Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 533/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , v čase podania sťažnosti v

,

, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Fulkom, Podtatranského 2, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Michalovce č. k. -502 z 29. júna 2018

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. septembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), v čase

podania sťažnosti v

(ďalej len „ústav“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. -502 z 29. júna

2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je ako žalobca stranou sporu v konaní

o ochranu osobnosti vedenom na okresnom súde pod sp. zn. . Rozsudkom

okresného súdu č. k. -467 z 26. augusta 2016 konajúci súd žalobu v celom

rozsahu zamietol (ďalej len „rozsudok okresného súdu“).

3. Proti rozsudku okresného súdu spísal sťažovateľ odvolanie 26. októbra 2016

(ďalej len „odvolanie“), ktoré následne 27. októbra 2016 v ranných hodinách odovzdal na

prepravu pedagógovi ústavu. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. z

31. júla 2017 odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu odmietol ako

oneskorene podané.

4. V zmysle v znení

neskorších predpisov podal sťažovateľ 15. novembra 2017 na okresnom súde žiadosť

o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku, o ktorej okresný súd

rozhodol svojím napadnutým uznesením tak, že ju zamietol.

5. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uvádza: „Sťažovateľ odovzdal odvolanie

z 26.10.2016 nasledujúce ráno dňa 27.10.2016 do rúk pedagóga ústavu , ktorý

uvedenú korešpondenciu zapísal do elektronickej evidencie 27.10.2016 a opatril ju

pečiatkou ústavu. Sťažovateľ teda odvolanie z 26.10.2016 odovzdal orgánu, ktorý ho

v zmysle má povinnosť doručiť. Sťažovateľ nemôže niesť zodpovednosť

za to, že kompetentný pracovník ústavu odovzdal úradnú korešpondenciu

na poštovú prepravu až nasledujúcu deň, t .j. 28.10.2016.“

6. Sťažovateľ považuje závery okresného súdu za arbitrárne, svojvoľné, zavádzajúce

a rozporné so zákonom, v dôsledku čoho zasahujú do ním označeného článku

a dohovoru.

7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu ochranu a prístup k súdu podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd boli porušené uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 29. júna

2018 č.k. 14/137/2010-502.

2. Uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 29. júna 2018 č.k. 14C/137/2010-

502 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

5000 Eur, ktoré je Okresný súd Michalovce povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd

Michalovce povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Romana Fulku

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

13. Ústavný súd môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu

byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by

mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (, mutatis mutandis

, , , ) a tiež by mali za následok porušenie

niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom

(opravnom) postupe všeobecných súdov.

14. Ústavný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu,

v ktorom súd prvej inštancie uvádza: «Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu na odpustenie

zmeškania lehoty na podanie námietok a s príslušnou časťou spisového materiálu,

týkajúceho sa žalobcu a dospel k záveru, že mu nemožno vyhovieť. Predmetom odvolacieho

konania v danom spore bol rozsudok Okresného súdu Michalovce, ktorým súd zamietol

žalobu. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje. Lehota sa zásadne počíta od doručenia rozhodnutia tomu

účastníkovi, ktorý chce podať odvolanie, a nie je rozhodujúce, že niektorému z účastníkov

ešte táto lehota plynie. Súd z obsahu spisu zistil, že rozsudok tunajšieho súdu zo dňa

26.08.2016, č.k. -467 bol doručený žalobcovi dňa 12.10.2016, o čom svedčí

podpis žalobcu na doručenke súdneho doručovateľa. Lehota na podanie odvolania začala

plynúť dňa 13.10.2016 a uplynula dňa 27.10.2016. Odvolanie proti rozsudku Okresného

súdu Michalovce žalobca podal poštovou prepravou dňa 28.10.2016, (teda po uplynutí

odvolacej lehoty). Posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 27.10.2016.

Podľa tvrdenia žalobcu dôvodom zmeškania lehoty na podanie odvolania bola

skutočnosť, že dňa 27.10.2016 odovzdal korešpondenciu na odoslanie adresovanú

na tunajší súd príslušníkovi zboru ÚVTOS. K svojmu tvrdeniu pripojil aj ,,zoznam odoslanej

korešpondencie“, v ktorom je uvedený dátum zaevidovania 27.10.2016 (adresát Okresný

súd Michalovce, spisová značka )...

Odvolanie žalobcu bolo podané na poštovú prepravu dňa 28.10.2016, t.j. po márnom

uplynutí lehoty na podanie. Podľa tvrdenia žalobcu dôvodom zmeškania lehoty na podanie

odvolania bola skutočnosť, že dňa 27.10.2016 odovzdal korešpondenciu na odoslanie

adresovanú na tunajší súd príslušníkovi zboru ÚVTOS. K svojmu tvrdeniu pripojil aj

,,zoznam odoslanej korešpondencie“, v ktorom je uvedený dátum zaevidovania 27.10.2016

(adresát Okresný súd Michalovce, spisová značka ). Žalobca vedel systém

odosielania pošty z výkonu trestu, vedel, že po odovzdaní korešpondencie na odoslanie táto

korešpondencia je z ústavu odosielaná až nasledujúci deň a podľa a názoru súdu žalobca

nepreukázal žiadny relevantný dôvod, pre ktorý nemohol odvolanie podať včas a ani žiadny

relevantný dôvod žalobcovi stanovený v zmysle zákona nebránil tomu, aby podal odvolanie

včas. Tento dôvod zmeškania lehoty súd nepovažuje za ospravedlniteľný. Súd dospel

k záveru, že žalobca mal dostatok času na podanie odvolania voči vyššie uvedenému

rozsudku, preto žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania zamietol.»

15. Po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd argumentáciu

sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov

okresného súdu. Ústavný súd nezistil, že by okresným súdom aplikovaný postup pri zistení

a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod

na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia okresného súdu v súlade s jeho

právomocami ustanovenými v .

16. Podľa zistenia ústavného súdu bol sťažovateľ pri nástupe na výkon trestu odňatia

slobody oboznámený s ústavným poriadkom pre odsúdených obsahujúcim aj spôsob

preberania a odosielania pošty, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom na evidencii

poučení odsúdeného. Keďže sťažovateľ príslušné ustanovenia ústavného poriadku pre

odsúdených upravujúce postupy odosielania korešpondencie poznal, ústavný súd zastáva

názor, podľa ktorého mal zároveň vedieť, že jeho umiestnením v ústave podlieha osobitému

režimu, v rámci ktorého sa pri odosielaní korešpondencie musí prispôsobiť takto

stanoveným podmienkam ústavu. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti nenamietal, že by

s ústavným poriadkom pre odsúdených oboznámený nebol alebo že by mu mechanizmus

odosielania korešpondencie na druhý deň odo dňa jej prevzatia pedagogickým

pracovníkom ústavu (vybratia z uzamykateľnej schránky) nebol známy, resp. že by bol

v rozpore so zaužívaným režimom ústavu. Z tohto pohľadu sa dá privoliť záveru okresného

súdu, podľa ktorého sťažovateľ vedel a mal vedieť, že korešpondencia sa v ústave odosiela

nasledujúci deň po jej odovzdaní na prepravu. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ani vo svojej

žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty z 15. novembra 2017 neuvádzal žiadne ďalšie

ospravedlniteľné dôvody (napr. závažná choroba, resp. hospitalizácia), ktoré by mu bránili

odovzdať odvolanie pedagógovi ústavu s dostatočným časovým predstihom tak, aby,

rešpektujúc korešpondenčný režim ústavu, došlo k jeho včasnému odoslaniu, a teda

k zachovaniu lehoty na podanie odvolania. Ústavný súd nemohol dospieť k záveru, podľa

ktorého by uznesenie odvolacieho súdu bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom

rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či

nedostatočne odôvodnené.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie

o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu

v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018