Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)II. ÚS 470/2018
PDF · 207.9 KB
No categories available
II. ÚS 470/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom ,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15 C 31/2017 z 5. júna 2018 a uznesením
vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Bratislava I č. k. 15 C 31/2017-111
z 9. apríla 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C 31/2017
z 5. júna 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a uznesením vyššieho súdneho úradníka
okresného súdu č. k. 15 C 31/2017-111 z 9. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie
vyššieho súdneho úradníka“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou na okresnom súde domáhal
od Slovenskej republiky (žalovanej) náhrady škody v sume 31 420,36 € a náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 50 000 €.
Okresný súd výzvou zo 16. novembra 2017, odoslanou do elektronickej dátovej
schránky právneho zástupcu sťažovateľa, vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku v sume 20 €.
Okresný súd napadnutým uznesením vyššieho súdneho úradníka konanie o náhradu
škody zastavil s odôvodnením, že sťažovateľ v stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok
napriek tomu, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola právnemu zástupcovi
sťažovateľa doručená 20. novembra 2017.
3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Sťažovateľ podal voči Uzneseniu zo dňa
09.04.2018, sp. zn. 15C/31/2017 Sťažnosť zo dňa 10.05.2018 spojenú s Návrhom
na odpustenie zmeškania lehoty zo dňa 10.05.2018 s odôvodnením, že dňa 28.04.2018 sa
právny zástupca sťažovateľa prihlásil do svojej elektronickej schránky na ústrednom portáli
verejnej správy slovensko.sk (ďalej len „ÚPVS“), dostal správu zo súdu a potvrdil jej
prijatie, avšak obsah samotnej správy sa mu nesprístupnil, tento nemal a dodnes nemá
k dispozícii. Právny zástupca sťažovateľa sa pokúsil prevziať správu, avšak po výbere
možnosti „prevziať“ v elektronickej schránke právneho zástupcu sťažovateľa, systém ÚPVS
mu nesprístupnil údajnú súdom v Uznesení avizovanú výzvu, túto reálne neprevzal a táto sa
ani nedostala do sféry jeho vplyvu. Zrejme z dôvodu technického výpadku systému ÚPVS sa
právny zástupca sťažovateľa nemohol oboznámiť s obsahom správy, pričom táto skutočnosť
nenastala z dôvodov na jeho strane. Právny zástupca sťažovateľa sa opakovane pokúšal
dostať do svojej elektronickej schránky, avšak systém ÚPVS mu pri predmetnej správe
zobrazoval informáciu „error“.
... právny zástupca sťažovateľa predpokladal oneskorené doručenie správy, resp. jej
opätovné riadne doručenie, a to v súlade s jeho doterajšími skúsenosťami so systémom
ÚPVS. Výzva na úhradu súdneho poplatku zo dňa 16.11.2007, podľa súdu údajne doručená
právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 20.11.2017, však právnemu zástupcovi sťažovateľa
nebola do dnešného dňa riadne doručená/sprístupnená. Právny zástupca sťažovateľa sa
o existencii predmetnej výzvy dozvedel až z predmetného Uznesenia zo dňa 09.04.2018,
avšak ani po doručení Uznesenia sťažovateľ nemal vedomosť o výške súdneho poplatku
a o príslušných údajoch (variabilný symbol, špecifický symbol a pod.). Na základe
uvedeného nemohli nastať účinky riadneho doručenia výzvy na úhradu súdneho poplatku,
a preto súd nemohol podľa ustanovenia konanie zastaviť. Právny zástupca sťažovateľa sa
s týmito údajmi oboznámil až po jeho iniciatívnom a aktívnom prihlásení sa
do elektronického súdneho spisu dňa 10.05.2018, a po zobrazení Príkazu na úhradu
(zaevidovaný v systéme 16.11.2017, vytvorený 16.11.2017). Sťažovateľ sa teda
z objektívnych dôvodov až v tomto momente, t. j. dňa 10.05.2018 oboznámil s obsahom
príkazu na úhradu, pričom z hľadiska právnych účinkov ani tento deň nemožno považovať
za deň, kedy by mu bola riadne výzva/príkaz na úhradu doručená. Sťažovateľ uhradil súdny
poplatok vo výške 20,00 Eur za podanú žalobu dňa 11.05.2018, t. j. bezprostredne po tom,
ako sa oboznámil s obsahom Príkazom na úhradu.»
4. Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka
sťažnosť a zároveň aj návrh na odpustenie zmeškanej lehoty, o ktorých okresný súd
napadnutým uznesením rozhodol tak, že ich zamietol a zároveň rozhodol o vrátení súdneho
poplatku v sume 20 € sťažovateľovi.
5. Podľa názoru sťažovateľa: „Okresný súd Bratislava I arbitrárne rozhodol
o sťažnosti sťažovateľa a jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty tým, že sa vo svojich
záveroch obmedzil len konštatáciu, že nie je schopný zhodnotiť technickú nefunkčnosť
systému a nezohľadnil, že sťažovateľ nebol objektívne schopný z dôvodov, ktoré nie sú ním
zavinené, predložiť dôkazy o neexistencii obsahu správy - výzvy na zaplatenie súdneho
poplatku s platobným prepisom - príkazom.
Konajúci súd nesprávne posúdil otázku dôkazného bremena súvisiacu s tzv.
negatívnou dôkaznou teóriou, čím spôsobil, že táto procesná chyba je vo svojich účinkoch
prejavom svojvôle, tj. arbitrárnosti zo strany konajúceho súdu. Okresný súd Bratislava I
nesprávne rozhodol v neprospech sťažovateľa, keď voči nemu uplatnil zodpovednosť
za neunesenie dôkazného bremena ohľadom technickej nefunkčnosti systému...
Okresný súd Bratislava I zaťažil svoje konanie a rozhodovanie nedostatočným
odôvodnením tiež tým, že sa opomenul argumentačne vysporiadať s občasnou
nefunkčnosťou systému UPVS, o čom svedčia články v médiách, ktoré sťažovateľ priložil
k svojej sťažnosti zo dňa 10.05.2018, čím sťažovateľovi odňal právo na presvedčivé súdne
rozhodnutie ako jedno z procesných práv...“
6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľa ... podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 3 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky ako aj podľa čl. 36 ods. 1 a ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, bolo postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn.: 15C/31/2017, porušené.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.06.2018 (správne má byť 05. júna
2018, pozn.), sp. zn. 15C31/2017 a Uznesenie vyššie súdneho úradníka Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 09.04.2018, sp. zn. 15C31/2017-111 sa zrušuje a vec sa Okresnému
súdu Bratislava I vracia na ďalšie konanie.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi, ... primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 50.000,00 EUR...
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi, ... náhradu trov právneho
zastúpenia...“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
11. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred
ústavným súdom.
12. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
16. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Civilného sporového poriadku alebo Trestného poriadku.
17. Podľa § 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť
písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Elektronickým podaním sa
rozumie podanie urobené elektronickou poštou prostredníctvom e-mailovej správy
alebo prostredníctvom elektronických schránok podľa zákona č. 305/2013 Z. z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o e-Governmente“), prípadne prostredníctvom elektronického formulára
pre elektronické podanie sprístupneného v module elektronických formulárov.
18. Podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku podanie vo veci samej urobené
v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť
v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu;
ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
19. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely
elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby
preukázané vždy, ak
a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa
osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a
rozsah tohto oprávnenia, alebo
b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor
osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej
mene.
20. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom je
celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného
a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu
v listinnej podobe,
b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického
dokumentu,
c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického
dokumentu.
21. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia
s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti
na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.
22. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou
vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.
23. Podľa § 36 ods. 2 zákona o e-Governmente osoba vykonávajúca konverziu
pri zaručenej konverzii podľa § 35 ods. 1 písm. b)
a) transformuje pôvodný dokument v listinnej podobe na elektronický dokument,
b) vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme elektronického dokumentu,
c) autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument
spoločne a pripojí časovú pečiatku,
d) vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii.
24. Podľa § 39 ods. 1 zákona o e-Governmente novovzniknutý dokument
zo zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, má
rovnaké právne účinky a je použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako osvedčená
kópia pôvodného dokumentu, ktorého transformáciou vznikol.
III.
25. Na internetovej stránke ústavného súdu ˂w ww.ustavnysud.sk ˃v sekcii
„Elektronické služby“ sa okrem linku na formulár na elektronické podanie na začatie
konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených
v prvom oddiele siedmej hlavy ústavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj
upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým
podpisom (KEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta,
je potrebné, aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo
už pred priložením k formuláru podania podpísané kvalifikovaným elektronickým
podpisom (KEP) klienta. Ak klient nemá kvalifikovaný elektronický podpis, možno
splnomocnenie doručiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky buď v elektronickej podobe
vykonaním zaručenej konverzie jeho podpísaného originálu z listinnej podoby do
elektronického dokumentu alebo doručiť podpísaný originál splnomocnenia v listinnej
podobe poštou, prípadne osobne.“
26. Zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne
vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím
osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.
27. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,
teda za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané
originálom splnomocnenia.
28. Splnomocnenie podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde je osobitnou listinou
preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127
ods. 1 ústavy za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným
procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú
spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať
ustanovenia zákona o e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany
(účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom
autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak
splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie
pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.
Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá
splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je
postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že
advokát plnú moc prijal (m. m. III. ÚS 271/2018).
29. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde).
30. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd návrh na začatie konania
pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
je nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
31. Predloženie kvalifikovaného splnomocnenia je zákonnou povinnosťou
vyplývajúcou z už citovaného § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne
I. ÚS 262/2015 a I. ÚS 150/2016).
32. Sťažovateľ podal prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť spolu
so splnomocnením a ostatnými prílohami elektronicky bez zaručeného elektronického
podpisu 6. augusta 2018.
Dňa 8. augusta 2018 právny zástupca sťažovateľa doplnil podanie, a to tak, že
ústavnému súdu zaslal elektronicky ústavnú sťažnosť aj splnomocnenie podpísané
zaručeným elektronickým podpisom právneho zástupcu sťažovateľa.
Splnomocnenie nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom sťažovateľa,
pričom transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia podpísaného sťažovateľom –
do elektronickej podoby (naskenovaním) bez vykonania zaručenej konverzie došlo k strate
účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu
listinného splnomocnenia (m. m. III. ÚS 271/2018).
Splnomocnenie nebolo dodatočne doručené ústavnému súdu v origináli poštou ani
osobne.
33. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti
ústavný súd uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát
je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto
chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom (m. m. II. ÚS 117/05, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 234/2010).
34. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa, ktorý je
zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa požiadavky kvalifikovanej
sťažnosti, ktoré by zodpovedali požiadavkám obsiahnutým v § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2
zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol už pri predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
35. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa
ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. septembra 2018