Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 369/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. ANDREA

TAKÁTS ILČÍKOVÁ, s. r. o., Palisády 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Andrea Takáts Ilčíková, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. za účasti Okresného súdu

Bratislava I a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov)

na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie JUDr. ANDREA TAKÁTS

ILČÍKOVÁ, s. r. o., Palisády 14, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. januára 2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. ANDREA TAKÁTS

ILČÍKOVÁ, s. r. o., Palisády 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Andrea

Takáts Ilčíková, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

žalobcu stranou sporu o určenie neplatnosti ustanovenia vyúčtovacieho poriadku

žalovaného a o zaplatenie sumy 34 728,29 € s príslušenstvom. Žaloba bola podaná

29. júna 2007 na funkčne nepríslušnom Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) a postúpená okresnému súdu 11. júla 2007.

3. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 28. februára 2014 bola žaloba

zamietnutá a sťažovateľovi uložená povinnosť uhradiť trovy konania žalovanému. Krajský

súd v odvolacom konaní vedenom (od 28. augusta 2014 do 16. februára 2016, pozn.) pod

sp. zn. uznesením z 29. januára 2016 predmetný rozsudok okresného súdu

zrušil podľa a (ďalej len „OSP“)

a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa

náležitosti preskúmateľného rozsudku.

4. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Napriek skutočnosti, že sťažovateľ sa na Okresný súd Bratislava I obrátil

s uplatnením jeho nároku už v roku 2007, do dnešného dňa, t. j. po viac ako desiatich

rokoch súdneho konania, nebolo v predmetnej právnej veci právoplatne rozhodnuté...

Predmetná právna vec je stále prejednávaná na súde prvého stupňa, pričom ostatné

pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 01. 12. 2017, bolo opätovne, a podľa názoru sťažovateľa

aj nedôvodne, odročené opätovne na neurčito...

... sa sťažovateľ obrátil na Okresný súd Bratislava I so žalobou, ktorou sa domáhal

vyplatenia podielu z neidentifikovateľných príjmov aj za nosiče zvukových záznamov, ktoré

predával spolu s iným výrobkom (časopisom) a ktoré Slovgram odmietol zaradiť do

vyúčtovania pre vyplatenie podielu z neidentifikovateľných platieb.

Keďže sa jednalo o pravidelné vyplácanie podielu z neidentifikovateľných platieb na

ročnej báze, z dôvodu nepremlčania nárokov sťažovateľa, musel tento žiadať o rozšírenie

žaloby každý rok...

Pri každom rozšírení žaloby sa však vždy jednalo o totožný dôvod a základ rozšírenia

uplatňovaného nároku žalobcu, pričom jediným rozdielom boli odlišné vstupné číselné

údaje...

Prvé pojednávanie sa v predmetnej právnej veci konalo až dňa 12. 06. 2009, t. j.

2 roky po podaní žaloby. K prejednaniu merita veci na tomto pojednávaní však nedošlo

z dôvodu, že súd prvého stupňa nedoručil žalovanému podania navrhovateľa z 28. 05. 2008

a 14. 10. 2008. Žaloba však žalovanému doručená bola a bol z nej zaplatený aj súdny

poplatok, preto podľa názoru žalobcu bolo toto pojednávanie bez prejednania merita veci

odročené nedôvodne...

Ďalšie pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24. 09. 2009 bolo odročené na 09.11.2009

z dôvodu, že súd nevyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírenie žaloby

z 28. 05. 2008 a 12. 05. 2009...

V tejto súvislosti podotýkame, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola

žalobcovi doručená až 13. 05. 2010. Súdny poplatok za nárok uplatnený žalobou, však

zaplatený bol, a preto súd mohol a mal podľa názoru sťažovateľa pojednávať. Predmetné

pojednávanie bolo taktiež odročené z dôvodu, že súd prvého stupňa opätovne nezaslal

žalovanému podania žalobcu z 28. 05. 2008, 14. 10. 2008 a ani podanie z 27. 07. 2009...

Dňa 09. 11. 2009 bolo vo veci vytýčené ďalšie pojednávanie, ktoré však bolo súdom

zrušené.

Ďalšie pojednávanie sa napriek viacerým žiadostiam sťažovateľa o urýchlené

vytýčenie termínu pojednávania konalo až o ďalšie dva roky, dňa 21. 10. 2011. Na tomto

pojednávaní súd prvého stupňa pripustil zmenu petitu žaloby...

Nasledujúcim pojednávaním bolo až pojednávanie, ktoré sa konalo o ďalší rok, dňa

16. 11. 2012 a ktoré bolo opätovne bez prejednania merita veci odročené na neurčito, a to

na žiadosť žalovaného vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby na pojednávaní

(v rozsahu 584,97 EUR)...

Ďalšie pojednávanie sa konalo až dňa 19. 04. 2013. Až na tomto pojednávaní,

6 rokov po podaní žaloby, došlo k ústnemu prednesu žaloby, výsluchu žalobcu a k ústnemu

vyjadreniu žalovaného...

Až takmer o rok neskôr sa konalo v predmetnej právnej veci ďalšie pojednávanie,

a to dňa 07. 02. 2014, ktoré už bolo odročené iba za účelom vyhlásenia rozsudku, k čomu

došlo dňa 28. 02. 2014.

Napriek 7 rokov trvajúcemu súdnemu konaniu na súde prvého stupňa, ktoré

evidentne po celú dobu viedlo k dokazovaniu konkrétnej výšky finančných nárokov

sťažovateľa... súd prvého stupňa prekvapivo po siedmich rokoch uzavrel súdny spor tak, že

nakoľko sťažovateľ nenapadol neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia žalovaného,

ktorým bol schválený Vyúčtovací poriadok, obsahujúci sporné ustanovenie včas, v lehote

stanovenej podľa o združeniach, žalobu zamieta a ďalšími argumentmi

strán sporu sa nezaoberá. Takto mohol súd prvého stupňa bez akéhokoľvek dokazovania

a rozsiahleho vyjadrovania sa strán sporu rozhodnúť po podaní žaloby hneď na prvom

možnom pojednávaní.

Celkom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa mu v odvolacom

konaní vytkol Krajský súd v Bratislave...

Sťažovateľ má zato, že jedine vinou, nesprávnym a neefektívnym postupom súdu

prvého stupňa došlo k skutočne neúmerným prieťahom v konaní. Sťažovateľ a v prevažnej

miere aj žalovaný konali pred súdom prvého stupňa v riadnych lehotách, promptne

reagovali na vzájomné vyjadrenia, riadne sa dostavovali na pojednávania, pričom ich

pričinením nedošlo ku žiadnym zbytočným prieťahom v konaní.

Súd však... konal liknavo, bezdôvodne bez prejednania veci odročoval pojednávania

na neurčito, vytyčoval pojednávania s veľmi veľkými časovými odstupmi, často sa jednalo

o časový rozdiel medzi pojednávaniami v dĺžke jedného či dvoch rokov, pričom súd prvého

stupňa podľa názoru sťažovateľa odročoval pojednávania aj v prípadoch, kedy na to neboli

dané žiadne relevantné dôvody a kedy v merite veci mohol a mal konať... nedoručoval

vyjadrenia sťažovateľa žalovanému, oneskorene zasielal sťažovateľovi výzvy na zaplatenie

súdnych poplatkov... a nakoniec svoje rozhodnutie ani riadne neodôvodnil, z ktorého

dôvodu bolo nutné jeho rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Takmer po dvoch rokoch od vrátenia veci krajským súdom na súd prvého stupňa,

súd prvého stupňa vytýčil na deň 01. 12. 2017 pojednávanie, ktoré však opätovne odročil na

neurčito z dôvodu, že žalovaný nebol oboznámený s podaním sťažovateľa, ktoré bolo súdu

doručené už pol roka pred predmetným pojednávaním – podľa názoru sťažovateľa však

i bez ohľadu na nedoručenie podania... súd mohol vo veci konať...

Napriek nie úplne štandardnému predmetu daného súdneho sporu... i pokiaľ by sme

pripustili, že sa po právnej stránke jedná o zložitejšiu vec, je 10 ročná dĺžka súdneho

konania mimoriadne neprimeraná, nedôvodná a neakceptovateľná... Eminentným záujmom

sťažovateľa bolo nadobudnúť stav právnej istoty čo najskôr, nakoľko s každoročným

rozširovaním žaloby boli a neustále sú pre sťažovateľa spojené aj veľmi významné finančné

výdavky súvisiace s úhradou súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia...

Postup okresného súdu sa vyznačuje nielen nečinnosťou, ale aj neefektívnou

a nesústredenou činnosťou, ktorej dôsledkom boli nielen zbytočné prieťahy v jednotlivých

obdobiach konania, ale aj celková neprimeraná dĺžka doterajšieho konania a nesprávne

rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosť, že až po takmer šiestich rokoch došlo

k pojednávaniu, na ktorom konečne došlo k meritórnemu prejednaniu veci a predneseniu

žaloby nie je za žiadnych okolností akceptovateľná. Všetky predchádzajúce pojednávania

boli totiž odročené bez prejednania veci, v zásade vždy z dôvodu pochybenia súdu...

Pri posudzovaní prieťahov v konaní spôsobených súdom nemožno prehliadať veľmi

dlhé časové odmlky medzi úkonmi súdu, ako napríklad viac ako 24 mesačnú dobu medzi

podaním žaloby a vytýčením prvého pojednávania, 24 mesačnú dobu medzi druhým a tretím

pojednávaním, 12 mesačnú dobu medzi tretím a štvrtým pojednávaním, 5 mesačnú dobu

medzi štvrtým a piatym pojednávaním, až na ktorom konečne po šiestich rokoch od podania

žaloby došlo k jej predneseniu pred súdom, pričom k ďalšiemu pojednávaniu došlo zas až

o ďalších 10 mesiacov.

Sťažovateľ týmto žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10.000 EUR z dôvodov uvedených v tejto sťažnosti, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu

právnu neistotu s negatívnymi dopadmi súvisiacimi aj s ekonomickým postavením

sťažovateľa.

V dôsledku konzistentne neefektívneho a nesústredeného postupu okresného súdu

sťažovateľ stratil dôveru k súdu ako inštitúcii, ktorej hlavnou úlohou je ochrana zákonnosti,

a ktorá svojim postupom hrubo porušuje základný zákon štátu, resp. jedno zo základných

práv zakotvené v článku 48 ods. 2) .“

5. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základných

práv podľa a a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a úhradu trov

konania v sume 325,42 €.

6. Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu prípisom sp. zn.

z 25. mája 2018, z ktorého vyplýva prehľad procesných úkonov vykonaných v napadnutom

konaní a toto vecné vyjadrenie:

„Žaloba na vyslovenie neplatnosti ustanovenia vyúčtovacieho poriadku žalovaného

a o zaplatenie sumy 34.728,29 Eur (1.046.224,50 Sk) s príslušenstvom bola z dôvodu

funkčnej príslušnosti postúpená Okresnému súdu Bratislava I z Krajského súdu v Bratislave

dňa 11.07.2007. Po preštudovaní spisového materiálu mám za to, že v predmetnom konaní

sp. zn. sa nejedná o vec, ktorá sa na tunajšom súde bežne prejednáva,

nakoľko sa týka vyslovenia neplatnosti ustanovenia vyúčtovacieho poriadku žalovaného -

SLOVGRAM, nezávislej spoločnosti výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-

obrazových záznamov a v tejto súvislosti uplatneného nároku na zaplatenie

sumy 34.728,29 Eur s príslušenstvom. Mám tiež za to, že ide o vec právne a skutkovo

zložitú, o čom svedčí aj skutočnosť, že súdu bolo predložených viacero niekoľkostranových

vyjadrení strán sporu s listinnými dôkazmi...

Dovolím si poukázať na skutočnosť, že spis sp. zn. sa nachádzal

v období od 28.08.2014 do 16.02.2016 na Krajskom súde v Bratislave za účelom

rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti rozsudku zo dňa 28.02.2014. Strany sporu majú právo

využívať opravné prostriedky, avšak podľa môjho názoru predĺženie konania v dôsledku

uplatnenia procesných práv strán sporu nemožno pripisovať v neprospech tunajšieho súdu

(napr. , ).

Zo súdneho spisu je tiež zrejmé, že k predĺženiu konania prispeli aj strany sporu.

Sťažovateľ najmä tým, že podal až päť návrhov na zmenu žaloby a trikrát vzal žalobný

návrh čiastočne späť. S tým súvisela povinnosť súdu rozhodnúť o uložení povinnosti

doplatiť súdny poplatok za rozšírenie žaloby, zaslať jednotlivé návrhy žalovanému, ktorý sa

k nim vyjadroval, ako aj povinnosť o návrhoch rozhodnúť, a to uzneseniami zo dňa

14.01.2011, zo dňa 21.10.2011. a zo dňa 14.01.2013. Okrem toho sa strany sporu k premetu

sporu opakovane a rozsiahlo vyjadrovali ako písomne, tak aj ústne na jednotlivých

pojednávaniach, ktoré sa vo veci konali. Len sťažovateľ podal vo veci sedem vyjadrení

k predmetu konania, pričom žalovaný sa k veci vyjadril až deväťkrát.

Ďalej poukazujem na skutočnosť, že pojednávanie vytýčené na deň 09.11.2009

nebolo zrušené bezdôvodne, ale vzhľadom na zmenu zákonného sudcu.“

7. Ústavný súd overil pravdivosť tvrdení okresného súdu o priebehu konania

porovnaním s predloženým spisovým materiálom a keďže rozsiahly prehľad procesných

úkonov mu zodpovedal, pre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal.

8. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

z 20. júna 2018 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámila, či

trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu

v prípise sp. zn. z 30. júla 2018, doručenom ústavnému súdu 3. augusta

2018, oznámila, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti sťažovateľa. Zároveň k svojmu

vyjadreniu pripojila vyjadrenie zákonnej sudkyne v danej veci, v ktorom zákonná sudkyňa

doplnila prehľad procesných úkonov a zároveň zhodnotila, že podľa jej názoru ide

o skutkovo aj právne zložitú vec, ktorá sa na okresnom súde bežne nepojednáva.

10. Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či

trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu sp. zn. z 25. mája 2018, ako aj jeho doplnenie

z 30. júla 2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

11. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu

3. augusta 2018 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci

v podstatnom uviedla:

„... sťažovateľ uvádza, že prejednanie akokoľvek právne a skutkovo zložitej veci

nemôže podľa ustálenej rozhodovacej praxe trvať 10 a viac rokov, ako je to v prípade

namietaného súdneho konania. Takáto doba trvania súdneho sporu, nehovoriac o tom, že

predmetná právna vec nebola zatiaľ riadne rozhodnutá ani na súde prvej inštancie, je

celkom neakceptovateľná.

Podstatným v tomto smere je aj fakt, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu, vedúcemu

k zisťovaniu konkrétnych výšok jednotlivých finančných nárokov sťažovateľa, t. j.

príslušných podielov z neidentifikovateľných platieb za príslušné kalendárne roky,

v konečnom dôsledku súd prvého stupňa zamietol žalobu sťažovateľa z dôvodu zmeškania

lehoty na napadnutie uznesenia Valného zhromaždenia žalovaného. Súd prvého stupňa sa

teda obmedzil iba na posudzovanie zachovania lehoty na napadnutie uznesenia Valného

zhromaždenia občianskeho združenia, čo rozhodne nemožno považovať za právne či

skutkovo zložitú vec. Pokiaľ by teda rozhodnutie súdu prvého stupňa malo byť po vecnej

a právnej stránke správne, rozhodne sa nejedná o vec právne a skutkovo zložitú, nakoľko

zmeškanie 30 dňovej lehoty na napadnutie uznesenia Valného zhromaždenia žalovaného

muselo byť súdu zjavné ihneď po oboznámení sa s predmetom sporu...

... skutočnosť, že predmetná právna vec bola aktuálne pridelená na prejednanie

a rozhodnutie už v poradí piatemu zákonnému sudcovi nemôže byť na ťarchu strany sporu.

Je vecou správnej a efektívnej organizácie rozvrhu práce, aby k tak častým zmenám

zákonných sudcov nedochádzalo. Strana sporu nemôže trpieť neúmernou dĺžkou súdneho

konania ani v prípade, ak ku zmenám zákonného sudcu dochádzalo z objektívnych dôvodov

vzhľadom na ukončenie alebo prerušenie výkonu funkcie príslušných zákonných sudcov na

Okresnom súde Bratislava I. I noví zákonní sudcovia mali konať tak, aby zabezpečili

kontinuitu a efektivitu súdneho konania, ktoré prevzali do svojej agendy.

... spis sa po dobu 1 a pol roka nachádzal na Krajskom súde v Bratislave - táto

skutočnosť je z pohľadu dĺžky trvania súdneho konania na súde prvej inštancie a výskytu

základných nedostatkov v samotnom rozhodnutí súdu prvého stupňa, pre ktoré bolo nutné

toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie,

podľa názoru sťažovateľa celkom irelevantná. Navyše, čo sa týka dĺžky konania na

odvolacom súde, táto v zásade zodpovedala akceptovateľnému a bežnému štandardu

prejednania veci súdom druhej inštancie...

... pravidelné zmeny žaloby, spočívajúce v rozšírení nárokov sťažovateľa, boli dané

výlučne tým, že žalobca si musel každý rok voči žalovanému uplatňovať nárok za ďalší

kalendárny rok... nakoľko žalovaný kontinuálne, každoročne sťažovateľovi tento podiel

z neidentifikovateľných príjmov nevyplácal. Pokiaľ by si sťažovateľ jeho nárok voči

žalovanému na súde neuplatnil, tento nárok by sa premlčal. Rovnako, nakoľko sa jednalo

o nárok vychádzajúci z rovnakého právneho základu, ako nárok uplatnený žalobou,

uplatňoval si ho sťažovateľ v už začatom súdnom konaní a neinicioval nové žaloby, čo by

bolo nehospodárne a neefektívne.

Čo sa týka čiastočných späťvzatí žaloby... v nadväznosti na oznámenie presných

údajov k výpočtu podielu sťažovateľa z neidentifikovateľných príjmov, k čomu žalovaného

zaviazal súd, keďže žalovaný odmietol dobrovoľne tieto údaje žalobcovi oznámiť, z ktorého

dôvodu sťažovateľ vypočítal jeho nárok iba z údajov, ktoré mal k dispozícii...

Sťažovateľ však má zato, že všetky vyššie uvedené úpravy žaloby nemohli mať reálne

vplyv na dĺžku konania v intenciách, ako to uvádza Okresný súd Bratislava I, nehovoriac

o tom, že pokiaľ by Okresný súd Bratislava I konal efektívne, k toľkým zmenám žaloby

nemuselo dôjsť. Pokiaľ by súd prvého stupňa konal efektívne a dôsledne, pred každým

pojednávaním by boli stranám sporu doručené všetky potrebné písomnosti - t. j. písomné

podania, ako aj výzvy na zaplatenie súdnych poplatkov, a teda by nebol dôvod predmetné

pojednávania odročovať. Rovnako, vyššie spomenuté úpravy žaloby nijako nesúvisia

s neúmerne dlhými odmlkami medzi jednotlivými pojednávaniami, ako ich vytyčoval súd

prvej inštancie...“

12. Sťažovateľ si týmto podaním uplatnil aj právo na úhradu trov konania v rozsahu

troch úkonov právnej služby.

13. Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „CSP“ alebo „“), ako aj z , podľa ktorého súd

postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého

kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

19. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

súhlasí s názorom okresného súdu, že rozhodovanie o vyslovení neplatnosti ustanovenia

vyúčtovacieho poriadku žalovaného (nezávislej spoločnosti výkonných umelcov a výrobcov

zvukových a zvukovo-obrazových záznamov) a v tejto súvislosti uplatneného nároku na

zaplatenie nie je súčasťou bežnej rozhodovacej činnosti súdu a vyznačuje sa istou mierou

zložitosti. Na druhej strane ústavný súd konštatuje, že argument okresného súdu, ktorý

spočíval v tom, že zložitosť veci bola spôsobená aj doručením viacerých

„niekoľkostranových vyjadrení“, považuje za irelevantný.

20. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zohľadnil argument sťažovateľa, že vzhľadom na právny základ

žaloby spočívajúci v opakovanom plnení bolo z jeho strany nevyhnutné upravovať petit

v priebehu konania, čo nemožno považovať za taký príspevok k predĺženiu konania, ktorý

by bol na jeho ťarchu. Taktiež úprava petitu z dôvodu, že sťažovateľ ako žalobca

nedisponoval pred začatím konania potrebnými informáciami (od ktorých je závislá

žalovaná suma), ktorými disponuje len protistrana, nemôže byť zohľadňovaná na ťarchu

sťažovateľa. Ústavný súd teda konštatuje, že dĺžku napadnutého konania sťažovateľ svojím

správaním podstatnejšie neovplyvnil.

21. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

22. Z priebehu súdneho konania vyplýva, že okresný súd po vykonaní 7 pojednávaní

vo veci prvýkrát meritórne rozhodol rozsudkom z 28. februára 2014, ktorý bol krajským

súdom v odvolacom konaní uznesením sp. zn. z 29. januára 2016 zrušený

a vrátený na ďalšie konanie podľa a z dôvodu nedostatočného

odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré malo za následok jeho nepreskúmateľnosť.

Po vrátení veci okresnému súdu sa uskutočnilo jedno pojednávanie a účastníci konania

doručili okresnému súdu niekoľko vyjadrení. Okresný súd meritórne vo veci dosiaľ

nerozhodol.

23.1 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý sa

bude konať nové pojednávanie.

23.2 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od

1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania

v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp

konania je premietnutý do ďalších ustanovení

so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Povinnosť súdu konať bez

prieťahov vyplýva napríklad z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej

z – o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán aj

z , podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona,

alebo z prvej vety , podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len

z dôležitých dôvodov.

23.3 Poukazujúc na skutočnosť, že okresný súd opakovane odročil pojednávania

z dôvodu nedoručenia vyjadrení tvoriacich súčasť spisu protistrane, ústavný súd konštatuje,

že v záujme hospodárnosti konania vzhľadom na už uvedené bolo zo strany okresného súdu

potrebné zabezpečiť takú prípravu spisu na pojednávanie, aby bolo možné spravidla na

jednom pojednávaní vec rozhodnúť. Neobvykle vysoký počet vykonaných pojednávaní

v tomto konaní (berúc do úvahy a zohľadniac aj účastníkmi navrhované zmeny žaloby), ale

aj ich obsah zistený z preskúmaného spisu okresného súdu naznačuje nielen neefektívnosť

jeho postupu vo veci, ale aj nesústredenú činnosť, ktorá prispela k neukončeniu veci

v primeraných lehotách. Pozornosti ústavného súdu neunikol fakt, že vynesený rozsudok

okresného súdu vykazoval vadu nedostatočného odôvodnenia, čo vo svojom uznesení

o zrušení rozsudku a vrátení veci skonštatoval odvolací (krajský) súd.

23.4 Reagujúc na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, ústavný súd, čo sa týka

otázky posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti), opakovane

pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne

charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako

i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre

sťažovateľa v „hre“ (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Záborský

a Šmáriková v. Slovensko). Prieťahy v konaní však nemožno ospravedlniť všeobecne

známou preťaženosťou sudcov ani množstvom procesných úkonov sudcu, ani zmenou

v osobe zákonného sudcu; je totiž vecou štátu, aby organizoval svoje súdnictvo tak, aby

princípy súdnictva zakotvené v ústave i v dohovore boli rešpektované a prípadné nedostatky

v tomto smere nemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdu právom očakávajú ochranu

svojich práv v primeranej dobe.

24. Ústavný súd teda aj s prihliadnutím na zjavne neprimeranú celkovú dĺžku

konania a zistený neefektívny a nesústredený postup okresného súdu dospel k záveru, že

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a uvedený stav nebol do podania

sťažnosti odstránený. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

25. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd vyslovil príkaz okresnému súdu, aby

v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

30. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

z dôvodov citovaných v časti I odôvodnenia tohto nálezu.

31. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

32. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku

konania a zistenú neefektívnu a nesústredenú činnosť okresného súdu, dospel ústavný súd

k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

V.

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

34. Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade

trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

35. Úhradu trov konania priznal ústavný súd sťažovateľovi v uplatnenom rozsahu za

tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenia

vo veci) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a)

a c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

36. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2018 predstavuje sumu

153,50 €. Za tri úkony tak prináleží suma 460,50 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

za tri úkony v sume 27,63 €, čo spolu predstavuje sumu 488,13 € (bod 4 výroku tohto

nálezu).

37. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2018