Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 448/2018
PDF · 281.23 KB
No categories available
IV. ÚS 448/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša
a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti
, , zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom,
Holíčska 13, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 C 201/2013, za účasti Okresného súdu Bratislava I takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 201/2013 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 201/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Erika Šablatúru, Holíčska 13, Bratislava, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2018
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 C 201/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 201/2013
vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení žalobcu stranou napadnutého konania,
predmetnom ktorého je rozhodovanie o žalobe vo veci náhrady škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci v sume 10 000 €, smerujúcej proti žalovanej Slovenskej republike,
v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaná“).
Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje najmä
takto:
„Sťažovateľ dňa 15. 10. 2013 podal žalobu proti Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom. Vec bola na konajúcom súde, č. k. 18 C/201/2013
pridelená sudcovi . Menovaná sudkyňa vo veci konala
neodborne a dňa 20. 02. 2014 vyrubila za podanú žalobu súdny poplatok vo výške 600.00
Eur, ktorý však bol stanovený nesprávne. Až po sťažnosti zo dňa 13. 05. 2014 bol vyrubený
súdny poplatok správne vo výške 20.00 Eur...
Prvé pojednávanie vo veci sa konalo až dňa 20. 04. 2017, teda po 42 mesiacoch od
podania žaloby, t. j. po 3,5 roka od podania žaloby... Sťažovateľ podal dňa 02. 01. 2018 na
Okresný súd Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažnosť vybavovala predsedníčka
okresného súdu, ktorá v liste - upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 08. 02.
2018, čís.: 1 Spr V/3/2018 oznámila sťažovateľovi, že sťažnosť na prieťahy v konaní je
dôvodná, nakoľko súd v uvedenej veci nekonal bezodkladne.
Predsedníčka okresného súdu sa sťažovateľovi za vzniknuté prieťahy ospravedlnila
a prisľúbila, že vyzve zákonnú sudkyňu, aby vo veci konala bez ďalších prieťahov v konaní.
Sťažovateľ k veci uvádza, že od podania žaloby po konanie prvého pojednávania prešlo
3,5 roka, čo je doba dlhá aj na podmienky Slovenska a čas ktorý už prešiel nie je možné
kompenzovať len formálnym ospravedlnením a výzvou konajúcej sudkyni, aby vo veci
konala bez prieťahov...
Sťažovateľ sa dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty, keď činnosť súdu je
v uvedenej veci nesystémová až chaotická o čom svedčí aj vyjadrenie predsedníčky súdu, že
sústavne sa menia zákonní sudcovia a terajšia zákonná sudkyňa je v konaní už štvrtým
zákonným sudcom. V súčasnej dobe konajúci súd nemá ani vytýčené pojednávanie. Podľa
Európskeho súdu pre ľudské práva za porušenie základných práv a slobôd patrí občanom
kompenzácia, preto sa sťažovateľ domáha aj satisfakcie v sume 6 000,00 € s poukazom, že
nečinnosť súdu bola v trvaní 42 mesiacov, čo sa nedá akceptovať a ani ospravedlniť.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné práva ... upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:
18 C/201/2013 porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných
prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.
3. ... priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 € (slovom
šesťtisíc €), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (nálezu).
4. JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho
zastúpenia 420,06 €... ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta... do dvoch mesiacov
od tohto rozhodnutia (nálezu).“
Uznesením č. k. IV. ÚS 448/2018-18 z 1. augusta 2018 ústavný súd sťažnosť
sťažovateľa prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 201/2013 zistil
nasledujúci priebeh napadnutého konania:
1. Dňa 15. októbra 2013 sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci v sume 10 000 €, smerujúcu proti žalovanej.
Skutkovým základom žalovaného nároku na náhradu škody boli zbytočné prieťahy
spôsobené okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 61/2006 [a tiež Krajským
súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v súvisiacom konaní vedenom pod sp. zn.
6 Co 352/2010, pozn.], ktorého bol sťažovateľ účastníkom (stranou) v procesnom postavení
žalobcu. Porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 20 C 61/2006 ústavný súd
vyslovil v náleze sp. zn. II. ÚS 300/2010 z 23. septembra 2010 (právoplatnom 18. októbra
2010).
2. Dňa 29. októbra 2013 okresný súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe
sťažovateľa.
3. Dňa 18. novembra 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovanej,
v ktorom (v podstate) uviedla, že k meritu žaloby sa nebude vyjadrovať, keďže „podľa
všetkého“ v tom čase zo žaloby nebol zaplatený zákonom ustanovený súdny poplatok
v sume 20 €.
4. Dňa 20. februára 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa ako žalobcu na zaplatenie
súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 600 €.
5. Dňa 13. mája 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania v sume 20 €.
6. Dňa 28. mája 2014 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania
v sume 20 €.
7. Dňa 30. júna 2014 okresný súd uznesením rozhodol, že konania vedené pod sp. zn.
18 C 201/2013 a sp. zn. 10 C 144/2012 nespája na spoločné konanie (spojenie označených
konaní sťažovateľ navrhoval v žalobe, pozn.).
8. Dňa 19. novembra 2014 zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania
na 24. február 2015.
9. Dňa 19. decembra 2014 žalovaná doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie
k žalobe.
10. Dňa 16. februára 2015 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie označené ako
„rozšírenie žaloby o ďalšie skutky, ktoré súvisia s prejednávanou vecou“.
11. Okresný súd prípisom z 20. februára 2015 stranám konania oznámil, že
pojednávanie nariadené na 24. február 2015 sa z dôvodu zániku funkcie sudkyne
prejednávajúcej vec ruší. Vec bola 16. marca 2015 na základe dodatku k rozvrhu práce
pridelená novej zákonnej sudkyni.
12. Dňa 14. júla 2015 bola vec na základe dodatku k rozvrhu práce pridelená
na prejedanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni.
13. Dňa 9. decembra 2015 bola vec na základe dodatku k rozvrhu práce pridelená
na prejedanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni.
14. Dňa 15. februára 2017 zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania vo veci
na 20. apríl 2017.
15. Dňa 5. apríla 2017 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie, v ktorom navrhol
prerušenie napadnutého konania z dôvodu, že podal sťažnosť ústavnému súdu, v ktorej
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
16. Dňa 20. apríla 2017 okresný súd na pojednávaní (za neprítomnosti sťažovateľa,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, pozn.) uzneseniami nepripustil zmenu žaloby v zmysle
návrhu sťažovateľa zo 16. februára 2015 a zamietol jeho návrh na prerušenie konania.
Pojednávanie okresný súd odročil na 21. september 2017.
17. Dňa 21. septembra 2017 sťažovateľ na pojednávaní vzniesol námietku zaujatosti
proti všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava I a pojednávanie bolo odročené
na neurčito „za účelom rozhodnutia o ďalšom postupe v predmetnom konaní s poukazom na
vznesenú námietku zaujatosti“.
18. Dňa 27. septembra 2017 okresný súd predložil spis krajskému súdu na účel
rozhodnutia o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom.
19. Dňa 3. októbra 2017 krajský súd vrátil spis okresnému súdu s tým, že sťažovateľ
ako žalobca o skutočnostiach, ktorými odôvodňoval vznesenú námietku zaujatosti sudcov
okresného súdu, vedel už pri podávaní žaloby v roku 2013, a preto sa na jeho námietku
zaujatosti ako oneskorene podanú neprihliada a vec nadriadenému súdu nemala byť
predložená [§ 53 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)].
20. Dňa 27. marca 2018 bola vec prejednaná na pojednávaní, ktoré bolo na základe
žiadosti sťažovateľa o poskytnutie časového priestoru na mimosúdne prerokovanie veci
so žalovanou odročené na 25. september 2018.
Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyzval okresný súd, aby
sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka
okresného súdu, ktorá v prípise sp. zn. 1 SprV 202/2018 z 21. apríla 2018 okrem iného
uviedla:
„... sťažovateľ podal dňa 02. 01. 2018 na tunajší súd sťažnosť... na prieťahy v konaní
sp. zn. 18 C 201/2013. Potvrdzujem, že v správnom denníku evidujeme túto sťažnosť pod
sp. zn. 1 SprV/3/2013. Sťažnosť sťažovateľa zo dňa 02. 01. 2018 bola vybavená
Upovedomením zo dňa 08. 02. 2018 o spôsobe vybavenia sťažnosti, ktoré obsahuje aj
prehľad jednotlivých úkonov súdu v období od 20. 02. 2015 do 23. 10. 2017 (od vybavenia
predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 03. 12. 2014). V časti, ktorou sťažovateľ
namietal prieťahy v konaní sp. zn. 18 C 201/2013 bola sťažnosť zo dňa 02. 01. 2018
vyhodnotená ako dôvodná.
... Prvá sťažnosť sťažovateľa zo dňa 03. 03. 2014 bola evidovaná pod sp. zn.
Spr 2097/2014 a sťažovateľ v nej... namietal vyrubenie nesprávnej výšky súdneho poplatku
za žalobu. Sťažnosť sťažovateľa zo dňa 03. 03. 2014 bola vybavená Upovedomením zo dňa
04. 05. 2014 o spôsobe vybavenia sťažnosti a bola vyhodnotená ako neprípustná, nakoľko
smerovala proti procesnému postupu súdu v konaní sp. zn. 18 C 201/2013.
Druhou sťažnosťou zo dňa zo dňa 03. 12. 2014, evidovanou pod sp. zn.
Spr 2005/2015, sťažovateľ namietal prieťahy v konaní sp. zn. 18 C 201/2013. Sťažnosť
sťažovateľa zo dňa 03. 12. 2014 bola vybavená Upovedomením zo dňa 03. 02. 2015
o spôsobe vybavenia sťažnosti, ktoré obsahuje aj prehľad jednotlivých úkonov súdu
v období od podania žaloby do 22. 01. 2015 a bola vyhodnotená ako nedôvodná so
záverom, že súd v konaní sp. zn. 18 C 201/2013 priebežne koná a dôvodnom predĺženia
nariadenia prvého pojednávania bola potreba rozhodovania o spojení veci skonaním
10 C 144/2012 a procesná príprava veci na pojednávanie.
... Tunajší súd vo veci nekonal vždy bezodkladne, ako je zrejmé i z priloženého
Upovedomenia zo dňa 08. 02. 2018 o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 02. 01. 2018,
ktoré obsahuje aj prehľad úkonov súdu v období od 20. 02. 2015 do 23. 10. 2017, čo bolo
podľa môjho názoru zapríčinené tým, že v konaní došlo tri krát k zmene zákonného sudcu
a vec bola od začiatku konania doposiaľ pridelená na prejednanie štyrom zákonným
sudcom.
Ako je zrejmé z prehľadu úkonov v Upovedomení zo dňa 08. 02. 2018 o spôsobe
vybavenia sťažnosti zo dňa 02. 01. 2018, súd od 15. 02. 2017 ďalej konal bez prieťahov.
Súd i naďalej riadne koná. Dňa 13. 02. 2018 súd vytýčil termín pojednávania na deň 27. 03.
2018 a požiadal o zapožičanie spisov tunajšieho súdu sp. zn. 20 C 61/2006
a 10 C 144/2012. Dňa 27. 03. 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín
25. 09. 2018, a to vzhľadom na návrh sťažovateľa o odročenie pojednávania na dlhší termín
z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu a opätovného predloženia svojej žiadosti novému
ministrovi spravodlivosti, ku ktorému nemala protistrana výhrady.
Ohľadom sťažovateľom namietaného dlhého časového obdobia do vytýčenia prvého
pojednávanie vo veci, ktoré sa konalo dňa 20. 04. 2017, s poukazom na vyjadrenie zákonnej
sudkyne zo dňa 17. 04. 2018, dávam do Vašej pozornosti, že na pojednávanie dňa 20. 04.
2017 sa sťažovateľ nedostavil. Pred uskutočnením pojednávania, dňa 05. 04. 2017, podal
návrh na prerušenie konania z dôvodu podanej sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej
republiky, ktorým namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky... Na ďalšom termíne pojednávania dňa 21.
09. 2017 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti voči celému Okresnému súdu Bratislava I,
v dôsledku čoho sa vec znova neprejedala a bol spis predložený Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti. Následne konané pojednávanie
dňa 27. 03. 2018 bolo odročené vzhľadom na žiadosť sťažovateľa z dôvodu mimosúdneho
riešenia sporu.
Ako je naznačené vyššie, mám zato, že k celkovej dĺžke konania prispel významnou
mierou sťažovateľ z dôvodu jeho procesných návrhov. V jednom prípade sa sťažovateľ
nedostavil na pojednávanie súdu a požiadal o prerušenie konania z dôvodu namietania
prieťahov v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky, v ďalšom priebehu konania
sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti a následne došlo k odročeniu pojednávania na
žiadosť sťažovateľa z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Je nepochybné, že strana sporu je
oprávnená využívať zákonnom ustanovené prostriedky na obhajovanie svojich práv, avšak
úkony súdu, ktoré boli vykonané v súvislosti s takýmito procesnými úkonmi nemožno
pričítať podľa môjho názoru na ťarchu konajúceho súdu.“
Predsedníčka okresného súdu k svojmu prípisu z 21. apríla 2018 pripojila aj
vyjadrenie zákonnej sudkyne zo 17. apríla 2018, ktorá v ňom
okrem iného uviedla:
„Agenda oddelenia 18 C mi bola ako zákonnému sudcovi pridelená na vybavenie na
základe Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I dňa 08. 12. 2015.
V čase prevzatia agendy odd. 18 C sa v oddelení nachádzalo cca 500
nerozhodnutých a nevybavených vecí. Tieto spolu s novým nápadom priebežne riešim. Z
časových a kapacitných dôvodov nebolo reálne prejsť všetky veci v oddelení, naštudovať
ich, popri novému nápadu a vykonať v nich efektívny úkon a zabezpečiť vo všetkých
prevzatých právnych veciach kontinuálne konanie. Súhlasím s tým, že sústavné
prerozdeľovanie spisov, nedostatok personálneho obsadenia súdov ako dôvodu prieťahov v
konaní nemôže ísť na vrub občana alebo subjektu, ktorému súd má poskytnúť ochranu jeho
práv a oprávnených záujmov, avšak taktiež tieto skutkové okolnosti nemôžu byť dôvodom
pre vyvodzovanie zodpovednosti voči momentálnemu zákonnému sudcovi, nakoľko sa jedná
o objektívne okolnosti, ktoré sudca v rámci svojich možností nemôže ovplyvniť. Taktiež z
rovnakých dôvodov nie je relevantná pre skúmanie otázky prieťahov v konaní náročnosť
sporu, nakoľko problém spočíva predovšetkým v otázke zaťaženosti Okresného súdu
Bratislava I a jeho sudcov, čo nie je žiadne nóvum.
V právnej veci sťažovateľa som vytýčila 1. termín pojednávania na 20. 04. 2017. ...
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil a písomným podaním zo
dňa 05. 04. 2017 žiadal prerušiť konanie z dôvodu podania ústavnej sťažnosti.
Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 21. 09. 2017. Do termínu pojednávania
žalobca podaním zo dňa 05. 05. 2017 zdokladoval dôvody svojej predchádzajúcej neúčasti
na pojednávaní konanom dňa 20. 04. 2017. Na pojednávaní konanom dňa 21. 09. 2017
žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči celému Okresnému súdu Bratislava I. O námietke
zaujatosti rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý prípisom zo dňa 03. 10. 2017 vec
vybavil inak a vrátil na ďalšie konanie tunajšiemu súdu. ... vo veci bolo vytýčené
pojednávanie na 27. 03. 2018. Na pojednávaní konanom dňa 27. 03. 2018 žalobca požiadal
o odročenie pojednávania na dlhší termín z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu
a opätovného predloženia svojej žiadosti novému ministrovi spravodlivosti. Žalovaná voči
návrhu žalobcu nemala pripomienky a tak súd pojednávanie odročil na termín 25. 09.
2018.“
Sťažovateľ po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie v reakcii na vyjadrenie
predsedníčky okresného súdu vo svojom podaní z 11. septembra 2018 prostredníctvom
právneho zástupcu tiež uviedol:
„Z pohľadu sťažovateľa ako občana je potrebné uviesť, že okresný súd už takmer
20 rokov opakovane porušuje práva občanov, nekoná bez zbytočných prieťahov, súd nie je
konsolidovaný a jeho činnosť je chaotická a nesystémová. Predsedníčka okresného súdu
uviedla, že predmetný spor bol pridelený , čo je už štvrtý zákonný
sudca. To len dokumentuje stav, že za posledné 4 roky je to už 4 sudca, čo len potvrdzuje
pomery panujúce na súde.
Z pohľadu sťažovateľa je konanie súdu s poukazom aj na skúsenosť z minulosti súdne
veci spis. zn.: 18 C 377/2004 a spis. zn.: 20 C 61/2006 nepochopiteľné a neakceptovateľné
a závadou je aj to, že sudcovia odmietajú vykonávať listinné dôkazy. V predmetnom spore
spis. zn.: 18 C 201/2013 konajúca sudkyňa na dotaz žalobcu, či bude vykonávať listinné
dôkazy odpovedala, že nebude nakoľko boli doručené žalovanému. Žalovaný však popiera
merito žaloby a tvrdí, že nie je preukázané protiprávne konanie, nie je preukázaná škoda
a nie je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. V otázke vykonávania
dôkazov bude samozrejme podaná na súd námietka.“
Vzhľadom na oznámenia predsedníčky okresného súdu z 22. augusta 2018
a sťažovateľa z 11. septembra 2018, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od
ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (IV. ÚS 221/04).
K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä z § 6, § 100 ods. 1,
§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, najmä z jeho čl. 17 a § 157
ods. 1. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157 ods. 1
CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla
na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že konanie o žalobe o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom pri výkone verejnej moci možno považovať za štandardnú súčasť rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov. V posudzovanej veci si sťažovateľ v napadnutom konaní
uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená zbytočnými prieťahmi
v postupe okresného súdu v inom konaní, ktorého účastníkom (stranou) je aj sťažovateľ
a v ktorom zbytočné prieťahy boli vyslovené právoplatným nálezom ústavného súdu.
Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 201/2013 pritom podľa názoru ústavného
súdu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že v napadnutom konaní
ide o zvlášť (právne alebo fakticky) zložitú vec. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež
poukazuje na skutočnosť, že ani z vyjadrení predsedníčky okresného súdu a zákonnej
sudkyne nevyplýva, že by dĺžku napadnutého konania ospravedlňovali právnou alebo
faktickou zložitosťou veci. Zložitosť veci preto ústavný súd nepovažoval za skutočnosť,
ktorá by podstatnejšou mierou prispela k celkovej (doterajšej) dĺžke napadnutého konania.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania (resp. strany sporu) je druhým
kritériom, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu
vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že k celkovej (doterajšej) dĺžke napadnutého
konania prispelo aj správanie sťažovateľa ako žalobcu, ktorý svoje procesné oprávnenia
využíval nie vždy efektívnym spôsobom (oneskorené podanie námietky zaujatosti
proti všetkým sudcom okresného súdu, žiadosť o poskytnutie dlhšieho časového priestoru
okresným súdom na účel rokovania o prípadnom mimosúdnom urovnaní sporu
so žalovanou po takmer štyroch rokoch od začiatku súdneho konania). Podľa názoru
ústavného súdu, zohľadňujúceho všetky okolnosti posudzovaného prípadu, však (negatívny)
vplyv správania sťažovateľa na celkovú (doterajšiu) dĺžku napadnutého konania nebol
rozhodujúci.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný
súd pritom vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy
v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho
neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej
neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v časti I tohto nálezu
vyplýva, že ide o konanie, ktoré je poznačené dlhodobou neodôvodnenou nečinnosťou
okresného súdu (obdobie od 30. júna 2014 do 20. apríla 2017), keď okresný súd nevykonal
žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty účastníkov (resp. strán)
preskúmavaného súdneho konania, ako aj jeho neefektívnou činnosťou (vyrubenie súdneho
poplatku sťažovateľovi ako žalobcovi v nesprávnej výške, nadbytočné predloženie spisu
krajskému súdu v súvislosti s podanou námietkou zaujatosti). Ústavný súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na skutočnosť, že prvé pojednávanie v napadnutom konaní okresný súd
uskutočnil viac ako tri a pol roka po podaní žaloby.
Vo vzťahu k argumentácii (aktuálnej) zákonnej sudkyne, založenej (aj) na tvrdení
o neprimeranom, resp. nadmernom zaťažení okresného súdu a jeho sudcov, ústavný uvádza,
že v podobných súvislostiach už viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03), že nedostatočné
personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne
konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak
sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje
predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie
všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére
vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu
spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich
základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo
obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Na základe uvedených skutočností, zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej
veci, keď rozhodujúce dôvody neprimeranej (doterajšej) dĺžky napadnutého konania
(trvajúceho na prvom stupni bez právoplatného meritórneho rozhodnutia päť rokov, pozn.)
možno pričítať na vrub okresnému súdu (jeho dlhodobá, takmer tri roky trvajúca nečinnosť
a neefektívny procesný postup v konaní, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že základné
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 201/2013 porušené
bolo (bod 1 výroku tohto nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo ešte v čase rozhodovania
ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2
ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu konať
vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ sa na základe argumentácie, ktorej podstatná časť je citovaná
v časti I tohto nálezu, domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
6 000 €.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, najmä dlhé obdobie
absolútnej nečinnosti okresného súdu, ak aj jeho neefektívny postup v posudzovanej veci,
na druhej strane však aj skutočnosť, že k celkovej dĺžke napadnutého konania čiastočne
prispel svojím správaním aj samotný sťažovateľ (pozri časť II bod 2 tohto nálezu, pozn.),
ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade zodpovedá požiadavkám spravodlivosti
a primeranosti priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 2 000 € (bod 3
výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľ si v sťažnosti podanej ústavnému súdu uplatnil nárok na náhradu trov
konania spojených s jeho právnym zastúpením v sume 420,06 €, a to za dva úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu), pri odmene
za jeden úkon právnej služby v sume 200,82 € a režijnom paušále v sume 9,21 € za jeden
úkon právnej služby.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní
pred ústavným súdom, a v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) mu priznal úhradu trov konania
v sume 325,42 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Vo vzťahu k sume priznanej úhrady trov konania ústavný súd poznamenáva, že
v súlade so svojou stabilnou rozhodovacou činnosťou vychádzal z toho, že základnou
sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu
(t. j. v roku 2018 suma 153,50 €), keďže predmet sporu v danom prípade nie je možné
oceniť peniazmi (§ 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky). Za predmet sporu v konaní
pred ústavným súdom totiž nemožno považovať výšku sťažovateľom požadovaného (resp.
ústavným súdom skutočne priznaného) finančného zadosťučinenia, z ktorej pri vyčíslení
trov právneho zastúpenia sťažovateľa zrejme vychádzal jeho právny zástupca.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. novembra 2018