Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 301/2018
PDF · 254.42 KB
No categories available
IV. ÚS 301/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti obce zastúpenej advokátkou
JUDr. Máriou Jezerskou, Hlavná 42, Trnava, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra
v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 102/2012, za účasti Okresného súdu Nitra takto
rozhodol:
1. Základné právo obce na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 102/2012
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 28 Cb 102/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obci p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť obci trovy konania v sume
488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jej právnej
zástupkyne JUDr. Márie Jezerskej, Hlavná 42, Trnava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2018
doručená sťažnosť obce (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. Máriou Jezerskou, Hlavná 42, Trnava, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 28 Cb 102/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení
žalobkyne si žalobou doručenou okresnému súdu 27. decembra 2012 v konaní vedenom
pod sp. zn. 28 Cb 102/2012 uplatnila nárok na bezplatné odstránenie vád diela (výstavba
obecných bytových domov, pozn.) voči zhotoviteľovi diela.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Súčasne s návrhom na začatie konania bol riadne zaplatený aj súdny poplatok
za návrh vo výške 99,50 € (kolok).
V priebehu uvedeného konania súd vo veci vykonal tieto úkony:
- 10. 01. 2013 zaslal návrh s prílohami odporcovi s tým, aby sa odporca vyjadril
v lehote 30 dní, odporca sa vyjadril podaním zo dňa 4. 4. 2013, ktoré súdu doručil
5. 4. 2013
- 25. 04. 2013 nariadil pojednávanie na deň 27. 5. 2013
- 27. 05. 2013 bolo odročené bez pojednávania pre neprítomnosť odporcu, ktorý
žiadal odročenie z dôvodu kolízie, ktorej žiadosti súd vyhovel
- 01.07. 2013 sa konalo pojednávanie od 9.30 hod. do 10.45 hod.
- 07. 10. 2013 sa konalo pojednávanie od 10.00 hod. do 12.40 hod.
- 25. 11. 2013 sa konalo pojednávanie od 9.00 hod. do 11.40 hod.
- 06. 02. 2014 sa konalo pojednávanie od 9.00 hod. do 10.05 hod. - súd pojednávanie
odročil na neurčito s tým, že do konania bude pribraný znalec, zároveň mali účastníci
konania zaslať súdu otázky na znalca v lehote 30 dní
- Sťažovateľka dňa 3. 3. 2014 zaslala súdu návrh na doplnenie dokazovania (otázky
na znalca)
- 27. 01. 2016 úprava sudkyne - zaslanie otázok znalcovi
- 21. 03. 2016 výzva súdu účastníkom konania na zaujatie stanoviska, na ktoré
reagovala sťažovateľka podaniami zo dňa 20. 04. 2016 a 24. 05. 2016, v ktorom žiadala,
aby súd vo veci bez prieťahov nariadil pojednávanie a to aj za prítomnosti znalca
tak, ako to doporučil súdu sám dotazovaný znalec
Okresný súd Nitra do dnešného dňa t. j. počas obdobia takmer 6 rokov nedokázal
o návrhu sťažovateľky právoplatne rozhodnúť.
Tým, že súd vo veci koná so zbytočnými prieťahmi a neefektívne po dobu takmer
6 rokov, sťažovateľke fakticky upiera tieto základné práva garantované ústavou
ako právnym predpisom najvyššej právnej sily a medzinárodnou zmluvou...
Rovnako sa nedá tvrdiť, že by sa sťažovateľka podieľala na vzniku prieťahov.
Sťažovateľka sa riadne na súdom nariadené pojednávania vždy dostavila a súdu včas
oznámila návrhy na doplnenie dokazovania. Posledné pojednávanie v predmetnej veci
sa uskutočnilo ešte dňa 06. 02. 2014 s tým, že bolo odročené za účelom znaleckého
dokazovania. Právni zástupcovia účastníkov konania mali do 30 dní súdu zaslať otázky
na znalca, na ktoré je potrebné v znaleckom posudku odpovedať. Sťažovateľka zaslala
otázky na znalca už dňa 07. 03. 2014 a odporca až dňa 07. 11. 2014.
Zrejme v dôsledku podanej sťažnosti sudkyňa zaslala úpravou zo dňa 27. 01. 2016
otázky znalcovi. Znalec súdu oznámil, že by bolo potrebné otázky preformulovať
v spolupráci správnymi zástupcami účastníkov konania. Stanovisko znalca dňa 21. 03. 2016
sudkyňa preposlala účastníkom konania s výzvou, aby sa vyjadrili. Sťažovateľka reagovala
listom zo dňa 20. 04. 2016, v ktorom namietala, prečo súd čakal dva roky a nenariadil
znalecké dokazovanie. Následne podaním zo dňa 24. 05. 2016 zaslala aj stanovisko
s návrhom, aby súd bez prieťahov nariadil vo veci pojednávanie za prítomnosti znalca,
aby mohli byt' naformulované otázky tak, aby na ne mohol znalec odpovedať. Súd
do dnešného dňa vo veci pojednávanie nenariadil a ani neustanovil znalca.
Hoci sťažnosť na prieťahy bola samotným súdom vyhodnotená ako opodstatnená,
okresný súd do dnešného dňa ďalšie pojednávanie nenariadil...“
Sťažovateľka navrhuje aj priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € s
týmto odôvodnením:
„Vzhľadom na dlhodobé porušovanie základných ústavných a medzinárodnou
zmluvou garantovaných práv nepovažuje sťažovateľka za dostačujúce iba skonštatovať ich
porušenie, ale súčasne žiada i priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 4.000 EUR.
Uvedená suma je primeraným vyjadrením odškodnenia za dlhodobý stav právnej neistoty,
v ktorom sa sťažovateľka nachádza... Sťažovateľka ako vlastníčka predmetných bytov
neustále čelí opakovaným reklamáciám nájomníkov predmetných bytov, pritom sama nemá
finančné prostriedky na to, aby reklamované vady diela mohla odstrániť svojpomocne,
navyše ak o zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela súd do dnešného dňa nerozhodol.
Táto neistota spôsobuje, že nájomníci sú nútení bývať v zdravotne nevyhovujúcich bytoch,
v ktorých sa objavujú plesne. Sťažovateľka tieto reklamácie musí riešiť dočasnými
úpravami, čím jej vznikajú náklady. Vzhľadom na predmet konania nemôže obec
ako samosprávny orgán bez rozhodnutia súdu konať na vlastnú päsť.“
Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný
súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných
prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj úhradu trov konania.
Prílohu sťažnosti sťažovateľky tvorí odpoveď predsedníčky okresného súdu
na jej žiadosť o odstránenie prieťahov sp. zn. Spr 2066/2015 z 2. februára 2016, v ktorej
sa v podstatnom uvádza:
„Posledné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 6. 2. 2014 s tým, že bolo
odročené za účelom znaleckého dokazovania. Právni zástupcovia účastníkov konania mali
do 30 dní súdu zaslať otázky na znalca, ktoré je potrebné v rámci znaleckého dokazovania
vyriešiť. Právna zástupkyňa navrhovateľa zaslala otázky na znalca dňa 7. 3. 2014 a právny
zástupca odporcu dňa 7. 11. 2014. Sudkyňa vzhľadom na značnú pracovnú zaťaženosť
/vybavuje vo svojom oddelení 900 vecí/, vykonala vo veci úpravu až dňa 27. 1. 2016,
na základe ktorej zaslala otázky znalcovi vybratému zo zoznamu znalcov
na odkonzultovanie, keďže ide o náročné dokazovanie, pričom znalec súdu
oznámil, že by bolo zrejme potrebné otázky preformulovať v spolupráci s právnymi
zástupcami účastníkov konania. Táto komunikácia bola následne preposlaná právnym
zástupcom na zaujatie stanoviska a po jeho obdržaní bude súd pokračovať v potrebnom
dokazovaní.
Vzhľadom k tomu, že pri prešetrovaní sťažnosti som zistila narušenie plynulosti
konania, za účelom predchádzania prípadným ďalším prieťahom v konaní som prijala
opatrenie, na základe ktorého bude zákonná sudkyňa referovať stav konania v pravidelných
dvojmesačných intervaloch a to až do právoplatného ukončenia veci.“
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením
č. k. IV. ÚS 301/2018-7 z 3. mája 2018 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného
porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie po predchádzajúcej výzve ústavného súdu
predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 751/2018 zo 7. augusta 2018 oznámila,
že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania a k obsahu sťažnosti
zaujala v podstatnom toto stanovisko:
„... Vec napadla na Okresný súd Nitra dňa 27. 12. 2012. Žalobca sa žalobou
domáhal odstránenia vád diela na bytovom dome v obci Úpravou
zo dňa 10. 01. 2013 bola zaslaná žaloba žalovanému na vyjadrenie. Žalobu s prílohami
prevzal žalovaný dňa 25. 02. 2013 a k žalobe sa vyjadril dňa 04. 04. 2013 tak, že nárok
žalobcu neuznával a navrhol žalobu zamietnuť. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo
doručené práv. zástupcovi žalobcu dňa 13. 05. 2013. Prvé pojednávanie bolo vytýčené
na deň 27. 05. 2013. Po doručení predvolania podaním zo dňa 07. 05. 2013 požiadal práv.
zástupca žalovaného o odročenie pojednávania, z dôvodu kolízie pojednávania s konaním
vedeným pod sp. zn. 16 C 49/2012, preto bolo pojednávanie odročené na 01. 07. 2013.
Na tomto pojednávaní sa k žalobe vyjadrili právni zástupcovia strán sporu. Pojednávanie
bolo odročené s tým, že na ďalšom pojednávaní budú vypočutí štatutárni zástupcovia strán
sporu a svedok . Právna zástupkyňa žalobcu mala predložiť všetky
písomné reklamácie vád diela. Právny zástupca žalovaného listom zo dňa 05. 08. 2013
oznámil súdu vypovedanie plnej moci, ktorá mu bola udelená žalovaným. Žalovaný
splnomocnil na konanie dňa 13. 08. 2013 nového právneho zástupcu. Právna zástupkyňa
žalobcu podaním zo dňa 20. 08. 2013 predložila súdu zoznam vád reklamovaných
v priebehu rokov 2009 až 2011, spolu s reklamáciami obyvateľov bytového domu. Svedok
e-mailom zo dňa 02. 10. 2013 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní
konanom dňa 07. 10. 2013 z pracovných dôvodov. Na pojednávaní dňa 07. 10. 2013 boli
k veci vypočutí štatutárni zástupcovia strán sporu. Pojednávanie bolo odročené s tým,
že na ďalšom pojednávaní budú vypočutí svedkovia ,
a . Svedok ospravedlnil neúčasť na pojednávaní zo zdravotných
dôvodov. Na pojednávaní dňa 25. 11. 2013 boli vypočutí svedkovia ,
. Pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania
predložením súťažných podmienok, realizačnej projektovej dokumentácie, uznesení
Obecného úradu o prerokovaní Zmluvy o dielo a dodatkov č. 1, 2 a 3 k zmluve a stavebných
denníkov. Na pojednávaní dňa 06. 02. 2014 predložila právna zástupkyňa žalobcu písomné
vyjadrenie projektanta , , k priebehu
konania a vyjadreniu žalovaného. Pojednávanie konané dňa 06. 02. 2014 bolo odročené
na neurčito s tým, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie. Právny zástupca
žalovaného doručil na súd dňa 04. 02. 2014 stavebné denníky. Právna zástupkyňa žalobcu
zaslala dňa 07. 03. 2014 otázky, na ktoré mal v znaleckom posudku znalec zodpovedať.
Právny zástupca žalovaného zaslal dňa 07. 11. 2014 otázky, na ktoré mal v znaleckom
posudku znalec zodpovedať. Po zaslaní otázok na ktoré mal v znaleckom posudku znalec
zodpovedať právnymi zástupcami strán sporu, boli tieto preposlané oslovenému znalcovi
e-mailom zo dňa 27. 01. 2016, na vyjadrenie, či ho možno v tomto
konaní na vyhotovenie znaleckého posudku ustanoviť. Znalec súdu oznámil, že je potrebné
otázky preformulovať v spolupráci s právnymi zástupcami, nakoľko ide o rozsiahle
dokazovanie, ktoré bude aj finančne náročné, spojené možno aj s vysťahovaním nájomníkov
/ide o bytový dom v obci /. Uvedenú komunikáciu sudkyňa odoslala právnym
zástupcom strán sporu e-mailom zo dňa 29. 01. 2016. Nakoľko na uvedený mail
nereagovali, bola požiadavka znalca zaslaná poštou listami zo dňa
21. 03. 2016. Právna zástupkyňa žalobcu listom zo dňa 20. 04. 2016 oznámila súdu,
že vzhľadom na argumenty znalca, sa k formulácii otázok vyjadrí do 10. 05. 2016. Právna
zástupkyňa žalobcu listom zo dňa 24. 05. 2016 oznámila stanovisko žalobcu k dokazovaniu,
avšak k položeným otázkam sa konkrétne nevyjadrila. Namietala len otázky položené
protistranou. Právny zástupca žalovaného sa k argumentom znalca
nevyjadril.
V ďalšom konaní súd uznesením č. k. 28 Cb/102/2012-203 zo dňa 28. 03. 2018 vyzval
žalobcu na zloženie preddavku na trovy dokazovania, ktoré zaplatil dňa 26. 04. 2018.
Následne súd uznesením č. k. 28 Cb/102/2012-208 zo dňa 15. 06. 2018 ustanovil vo veci
znalca za účelom vyhotovenia znaleckého posudku, pričom nakoľko
nedošlo zo strany právneho zástupcu žalovaného k reakcii na znalca ,
ani zo strany právnej zástupkyne žalobcu k ich prepracovaniu, uložila znalcovi otázky
sudkyňa. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania bolo doručené právnym
zástupcom strán konania dňa 25. 06. 2018 a 03. 07. 2018 a znalcovi dňa 06. 07. 2018.
Z prehľadu úkonov vo veci vyplýva, že v konania sa vyskytli dve obdobia, kedy došlo
k narušeniu plynulosti konania a to vo v období od doručenia otázok právnych zástupcov
strán sporu na súd do ich zaslania oslovenému znalcovi (t. j. od 07. 11. 2014
do 27. 01. 2016), kedy uplynulo obdobie 14 mesiacov a od zaslania vyjadrenia právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 24. 05. 2016 do vyhotovenia uznesenia zo dňa 28. 03. 2018
(t. j. od 24. 05. 2016 do 28. 03. 2018), kedy uplynulo obdobie 22 mesiacov.
Uvedené obdobia nečinnosti súdu možno považovať za zbytočné prieťahy v konaní,
ktoré boli spôsobené tým. že ide o právne zložitú vec, ako aj neposkytnutím súčinnosti
právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa k argumentom znalca a
potrebe preformulovania otázok vôbec nevyjadril.
Na doplnenie považujem za potrebné uviesť, že na celkovú dĺžku konania mali vplyv
aj okolnosti spočívajúce v neprimeranej zaťaženosti sudkyne, ktorá vybavuje viaceré
agendy na obchodnom úseku /Cb, Cbi, CbZm, CbR, Exre, Nsre, Pok, K, R, NcKR, OdK,
Ods, Odi/ a v období vykazovanej nečinnosti v predmetnej veci pracovala s vysokým počtom
nevybavených vecí /spolu cca 900 vecí/, pričom v rokoch 2015 a 2016 z dôvodu dlhodobo
práceneschopného sudcu obchodného úseku, musela sudkyňa vybavovať aj prerozdelené
veci chýbajúceho sudcu. Poukazujem i na dlhodobú personálnu poddimenzovanosť
Okresného súdu Nitra, ktorý je súdom v sídle krajského súdu, kde sme minimálne od roku
2015 nemali naplnený stav sudcov, potrebný na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva.
I keď je nepochybné, že tieto okolnosti nemôžu byť na ťarchu strán konania, treba uviesť
že nie sú spôsobené ani zlou organizáciou práce súdu, pretože na súde v sídle krajského
súdu je odchod sudcov na súd vyššieho stupňa častý a bežný, pričom za odchádzajúcich
sudcov nemáme zabezpečenú okamžitú náhradu, preto sa veci z ich oddelení prerozdeľujú
ostatným sudcom, ktorí sú tak ešte viac zaťažení pridelením väčšieho množstva ďalších
už rozpojednávaných vecí, čo má za následok narušenie plynulosti konania a nemožnosť
vybavovať všetky veci rýchlo a bez zbytočných prieťahov.“
Ústavný súd porovnal prehľad vykonaných procesných úkonov obsiahnutý
v citovanom prípise okresného súdu s obsahom predloženého spisu okresného súdu, a
keďže mu zodpovedal, pre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal.
Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,
či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu sp. zn. Spr. 751/2018 zo 7. augusta 2018 na vedomie a prípadné zaujatie
stanoviska.
Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním zo 17. septembra 2018 oznámila
ústavnému súdu, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci a k meritu veci
uviedla:
„K vyjadreniu predsedníčky Okresného súdu Nitra poznamenávam, že možno
súhlasiť s tým, že v konaní sa vyskytli obdobia, kedy došlo zo strany súdu k narušeniu
plynulosti konania, avšak nemožno súhlasiť s vymedzením rozsahu tohto obdobia
a to z týchto dôvodov:
a) Pojednávanie konané dňa 06. 02. 2014 súd odročil na neurčito s tým,
že do konania bude pribraný znalec, zároveň mali účastníci konania zaslať súdu otázky
na znalca v lehote 30 dní. Žalobkyňa v stanovenej lehote tieto otázky súdu zaslala.
Podľa názoru sťažovateľky mal súd po uplynutí procesnej lehoty (ktorú využila len
žalobkyňa) t. j. po 06. 03. 2014 vykonať ďalšie procesné úkony vo veci. Preto nie je možné
počítať lehotu, kedy došlo k narušeniu plynulosti konania od 07. 11. 2014 (kedy zaslal súdu
otázky na znalca žalovaný), ale od 06. 03. 2014 do 27. 01. 2016, kedy súd zaslal otázky
oslovenému znalcovi. Takto márne uplynulo nie 14 mesiacov, ako tvrdí predsedníčka
okresného súdu, ale 22 mesiacov. Ak by žalovaný neposlal súdu otázky dodnes, súd
by znalca vôbec neustanovil?
b) Nie je zrejmé, prečo sa súd pred ustanovením znalca na neho obrátil
s formuláciou otázok, keď následne nezvolil postup, ktorý znalec doporučil, teda, nenariadil
vo veci pojednávanie za prítomnosti znalca a účastníkov konania za účelom zúženia okruhu
otázok tak, aby znalec vedel na ne odpovedať bez masívnych deštrukcií a bez obmedzenia
nájomníkov bytov. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že súd bol od odročenia
pojednávania 06. 2. 2014, resp. od 06. 03. 2014 do 23. 03. 2018 (pribratia znalca)
nečinný.“
Vzhľadom na oznámenia predsedníčky okresného súdu a právnej zástupkyne
sťažovateľky ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že rozhodovanie o odstránení vád diela je bežnou súčasťou rozhodovacej
činnosti súdov, a preto z právneho hľadiska nemožno vec považovať za zložitú. Zároveň
ústavný súd rešpektuje, že vec je skutkovo zložitejšia, predovšetkým vzhľadom na potrebu
vykonať rozsiahlejšie technicky zamerané znalecké dokazovanie.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom, ktoré
sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka
neprispela k predĺženiu predmetného konania, okresnému súdu poskytovala potrebnú
súčinnosť a nariadených pojednávaní sa riadne zúčastňovala.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
V popísanom priebehu napadnutého súdneho konania ústavný súd identifikoval dve
obdobia neodôvodnenej nečinnosti, a to od 7. marca 2014 do 27. januára 2016 a od 24. mája
2016 do 28. marca 2018. Zároveň poznamenáva, že ustanovenie znalca k technickému
posúdeniu vád diela, ktoré je pre rozhodnutie veci nevyhnutné, po viac ako piatich rokoch
od začatia konania nemožno považovať za efektívny postup okresného súdu v napadnutom
konaní.
Pokiaľ okresný súd poukazuje na nedostatočné personálne obsadenie súdu
a množstvo nevybavených súdnych prípadov, k tomu ústavný súd v zhode so svojou
doterajšou ustálenou judikatúrou (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01,
I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) konštatuje, že nedostatočné materiálno-technické vybavenie
a poddimenzované personálne obsadenie súdu nemôže byť na ťarchu účastníkom konania
a nemôže zbaviť okresný súd zodpovednosti za vzniknuté prieťahy.
Ústavný súd preto aj s prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého
konania (viac ako 5 a pol roka) a zistenú neodôvodnenú nečinnosť a neefektívnu činnosť
okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom.
Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní
bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 102/2012 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha.
Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
4 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v okolnostiach daného
prípadu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a opakované
obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu je dôvodné a spravodlivé priznať
sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 2000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
V.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľka si sťažnosťou uplatnila nárok na úhradu trov konania v sume 307 €
za poskytnuté právne služby.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním. Úhradu
priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti)
vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Tarifná odmena za každý úkon vykonaný v roku 2018 predstavuje sumu 153,50 €,
čo spolu činí 460,5 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za tri úkony v sume 27,63 €,
čo spolu predstavuje sumu 488,13 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. októbra 2018