Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/89/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: G.. C. D., I.., bytom W., A. N. G./6, zast. JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom Bratislava, Kutlíkova 17, proti odporcovi: BL SLOVAKIA, spol. s r. o. so sídlom Nitra, Mostná 72, IČO: 31 396 054, zast. Advokátska kancelária Gavorová & Partneri, spol. s r. o. so sídlom Bratislava, Lombardíniho 22B, o zaplatenie 24.231,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. februára 2012, č. k. -372, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a ďalším výrokom rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. , a , , ako aj o nájme a podnájme nebytových priestorov a zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Navrhovateľ opieral svoj nárok na plnenie o uzavretú zmluvu o nájme bytových a nebytových priestorov z 25. 09. 1998, kde pod bodom 3 zmluvy označeným ako nájomné jeho súčasťou mal byť poplatok za užívanie nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti vo výške 10.000 Sk mesačne. Tento žiadal zaplatiť za obdobie od 01. 08. 2000 do 05. 09. 2006, pričom si súčasne z každej mesačnej neuhradenej platby uplatnil i úrok z omeškania vo výške 17,6%, počnúc od 01. 09. 2000. Vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania odporcom do 21. 08. 2005 súd mal za to, že návrh navrhovateľa je čiastočne premlčaný. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ svoj návrh podal dňa 21. 08. 2008 a uplatnil si ním plnenie za obdobie od 01. 08. 2000 do 05. 09. 2006. Aj keď v nájomnej zmluve nie je uvedená jeho splatnosť, považoval za zrejmé, že je dojednaný ako mesačné plnenie. Vychádzajúc z ust. je potom každá platba splatná mesačne pozadu a každá splátka je samostatným právnym nárokom so samostatnou splatnosťou. Toto bolo zrejmé aj zo samotného petitu návrhu, keď si navrhovateľ uplatnil príslušný úrok z omeškania z každej platby samostatne vždy od dátumu, kedy bola tá-ktorá splátka splatná. Ak navrhovateľ podal návrh na súd až 21. 8. 2008, bolo potrebné konštatovať, že jeho nárok je premlčaný za obdobie od 01. 08. 2000 do 21. 08. 2005, nakoľko plnenie za toto obdobie bolo uplatnené po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Súd naviac uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa v tom, že poplatok za užívanie nehnuteľností ako sídla spoločnosti je splatný dňom výmazu sídla spoločnosti na adrese Nové záhrady III/6, Bratislava v obchodnom registri, pretože takáto splatnosť záväzku nevyplýva ani z predloženej zmluvy o nájme a nie je žiadny dôvod tento poplatok ako súčasť nájmu považovať za splatný v inej lehote, ako ustanovuje zákon. Vo zvyšnej časti nároku za obdobie od 22. 08. 2005 do 05. 09. 2006 súd dospel tiež k záveru, že nie je tento návrh dôvodný. Navrhovateľ predložil súdu zmluvu o nájme bytových a nebytových priestorov z 25. 09. 1998, ktorú na oboch stranách podpísal on a platnosť ktorej odporca v konaní spochybnil, nazval ju fiktívnou a vyjadril sa tak, že o jej existencii nemal žiadnu vedomosť. Toto potvrdil aj v konaní vypočutý svedok P. ako štatutár spoločnosti BLOCK, a. s. ČR, spoločníka spoločnosti odporcu. Za akých okolností bola táto zmluva vyhotovená a uzavretá,

nebolo v konaní jednoznačne preukázané a z hľadiska posúdenia dôvodnosti návrhu, keďže súd návrh zamietol z iných dôvodov, ani to nebolo určujúce. Vychádzajúc z jej obsahu, keď mal byť dojednaný poplatok za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa a jeho manželky ako sídlo spoločnosti, súd dokazovaním dospel k záveru, že spoločnosť odporcu neužívala nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa ako sídlo spoločnosti. Toto vyplývalo jednak z vyjadrení zástupcu odporcu, svedka P., ako aj z listín, ktoré sa v spise nachádzajú a to aj z listín vyhotovených samotným navrhovateľom. Podľa názoru súdu, skutočnosť, že spoločnosť mala v obchodnom registri zapísané sídlo spoločnosti na adrese, kde sa nehnuteľnosť navrhovateľa nachádza, sama o sebe nevyvodzuje záver o tom, že toto sídlo aj užívala. Navrhovateľ sa pritom domáhal poplatku za užívanie, ktorý pojem užívania nemožno chápať len v tom zmysle, že z výpisu z obchodného registra je táto adresa zrejmá ako sídlo spoločnosti. Z konania považoval za zrejmé, že od roku 1997 mala spoločnosť prenajaté priestory na Trenčianskej 53 v Bratislave, ktoré aj využívala a taktiež bolo nepochybné, že napriek prevedenej zmene zápisu v obchodnom registri až v roku 2006, týkajúcej sa zmeny sídla spoločnosti, bol už dňa 28. 11. 2000 na valnom zhromaždení spoločnosti schválený dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve o zmene sídla spoločnosti a to na adresu Cabajská 4, Nitra. V zmysle vtedy platného bola sídlom spoločnosti adresa, z ktorej riadi svoju činnosť, t. j. i keď nebol vykonaný zápis zmeny sídla do obchodného registra, sídlo spoločnosti od 28. 11. 2000 nebolo na adrese Nové záhrady III/6, Bratislava, ale na adrese, z ktorej spoločnosť vykonávala svoju činnosť, čo bolo v Nitre na Cabajskej 4. Aj s poukazom na takto uvedené považoval potom za absolútne nedôvodné požadovať zaplatenie poplatku za užívanie sídla spoločnosti na adrese, na ktorej spoločnosť v rozhodnom čase nesídlila. Považoval za potrebné tiež uviesť, že to, že spoločnosť na adrese Bratislava nepôsobí, dokonca ani pre postoj navrhovateľa by nemohla pôsobiť, vyplýva aj z jeho vyjadrení v podaniach, ktoré v tomto rozhodnutí boli už uvedené. Aj keď nebolo jednoznačne preukázané to, za akých okolností bola uzavretá predmetná nájomná zmluva, nárok navrhovateľovi na plnenie z nej za obdobie od 22. 08. 05 do 05. 09. 2006 nevznikol.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov vymedzených ustanoveniami , , , , a . Po vyjadrení sa k jednotlivým odvolacím dôvodom zhrnul svoje odvolanie do bodov, pričom namietal, že súd nevykonal navrhnuté dokazovanie k premlčaniu pohľadávky, nepravdivo tvrdil znenia zákonov, vyslovoval tvrdenia v prospech odporcu také, aké nikdy netvrdil ani odporca samotný, poprel práva zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvného vzťahu a tvrdil, že „nie je žiaden dôvod tento poplatok ako súčasť nájmu považovať....za splatný v inej lehote, ako to ustanovuje zákon“, pričom nedbal na znenie platnej zmluvy, ktorá splatnosť nájomného podmieňuje vykonaním vyúčtovania nákladov vynaložených na rekonštrukciu, resp. výmazom sídla z obchodného registra v prípade sporného poplatku, a napokon bránil navrhovateľovi vykonávať dokazovanie, zaujímať stanoviská k tvrdeniam odporcu a už vykonané dôkazy si nevšímal. Súd návrh posúdil ako natoľko presvedčivý, že bez návrhu vydal platobný rozkaz. Po troch rokoch konania ten istý návrh po preukázaní jeho dôvodnosti zamietol, hoci odporca okrem svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz o opaku. Bol preto presvedčený, že tento postup súdu nie je obvyklý a tiež vyjadril presvedčenie, že existuje priama súvislosť medzi pochybeniami súdu a okolnosťou, že predsedom súdu, teda nadriadeným konajúcej sudkyni, je JUDr. Heinrich, otec právneho zástupcu Mgr. Romana Heinricha, ktorý má tak svoje trvalé bydlisko, ako aj svoju kanceláriu priamo v rodinnom dome predsedu súdu. Rovnako namietal, že kolegami v občianskom kolégiu konajúcej sudkyne sú brat a švagriná tohto právneho zástupcu odporcu. Navrhovateľ sa domnieval, že pokiaľ sa konajúca sudkyňa cítila z dôvodu svojich existenciálnych záujmov zaujatá na konanie vo veci, bola povinná oznámiť svoju zaujatosť, a nie popísanými postupmi deformovať čistotu právneho prostredia Slovenskej republiky. Mal teda za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, čím bol podľa neho naplnený odvolací dôvod v zmysle . Zároveň mal za to, že nevykonaním vyššie uvedených navrhovaných dôkazov bol naplnený aj odvolací dôvod v zmysle , podľa ktorého doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrhu v celom rozsahu vyhovel. V prípade, ak by odvolací súd dospel k názoru, že sú splnené podmienky na zrušenie, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K svojmu odvolaniu pripojil fotokópiu - doplnenie petitu vzájomného návrhu v konaní č. k. .

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, navrhujúc odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým námietkam navrhovateľa v

podanom odvolaní. Okrem iného uviedol, že navrhovateľom predkladané fiktívne nájomné zmluvy neboli uzavreté v dňoch, ako sú uvedené. Domnieval sa, že sú antidatované až v období roku 2003, aj z tohto dôvodu boli podľa neho neplatné. Do 28. 07. 2000 neboli tieto fiktívne nájomné zmluvy uzavreté, keďže ich existenciu nepotvrdzuje žiaden účtovný doklad, hoci v tom čase účtovníctvo robil a bol zaň zodpovedný samotný navrhovateľ. Pokiaľ by naozaj existovali, nebol by žiadny problém, aby ich navrhovateľ do účtovníctva dal a aby k nim vystavoval príslušné účtovné doklady. Vyjadril sa taktiež k premlčaniu pohľadávky a uviedol, že nárok za obdobie od 01. 08. 2000 do 21. 08. 2005 je zjavne premlčaný. Tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že jeho nárok uplatnený žalobou bol právoplatne priznaný, a preto je tu 10-ročná premlčacia lehota, je skutkovo aj právne absolútne nepravdivý a nesprávny. Čo sa týkalo námietok navrhovateľa na nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa, uviedol, že preskúmateľnosť rozsudku nemá nič spoločné s existenciou či neexistenciou písomných dokladov založených v spise. Táto súvisí s ust. , najmä, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vysvetlené, čo napadnutý rozsudok spĺňa. Zároveň uplatňovanie rovnakého nároku v inom konaní nepovažoval za dôvod na inakšie počítanie prerušenia plynutia premlčacej lehoty. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie 730.000,- Sk s príslušenstvom až podaním dňa 21. 08. 2008. Jeho podanie z 08. 09. 2005 bolo podané k podaniu vedenému pod sp. zn. na Krajský súd v Bratislave ako vzájomný návrh; tento bol vylúčený na samostatné konanie. Pokiaľ išlo o obdobie od 22. 08. 2005 do 05. 09. 2006, vtedy odporca žiadnym spôsobom predmetnú nehnuteľnosť ako sídlo spoločnosti neužíval. Navrhovateľ od svojho odvolania z funkcie konateľa spoločnosti odporcovi neumožňoval vstup do priestorov Bratislava, Nové záhrady III/6. Výpis z obchodného registra s takýmto sídlom považoval za neplatný, resp. sfalšovaný a zakazoval jeho zverejňovanie. V prípade príchodu konateľa, druhého spoločníka, či právneho zástupcu do sídla spoločnosti Nové Záhrady III/6 zamedzoval ich voľnosť a chcel volať políciu. O týchto skutočnostiach boli doložené listinné dôkazy. Vzhľadom na postoj navrhovateľa, ktorý viacnásobne prehlasoval a neumožňoval sídlo spoločnosti na adrese Nové záhrady III/6 v Bratislave užívať, sa spoločnosť rozhodla zmeniť sídlo na novú adresu, pričom už 28. 11. 2000 podala návrh na zápis zmeny v obchodnom registri, a nie jeho vinou došlo k tomuto zápisu až na základe uznesenia súdu z 13. 04. 2006. Poukázal na jednotlivé úkony navrhovateľa, čo sa týkali sídla a uviedol, že je scestné, keď sa navrhovateľ domáha zaplatenia poplatku za užívanie nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti vo výške 10.000 Sk mesačne, keď takéto sídlo tam nebolo a samotný navrhovateľ neumožňoval užívať nehnuteľnosti ako sídlo spoločnosti a opakovane prehlásil, že tam žiadne sídlo nie je.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba podľa zrušiť a konanie vo veci zastaviť.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa , začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Prekážka litispendencie ( ) patrí k podmienkam konania. Ak súd zistí, že v tej istej veci prebieha iné konanie, je povinný začaté konanie zastaviť ( ); rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Prekážka litispendencie vzniká ako procesnoprávny následok začatia konania. Začatie civilného súdneho konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebehlo konanie na inom orgáne (spravidla súde). Ak by o tej istej veci prebiehali naraz konania na dvoch orgánoch, platí, že orgán, ktorý začal o veci konať neskôr, musí konanie pre prekážku litispendencie zastaviť a konanie dokončí orgán, u ktorého sa konanie začalo skôr.

O prekážke litispendencie sa hovorí iba vtedy, ak súčasne prebieha konanie o tej istej veci na dvoch či viacerých orgánoch. Totožnosť vecí je daná tzv. totožnosťou subjektov a tzv. totožnosťou predmetu konania vyplývajúceho z rovnakého skutku. Totožnosť subjektov znamená totožnosť účastníkov konania bez ohľadu na to, či vystupujú v rovnakých, alebo rozdielnych procesných pozíciách, a rovnako bez ohľadu na to, či v konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého základu či skutkového deja.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ svojím návrhom v zmysle jeho písomnej úpravy zo dňa 13. 10. 2008 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 730.000 Sk spolu s úrokom z omeškania 17,6% ročne z jednotlivých súm do ich zaplatenia. V návrhu uviedol, že dňa 01. 06. 1995 uzavrel s odporcom nájomnú zmluvu, ktorú dňa 25. 09. 1998 nahradili jej aktualizovaným znením. Podľa bodu 5.1. citovanej zmluvy o nájme, platnosť záväzku nájomcu podľa bodu 3.1. písm. d) - poplatok za užívanie sídla nehnuteľnosti vo výške 10.000 Sk mesačne končí dňom výmazu sídla spoločnosti nájomcu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Sídlo spoločnosti nájomcu na Nových Záhradách III/6 bolo podľa platného výpisu vymazané z obchodného registra dňa 05. 09. 2006. Z tohto titulu mu v období od 01. 08. 2000 do 05. 09. 2006 vznikla pohľadávka voči navrhovateľovi vo výške 10.000 Sk x 73 mesiacov = 730.000 Sk. K svojmu návrhu pripojil Zmluvu o nájme bytových a nebytových priestorov, uzavretú medzi prenajímateľom G.. C. D., I.. a manželkou U.. P. D. a nájomcom BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o., zastúpeným G.. C. D., I.. zo dňa 25. 09. 1998, ako aj protokol o daňovej kontrole zo dňa 28. 02. 2003 a výsledok kontroly.

Z výsledkov dokazovania vykonaného odvolacím súdom na odvolacích pojednávaniach je nesporné, že navrhovateľ v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. si vzájomným návrhom uplatnil nájomné v zmysle čl. III bod 1 písm. a), b), c), ako aj poplatok za užívanie sídla spoločnosti podľa písmena d) zmluvy, avšak len od júla 2000. K doplneniu petitu vzájomného návrhu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. na č. l. 393 uviedol, že týmto vzájomným návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 08. 09. 2005 si uplatnil poplatok za užívanie sídla nehnuteľnosti vo výške 10.000,- Sk od 01. 08. 2000 až do dňa, v ktorom dôjde k výmazu spoločnosti zo sídla Bratislava, Nové Záhrady III/6 vo výpise z Obchodného registra proti odporcovi v tomto konaní. V tomto konaní je však súd nečinný.

Keďže odporca považoval za nepravdivé tvrdenie navrhovateľa o tom, že si vzájomným návrhom, doručeným Krajskému súdu v Bratislave už dňa 08. 09. 2005, uplatňoval poplatok za užívanie sídla nehnuteľnosti od 01. 08. 2000 až do dňa výmazu sídla spoločnosti z Obchodného registra, odvolací súd si vyžiadal z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. k nahliadnutiu.

Z pripojeného spisu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. dňa 08. 09. 2005 doručil navrhovateľ Krajskému súdu v Bratislave doplnenie petitu vzájomného návrhu, v rámci ktorého navrhol, aby navrhovateľ - BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o. so sídlom v Bratislave bol do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinný odporcovi - G.. C. D., I.. uhradiť poplatok za užívanie sídla nehnuteľnosti vo výške 10.000,- Sk mesačne od 01. 08. 2000 a tento poplatok hradiť mesačne až do dňa, v ktorom dôjde k výmazu sídla spoločnosti v Nových Záhradách III/6 vo výpise z obchodného registra spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o. za každý i začatý mesiac a to spolu so zročným úrokom z omeškania vo výške 17,6%. V rámci svojho vyjadrenia k rozšíreniu návrhu G.. D., CSc. uviedol, že voči navrhovateľovi si v konaní vedenom pod sp. zn. dňa 06. 09. 2005 rozšíril svoj vzájomný návrh o návrh na úhradu poplatku za užívanie jeho nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o. Tak učinil z dôvodu, že daňovým protokolom o kontrole dane z príjmov odporcu za rok 2000 na strane 15 v bode ) je preukázané, že odporca ratihabitoval bod III. nájomnej zmluvy z 25. 09. 1998 v časti 3.1 d) poplatok za užívanie sídla nehnuteľnosti vo výške 10.000,- Sk mesačne. Mal za to, že v období od 01. 08. 2000 do 05. 09. 2006 mu z tohto titulu užívania sídla spoločnosti vznikla pohľadávka voči odporcovi vo výške 10.000,- Sk x 73 mesiacov = 730.000 Sk. Na základe platného právneho úkonu a s ohľadom na zmenu sídla navrhol, aby došlo k rozšíreniu výroku o nasledovné znenie: „Spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o. je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku uhradiť mu poplatok za užívanie sídla nehnuteľnosti vo výške 730.000,- Sk so zročným úrokom vo výške 2-násobku diskontnej sadzby NBS platnej pre daný mesiac, za každý deň omeškania úhrady sumy 10.000,- Sk mesačne až do splatenia, za každý mesiac obdobia od 01. 08. 2000 do 30. 09.

2006“. Toto rozšírenie bolo podané na Krajský súd v Bratislave dňa 18. 08. 2008. Po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31. augusta 2010, č. k. zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. 05. 2009, č. k. -94 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, navrhovateľ rekapituloval svoj vzájomný návrh a žiadal nielen o nedoplatok nájomného za obdobie od 07. 06. 1995 do 28. 07. 2000 vo výške 91.266,68 eura s úrokom 17,6% od 03. 04. 2001 až do zaplatenia, ale aj žiadal o uhradenie poplatku za užívanie sídla nehnuteľnosti vo výške 730.000,- Sk spolu s príslušenstvom. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 4. marca 2011, č. k. -133 pripustil zmenu žaloby v tom znení, že žalovaný je povinný zaplatiť 91.266,68 eura so 17,6 % úrokom od 03. 04. 2001 do zaplatenia žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj žalovaný je povinný zaplatiť 24.231,56 eura spolu s úrokom z omeškania 17,6% ročne z jednotlivých súm do ich zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03. 2011. Vo veci samej Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením zo dňa 24. júna 2011, č. k. -138 tak, že konanie v časti istiny 113.832,24 eura zastavil. V dôsledku včas podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. septembra 2011, č. k. -149 uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo podané dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením zo dňa 31. januára 2013, sp. zn. V 15/2012.

Keďže uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2013, č. k. došlo k zrušeniu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2011, č. k. -149 a vráteniu veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie, pričom predmetom tohto konania je aj navrhovateľom rozšírený návrh, v rámci ktorého sa domáhal od odporcu zaplatenia úhrady poplatku za užívanie jeho nehnuteľnosti ako sídla vo výške 10.000,- Sk x 73 mesiacov = 730.000,- Sk, t.j. 24.231,56 eura a predmetný návrh bol podaný už dňa 08. 09. 2005 a doposiaľ o ňom nebolo právoplatne rozhodnuté, potom odvolací súd s poukazom na uvedené zistenia musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušiť a konanie vo veci - o zaplatenie sumy 24.231,56 eura s príslušenstvom pre prekážku tzv. litispendencie (prekážku začatého konania) zastaviť.

Je tomu tak preto, že prekážka začatého súdneho konania (litispendencia) bráni tomu, aby prebiehalo na súde iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pritom predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, základ je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit návrhu odôvodnený (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Je nesporné, že v skôr začatom právoplatne neskončenom konaní ide o tých istých (totožných) účastníkov konania a zároveň aj ten istý predmet konania - zaplatenie sumy 24.231,56 eura s príslušenstvom, na rovnakom skutkovom základe, spočívajúcom v úhrade poplatku za užívanie nehnuteľnosti ako sídla odporcom.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania z dôvodu postupu súdu prvého stupňa podľa v zmysle . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.