Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/190/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v spore žalobcov: H.. E. J., D.., narodený 18.6.1951, bytom K. G. H., Bratislava, proti žalovanej: Slovenská Y., zastúpená: Q. W. W. Y., so sídlom Y. XX, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa od žalovanej titulom tvrdeného nesprávneho úradného postupu v konaní Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave vedenom pod sp. zn.28Cb/16/01 domáhal nahradenia škody vo výške 7.582,22 € príslušenstvom, nemajetkovej ujmy 19.000 € s príslušenstvom a uverejnenia ospravedlnenia.

2. Žalobca tvrdí, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 7.10.2013, č.k. -454, v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.1.2014, v konaní o zaplatenie 24.232,37 €, súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť protistrane náhradu trov konania vo výške 7.430,44 €. Obe uznesenia potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.5.2014, č.k. -493, a zaviazal žalobcu zaplatiť protistrane náhradu trov odvolacieho konania vo výške 151,78 €. Povinnosť nahradiť protistrane trovy konania bola žalobcovi uložená na základe toho, že konanie bolo dňa 31.5.2013 zastavené pre prekážku litispendencie z dôvodu, že žalobca podal dva rovnaké návrhy na začatie konania a zavinil tak zastavenie konania. Konanie Okresného súdu Nitra začalo dňa 21.8.2008 podaním návrhu. Právny zástupca žalobcu dôkazom predloženým na pojednávaní dňa 17.9.2009 preukázal, že pohľadávku, ktorá bola meritom veci, si voči odporcovi uplatnil dňa 8.9.2005 návrhom na jej započítanie, ktorú si voči žalobcovi uplatnil odporca v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. . S ohľadom na túto skutočnosť navrhol žalobca prerušenie totožného konania vedeného na Okresnom súde Nitra č.k. a s návrhom na prerušenie konania navrhol aj doplnenie dokazovania oboznámením sa so spisom Krajského súdu v Bratislave , čo súd aj vykonal. V čase rozhodovania o návrhu na prerušenie konania bol súčasťou spisu konania aj návrh žalobcu zo dňa 18.8.2008 na začatie konania, ktorý bol čiastočne totožný s petitom požadovaným v konaní . Návrh na prerušenie konania bol zamietnutý s odôvodnením, že v konaní je predmetom nárok z bezdôvodného obohatenia a v prejedávanej veci je predmetom konania povinnosť uhradiť nájom. Konanie vedené na Okresnom súde Nitra bolo zastavené pre prekážku litispendencie až odvolacím súdom. Žalobca má za to, že súd teda nemal po návrhu na prerušenie konania ďalej vo veci konať, čím mu spôsobil škodu vo výške trov. Žalobca ďalej uvádza, že dňa 19.2.2014 nahliadal do spisu Krajského súdu v Bratislave a zistil, že doplnenie návrhu petitu vzájomného návrhu zo dňa 8.9.2005 tam absentuje, čo konajúca sudkyňa potvrdila na pojednávaní

dňa 30.4.2014. Z rekapitulácie prvostupňového rozsudku vo veci právny zástupca žalobcu zistil, že podanie žalobcu zo dňa 19.8.2008 doručené súdu dňa 21.8.2008 sa v spise nenachádza. V dôsledku neoprávnenej manipulácie zo spismi tak nedošlo k zastaveniu konania už skôr. Rovnako sa v predložených rozhodnutiach nespomína ani konanie o prerušení konania. Z uvedených dôvodov sa od žalovanej domáha plnení ako bolo uvedené vyššie.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil:

- uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. -454 zo dňa 7.10.2013,

- uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. -476 zo dňa 20.1.2014,

- uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. -493 zo dňa 30.5.2014,

- návrh na úhradu časti nájomného zo dňa 19.8.2008, doručený súdu dňa 21.8.2008,

- doplnenie petitu vzájomného návrhu v konaní zo dňa 18.8.2008,

- uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. -163 zo dňa 9.7.2010,

- uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. -435 zo dňa 31.5.2013,

- návrh na predbežné prerokovanie nároku zo dňa 7.8.2015.

4. Žalovaná sa k veci vyjadrila tak, že nárok v celom rozsahu poprela. Je toho názoru, že vo veci absentuje akýkoľvek titul na náhradu škody. Skutočnosť, že žalobca so spôsobom skončenia súdneho konania nesúhlasí nezakladá nárok na náhradu škody voči žalovanej. Súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený hodnotiť rozhodovanie či postup súdu v inom konaní, pokiaľ nezákonnosť alebo nesprávnosť postupu nebola konštatovaná príslušným orgánom verejnej moci. Žalovaná zároveň poukázala na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 31.5.2011, sp. zn. ), podľa ktorej v oblasti posudzovania pochybení pri zisťovaní podmienok a predpokladov pre vydanie rozhodnutia, takéto prípadné pochybenia nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, pretože sa v konečnom dôsledku prejavia v rozhodnutí a preto sa môžu prejaviť len ako nezákonné rozhodnutie, ku ktorému nedošlo. Žalovaná tiež namietla, že žalobca tvrdenú škodu žiadnym spôsobom nepreukázal.

5. Žalobca sa s argumentáciou žalovanej nestotožnil. Podľa je neprávnym úradným postupom aj „iný nezákonný zásah do práv“. Opätovne poukazuje na to, že k zastaveniu konania z dôvodu listipendencie došlo oneskorene z dôvodu falšovania spisu a v tomto dôsledku mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane trovy. Zároveň uvádza, že prekážku litispendecie zavinil úmyselne, lebo to bola jediná možnosť ako dosiahnuť, aby Krajský súd v Bratislave konečne začal konať vo veci .

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa ospravedlnil a požiadal o konanie pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, iné návrhy na doplnenie dokazovania neboli.

7. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, táto zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

8. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

9. Podľa , , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1

možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

11. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

12. Po oboznámení sa s predloženými listinami a tvrdeniami žalobcu súd dospel k záveru, že nezistil žiadne žalobcom tvrdené pochybenia alebo manipuláciu s predmetnými spismi, ktoré by súd mohol vyhodnotiť ako titul podľa

13. Súd najmä poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. zo dňa 31.5.2013. Z Odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že návrh žalobcu návrhu zo dňa 8.9.2005 adresovaný do konania Krajského súdu v Bratislave sp. zn. bol vylúčený na samostatné konanie (str. 4). Rovnako z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že sa súd v konaní zaoberal aj podaním žalobcu doručeným dňa 21.8.2008 - nároky od 1.8.2000 do 5.9.2006 (str. 2). Súd sa následne v tomto rozhodnutí tiež riadne vysporiadal aj s priebehom súvisiacich konaní, kde konštatuje aj skutočnosť, že Krajskému súdu v Bratislave bolo doručené podanie dňa 18.8.2008, ktorým žalobca rozširoval žalovaný nárok (str. 8). Uvedené skutočnosti teda ani nenaznačujú žalobcom uvádzané tvrdenia o machinácii zo spisom, prípadne zatajovanie žalobcových podaní.

14. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že namieta postup súdu v konaní , kedy podľa jeho názoru súd nemal pokračovať v konaní vzhľadom na skutočnosti, ktoré mali vyplývať z jeho návrhu na prerušenie konania. S týmto návrhom sa však súd riadne vysporiadal a návrh zamietol. Je potrebné na tomto mieste poukázať aj tú skutočnosť, že ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, čo žalobca nevyužil (najmä ak bol toho názoru, že v oboch konaniach si uplatnil rovnaký nárok). Pokiaľ žalobca namietal, že konanie o návrhu na prerušenie konania, ktorý bol zamietnutý, nebolo spomenuté v meritórnych rozhodnutiach, súd v tomto nevidí žiadne pochybenie.

15. Súd po oboznámení sa so žalobcom predloženými listinami a jeho tvrdeniami nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala zodpovednosť žalovanej za škodu podľa a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Nad rámec uvedeného súd poukazuje aj na vyjadrenie samotného žalobcu, že úmyselne vytvoril prekážku litispendencie, čo spochybňuje tvrdenia žalobcu, že pochybenie súdov v daných konaniach (ktoré zistené nebolo), malo za následok vznik škody žalobcovi.

17. Podľa , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa , O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol, konštatuje úspech na strane žalovanej, ktorá však náhradu trov konania nežiada a preto súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.