Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 373/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

18. septembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátska kancelária,

Námestie SNP 41, Zvolen, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na súdnu

ochranu podľa a na osobnú slobodu podľa

a práv na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 a na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. augusta 2018 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátska

kancelária, Námestie SNP 41, Zvolen, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

na súdnu ochranu podľa a na osobnú slobodu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

a na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 30. mája 2018 (ďalej

len „namietané uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v rámci trestného

stíhania vedeného voči jeho osobe pre trestný čin útoku na verejného činiteľa

podľa ustanovení a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov uznesením Okresného súdu Prievidza (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 23. októbra 2015 podľa ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) vzatý do väzby z dôvodov podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a) Trestného

poriadku, kde súčasne okresný súd podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. b) a c) Trestného

poriadku neprijal písomný sľub sťažovateľa a ani jeho návrh na nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) na základe sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn.

z 3. novembra 2015, ktorým napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu zrušil,

podľa ustanovenia prijal písomný sľub sťažovateľa

a podľa ustanovenia nahradil jeho väzbu dohľadom

probačného a mediačného úradníka. Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu krajského

súdu 29. decembra 2016 dovolanie, ktoré najvyšší súd namietaným uznesením

podľa ustanovenia § 382 písm. b) odmietol.

3. Sťažovateľ považuje namietané uznesenie najvyššieho súdu za „nezákonné

a protiústavné“ a v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu okrem iného argumentuje:

„Porušovateľ sa v prvom rade podľa môjho názoru, mal zamerať na dôvody môjho

dovolania, ktoré sú aj v súčasnej dobe vážne a podstatné, čo však neurobil, a tým došlo

k porušeniu môjho práva na spravodlivý proces. Zjavne dôvodné dovolanie ohľadom

konania, ktorým došlo k niekoľkým závažným porušeniam zákona bolo odmietnuté

a odôvodnené len tým, že nieže by nebolo dôvodné, ale podané proti rozhodnutiu

proti ktorému nie je prípustné.“

4. Opierajúc sa o všetky uvedené skutočnosti, sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje,

aby vo veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv na súdnu

ochranu podľa a na osobnú slobodu podľa a práv

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5

ods. 4 dohovoru namietaným uznesením najvyššieho súdu, toto uznesenie zrušil a vrátil jeho

vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom

tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49

až vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho

odmietnutie. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

6. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

7. Sťažovateľ vidí porušenie svojich označených práv garantovaných

a dohovorom v postupe najvyššieho súdu, ktorý sa podľa vyjadrenia sťažovateľa vôbec

nevenoval dôvodom dovolania, ktoré prezentoval v uplatnenom mimoriadnom opravnom

prostriedku, a podané dovolanie odmietol s odôvodnením, že bolo podané proti takému typu

rozhodnutia, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

8. K ochrane základného práva na súdnu ochranu podľa , ktorá

je ústavným súdom poskytovaná v rámci konania o sťažnostiach fyzických a právnických

osôb podľa , poukazuje ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru zakotvujúcu

tieto základné postuláty:

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú [

v spojení s ; (napr. )].

Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy (ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý

predpisuje zákon) a aby bolo toto rozhodovanie zároveň pokryté jej ústavne konformným

výkladom a aplikáciou (napr. ).

Rámec povinností orgánov verejnej moci, proti ktorým smeruje právo na súdnu a inú

právnu ochranu, upravuje , zakotvujúci princíp právneho štátu – viazanosť

verejnej moci právom, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každé konanie súdu,

resp. iného orgánu verejnej moci, ktoré nie je v súlade so zákonom, t. j. ak orgán verejnej

moci nekoná v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, protirečí príkazu ústavnej normy

(napr. ).

9. Ústavný súd odkazuje na odôvodnenie namietaného uznesenia najvyššieho súdu,

v ktorom tento náležite prezentoval relevantnú právnu úpravu aplikovanú vo veci

sťažovateľa, a síce ustanovenia , ktoré obsahujú taxatívny

výpočet typov rozhodnutí, voči ktorým umožňuje podať dovolanie

(zo strany obvineného). Je na prvý pohľad zjavné a nespochybniteľné, že väzobné

rozhodnutie do taxatívneho výpočtu uvedeného v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného

poriadku nie je zahrnuté. Najvyšší súd, ktorý aplikoval dotknuté ustanovenia Trestného

poriadku a odmietol podané dovolanie konštatujúc, že sťažovateľ podal dovolanie

proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, postupoval v plnom súlade

so zákonom, tak ako mu to ukladá relevantná právna norma. Najvyšší súd, ktorý postupoval

spôsobom, ktorý mu ukladá zákon, nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť do základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , ako aj do ďalších

v sťažnosti namietaných práv.

10. Ústavný súd vzhľadom na uvedené kvalifikuje sťažovateľom formulované

námietky porušenia všetkých označených práv garantovaných a dohovorom

namietaným uznesením najvyššieho súdu ako zjavne neopodstatnené.

11. Vzhľadom na všetky uvedené závery ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť podľa ustanovenia , pričom sa

už vzhľadom na právnu irelevanciu nezaoberal zjavným nedostatkom sťažnosti sťažovateľa,

ktorým je chýbajúca plná moc udelená sťažovateľom advokátovi pre účely zastupovania

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2018