Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 360/2018

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-77

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom , vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46

ods. 1 a , 2 a 3, a Listiny

základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Špeciálneho súdu v Pezinku, pracoviska

Banská Bystrica č. k. BB–ŠS-V-89-05/06-4Nttš-280 zo 16. júna 2006 a postupom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru a jeho organizačných

zložiek (Úradu zvláštnych policajných činností Bratislava a Národnej kriminálnej

agentúry Bratislava) v súvislosti s použitím informačno-technických prostriedkov

na základe rozhodnutia Špeciálneho súdu v Pezinku, pracoviska Banská Bystrica

č. k. BB ŠS-V-89-05/06-4Nttš-280 zo 16. júna 2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

14. februára 2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa

, 2 a 3, a 2, (ďalej len

„ústava“) a čl. 10 ods. 1, 2 a 3, čl. 13 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Špeciálneho súdu v Pezinku,

pracoviska Banská Bystrica (ďalej len „špeciálny súd“) č. k. BB –ŠS-V-89-05/06-4Nttš-280

zo 16. júna 2006 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“) a postupom Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru a jeho organizačných zložiek Úradu

zvláštnych policajných činností Bratislava a Národnej kriminálnej agentúry Bratislava

(ďalej aj „ministerstvo vnútra a jeho zložky“) v súvislosti s použitím informačno-

technických prostriedkov na základe rozhodnutia špeciálneho súdu č. k. BB–ŠS-V-89-

05/06-4Nttš-280 zo 16. júna 2006 (ďalej aj „namietaný postup ministerstva vnútra a jeho

zložiek“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je obvineným v trestnom

konaní vedenom pod ČVS: PPZ-219/NKA-FP-BA-2016 (ďalej len „trestné konanie“)

na základe uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru z 30. novembra 2016 pre podozrenie

zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho

majetku podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol, že «sa prostredníctvom svojho

obhajcu z nazretia do vyšetrovacieho spisu v Trestnom konaní dňa 15. 12. 2016 dozvedel, že

sa v tomto spise nachádza dokument označený ako „Záznam z analýzy prepisov hovorov

z akcie , PPZ-NKA-140-004/2016 zo dňa 15. 2. 2016 (ďalej len „Analytické

prepisy“). Dokument obsahuje analytické prepisy telefonickej komunikácie medzi

a ďalšími osobami, okrem iného aj Sťažovateľom. K Analytickým prepisom sú

priložené aj dokumenty, ktoré sú pravdepodobne doslovným prepisom telefonických

hovorov a SMS správ uvedených v Analytických prepisoch (ďalej len „Doslovné prepisy“).

Sťažovateľ nevie verifikovať správnosť a úplnosť Doslovných prepisov ani Analytických

prepisov, keďže vo vyšetrovacom spise sa v čase nazretia doň nenachádzal zvukový záznam

telefonickej komunikácie na základe ktorej došlo k vyhotoveniu Analytických prepisov

a Doslovných prepisov (ďalej len „Záznam“).

... V úvode Analytických prepisov sa uvádza, že tento dokument bol do Trestného

konania zabezpečený na základe žiadosti zo dňa 28. 1. 2016 z vyšetrovacieho spisu

vedeného NAKA pod ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012, pričom v dokumente sa uvádza, že

ide len o časť záznamov telekomunikačnej prevádzky, ktorá bola v akcii s krycím názvom

vyhotovená, a to konkrétne o tú časť, ktorá sa týka spoločnosti

, okrem iného aj okolností prípravy a schvaľovania Zmluvy o dodávke

a odbere tepla medzi , a ,

z roku 2006.

... Do vyšetrovacieho spisu pod ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012 mali byť

Analytické prepisy údajne zaslané na DVD nosiči, na základe predchádzajúcej žiadosti

ÚZPČ (konkrétne ÚZPČ OZPČ Stred, Banská Bystrica), s poukazom na ust. § 115 ods. 7

. Vo vyšetrovacom spise k Trestnému konaniu (ČVS:

FP-BA-2016) sa však spomínané DVD, ani jeho kópia v čase nazretia do spisu zo strany

právneho zástupcu Sťažovateľa dňa 15. 12. 2016 nenachádzala. V úvode k Analytickým

prepisom sa neuvádza, či boli do vyšetrovacieho spisu pod ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-

2012 okrem Analytických prepisov poskytnuté aj originálne zvukové nahrávky telefonických

hovorov, túto skutočnosť je však možné prezumovať na základe použitého média (DVD

nosič), na ktorom mali byť záznamy telekomunikačnej prevádzky do vyšetrovacieho spisu

pod ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012 poskytnuté.

... V úvode Analytických prepisov sa ďalej uvádza, že tieto boli vyhotovené

na základe Príkazu, t. j. rozhodnutia Odporcu 1 vydaného dňa 16. 6. 2006 pod č. BB-ŠS-V-

89-05/06- -280. Je dôvodné predpokladať, že sa Príkaz vzťahoval na záujmovú osobu

. Sťažovateľ nevie verifikovať, či sa Príkaz vzťahoval aj na jeho osobu

alebo či bol odpočutý len nepriamo (ako osoba komunikujúca s

vo veciach, ktoré súviseli s dôvodmi pre ktoré bol Odposluch uskutočnený) alebo či bol

odpočutý náhodou. Štruktúra zaznamenanej telefonickej komunikácie, kde na jednej strane

vždy vystupuje ako strana hovoru osoba označená ako a na druhej strane

sú rôzne iné osoby, okrem Sťažovateľa aj rôzni pracovníci Fondu národného majetku,

nasvedčuje skôr tomu, že Príkaz sa na Sťažovateľa nevzťahoval. Záznamy telefonickej

komunikácie Sťažovateľa s inými osobami, ako s , sa medzi

Analytickými prepismi vo vyšetrovacom spise v Trestnom konaní nenachádzajú. Rovnako sa

vo vyšetrovacom spise v Trestnom konaní nenachádza ani Príkaz...

Sťažovateľ sa preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu snažil získať kópiu

Príkazu a súvisiacej dokumentácie... In concreto, právny zástupca Sťažovateľa dňa

20. 1. 2017 podal Odporcovi 1 žiadosť o nazretie do spisu sp. zn. BB-ŠS-V-89-05 06-4Nttš-

280 v konaní, v ktorom bol Príkaz vydaný, vrátane k tomuto spisu prípadne pripojených

iných spisov... Dňa 6. 2. 2017 bola Právnemu zástupcovi Sťažovateľa doručená zamietavá

odpoveď Odporcu 1 s odôvodnením, že nazretie do predmetného spisu Odporca 1

neumožní, nakoľko má Sťažovateľ právo požiadať o nazretie do spisu príslušný orgán činný

v trestnom konaní v prípravnom konaní, ak je predmetný spis, ktorý obsahuje Príkaz,

pripojený k vyšetrovaciemu spisu, alebo má túto možnosť v konaní pred súdom, ak bude

tento spis pripojený k súdnemu spisu.

... Právny zástupca Sťažovateľa sa snažil získať kópiu Príkazu a súvisiacej

dokumentácie aj podaním žiadosti o nazretie do vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-499/NKA-

FP-BA-2012, doručenej NAKA dňa 18. 1. 2017... Predmetná žiadosť o nazretie do spisu

ČVS:PPZ-499/NKA-FP-BA-2012... nebola do... (dňa podania tejto ústavnej sťažnosti)

vybavená.

... Sťažovateľ sa pokúsil oboznámiť sa s dokumentáciou týkajúcou sa Odposluchov,

ktorá by sa momentálne mala nachádzať vo vyšetrovacom spise v konaní ČVS:PPZ-

FP-BA-2012 aj tým spôsobom, že požiadal o jej presunutie do Trestného

konania... Dňa 7. 2. 2017 Sťažovateľ obdržal (e-mailom) zamietavú odpoveď

s odôvodnením, že Analytické prepisy a Doslovné prepisy nie sú v Trestnom konaní

procesne použiteľné ako dôkaz, nakoľko neboli do vyšetrovacieho spisu zabezpečené

v súlade s ust. . Z uvedeného dôvodu NAKA nebude žiadať

o poskytnutie záznamov telekomunikačnej prevádzky vrátane Príkazu z vyšetrovacieho spisu

ČVS:PPZ-499/NKA- FP-BA-2012 do vyšetrovacieho spisu v Trestnom konaní. Sťažovateľ

preto nebude mať možnosť sa oboznámiť s dokumentáciou k Odposluchu a na jej základe

posúdiť jeho zákonnosť ani týmto spôsobom.».

4. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a judikatúru ústavného súdu uvádza, že opísaný

skutkový stav je možné subsumovať pod vecný rozsah práva na súkromie a namietané

porušenie ním označených práv spočíva v tom, že «Odporca 1 vydal nezákonné (resp.

nulitné) rozhodnutie - Príkaz, na základe ktorého došlo v presne neurčenom období,

minimálne však od 14. 7. 2006 do 19. 7. 2006, k odposluchu telefonickej komunikácie medzi

a ďalšími osobami, okrem iného aj Sťažovateľom (ďalej len

„Odposluch“), k jej Záznamu, a vyhotovovaniu ďalších materiálov, ktoré odrážajú obsah

Odposluchu, najmä Doslovných prepisov a Analytických prepisov (ďalej len „Výsledky

odpočúvania“). Sťažovateľ bol s najväčšou pravdepodobnosťou nezákonne a protiústavné

odpočúvaný bez toho, aby bola jeho osoba výslovne uvedená v Príkaze... Zároveň boli

na základe Odposluchu vyhotovené aj sekundárne materiály, ktoré nepriamo reflektujú

obsah Odposluchov, a to predovšetkým zvukový Záznam, ako aj Doslovné prepisy

a Analytické prepisy, prípadne ďalšie materiály, ktoré boli ďalej s odvolaním sa na ust.

poskytnuté do iných trestných konaní, a to napriek tomu,

že mali byť veľmi pravdepodobne dávno zničené a Sťažovateľ mal byť o uskutočnení

odpočúvania voči svojej osobe a o zničení Výsledkov odpočúvania informovaný.».

Sťažovateľ vyjadruje pochybnosť o splnení podmienok legality, legitimity

a proporcionality zásahu vykonaného na základe napadnutého rozhodnutia a v tejto

súvislosti predovšetkým uvádza, že „existuje dôvodené podozrenie, že povolenie, realizácia

a kontrola použitia informačno-technického prostriedku schváleného Príkazom budú

vykazovať závažné nedostatky obdobné tým, ktorými trpeli súhlasy a príkazy

na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydávané súdmi v Slovenskej

republike v období do júna 2006... Je teda pravdepodobné, že obdobne ani Príkaz nebude

(riadne) odôvodnený, čo by zakladalo nepreskúmateľnosť nielen samotného Príkazu, ale aj

celkového použitia Odposluchu ako informačno-technického prostriedku.“.

V súvislosti so skúmaním legality zásahu sťažovateľ poukazuje aj na niektoré

nedostatky právnej úpravy týkajúcej sa dodatočného informovania odpočúvanej osoby

o tom, že bola odpočúvaná, a na možnosti preskúmania zákonnosti odpočúvania, ako aj

nedostatky právnej úpravy týkajúcej sa použitia informácií získaných odpočúvaním

pre účely iných trestných konaní.

Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti namieta nezákonnú existenciu výsledkov

odpočúvania a nezákonné nakladanie s nimi. Uvádza, že «Samotná existencia nosičov,

na ktorých sú zaznamenané odposluchy, ktoré boli vykonané nezákonne, predstavuje taký

zásah do súkromia, ktorý nie je možné považovať za súladný s Dohovorom. Nezákonnosť

existencie Výsledkov odpočúvania možno vyvodiť i z vnútroštátnej legislatívy podľa

ust. a .

... Výsledky odpočúvania, ktoré obsahujú aj prepisy rozhovorov Sťažovateľa, celkom

zjavne neobsahovali žiadne skutočnosti významné pre trestné konanie, v ktorom boli

vyhotovené, nakoľko žiadne obvinenie Sťažovateľovi v danom konaní, pre účely ktorého bol

Príkaz vydaný, nebolo vznesené... Rovnako v danom čase neprebiehalo iné trestné konanie

voči Sťažovateľovi, pre ktoré by boli skutočnosti zistené z Odposluchu významné. Inými

slovami, žiadne trestnoprávne relevantné skutočnosti neboli z Odposluchu telefonických

rozhovorov zistené, nakoľko viac ako desať rokov nebolo v súvislosti s Odposluchmi alebo

na ich základe vedené voči Sťažovateľovi žiadne trestné konanie. A nie je tomu tak ani

dodnes, nakoľko súčasne vedené Trestné konanie nebolo začaté na základe obsahu

Odposluchov.

... ak Výsledky odpočúvania v časti obsahujúcej záznamy telefonických rozhovorov

Sťažovateľa, neboli 10 rokov trestnoprávne relevantné voči osobe Sťažovateľa, mali byť

dávno zničené a Sťažovateľ mal byť o ich vyhotovení a zničení upovedomený, čo sa však

nestalo (podotýkame, že Sťažovateľ sa dozvedel o ich existencii náhodou, a to nazretím

do vyšetrovacieho spisu v Trestnom konaní). V tejto súvislosti je vhodné per analogiam

upozorniť na konštantnú judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej ak nie je štát spôsobilý nájsť také

skutočnosti, ktoré by viedli k vysloveniu viny obžalovaného po dobu šesť rokov trvajúceho

trestného konania, trestné konanie musí byť voči tejto osobe zastavené.

... Zásah zo strany Odporcu 2 spočíva v tom, že Výsledky odpočúvania voči

Sťažovateľovi v rozpore so zákonom, SR a Dohovorom nezničil, ponechal ich

vo svojej dispozícii napriek tomu, že pôvodné trestné konanie, pre účely ktorého bol Príkaz

vydaný už bolo (s najväčšou pravdepodobnosťou) skončené. Pre úplnosť uvádzame, že

presúvanie Výsledkov odpočúvania do iných trestných konaní je v rozpore so zákonom aj

z toho dôvodu, že nie je splnená podmienka „súčasného“ priebehu trestného konania

v zmysle ust. ...

Uvedené závery plne podporuje aj judikatúra všeobecných súdov SR. V tejto

súvislosti v prvom rade upozorňujeme na rozsudok NS SR publikovaný pod zn.

(sp. zn. ), v ktorom sa NS SR jednoznačne vyjadril, že trestné konanie v inej

veci, v ktorom majú byť výsledky odpočúvania použité, musí prebiehať už v čase vykonania

záznamu telekomunikačnej prevádzky.

... Výsledky odpočúvania, resp. ich časť boli nezákonne presunuté do trestného

konania ČVS: PPZ-499/NKA-FP-BA-2012 a z tohto konania následne ich časť do

Trestného konania, kde tvoria v súčasnosti súčasť spisového materiálu voči Sťažovateľovi

ako obvinenému.

... Práve takýto výklad, v zmysle ktorého by malo byť možné záznamy telefonickej

komunikácie použiť v kedykoľvek neskôr začatom trestnom konaní, podporuje orgány činné

v trestnom konaní v nezákonnom postupe spočívajúcom v porušovaní ich zákonnej

povinnosti záznamy v zmysle ust. a bezodkladne zničiť,

v zmysle presvedčenia, že sa niekedy v budúcnosti môžu ešte „hodiť“ v inom trestnom

konaní. Postupom orgánov činných v trestnom konaní v zmysle tohto výkladu sa zároveň

neprípustné odníma dotknutým osobám právo podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia

o zničení záznamov ich telekomunikačnej prevádzky návrh na preskúmanie zákonnosti

príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky Najvyššiemu súdu SR, čo sa

napokon stalo aj v tomto prípade.».

Sťažovateľ súčasne poukazuje na skutočnosť, že „nemá akékoľvek procesné

postavenie v trestnom konaní pre účely, ktorého bol vykonávaný Odposluch. Sťažovateľ

taktiež nemá procesné postavenie v trestnom konaní ČVS:PPZ-499/NKA-FP-BA-2012,

v ktorom sa nachádzajú Výsledky odpočúvania, pravdepodobne vrátane Záznamu. Jedine

vo vzťahu k Trestnému konaniu má Sťažovateľ procesné postavenie obvineného. Trestné

konanie sa v súčasnosti nenachádza v štádiu súdneho konania, a zároveň je neisté, či sa

niekedy do tohto štádia dostane. Okrem toho obsah Výsledkov odpočúvania nijakým

spôsobom neprispieva k objasneniu otázok, ktoré sú predmetom Trestného konania, a preto

je vysoko nepravdepodobné, že by v Trestnom konaní tieto materiály mohli byť použité ako

dôkazný prostriedok. Použitie Výsledkov odpočúvania ako dôkazného materiálu v Trestnom

konaní vylučujú aj procesné vady, vzťahujúce sa predovšetkým na spôsob, akým boli

Analytické prepisy do Trestného konania zabezpečené. Napokon, aj z vyjadrenia

vyšetrovateľa v Trestnom konaní... je zrejmé, že Výsledky odposluchov nebudú v konaní,

v ktorom Sťažovateľ vystupuje ako obvinený, použité ako dôkazný prostriedok.

... Sťažovateľ nebol k dnešnému dňu o použití akéhokoľvek informačno-technického

prostriedku vo vzťahu k svojej osobe žiadnym spôsobom oficiálne informovaný, pričom

prvým informačným zdrojom, na základe ktorého Sťažovateľ nadobudol odôvodnené

podozrenie, že jeho práva boli skutočne dotknuté, bolo nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu

v Trestnom konaní uskutočnené jeho právnym zástupcom dňa 15. 12. 2016.“.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

rozhodol týmto nálezom:

„I. Špeciálny súd, pracovisko Banská Bystrica, vydaním rozhodnutia č. p. BB-ŠS- V-

89-05/06-4Nttš-280 a neoprávneným zhromažďovaním osobných údajov

, ako aj iných údajov o , v súvislosti s vydaním tohto

rozhodnutia, porušil základné práva podľa ustanovení podľa

, 2 a 3, a 2, , ,

2 a 3, čl. 13, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Rozhodnutie Špeciálneho súdu, pracovisko Banská Bystrica, č. p. BB-ŠS-V-89-

05/06-4NUŠ-280 zo dňa 16. 6. 2006 sa zrušuje.

III. Špecializovanému trestnému súdu sa ako subjektu, ktorý ako nástupca

Špeciálneho súdu v súčasnosti disponuje spisovou dokumentáciou ku konaniu, v ktorom

bolo vydané rozhodnutie č. p. BB-ŠS-V-89-05/06-4Nttš-280, prikazuje vyradiť a zničiť

všetky záznamy a akékoľvek iné dokumenty týkajúce sa osoby ,

ktoré boli získané v súvislosti s vydaním rozhodnutia č. p. BB-ŠS-V-89-05/06-4Nttš-280

alebo v súvislosti s výkonom ďalšej súdnej právomoci vzhľadom na povinnosť skúmať

trvanie dôvodov použitia informačno-technických prostriedkov, ktorých používanie bolo

povolené týmto rozhodnutím, a to do 15 dní od doručenia tohto nálezu.

IV. Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru SR a Úrad zvláštnych

policajných činností Prezídia Policajného zboru SR, použitím informačno-technických

prostriedkov na základe rozhodnutia Špeciálneho súdu, č. p. BB- ŠS-V-89-05/06-4Nttš-280,

ako aj vyhotovením a nezničením záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia týchto

informačno-technických prostriedkov, týkajúcich sa osoby

(vrátane tzv. analytických prepisov), a ďalej neoprávneným zhromažďovaním osobných

údajov a ďalších údajov v súvislosti s vyhotovovaním a nezničením takýchto záznamov

alebo akýchkoľvek iných takýchto výsledkov porušili základné práva

podľa ustanovení podľa , 2 a 3, a 2,

Slovenskej republiky, čl. 10 ods. 1, 2 a 3, čl. 13, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd a čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd

V. Národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru SR a Úradu zvláštnych

policajných činností Prezídia Policajného zboru SR sa prikazuje v rámci všetkých svojich

organizačne podriadených útvarov zabezpečiť vyradenie a zničenie všetkých záznamov

a akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov na základe

rozhodnutí Špeciálneho súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-ŠS-V-89-05/06-

280 týkajúcich sa osoby , a to do 15 dní od doručenia tohto

nálezu.

VI. Špecializovaný trestný súd, Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného

zboru SR a Úrad zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru SR sú povinní

spoločne a nerozdielne nahradiť trovy právneho zastúpenia... na účet právneho zástupcu,

...“

II.

6. V doplnení podania doručenom ústavnému súdu 10. apríla 2017 sťažovateľ

uviedol, že 15. februára 2017 podal na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) návrh na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle

ustanovenia . V oznámení z 23. marca 2017 doručenom

sťažovateľovi najvyšší súd uviedol, že návrh „stojí úplne mimo rámca platnej právnej

úpravy uvedenej v , keďže nie je oprávnenou

osobou podľa vo vzťahu k príkazu, ktorý sa evidentne týkal inej

trestnej veci“. Najvyšší súd preto o tomto návrhu odmietol konať a rozhodovať, keďže ho

považoval za obsolétny. V doplnení sťažnosti sťažovateľ zároveň uviedol, že listom

zo 6. februára 2017 mu nebol príslušným orgánom činným v trestnom konaní udelený

súhlas na nahliadnutie do spisu ČVS PPZ-499/NKA-FP-BA-2012 v zmysle § 69 ods. 1

.

7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrili účastníci konania ‒

Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej len „špecializovaný súd“) ako právny nástupca

špeciálneho súdu, zastúpený jeho predsedom podaním sp. zn. Spr. 148/17 zo 6. júna 2017,

a ministerstvo vnútra prostredníctvom svojich organizačných zložiek: Úradu zvláštnych

policajných činností Bratislava podaním sp. zn. PPZ-ZPČ-V-50-1/2017 z 12. júna 2017,

zaevidovaným v Protokole utajovaných písomností ústavného súdu pod ev. č.

ako „Vyhradená“ písomnosť, a Národnej kriminálnej agentúry Bratislava, podaním

sp. zn. ČVS: PPZ-219/NKA-FP-BA-2016 zo 14. júna 2017. Ústavný súd vzhľadom

na dôvody rozhodnutia, ktoré ho viedli k odmietnutiu sťažnosti bez toho, aby sa zaoberal

vecnou stránkou podanej sťažnosti, nepovažoval za relevantné uvádzať obsah týchto

vyjadrení, keďže tento ani neviedol ústavný súd k záveru o jej odmietnutí.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie v záhlaví sťažnosti

označených práv podľa , listiny a dohovoru namietaným rozhodnutím špeciálneho

súdu a namietaným postupom ministerstva vnútra a jeho zložiek v súvislosti s použitím

informačno-technických prostriedkov.

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu

subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z , spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Právomoc

ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa predstavuje ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (porovnaj m. m. ,

, , ).

13. Právomoc ústavného súdu je teda vybudovaná na zásade prieskumu vecí

právoplatne skončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými

procesnými prostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom.

14. Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je totiž založená na tom, že predstavuje

subsidiárny procesný prostriedok na ochranu zaručených základných práv a slobôd.

Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci,

a nemôže preto nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s a nasl.

ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu je

nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti

splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi

na ochranu jeho práv poskytuje.

15. Jedinú výnimku z tohto pravidla predstavuje ustanovenie § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa

nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu

nič takého netvrdil (tým menej preukazoval), a ani sám ústavný súd sa nedomnieva, že

význam daného prípadu akokoľvek významnejšie presahuje vlastné záujmy sťažovateľa,

i keď na strane druhej ústavný súd uznáva, že nejde o banálnu vec.

16. V každom prípade však platí, že ústavná sťažnosť nemá byť podávaná z dôvodu

„procesnej opatrnosti či nedotknuteľnosti“ fyzickej alebo právnickej osoby, ale až vtedy, ak

sa sťažovateľ nemôže reálne domôcť ochrany svojich práv u ostatných orgánov verejnej

moci, hlavne všeobecných súdov, ktorých línia je trojvrstvová (občianskoprávne, resp.

civilnoprávne, správne a trestné súdnictvo). Postavenie ústavného súdu tak možno obrazne

prirovnať k „záchrannej brzde“, ktorú je možné použiť až vtedy, ak zlyhajú všetky obvyklé

a predvídané prostriedky na zabránenie vzniku hroziacej ujmy, teda zabránenie porušenia

ústavných práv. Konanie o ústavnej sťažnosti však nie je a ani nemôže byť pomyselnou

„skratkou“, ktorou by bolo možné obchádzať konanie už vedené, resp. ktoré môže byť

vedené na návrh sťažovateľa pred inými orgánmi verejnej moci.

17. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu.

Formálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí

„formálne“ podať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou

subsidiaritou je myslené to, že tieto prostriedky odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému

súdu umožní ústavnoprávny prieskum. Inak povedané, prípustnou je ústavná sťažnosť

nielen vtedy, ak sťažovateľ podal opravný prostriedok, ale tiež (a najmä), ak konanie pred

všeobecnými súdmi už skončilo, a jeho výsledok preto môže byť preskúmaný ústavným

súdom, a to výhradne z hľadiska ochrany zaručených základných práv a slobôd,

ktoré neboli rešpektované ostatnými orgánmi verejnej moci. Pokiaľ právny predpis stanoví,

že v určitej procesnej situácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách

jednotlivca konkrétny orgán verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci

a porušením princípu deľby moci ( ), pokiaľ by iný orgán o týchto právach

rozhodoval bez toho, aby bola daná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho

právomoci. Obidve tieto hľadiská preto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii

jednotlivých inštitútov , v danom prípade pre posúdenie

prípustnosti ústavnej sťažnosti a príslušnosti ústavného súdu na jej prijatie na ďalšie

konanie.

18. V aktuálne posudzovanej veci ústavný súd konštatuje, že trestné konanie vedené

proti sťažovateľovi ešte nebolo skončené (je naďalej v štádiu prípravného konania, pozn.),

a tak je iba na orgánoch činných v trestnom konaní vrátane trestných súdov, aby sa

s tvrdenou nezákonnosťou chybne vykonaných dôkazov dôsledne vysporiadali

do meritórneho rozhodnutia v tejto trestnej veci.

19. Námietka smerujúca k nepoužiteľnosti dôkazu nemá pre stranu trestného konania

v slovenskom právnom prostredí legislatívnu oporu (čo treba považovať za veľkú chybu),

ale na strane druhej toto významné právo obhajoby existuje v materiálnom ústavnoprávnom

zmysle, čomu zodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných

trestných súdov adekvátne reagovať na uplatnené námietky obhajoby, teda aj na tie, ktoré

sťažovateľ uplatnil v tejto ústavnej sťažnosti.

20. Prípustnosť použitia ,,...odposluchov...“ sa posudzuje v súvislosti s porušením

práva na spravodlivý proces ( dohovoru či ) alebo práva

na súkromie ( dohovoru či ). Z judikatúry ESĽP vyplýva, že samotné

porušenie práva na súkromie nemusí vždy znamenať, že bolo zároveň porušené právo

na spravodlivý proces. Môže dôjsť k záveru, že právo na spravodlivý proces porušené

nebolo a dôkaz získaný protiprávnym ,,odposluchom“ (záznamom telekomunikačnej

prevádzky) môže byť označený ako prípustný, hoci právo na súkromie porušené mohlo byť

(porov. SCHENK proti Švajčiarsku z 12. 7. 1988, alebo KHAN proti Veľkej Británii

z 12. 5. 2000). Možno zhrnúť, že v judikatúre ESĽP sú pri posudzovaní dôkazov získaných

porušením práva na súkromie zásadné predovšetkým dve otázky. Otázka posúdenia

spravodlivosti procesu príslušného trestného konania ako celku a otázka relevancie dôkazu;

špecifickú úpravu prípustnosti dôkazov však prenecháva vnútroštátnej zákonnej úprave

na základe vyvažujúceho testu proporcionality.

21. S ohľadom na povahu tvrdeného zásahu orgánov činných v trestnom konaní

(trestných súdov) je však celkom zrejmé, že pred podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľ

mohol a mal vyčerpať iné procesné prostriedky (aj civilnoprávne) na ochranu svojich práv,

ktorými slobodne disponuje. Je pritom predovšetkým na jeho vlastnej úvahe, ktoré z nich by

použil, a v tomto smere ústavný súd nie je oprávnený ho akokoľvek „navádzať“. Pokiaľ

však sťažovateľ napadol predmetné dôkazné prostriedky ústavnou sťažnosťou už teraz,

urobil tak predčasne, pretože nerešpektoval opísaný princíp subsidiarity a orgánom činným

v trestnom konaní (vrátane trestných súdov) či civilným súdom neumožnil, aby prípadne

samy poskytli ochranu jeho právam, lebo táto ochrana nie je doménou iba ústavného súdu.

22. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa podľa ako neprípustnú.

23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2018