11. decembra 2017 o 9.06 h.

Sťažovateľ tak namieta predčasné a neodôvodnené postúpenie jeho trestného spisu

z okresného súdu na krajský súd a bez akéhokoľvek upozornenia o tejto skutočnosti sa

domnieva, že podanie opravného prostriedku priamo do zápisnice nie je právne relevantný

dôvod na okamžité postúpenie trestného spisu na súd vyššej inštancie. Daný procesný

postup okresného súdu mal podľa jeho názoru za následok, že krajskému súdu nebolo

doručené odôvodnenie sťažnosti zo strany sťažovateľa a jeho sťažnosť bola degradovaná na

čisto formálny prostriedok nápravy, keď v napadnutom uznesení skonštatoval, že sťažnosť

do rozhodnutia krajského súdu nebola bližšie odôvodnená.

5. Na podporu svojej argumentácie sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukazuje

na doterajšiu judikatúru ústavného súdu (napr. sp. zn. ), v ktorej už uviedol,

že súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité

garancie procesnej povahy vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6

ods. 1 dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky

uvedené v odseku 1 nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade v čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Z doterajšej judikatúry vyplýva, že určité základné procesné záruky sa musia poskytovať

aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké, ako tie, ktoré

vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. V každom prípade musí

mať osoba vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu

vo väzbe. Vždy musí byť zaručená kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní (de Wilde

c. Belgicko, Trzaska c. Poľsko a ďalšie).

6. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie označených základných práv podľa a dohovoru uznesením krajského súdu,

zrušil napádané uznesenie krajského súdu, vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie

a priznal mu primerané zadosťučinenie vo výške 5 000 € a náhradu trov konania.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je teda absencia priamej

súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej.

11. Článok 17 ods. 1 zaručuje osobnú slobodu. Podľa dohovoru

každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh

na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody

a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

12. Dohovor v a v sa svojím obsahom týkajú osobnej slobody

jednotlivca. Rozdielom v znení týchto článkov je použitá terminológia, keď čl. 5 dohovoru

výslovne priznáva právo či nárok súvisiaci s osobnou slobodou, zatiaľ čo

takéto termíny nepoužíva, ale ustanovuje jasné limity pre štát v prípade zásahov do osobnej

slobody jednotlivca.

13. Základné právo podľa vo svojom znení odkazuje na zákon,

a preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd

do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia

závažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (). Príslušná

zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v je tak integrálnou súčasťou

ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (). Aj čl. 5 ods. 1 dohovoru

vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným

zákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a)

až f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto

rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov

v. Bulharsko z 20. 3. 1997, § 43). Každé pozbavenie osobnej slobody zároveň musí byť

v súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou (Morsink

v. Holandsko z 11. 5. 2004).

14. Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len

vtedy, ako doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva

dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

15. Podľa konať a rozhodovať možno len o väzbe

osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje

aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe

koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné

konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný.

O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná

a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase

a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca,

ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje

obvineného a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť

obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno

rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho

neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch...

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia...

16. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného

súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len

na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá

sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo

aj skutkovými okolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby

pre konkrétne skutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený

zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu

právomoci ústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových

a právnych záverov všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného

dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom

postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich

listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto

zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (). Skutkové

a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr.

a tam citovaná judikatúra).

17. Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou

je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s

alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách ().

18. Krajský súd odôvodnil napadnuté uznesenie v podstatnom takto: „V prvom rade

krajský súd uvádza, že sudca pre prípravné konanie postupoval pri rozhodovaní vecne

správne a v súlade s ustanoveniami upravujúcimi rozhodovanie o väzbe

pred súdom, v tam uvedených zákonných lehotách a v tomto smere nezistil žiadne

pochybenie. Vo veci bolo riadne začaté trestné stíhanie a obvinenému vznesené obvinenie,

pričom pred rozhodovaním o väzbe bol v prítomnosti obhajkyne vypočutý a mohol sa

vyjadriť k návrhu prokurátora. Pokiaľ ide o splnenie materiálnych podmienok väzby krajský

súd konštatoval, že doteraz zistené skutočnosti a zadovážené dôkazy nasvedčujú podozreniu,

že skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, bol spáchaný, tento vykazuje znaky

prečinu nebezpečného vyhrážania... Uvedenému v súčasnom štádiu konania nasvedčujú

výpovede poškodenej..., ktorá tak po začatí trestného stíhania, ako aj po vznesení obvinenia

opakovane podrobne popísala konanie obvineného, tohto usvedčuje zo spáchania skutku

tak, ako je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, pričom táto jej výpoveď je nepriamo

podporená i výpoveďou jej otca, svedka..., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi zadováženými

do trestného spisu. Preto krajský súd v súlade s názorom sudcu pre prípravné konanie

dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je v súčasnosti daná dôvodnosť trestného

stíhania a sú splnené materiálne podmienky väzby v zmysle ustanovenia

Aj pokiaľ ide o samotné dôvody väzby v zmysle , tieto sú

podľa názoru krajského súdu v tomto štádiu konania prítomné. Dôvodnosť väzby v zmysle

citovaného ustanovenia ako správne uviedol súd prvého stupňa vyplýva najmä

zo skutočnosti, že agresívne správanie obvineného voči poškodenej má stupňujúcu

tendenciu, pričom rozchod s poškodenou a správa o umelom prerušení tehotenstva

poškodenej sú skutočnosti, s ktorými sa obvinený podľa doposiaľ zabezpečených dôkazov

nedokázal vyrovnať a je zrejmé, že k poškodenej prechováva negatívny postoj a samotný

priebeh skutku, tak ako ho popísala poškodená naznačuje podozreniu, že obvinený môže

konať voči nej z pomsty, kedy v súčasnosti nedokáže svoje správanie voči poškodenej

kontrolovať a uchýlil sa k hrozbám smrťou poškodenej so zbraňou a fyzickému napadnutiu

poškodenej. Z uvedených dôvodov sa správanie obvineného javí ako nevypočítateľné

a nepredvídateľné a je teda nepochybne daný dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c)

Uvedené skutočnosti aj podľa názoru krajského súdu s prihliadnutím na povahu

a okolnosti prípadu a osobu obvineného, odôvodňujú nielen väzbu v zmysle § 71 ods. 1

písm. c) , ale aj správny záver sudcu pre prípravné konanie, že za súčasného stavu

ani nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, s prípadným

uložením primeraných povinností a obmedzení, nemožno v tomto konkrétnom prípade

považovať za dostatočné opatrenia na nahradenie väzby a prijať ich, pričom jeho väzba je v

súčasnom počiatočnom štádiu konania adekvátnym zabezpečovacím opatrením.“

19. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu

konštatuje, že z jeho odôvodnenia vo vzťahu k zákonom predpokladanému ponechaniu

sťažovateľa vo výkone väzby nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne

neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci konajúcimi súdmi vrátane

úpravy práva na slobodu a bezpečnosť garantovaného a dohovorom.

20. K námietke sťažovateľa o porušení práva na rovnosť zbraní ústavný súd uvádza,

že väzba ako zásadný zaisťovací inštitút predstavuje výrazný zásah do základného práva

jednotlivca na osobnú slobodu, a preto neodmysliteľnou procesnou zárukou pri takomto

zásahu musí byť právo dotknutej osoby „osobne sa vyjadriť“ k dôvodom a okolnostiam

ďalšieho zotrvania vo väzbe (). Na druhej strane ústavný súd vo svojej

doterajšej judikatúre formuloval tiež právny názor, podľa ktorého nemožno ani judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) vykladať tak bezmedzne, že by z nej

vyplývala povinnosť všeobecného súdu a zvlášť druhostupňového súdu rozhodovať

o väzbe, resp. jej ďalšom trvaní vždy po vypočutí obvineného bez ohľadu na konkrétne

okolnosti prípadu (). V kontexte sťažovateľom vytýkaného postupu krajského

súdu ústavný súd konštatuje, že k porušeniu základných práv sťažovateľa v dvojinštančnom

súdnom konaní, v ktorom všeobecné súdy rozhodovali o jeho vzatí do väzby, by mohlo

dôjsť v prípade, ak by nebol vôbec vypočutý. Porušeniu práv sťažovateľa však nezodpovedá

stav, keď v konaní pred prvoinštančným súdom bol za prítomnosti svojho zvoleného

obhajcu vypočutý, mal možnosť predniesť všetky svoje argumenty, námietky nielen

k trestnej činnosti mu kladenej za vinu, ale aj voči svojmu zadržaniu vrátane ponúknutia

prostriedkov nahradenia väzby, o ktorých súd v prvostupňovom konaní aj rozhodol, resp. sa

nimi ústavne súladným spôsobom aj vysporiadal.

21. Pre posúdenie sťažovateľovej námietky je rozhodná aj tá skutočnosť,

že sťažovateľ podal sťažnosť priamo do zápisnice a mal možnosť ju priamo aj zdôvodniť.

Zo zákona nevyplýva povinnosť krajského súdu ako odvolacieho súdu čakať tri alebo viac

dní na písomné odôvodnenie sťažnosti, aktivita je na strane sťažovateľa, ktorý si musí

chrániť svoje práva. Napokon ústavnému súdu neunikla ani tá skutočnosť, že sťažovateľom

priložená listina, ktorú v sťažnosti pomenúva ako odôvodnenie sťažnosti proti rozhodnutiu

okresného súdu o vzatí do väzy a ktorá bola podaná na poštovú prepravu 7. januára 2018,

je označená ako „žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu podľa “

a bola adresovaná Okresnej prokuratúre Partizánske. Ak ústavný súd vychádza

z predložených listín, tak uvedenú listinu ani nemožno považovať ako písomné

odôvodnenie sťažnosti, ale ako samostatný procesný inštitút a aj z toho pohľadu sa javí

sťažnosť sťažovateľa ako neodôvodnená.

22. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že konania všeobecných súdov, ktorými sa

rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami o občianskych

právach alebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru. Väzobným konaním

podľa názoru ústavného súdu nemôže dôjsť k porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru aj z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5

dohovoru. Ústavný súd v tomto smere poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax ESĽP,

podľa ktorej osobnú slobodu chráni čl. 5 dohovoru (napr. rozsudok ESĽP de Wilde at al

v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ 12, § 65, § 67, § 71 – § 77 etc.). Článok 6 dohovoru teda

upravuje právo na spravodlivý proces, a zásadne sa teda nevzťahuje na konanie o väzbe,

pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ ide o procesné záruky poskytované osobe nachádzajúcej sa

vo väzbe, v zásade špeciálna prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru

upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť (m. m. ). V tejto súvislosti ústavný

súd uvádza, že sťažovateľom namietané porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru nemá príčinné

uplatnenie vo väzobných veciach.

23. Naostatok ústavný súd konštatuje, že súd nezistil žiadne ústavnoprávne vady

napadnutého uznesenia krajského súdu, a preto podľa

sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

25. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd

nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na skutočnosť,

že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018