Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 338/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Mojmíra Mamojku o sťažnosti , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Katarínou Potockou, advokátska kancelária, Sládkovičova 2, Žilina,

vo veci namietaného porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er

1138/2010 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er

1138/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 320,52 € (slovom tristodvadsať eur a päťdesiatdva centov) na účet advokátky

JUDr. Kataríny Potockej, advokátska kancelária, Sládkovičova 2, Žilina, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 zo 4. septembra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Následne ústavný súd 17. septembra 2018 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 16. októbra 2018,

ktorého súčasťou bola aj chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom

konaní, ako aj vyjadrenie zákonného sudcu. Z predloženého súdneho spisu vyplývajú tieto

podstatné skutočnosti:

- 28. augusta 2014 – poverený súdny exekútor predložil okresnému súdu námietky

sťažovateľa proti upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie,

- 18. marca 2016 – okresný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie

exekučného spisu na účel rozhodnutia o námietkach proti ďalším trovám exekúcie,

- 1. apríla 2016 – súdny exekútor doručil predmetný exekučný spis,

- 25. apríla 2016 – okresný súd zaslal exekučný spis súdnemu exekútorovi spolu

s výzvou na vyjadrenie a špecifikáciu trov exekúcie, keďže z obsahu exekučného spisu

nevyplývalo, z čoho ďalšie trovy exekúcie pozostávajú,

- 10. mája 2016 – súdny exekútor doručil okresnému súdu vyčíslenie trov exekúcie,

- 20. júla 2016 – okresný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného

spisu,

- 3. augusta 2016 – súdny exekútor doručil exekučný spis okresnému súdu,

- 16. augusta 2018 – okresný súd uznesením rozhodol o námietkach proti ďalším

trovám exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenej doložky 25. septembra

2018,

- 16. októbra 2018 – okresný súd predložil ústavnému súdu súdny spis spolu aj

s dotknutým exekučným spisom.

4. Okresný súd vo svojom vyjadrení pripustil, že „čas rozhodovania o námietke proti

trovám exekúcie bol dlhý“, zároveň však vyslovil názor, že „nárokov sťažovateľa sa to

nijako nedotklo“ s odôvodením, že „rozhodovanie o námietkach voči trovám exekúcie nie

je možné stotožniť s rozhodovaním o námietkach voči exekúcii“. V tejto súvislosti okresný

súd uviedol, že „s rozhodovaním o trovách exekúcie nie je spojený žiaden odklad

vykonateľnosti exekučného titulu, exekúcie a pod., teda súdnemu exekútorovi nič nebránilo

vydať exekučný titul a nárok vymáhať a následne nároky oprávneného uspokojiť“.

Podpredseda okresného súdu v závere svojho vyjadrenia navrhol „uznesením sťažnosť

sťažovateľov“ odmietnuť a vyjadril aj súhlas s upustením od verejného prerokovania veci.

5. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom 25. októbra 2018

sa nestotožnila so stanoviskom okresného súdu a zotrvala na dôvodnosti sťažnosti a zároveň

vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom exekučnom konaní v súvislosti s rozhodovaním o jeho námietkach proti

ďalším trovám exekúcie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

12. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. , ),

keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

(, , ), pričom v takéto konania

z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru

Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby

vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“

na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať

za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne

a ).

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Exekučného poriadku v spojení s čl. 17

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

16. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že

predmetná exekučná vec sťažovateľa v časti rozhodovania o jeho námietkach proti ďalším

trovám exekúcie je bežnou občianskoprávnou vecou a ani z vyjadrenia okresného súdu

nebolo zistené nič, čo by indikovalo zvýšenú zložitosť veci. Naopak, vyplynulo z neho, že

sa „nejednalo o skutkovo ani právne zložitú vec“. Malo teda ísť o rutinné rozhodovanie

príslušného exekučného súdu.

17. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka exekučného konania ústavný

súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jeho neprospech, a teda

nemožno mu pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania o námietkach proti

ďalším trovám exekúcie.

18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

19. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že už samotná dĺžka rozhodovania okresného súdu o námietkach proti ďalším

trovám exekúcie v napadnutom konaní s ohľadom na jeho jednoduchosť v trvaní približne

štyroch rokov (od doručenia námietok okresnému súdu, pozn.) je sama osebe dostatočným

dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa, a to aj napriek obrane

okresného súdu, že ide o rozhodovanie o otázke, ktorá neznemožňuje ďalší postup súdneho

exekútora pri vymáhaní pohľadávky priznanej exekučným titulom. Ústavný súd sa

pri hodnotení postupu okresného súdu v tomto štádiu napadnutého konania v okolnostiach

posudzovanej veci nemohol stotožniť s týmto vyjadrením okresného súdu, že rozhodovanie

sa nemohlo dotknúť žiadnych práv sťažovateľa, pretože súdny exekútor od 3. augusta 2016

až do vydania tohto rozhodnutia už nedisponoval s exekučným spisom, keďže okresný súd

ho vyzval na jeho predloženie práve v súvislosti s rozhodovaním o námietkach proti ďalším

trovám exekúcie. Okresný súd napokon po približne dvoch rokoch od doručenia

exekučného spisu rozhodol 19. augusta 2018 uznesením, ktorým námietkam sťažovateľa

vyhovel. Označené rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 25. septembra

2018 (podľa vyznačenej doložky právoplatnosti, pozn.). V dôsledku neprimeranej dĺžky

rozhodovania okresného súdu o námietkach proti ďalším trovám exekúcie za súčasnej

dispozície exekučným spisom ústavný súd dospel k záveru, že došlo k zbytočnému prieťahu

v trvaní približne dvoch rokov, pretože týmto postupom okresného súdu bol fakticky

znemožnený postup exekútora smerujúci k vymoženiu pohľadávky priznanej exekučným

titulom.

20. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ).

21. V okolnostiach posudzovanej veci bolo možné disponovanie okresného súdu

exekučným spisom a jeho nevrátenie súdnemu exekútorovi po dobu dvoch rokov považovať

aj za nesústrednú činnosť, v dôsledku čoho vznikol zbytočný prieťah identifikovaný v bode

19 tohto rozhodnutia.

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označených práv sťažovateľa, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku

rozhodnutia).

III.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

26. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 500 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Vzhľadom na neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu o námietkach

proti ďalším trovám exekúcie okresným súdom a nesústredenú činnosť okresného súdu

v napadnutom konaní, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie

sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom

priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej

z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku rozhodnutia).

29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa si

uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v sume 320,52 €.

30. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

31. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2017 v sume 921 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 153,50 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa

vyhlášky vykonané v roku 2018 po 9,21 €. Pokiaľ ide o písomné podanie – vyjadrenie

právnej zástupkyne k stanovisku okresného súdu doručeného 25. októbra 2018, ústavný súd

za tento úkon právnej služby náhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal, keďže podanie

neobsahovalo žiadne nové argumenty alebo skutočnosti, ktoré ústavnému súdu neboli

známe z predloženého spisu, resp. zo samotnej sťažnosti.

32. Uplatnená suma náhrady trov konania nepresahuje sumu, ktorú vypočítal ústavný

súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v požadovanej sume

320,52 €.

33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku

rozhodnutia).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2018