Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 94/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom

Jakubčíkom, advokátska kancelária, Trenčianska 57, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením sp. zn. z 26. mája 2016 a takto

rozhodol:

1. Základné právo , vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 26. mája 2016 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. mája 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť

, trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur

a sedemdesiatdeväť centov) na účet advokáta JUDr. Stanislava Jakubčíka, advokátska

kancelária, Trenčianska 57, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 8. februára 2018 prijal proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

. Neústavný postup krajského súdu mal spočívať v skutočnosti, že

o nahradení ex lege vylúčenej sudkyne nerozhodoval predseda krajského súdu

prostredníctvom elektronickej podateľne, ale predsedníčka senátu. Ústavný súd sťažnosť

proti krajskému súdu odmietol, pretože sťažovateľ mal k dispozícii dovolanie.

Neústavný postup najvyššieho súdu vidí sťažovateľ v tej skutočnosti, že najvyšší súd

v dovolacom konaní najprv o veci rozhodol a až potom zaslal sťažovateľovi vyjadrenie

protistrany.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ na Okresnom súde Nitra (ďalej

len „okresný súd“) v konaní sp. zn. žaloval spoločnosť

žalobou o plnenie úhrady nájomného. Okresný súd prostredníctvom zákonnej

sudkyne JUDr. Andrey Szombathovej-Polákovej žalobu rozsudkom zamietol a zároveň

rozhodol, že o trovách sa rozhodne samostatným uznesením. V odvolacom konaní krajský

súd konanie uznesením č. k. -435 z 31. mája 2013 zastavil pre prekážku

litispendencie. Okresný súd uznesením č. k. -454 uložil sťažovateľovi

povinnosť uhradiť protistrane trovy konania vo výške 7 430,44 €. Na odvolanie sťažovateľa

krajský súd predmetné samostatné uznesenie okresného súdu o trovách konania potvrdil.

Proti uzneseniu krajského súdu č. k. -493 z 30. mája 2014 podal sťažovateľ

dovolanie, v ktorom namietal, že samosudkyňa JUDr. Andrea Szombathová-Poláková, ktorá

o veci na okresnom súde rozhodovala, bola neskôr členkou odvolacieho senátu, hoci to

zakazuje. Najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 26. mája 2016 dovolanie odmietol, pretože zistil, že samosudkyňa JUDr. Andrea

Szombathová-Poláková nebola členkou odvolacieho senátu. Z uznesenia o odmietnutí

dovolania sa sťažovateľ dozvedel, že v senáte krajského súdu namiesto sudkyne JUDr.

Andrey Szombathovej-Polákovej rozhodovala sudkyňa JUDr. Renáta Pátrovičová.

3. Sťažovateľ namieta, že sudkyňa JUDr. Renáta Pátrovičová nebola zákonnou

sudkyňou, pretože v danej veci rozhodovala na základe pokynu predsedníčky senátu

namiesto toho, aby predseda krajského súdu určil člena senátu cez technické a programové

zariadenie. Týmto postupom mal krajský súd porušiť sťažovateľovo právo na súdnu

ochranu.

4. Sťažovateľ taktiež namieta, že v konaní o dovolaní mu najvyšší súd zaslal

vyjadrenie protistrany z 18. augusta 2014 až po samotnom odmietnutí dovolania. Najvyšší

súd o dovolaní rozhodol 26. mája 2016, zatiaľ čo výzvu na vyjadrenie zaslal 2. júna 2016.

Týmto postupom mal porušiť sťažovateľovo právo na možnosť vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom garantované .

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie veci zaručené čl. 46

ods. 1 SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod č.k. , ako i právo

sťažovateľa na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, zaručené čl. 48 ods. 2

SR postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod č.k. ,

porušené bolo.

2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ,

primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000 eur (slovom tritisíc eur), ktoré mu je

Krajský súd v Nitre povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

3. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. z 26.05.2016 sa zrušuje.

4. Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. -493

zo dňa 30. mája 2014 a tomuto súdu prikazuje, aby vec opätovne rozhodol konaním pred

nezaujatým senátom.

5. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

363,79 Eur s DPH ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ...“

6. Je potrebné upresniť, že uznesením o prijatí veci na ďalšie konanie č. k.

-10 z 8. februára 2018 bola odmietnutá sťažnosť proti krajskému súdu, a tak

sa predmet konania zúžil na otázku, či najvyšší súd porušil právo sťažovateľa na vyjadrenie

sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa .

7. Najvyšší súd v reakcii na prijatú sťažnosť uviedol, že vyjadrenie protistrany

nemalo žiadnu právnu relevanciu. Rovnakú myšlienku vyslovila vo svojom vyjadrení aj

dotknutá osoba a okrem toho sa zaoberala len otázkou zákonného sudcu. Sťažovateľ

nevyužil možnosť repliky na uvedené reakcie.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

10. Podstatou veci je sťažnostné tvrdenie sťažovateľa, že došlo k porušeniu jeho

základného práva na vyjadrenie sa k dôkazom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť

k vyjadreniu protistrany v dovolacom konaní. Sťažovateľ vlastne tvrdí, že najvyšší súd mal

k dispozícii len pozíciu protistrany a ak by mohol na ňu reagovať, súd by možno zmenil

názor na odmietnutie dovolania.

11. Ústavný súd najprv uvádza, že v pozadí možnosti vyjadriť sa k právnemu názoru

protistrany je požiadavka, aby účastník konania nebol objektom konania, aby sa

nerozhodovalo „o nás bez nás“, ale s účasťou účastníka a aby mala rozhodujúca autorita

k dispozícii všetky perspektívy pohľadu na vec. Ide o samotnú podstatu férovosti konania.

Možnosť vyjadriť sa nemá len praktický, ale aj symbolický význam. Z tohto dôvodu môže

byť do značnej miery potlačený obsah samotného vyjadrenia (porov. SETTEN, O. J.

Applications of the 'fair hearing' norm in ECHR article 6(1) to civil proceedings: with

special emphasis on the balance between procedural safeguards and efficiency. Cham :

Springer International Publishing, 2016, s. 213 a nasl.; autor nazýva problematiku The

„Response“ Issue).

12. Predmetná vec je navyše špecifická tou skutočnosťou, že vyjadrenie bolo zaslané

po samotnom rozhodnutí, z čoho vyplýva, že sťažovateľ bol z tohto hľadiska naozaj

objektom a počínanie súdnej administratívy bolo len mechanické. Ústavný súd preto vôbec

nemohol uvažovať o tom, čo bolo obsahom vyjadrenia žalovaného. Povedané štrasburskými

slovami, možnosť odpovede musí byť reálna a autentická (real and genuine). Štrasburská

judikatúra pripúšťa kompromisy pri rôznych dokumentoch zaslaných účastníkmi súdu,

ktorých cieľom nie je ovplyvniť rozhodovanie, ale justícii neumožňuje úľavy pri

takpovediac prvotných a základných vyjadreniach k opravným prostriedkom tak, ako je to

v prerokúvanej veci („... submissions to the national court that have nothing to do with the

question how the case should be decided, cannot be considered as – filed with view to

influencing´the court´s decision. Perhaps the national court, for purely formal reasons, has

asked one of the parties to provide some personal information, or perhaps documents not

related to the case, or only weakly related to it, have been submitted to the court because of

a mistake or a misunderstating – Kukkonen v. Finland“; SETTEN, O. J. Applications of the

'fair hearing' norm in ECHR article 6(1) to civil proceedings: with special emphasis on the

balance between procedural safeguards and efficiency. Cham : Springer International

Publishing, 2016, s. 220). To je odpoveď na argumenty najvyššieho súdu a dotknutej osoby.

13. K tomu možno doplniť, že predmetná ústavná sťažnosť plní nielen subjektívnu

funkciu, teda funkciu ochrany ústavnoprávnej pozície sťažovateľa, ale vo vzťahu

k odporcovi a všeobecným súdom vôbec hlavne funkciu preventívnu.

14. Ústavný súd už takto rozhodol v obsahovo zhodnej veci sp. zn. ,

kde uviedol, že „postup najvyššieho súdu (oneskorené doručenie vyjadrenia žalovanej

k dovolaniu právnemu zástupcovi sťažovateľov v čase, keď už najvyšší súd o dovolaní

rozhodol) sa javí z ústavnoprávneho hľadiska ako neakceptovateľný“. Právnickej verejnosti

netreba taktiež predstavovať rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, č. sťažnosti 17127/12, z

13. 1. 2015, v ktorom konštatoval porušenie jej práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru. Z odôvodnenia rozsudku ESĽP, najmä však z jeho bodu 47 v spojení

s bodom 37 vyplýva, že ESĽP dospel k záveru o porušení označeného práva navrhovateľky

z dôvodu opomenutia povinnosti krajského súdu doručiť jej rovnopis odporcovho

písomného vyjadrenia k odvolaniu.

15. Ústavný súd tak konštatuje, že nezaslanie vyjadrenia protistrany počas

dovolacieho konania, ale jeho zaslanie až po samotnom rozhodnutí porušuje základné

procesné právo sťažovateľa vyjadriť sa k dôkazom. Ústavný súd sťažovateľovi nepriznáva

primerané finančné zadosťučinenie, pretože kasácia rozhodnutia mu plne vracia stratenú

procesnú ústavnoprávnu opozíciu v dovolacom konaní (bod 4 výroku nálezu).

16. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti).

Za dva úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál

v sume dvakrát po 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 303,16 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %

DPH, teda sumu 60,63 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove

sumu 363,79 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

17. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2018