Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 397/2018
PDF · 161.56 KB
No categories available
III. ÚS 397/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. RNDr. Silvia Prachová,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 33/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. augusta
2018 doručené elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom
JUDr. Michaely Vierikovej, splnomocnenej na základe substitučného splnomocnenia
Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava, ktorým
v mene svojho klienta , (ďalej len
„sťažovateľ“), podala sťažnosť vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 33/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným
súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobcu „o náhradu škody a nemajetkovej ujmy“,
dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že žaloba bola podaná na okresnom súde
v januári 2014 a „Napriek opakovaným žiadostiam a telefonickým urgenciám zo strany
žalobcu, príslušný sudca Okresného súdu Liptovský Mikuláš do dnešného dňa vo veci
nerozhodol, a to napriek skutočnosti, že od podania žaloby na súd ubehlo 4,5 roka.“.
3. Sťažovateľ podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní
datovanú na 29. jún 2018. Predsedníčka okresného súdu uvedenú sťažnosť vyhodnotila ako
neopodstatnenú. Podľa názoru sťažovateľa je však možné konštatovať, že sama
predsedníčka okresného súdu priznala prieťahy v napadnutom konaní, keď uviedla, že
dlhšie lehoty medzi jednotlivými úkonmi sú zapríčinené objektívnymi skutočnosťami, ako
bola práceneschopnosť asistentky senátu sudkyne JUDr. Uličnej, ktorá narušila chod
viacerých senátov.
4. Podľa sťažovateľa vec nie je právne ani skutkovo zložitá a svojím správaním
nespôsobil žiadne prieťahy v napadnutom konaní.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať
vo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume
5 000 €, ako aj náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný
súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak
náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Osobitne to platí
v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú
zastúpené advokátom (III. ÚS 334/09).
9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
10. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
11. Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo Trestného poriadku.
12. Podľa § 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
13. Elektronickým podaním sa rozumie podanie urobené elektronickou poštou
prostredníctvom e-mailovej správy alebo prostredníctvom elektronických schránok podľa
zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), príp. prostredníctvom elektronického
formulára pre elektronické podanie sprístupneného v module elektronických formulárov.
14. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe
bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí
súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva.
15. Na internetovej stránke ústavného súdu <www.ustavnysud.sk> v sekcii
„Elektronické služby“ sa okrem linku na formulár na elektronické podanie na začatie
konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených
v prvom oddiele siedmej hlavy ústavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj
upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým
podpisom (KEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je
potrebné, aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už
pred priložením k formuláru podania podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom
(KEP) klienta. Ak klient nemá kvalifikovaný elektronický podpis, možno splnomocnenie
doručiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky buď v elektronickej podobe vykonaním
zaručenej konverzie jeho podpísaného originálu z listinnej podoby do elektronického
dokumentu alebo doručiť podpísaný originál splnomocnenia v listinnej podobe poštou,
prípadne osobne.“
16. Ústavný súd so zreteľom na dikciu § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 125 CSP konštatuje, že právny zástupca sťažovateľa k sťažnosti pripojil
„plnomocenstvo“ sťažovateľa na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným
súdom. Uvedené splnomocnenie však má podobu oskenovanej listiny, nebolo podpísané
kvalifikovaným elektronickým podpisom sťažovateľa ani advokáta a nebolo dodatočne
(v lehote 10 dní podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 125 ods. 2 CSP)
doručené ústavnému súdu v origináli poštou ani osobne.
17. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,
teda za účastníka konania musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané
originálom splnomocnenia.
18. Splnomocnenie podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde je osobitnou listinou
preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127
ods. 1 ústavy za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným
procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú
spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať
ustanovenia zákona o e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany
(účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom
autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak
splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie
pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.
Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá
splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je
postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že
advokát plnú moc prijal.
19. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely
elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby
preukázané vždy, ak
a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa
osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a
rozsah tohto oprávnenia, alebo
b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor
osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej
mene.
20. Podľa § 23 ods. 5 písm. a) zákona o e-Governmente okrem spôsobu podľa
odseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie,
preukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej
osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto
osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný
1. splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, alebo
2. príslušným orgánom verejnej moci, ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu
verejnej moci.
21. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom je
celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného
a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu
v listinnej podobe,
b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického
dokumentu,
c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického
dokumentu.
22. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia
s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti
na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.
23. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou
vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.
24. V danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia
podpísaného sťažovateľom – do elektronickej podoby (naskenovaním) bez vykonania
zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako
pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.
25. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatok zákonom predpísanej
náležitosti vyplývajúcej z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
26. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom
a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť
poskytovaných právnych služieb.
27. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to
splnené zákonom ustanovené predpoklady.
28. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. októbra 2018