Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 293/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Mojmíra Mamojku v konaní o sťažnosti , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátska kancelária, Moyzesova 46,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v

postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Trebišov v

konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trebišov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C

145/2015 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trebišov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trebišov j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet

jeho právnej zástupkyne JUDr. Alice Petrovskej Homzovej, advokátska kancelária,

Moyzesova 46, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 zo 7. augusta 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na okresnom súde podal ako žalobca

19. februára 2015 žalobu, ktorou si v napadnutom konaní uplatňuje zaplatenie peňažnej

pohľadávky vo výške 9 700 € s príslušenstvom. Vo svojej sťažnosti uviedol, že „od

podania žaloby uplynuli viac ako 3 roky a vo veci nebolo realizované žiadne pojednávanie,

nehovoriac o rozhodnutí súdu prvého stupňa. Dĺžka konania doposiaľ v danom prípade

presahuje akékoľvek ponímanie štandardnej dĺžky konania...“.

Vo svojej sťažnosti ďalej opisuje, že prieťahy v napadnutom konaní spôsobil okresný

súd svojou nečinnosťou a pripisuje mu zodpovednosť za pretrvávajúci stav právnej neistoty,

bezprávia a nervozity, v ktorej sa ako sťažovateľ nachádza.

Sťažovateľ sa podaním doručeným okresnému súdu 30. januára 2018 obrátil

na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na zbytočné prieťahy v konaní.

Podpredsedníčka okresného súdu v stanovisku z 21. februára 2018 vyhodnotila už uvedenú

sťažnosť ako dôvodnú a zároveň uviedla, že „...vec bude zaradená medzi tie, v ktorých sa

bude vykonávať pravidelný dohľad nad plynulosťou konania, aby sa v budúcnosti ďalšie

prieťahy v konaní nevyskytovali...“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa čl. 127

vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Zároveň požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov

konania.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v stručnosti vyjadril k sťažnosti

prípisom č. k. -9 zo 17. mája 2018, ktorý bol doručený ústavnému súdu

24. mája 2018. Podpredsedníčka okresného súdu chronologicky popísala priebeh

napadnutého konania, vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti a následne k veci uviedla, že vo veci koná v poradí už štvrtá zákonná sudkyňa,

pričom „... z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sudkyňa konala vo

veci plynule, v primeraných lehotách. U sudkyni zisťujem

nečinnosť od 18.1.2016 do 17.5.2016. U sudkyni zisťujem nečinnosť od

17.5.2016 do 12.1.2017. Následná nečinnosť je od 13.2.2017 do 11.9.2017. U sudkyni

bezdôvodnú nečinnosť nezisťujem. Po pridelení veci tejto sudkyni dňa

11.9.2017 vec naštudovala a zvolila ďalší procesný postup po 3 mesiacoch, čo je vzhľadom

k veľkému počtu prevzatých vecí, zvýšenému nápadu nových vecí do jej senátu a vzhľadom

k tomu, že ako funkčne mladá sudkyňa sa potrebuje zorientovať vo veciach a oboznámiť sa

s nimi, lehota primeraná...“.

5. Ústavný súd zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej zástupkyni sťažovateľa

s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní od doručenia prípisu, ku ktorému sa

sťažovateľ nevyjadril, i keď jeho právna zástupkyňa zásielku riadne prevzala 3. septembra

2018.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného

súdu a dospel k týmto, pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:

- 19. februára 2015 bol okresnému súdu doručený návrh žalobcu na vydanie

platobného rozkazu,

- 19. marca 2015 okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. -23,

- 6. mája 2015 okresný súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k odporu žalovaného

z 29. apríla 2015,

- 12. júna 2015 bolo na základe pokynu zákonnej sudkyne doručované žalobcovi

vyjadrenie žalovaného k podanému odporu,

- 18. januára 2016 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni

,

- 17. mája 2016 bola vec pridelená zákonnej sudkyni ,

- 6. februára 2017 bola právnej zástupkyni žalobcu adresovaná výzva na doplnenie

predloženého splnomocnenia a zároveň bola odoslaná výzva predchádzajúcemu

právnemu zástupcovi žalobcu na doplnenie odvolania plnej moci,

- 11. septembra 2017 bola vec pridelená zákonnej sudkyni ,

- 12. januára 2018 bolo na základe pokynu sudkyne zaslané stranám sporu

oznámenie o pridelení veci zákonnému sudcovi,

- 13. februára 2018 bola zaslaná výzva žalovanému na vyjadrenie sa k vyjadreniu

žalobcu z 15. mája 2015,

- 3. apríla 2018 bol nariadený termín pojednávania vo veci na 3. júl 2018,

- 9. apríla 2018 bolo doručované stranám sporu predvolanie na pojednávanie,

nariadené pojednávanie bolo odročené na 1. október 2018 z dôvodu zaslania spisu

ústavnému súdu,

- 1. októbra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na účel

ďalšieho dokazovania na 7. január 2019.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie vyššie označeného práva

vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

11. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej len „OSP“) , ide o platné znenie do 1. júla 2016.

12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu vyplývala z , ktorý súdom prikazoval, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie

začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v (ďalej aj „“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa

považuje aj povaha prerokúvanej veci.

16. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe o zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu

bezdôvodného obohatenia tvorí bežnú agendu všeobecných súdov, ktorá nevykazuje črty

mimoriadnej zložitosti, zakladajúcej dôvod pre výrazné predĺženie namietaného konania.

Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú. Okresný súd uskutočnil prvé

pojednávanie vo veci 1. októbra 2018 (teda po viac ako 3 rokoch a 7 mesiacoch od podania

žaloby, pozn.), pričom vzhľadom na jeho priebeh je možné predpokladať istú mieru

skutkovej zložitosti veci vyplývajúcu z potreby rozsiahlejšieho dokazovania. Avšak ani

vzhľadom na túto skutočnosť nemožno vec hodnotiť ako komplikovanú záležitosť, ktorá by

vyžadovala osobitný prístup okresného súdu. Prieťahy v konaní na okresnom súde preto nie

je možné považovať za dôsledok vyvolaný právnou alebo skutkovou zložitosťou

prejednávanej veci.

17. Druhým kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa. V rámci jeho posudzovania

nezistil žiadnu okolnosť signalizujúcu narušenie plynulosti konania pričítateľnú na vrub

sťažovateľovi ako účastníkovi konania, resp. strane sporu.

18. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Z prehľadu procesných úkonov

zistených zo spisu možno sumarizovať, že okresný súd konal v napadnutom konaní v zásade

plynulo v období po prijatí návrhu na vydanie platobného rozkazu 19. februára 2015

do doručenia vyjadrenia žalobcu k podanému odporu 12. júna 2015. Následne bol okresný

súd bez relevantného dôvodu v priebehu napadnutého konania nečinný od 12. júna 2015

do 12. januára 2017 (1 rok a 7 mesiacov) a od 13. februára 2017 do 11. septembra 2017

(7 mesiacov).

Na základe uvedených skutočností predstavuje doba nečinnosti okresného súdu

2 roky a 2 mesiace z celkovej dĺžky konania 3 rokov a 9 mesiacov.

19. Podpredsedníčka okresného súdu v stanovisku č. k.1 -9

zo 17. mája 2018 poukázala aj na problémy v personálnom obsadení okresného súdu

s dôrazom na skutočnosť, „... že v tom čase bol Okresný súd Trebišov dlhodobo personálne

oslabený. Odišli 4 sudcovia, za ktorých sme náhradu nedostali. Ich spisy sa prerozdeľovali

medzi ostatných sudcov, ktorí boli nadmerne zaťažení a neboli schopní, ani pri vynaložení

maximálneho úsilia, v každej veci konať plynule a bez prieťahov...“.

20. K tomu ústavný súd uvádza, že už v podobných súvislostiach opakovane

vo svojej stabilizovanej judikatúre vyslovil (napr. , ), že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa má

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či zákonného sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripísať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (napr. ).

21. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdu

poznamenaného nečinnosťou ústavný súd dospel k záveru, že v postupe okresného súdu

došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a (bod 1 výroku nálezu).

IV.

22. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa čl.

127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal.

23. Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie

jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 bolo postupom okresného súdu

porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza (bod 2 výroku nálezu).

Okresný súd je v napadnutom konaní povinný postupovať striktne podľa príslušných

ustanovení () vrátane využitia prostriedkov

procesného útoku, procesnej obrany podľa až 151 a prospektívnej sudcovskej

koncentrácie s ohľadom na druhú vetu .

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

26. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 €, ktoré

odôvodnil pretrvávajúcim stavom neistoty, bezprávia a nervozity.

27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na dĺžku

napadnutého konania (3 roky a 9 mesiacov) a v rámci nej na obdobie nečinnosti okresného

súdu po dobu 2 roky a 2 mesiace. Ústavný súd považoval za primerané priznať

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľa trovy konania nevyčíslila.

30. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá

bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Náhradu trov konania

priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania, podanie sťažnosti,

pozn.). Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným

paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 € za jeden úkon

uskutočnený v roku 2018. Odmena advokáta za poskytnuté služby v konaní pred ústavným

súdom tak predstavuje celkovú sumu 325,42 € (bod 4 výroku nálezu).

31. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2018