Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 301/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti obce zastúpenej advokátkou

JUDr. Máriou Jezerskou, Hlavná 42, Trnava, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Nitra takto

rozhodol:

1. Základné právo obce na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obci p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť obci trovy konania v sume

488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. Márie Jezerskej, Hlavná 42, Trnava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2018

doručená sťažnosť obce (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. Máriou Jezerskou, Hlavná 42, Trnava, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení

žalobkyne si žalobou doručenou okresnému súdu 27. decembra 2012 v konaní vedenom

pod sp. zn. uplatnila nárok na bezplatné odstránenie vád diela (výstavba

obecných bytových domov, pozn.) voči zhotoviteľovi diela.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Súčasne s návrhom na začatie konania bol riadne zaplatený aj súdny poplatok

za návrh vo výške 99,50 € (kolok).

V priebehu uvedeného konania súd vo veci vykonal tieto úkony:

- 10. 01. 2013 zaslal návrh s prílohami odporcovi s tým, aby sa odporca vyjadril

v lehote 30 dní, odporca sa vyjadril podaním zo dňa 4. 4. 2013, ktoré súdu doručil

5. 4. 2013

- 25. 04. 2013 nariadil pojednávanie na deň 27. 5. 2013

- 27. 05. 2013 bolo odročené bez pojednávania pre neprítomnosť odporcu, ktorý

žiadal odročenie z dôvodu kolízie, ktorej žiadosti súd vyhovel

- 01.07. 2013 sa konalo pojednávanie od 9.30 hod. do 10.45 hod.

- 07. 10. 2013 sa konalo pojednávanie od 10.00 hod. do 12.40 hod.

- 25. 11. 2013 sa konalo pojednávanie od 9.00 hod. do 11.40 hod.

- 06. 02. 2014 sa konalo pojednávanie od 9.00 hod. do 10.05 hod. - súd pojednávanie

odročil na neurčito s tým, že do konania bude pribraný znalec, zároveň mali účastníci

konania zaslať súdu otázky na znalca v lehote 30 dní

- Sťažovateľka dňa 3. 3. 2014 zaslala súdu návrh na doplnenie dokazovania (otázky

na znalca)

- 27. 01. 2016 úprava sudkyne - zaslanie otázok znalcovi

- 21. 03. 2016 výzva súdu účastníkom konania na zaujatie stanoviska, na ktoré

reagovala sťažovateľka podaniami zo dňa 20. 04. 2016 a 24. 05. 2016, v ktorom žiadala,

aby súd vo veci bez prieťahov nariadil pojednávanie a to aj za prítomnosti znalca

tak, ako to doporučil súdu sám dotazovaný znalec

Okresný súd Nitra do dnešného dňa t. j. počas obdobia takmer 6 rokov nedokázal

o návrhu sťažovateľky právoplatne rozhodnúť.

Tým, že súd vo veci koná so zbytočnými prieťahmi a neefektívne po dobu takmer

6 rokov, sťažovateľke fakticky upiera tieto základné práva garantované

ako právnym predpisom najvyššej právnej sily a medzinárodnou zmluvou...

Rovnako sa nedá tvrdiť, že by sa sťažovateľka podieľala na vzniku prieťahov.

Sťažovateľka sa riadne na súdom nariadené pojednávania vždy dostavila a súdu včas

oznámila návrhy na doplnenie dokazovania. Posledné pojednávanie v predmetnej veci

sa uskutočnilo ešte dňa 06. 02. 2014 s tým, že bolo odročené za účelom znaleckého

dokazovania. Právni zástupcovia účastníkov konania mali do 30 dní súdu zaslať otázky

na znalca, na ktoré je potrebné v znaleckom posudku odpovedať. Sťažovateľka zaslala

otázky na znalca už dňa 07. 03. 2014 a odporca až dňa 07. 11. 2014.

Zrejme v dôsledku podanej sťažnosti sudkyňa zaslala úpravou zo dňa 27. 01. 2016

otázky znalcovi. Znalec súdu oznámil, že by bolo potrebné otázky preformulovať

v spolupráci správnymi zástupcami účastníkov konania. Stanovisko znalca dňa 21. 03. 2016

sudkyňa preposlala účastníkom konania s výzvou, aby sa vyjadrili. Sťažovateľka reagovala

listom zo dňa 20. 04. 2016, v ktorom namietala, prečo súd čakal dva roky a nenariadil

znalecké dokazovanie. Následne podaním zo dňa 24. 05. 2016 zaslala aj stanovisko

s návrhom, aby súd bez prieťahov nariadil vo veci pojednávanie za prítomnosti znalca,

aby mohli byt' naformulované otázky tak, aby na ne mohol znalec odpovedať. Súd

do dnešného dňa vo veci pojednávanie nenariadil a ani neustanovil znalca.

Hoci sťažnosť na prieťahy bola samotným súdom vyhodnotená ako opodstatnená,

okresný súd do dnešného dňa ďalšie pojednávanie nenariadil...“

Sťažovateľka navrhuje aj priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € s

týmto odôvodnením:

„Vzhľadom na dlhodobé porušovanie základných ústavných a medzinárodnou

zmluvou garantovaných práv nepovažuje sťažovateľka za dostačujúce iba skonštatovať ich

porušenie, ale súčasne žiada i priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 4.000 EUR.

Uvedená suma je primeraným vyjadrením odškodnenia za dlhodobý stav právnej neistoty,

v ktorom sa sťažovateľka nachádza... Sťažovateľka ako vlastníčka predmetných bytov

neustále čelí opakovaným reklamáciám nájomníkov predmetných bytov, pritom sama nemá

finančné prostriedky na to, aby reklamované vady diela mohla odstrániť svojpomocne,

navyše ak o zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela súd do dnešného dňa nerozhodol.

Táto neistota spôsobuje, že nájomníci sú nútení bývať v zdravotne nevyhovujúcich bytoch,

v ktorých sa objavujú plesne. Sťažovateľka tieto reklamácie musí riešiť dočasnými

úpravami, čím jej vznikajú náklady. Vzhľadom na predmet konania nemôže obec

ako samosprávny orgán bez rozhodnutia súdu konať na vlastnú päsť.“

Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných

prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj úhradu trov konania.

Prílohu sťažnosti sťažovateľky tvorí odpoveď predsedníčky okresného súdu

na jej žiadosť o odstránenie prieťahov sp. zn. Spr 2066/2015 z 2. februára 2016, v ktorej

sa v podstatnom uvádza:

„Posledné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 6. 2. 2014 s tým, že bolo

odročené za účelom znaleckého dokazovania. Právni zástupcovia účastníkov konania mali

do 30 dní súdu zaslať otázky na znalca, ktoré je potrebné v rámci znaleckého dokazovania

vyriešiť. Právna zástupkyňa navrhovateľa zaslala otázky na znalca dňa 7. 3. 2014 a právny

zástupca odporcu dňa 7. 11. 2014. Sudkyňa vzhľadom na značnú pracovnú zaťaženosť

/vybavuje vo svojom oddelení 900 vecí/, vykonala vo veci úpravu až dňa 27. 1. 2016,

na základe ktorej zaslala otázky znalcovi vybratému zo zoznamu znalcov

na odkonzultovanie, keďže ide o náročné dokazovanie, pričom znalec súdu

oznámil, že by bolo zrejme potrebné otázky preformulovať v spolupráci s právnymi

zástupcami účastníkov konania. Táto komunikácia bola následne preposlaná právnym

zástupcom na zaujatie stanoviska a po jeho obdržaní bude súd pokračovať v potrebnom

dokazovaní.

Vzhľadom k tomu, že pri prešetrovaní sťažnosti som zistila narušenie plynulosti

konania, za účelom predchádzania prípadným ďalším prieťahom v konaní som prijala

opatrenie, na základe ktorého bude zákonná sudkyňa referovať stav konania v pravidelných

dvojmesačných intervaloch a to až do právoplatného ukončenia veci.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -7 z 3. mája 2018 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 751/2018 zo 7. augusta 2018 oznámila,

že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania a k obsahu sťažnosti

zaujala v podstatnom toto stanovisko:

„... Vec napadla na Okresný súd Nitra dňa 27. 12. 2012. Žalobca sa žalobou

domáhal odstránenia vád diela na bytovom dome v obci Úpravou

zo dňa 10. 01. 2013 bola zaslaná žaloba žalovanému na vyjadrenie. Žalobu s prílohami

prevzal žalovaný dňa 25. 02. 2013 a k žalobe sa vyjadril dňa 04. 04. 2013 tak, že nárok

žalobcu neuznával a navrhol žalobu zamietnuť. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo

doručené práv. zástupcovi žalobcu dňa 13. 05. 2013. Prvé pojednávanie bolo vytýčené

na deň 27. 05. 2013. Po doručení predvolania podaním zo dňa 07. 05. 2013 požiadal práv.

zástupca žalovaného o odročenie pojednávania, z dôvodu kolízie pojednávania s konaním

vedeným pod sp. zn. , preto bolo pojednávanie odročené na 01. 07. 2013.

Na tomto pojednávaní sa k žalobe vyjadrili právni zástupcovia strán sporu. Pojednávanie

bolo odročené s tým, že na ďalšom pojednávaní budú vypočutí štatutárni zástupcovia strán

sporu a svedok . Právna zástupkyňa žalobcu mala predložiť všetky

písomné reklamácie vád diela. Právny zástupca žalovaného listom zo dňa 05. 08. 2013

oznámil súdu vypovedanie plnej moci, ktorá mu bola udelená žalovaným. Žalovaný

splnomocnil na konanie dňa 13. 08. 2013 nového právneho zástupcu. Právna zástupkyňa

žalobcu podaním zo dňa 20. 08. 2013 predložila súdu zoznam vád reklamovaných

v priebehu rokov 2009 až 2011, spolu s reklamáciami obyvateľov bytového domu. Svedok

e-mailom zo dňa 02. 10. 2013 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní

konanom dňa 07. 10. 2013 z pracovných dôvodov. Na pojednávaní dňa 07. 10. 2013 boli

k veci vypočutí štatutárni zástupcovia strán sporu. Pojednávanie bolo odročené s tým,

že na ďalšom pojednávaní budú vypočutí svedkovia ,

a . Svedok ospravedlnil neúčasť na pojednávaní zo zdravotných

dôvodov. Na pojednávaní dňa 25. 11. 2013 boli vypočutí svedkovia ,

. Pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania

predložením súťažných podmienok, realizačnej projektovej dokumentácie, uznesení

Obecného úradu o prerokovaní Zmluvy o dielo a dodatkov č. 1, 2 a 3 k zmluve a stavebných

denníkov. Na pojednávaní dňa 06. 02. 2014 predložila právna zástupkyňa žalobcu písomné

vyjadrenie projektanta , , k priebehu

konania a vyjadreniu žalovaného. Pojednávanie konané dňa 06. 02. 2014 bolo odročené

na neurčito s tým, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie. Právny zástupca

žalovaného doručil na súd dňa 04. 02. 2014 stavebné denníky. Právna zástupkyňa žalobcu

zaslala dňa 07. 03. 2014 otázky, na ktoré mal v znaleckom posudku znalec zodpovedať.

Právny zástupca žalovaného zaslal dňa 07. 11. 2014 otázky, na ktoré mal v znaleckom

posudku znalec zodpovedať. Po zaslaní otázok na ktoré mal v znaleckom posudku znalec

zodpovedať právnymi zástupcami strán sporu, boli tieto preposlané oslovenému znalcovi

e-mailom zo dňa 27. 01. 2016, na vyjadrenie, či ho možno v tomto

konaní na vyhotovenie znaleckého posudku ustanoviť. Znalec súdu oznámil, že je potrebné

otázky preformulovať v spolupráci s právnymi zástupcami, nakoľko ide o rozsiahle

dokazovanie, ktoré bude aj finančne náročné, spojené možno aj s vysťahovaním nájomníkov

/ide o bytový dom v obci /. Uvedenú komunikáciu sudkyňa odoslala právnym

zástupcom strán sporu e-mailom zo dňa 29. 01. 2016. Nakoľko na uvedený mail

nereagovali, bola požiadavka znalca zaslaná poštou listami zo dňa

21. 03. 2016. Právna zástupkyňa žalobcu listom zo dňa 20. 04. 2016 oznámila súdu,

že vzhľadom na argumenty znalca, sa k formulácii otázok vyjadrí do 10. 05. 2016. Právna

zástupkyňa žalobcu listom zo dňa 24. 05. 2016 oznámila stanovisko žalobcu k dokazovaniu,

avšak k položeným otázkam sa konkrétne nevyjadrila. Namietala len otázky položené

protistranou. Právny zástupca žalovaného sa k argumentom znalca

nevyjadril.

V ďalšom konaní súd uznesením č. k. -203 zo dňa 28. 03. 2018 vyzval

žalobcu na zloženie preddavku na trovy dokazovania, ktoré zaplatil dňa 26. 04. 2018.

Následne súd uznesením č. k. -208 zo dňa 15. 06. 2018 ustanovil vo veci

znalca za účelom vyhotovenia znaleckého posudku, pričom nakoľko

nedošlo zo strany právneho zástupcu žalovaného k reakcii na znalca ,

ani zo strany právnej zástupkyne žalobcu k ich prepracovaniu, uložila znalcovi otázky

sudkyňa. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania bolo doručené právnym

zástupcom strán konania dňa 25. 06. 2018 a 03. 07. 2018 a znalcovi dňa 06. 07. 2018.

Z prehľadu úkonov vo veci vyplýva, že v konania sa vyskytli dve obdobia, kedy došlo

k narušeniu plynulosti konania a to vo v období od doručenia otázok právnych zástupcov

strán sporu na súd do ich zaslania oslovenému znalcovi (t. j. od 07. 11. 2014

do 27. 01. 2016), kedy uplynulo obdobie 14 mesiacov a od zaslania vyjadrenia právneho

zástupcu žalobcu zo dňa 24. 05. 2016 do vyhotovenia uznesenia zo dňa 28. 03. 2018

(t. j. od 24. 05. 2016 do 28. 03. 2018), kedy uplynulo obdobie 22 mesiacov.

Uvedené obdobia nečinnosti súdu možno považovať za zbytočné prieťahy v konaní,

ktoré boli spôsobené tým. že ide o právne zložitú vec, ako aj neposkytnutím súčinnosti

právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa k argumentom znalca a

potrebe preformulovania otázok vôbec nevyjadril.

Na doplnenie považujem za potrebné uviesť, že na celkovú dĺžku konania mali vplyv

aj okolnosti spočívajúce v neprimeranej zaťaženosti sudkyne, ktorá vybavuje viaceré

agendy na obchodnom úseku /Cb, Cbi, CbZm, CbR, Exre, Nsre, Pok, K, R, NcKR, OdK,

Ods, Odi/ a v období vykazovanej nečinnosti v predmetnej veci pracovala s vysokým počtom

nevybavených vecí /spolu cca 900 vecí/, pričom v rokoch 2015 a 2016 z dôvodu dlhodobo

práceneschopného sudcu obchodného úseku, musela sudkyňa vybavovať aj prerozdelené

veci chýbajúceho sudcu. Poukazujem i na dlhodobú personálnu poddimenzovanosť

Okresného súdu Nitra, ktorý je súdom v sídle krajského súdu, kde sme minimálne od roku

2015 nemali naplnený stav sudcov, potrebný na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva.

I keď je nepochybné, že tieto okolnosti nemôžu byť na ťarchu strán konania, treba uviesť

že nie sú spôsobené ani zlou organizáciou práce súdu, pretože na súde v sídle krajského

súdu je odchod sudcov na súd vyššieho stupňa častý a bežný, pričom za odchádzajúcich

sudcov nemáme zabezpečenú okamžitú náhradu, preto sa veci z ich oddelení prerozdeľujú

ostatným sudcom, ktorí sú tak ešte viac zaťažení pridelením väčšieho množstva ďalších

už rozpojednávaných vecí, čo má za následok narušenie plynulosti konania a nemožnosť

vybavovať všetky veci rýchlo a bez zbytočných prieťahov.“

Ústavný súd porovnal prehľad vykonaných procesných úkonov obsiahnutý

v citovanom prípise okresného súdu s obsahom predloženého spisu okresného súdu, a

keďže mu zodpovedal, pre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,

či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu sp. zn. Spr. 751/2018 zo 7. augusta 2018 na vedomie a prípadné zaujatie

stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním zo 17. septembra 2018 oznámila

ústavnému súdu, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci a k meritu veci

uviedla:

„K vyjadreniu predsedníčky Okresného súdu Nitra poznamenávam, že možno

súhlasiť s tým, že v konaní sa vyskytli obdobia, kedy došlo zo strany súdu k narušeniu

plynulosti konania, avšak nemožno súhlasiť s vymedzením rozsahu tohto obdobia

a to z týchto dôvodov:

a) Pojednávanie konané dňa 06. 02. 2014 súd odročil na neurčito s tým,

že do konania bude pribraný znalec, zároveň mali účastníci konania zaslať súdu otázky

na znalca v lehote 30 dní. Žalobkyňa v stanovenej lehote tieto otázky súdu zaslala.

Podľa názoru sťažovateľky mal súd po uplynutí procesnej lehoty (ktorú využila len

žalobkyňa) t. j. po 06. 03. 2014 vykonať ďalšie procesné úkony vo veci. Preto nie je možné

počítať lehotu, kedy došlo k narušeniu plynulosti konania od 07. 11. 2014 (kedy zaslal súdu

otázky na znalca žalovaný), ale od 06. 03. 2014 do 27. 01. 2016, kedy súd zaslal otázky

oslovenému znalcovi. Takto márne uplynulo nie 14 mesiacov, ako tvrdí predsedníčka

okresného súdu, ale 22 mesiacov. Ak by žalovaný neposlal súdu otázky dodnes, súd

by znalca vôbec neustanovil?

b) Nie je zrejmé, prečo sa súd pred ustanovením znalca na neho obrátil

s formuláciou otázok, keď následne nezvolil postup, ktorý znalec doporučil, teda, nenariadil

vo veci pojednávanie za prítomnosti znalca a účastníkov konania za účelom zúženia okruhu

otázok tak, aby znalec vedel na ne odpovedať bez masívnych deštrukcií a bez obmedzenia

nájomníkov bytov. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že súd bol od odročenia

pojednávania 06. 2. 2014, resp. od 06. 03. 2014 do 23. 03. 2018 (pribratia znalca)

nečinný.“

Vzhľadom na oznámenia predsedníčky okresného súdu a právnej zástupkyne

sťažovateľky ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o odstránení vád diela je bežnou súčasťou rozhodovacej

činnosti súdov, a preto z právneho hľadiska nemožno vec považovať za zložitú. Zároveň

ústavný súd rešpektuje, že vec je skutkovo zložitejšia, predovšetkým vzhľadom na potrebu

vykonať rozsiahlejšie technicky zamerané znalecké dokazovanie.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom, ktoré

sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka

neprispela k predĺženiu predmetného konania, okresnému súdu poskytovala potrebnú

súčinnosť a nariadených pojednávaní sa riadne zúčastňovala.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

V popísanom priebehu napadnutého súdneho konania ústavný súd identifikoval dve

obdobia neodôvodnenej nečinnosti, a to od 7. marca 2014 do 27. januára 2016 a od 24. mája

2016 do 28. marca 2018. Zároveň poznamenáva, že ustanovenie znalca k technickému

posúdeniu vád diela, ktoré je pre rozhodnutie veci nevyhnutné, po viac ako piatich rokoch

od začatia konania nemožno považovať za efektívny postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

Pokiaľ okresný súd poukazuje na nedostatočné personálne obsadenie súdu

a množstvo nevybavených súdnych prípadov, k tomu ústavný súd v zhode so svojou

doterajšou ustálenou judikatúrou (pozri napr. , , ,

, ) konštatuje, že nedostatočné materiálno-technické vybavenie

a poddimenzované personálne obsadenie súdu nemôže byť na ťarchu účastníkom konania

a nemôže zbaviť okresný súd zodpovednosti za vzniknuté prieťahy.

Ústavný súd preto aj s prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého

konania (viac ako 5 a pol roka) a zistenú neodôvodnenú nečinnosť a neefektívnu činnosť

okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa a jej právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

4 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v okolnostiach daného

prípadu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a opakované

obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu je dôvodné a spravodlivé priznať

sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 2000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

V.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si sťažnosťou uplatnila nárok na úhradu trov konania v sume 307 €

za poskytnuté právne služby.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním. Úhradu

priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti)

vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Tarifná odmena za každý úkon vykonaný v roku 2018 predstavuje sumu 153,50 €,

čo spolu činí 460,5 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za tri úkony v sume 27,63 €,

čo spolu predstavuje sumu 488,13 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2018