Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 448/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti

, , zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom,

Holíčska 13, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava I takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Erika Šablatúru, Holíčska 13, Bratislava, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2018

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení žalobcu stranou napadnutého konania,

predmetnom ktorého je rozhodovanie o žalobe vo veci náhrady škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci v sume 10 000 €, smerujúcej proti žalovanej Slovenskej republike,

v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaná“).

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje najmä

takto:

„Sťažovateľ dňa 15. 10. 2013 podal žalobu proti Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom. Vec bola na konajúcom súde, č. k.

pridelená sudcovi . Menovaná sudkyňa vo veci konala

neodborne a dňa 20. 02. 2014 vyrubila za podanú žalobu súdny poplatok vo výške 600.00

Eur, ktorý však bol stanovený nesprávne. Až po sťažnosti zo dňa 13. 05. 2014 bol vyrubený

súdny poplatok správne vo výške 20.00 Eur...

Prvé pojednávanie vo veci sa konalo až dňa 20. 04. 2017, teda po 42 mesiacoch od

podania žaloby, t. j. po 3,5 roka od podania žaloby... Sťažovateľ podal dňa 02. 01. 2018 na

Okresný súd Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažnosť vybavovala predsedníčka

okresného súdu, ktorá v liste - upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 08. 02.

2018, čís.: 1 Spr oznámila sťažovateľovi, že sťažnosť na prieťahy v konaní je

dôvodná, nakoľko súd v uvedenej veci nekonal bezodkladne.

Predsedníčka okresného súdu sa sťažovateľovi za vzniknuté prieťahy ospravedlnila

a prisľúbila, že vyzve zákonnú sudkyňu, aby vo veci konala bez ďalších prieťahov v konaní.

Sťažovateľ k veci uvádza, že od podania žaloby po konanie prvého pojednávania prešlo

3,5 roka, čo je doba dlhá aj na podmienky Slovenska a čas ktorý už prešiel nie je možné

kompenzovať len formálnym ospravedlnením a výzvou konajúcej sudkyni, aby vo veci

konala bez prieťahov...

Sťažovateľ sa dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty, keď činnosť súdu je

v uvedenej veci nesystémová až chaotická o čom svedčí aj vyjadrenie predsedníčky súdu, že

sústavne sa menia zákonní sudcovia a terajšia zákonná sudkyňa je v konaní už štvrtým

zákonným sudcom. V súčasnej dobe konajúci súd nemá ani vytýčené pojednávanie. Podľa

Európskeho súdu pre ľudské práva za porušenie základných práv a slobôd patrí občanom

kompenzácia, preto sa sťažovateľ domáha aj satisfakcie v sume 6 000,00 € s poukazom, že

nečinnosť súdu bola v trvaní 42 mesiacov, čo sa nedá akceptovať a ani ospravedlniť.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva ... upravené v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných

prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. ... priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 € (slovom

šesťtisíc €), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia (nálezu).

4. JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho

zastúpenia 420,06 €... ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta... do dvoch mesiacov

od tohto rozhodnutia (nálezu).“

Uznesením č. k. -18 z 1. augusta 2018 ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil

nasledujúci priebeh napadnutého konania:

1. Dňa 15. októbra 2013 sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci v sume 10 000 €, smerujúcu proti žalovanej.

Skutkovým základom žalovaného nároku na náhradu škody boli zbytočné prieťahy

spôsobené okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. [a tiež Krajským

súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v súvisiacom konaní vedenom pod sp. zn.

, pozn.], ktorého bol sťažovateľ účastníkom (stranou) v procesnom postavení

žalobcu. Porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. ústavný súd

vyslovil v náleze sp. zn. z 23. septembra 2010 (právoplatnom 18. októbra

2010).

2. Dňa 29. októbra 2013 okresný súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe

sťažovateľa.

3. Dňa 18. novembra 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovanej,

v ktorom (v podstate) uviedla, že k meritu žaloby sa nebude vyjadrovať, keďže „podľa

všetkého“ v tom čase zo žaloby nebol zaplatený zákonom ustanovený súdny poplatok

v sume 20 €.

4. Dňa 20. februára 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa ako žalobcu na zaplatenie

súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 600 €.

5. Dňa 13. mája 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku z návrhu na začatie konania v sume 20 €.

6. Dňa 28. mája 2014 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania

v sume 20 €.

7. Dňa 30. júna 2014 okresný súd uznesením rozhodol, že konania vedené pod sp. zn.

a sp. zn. nespája na spoločné konanie (spojenie označených

konaní sťažovateľ navrhoval v žalobe, pozn.).

8. Dňa 19. novembra 2014 zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania

na 24. február 2015.

9. Dňa 19. decembra 2014 žalovaná doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie

k žalobe.

10. Dňa 16. februára 2015 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie označené ako

„rozšírenie žaloby o ďalšie skutky, ktoré súvisia s prejednávanou vecou“.

11. Okresný súd prípisom z 20. februára 2015 stranám konania oznámil, že

pojednávanie nariadené na 24. február 2015 sa z dôvodu zániku funkcie sudkyne

prejednávajúcej vec ruší. Vec bola 16. marca 2015 na základe dodatku k rozvrhu práce

pridelená novej zákonnej sudkyni.

12. Dňa 14. júla 2015 bola vec na základe dodatku k rozvrhu práce pridelená

na prejedanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni.

13. Dňa 9. decembra 2015 bola vec na základe dodatku k rozvrhu práce pridelená

na prejedanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni.

14. Dňa 15. februára 2017 zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania vo veci

na 20. apríl 2017.

15. Dňa 5. apríla 2017 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie, v ktorom navrhol

prerušenie napadnutého konania z dôvodu, že podal sťažnosť ústavnému súdu, v ktorej

namieta porušenie svojich základných práv podľa a 2 Slovenskej

republiky postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

16. Dňa 20. apríla 2017 okresný súd na pojednávaní (za neprítomnosti sťažovateľa,

ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, pozn.) uzneseniami nepripustil zmenu žaloby v zmysle

návrhu sťažovateľa zo 16. februára 2015 a zamietol jeho návrh na prerušenie konania.

Pojednávanie okresný súd odročil na 21. september 2017.

17. Dňa 21. septembra 2017 sťažovateľ na pojednávaní vzniesol námietku zaujatosti

proti všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava I a pojednávanie bolo odročené

na neurčito „za účelom rozhodnutia o ďalšom postupe v predmetnom konaní s poukazom na

vznesenú námietku zaujatosti“.

18. Dňa 27. septembra 2017 okresný súd predložil spis krajskému súdu na účel

rozhodnutia o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom.

19. Dňa 3. októbra 2017 krajský súd vrátil spis okresnému súdu s tým, že sťažovateľ

ako žalobca o skutočnostiach, ktorými odôvodňoval vznesenú námietku zaujatosti sudcov

okresného súdu, vedel už pri podávaní žaloby v roku 2013, a preto sa na jeho námietku

zaujatosti ako oneskorene podanú neprihliada a vec nadriadenému súdu nemala byť

predložená [ (ďalej aj „“)].

20. Dňa 27. marca 2018 bola vec prejednaná na pojednávaní, ktoré bolo na základe

žiadosti sťažovateľa o poskytnutie časového priestoru na mimosúdne prerokovanie veci

so žalovanou odročené na 25. september 2018.

Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyzval okresný súd, aby

sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu, ktorá v prípise sp. zn. z 21. apríla 2018 okrem iného

uviedla:

„... sťažovateľ podal dňa 02. 01. 2018 na tunajší súd sťažnosť... na prieťahy v konaní

sp. zn. . Potvrdzujem, že v správnom denníku evidujeme túto sťažnosť pod

sp. zn. . Sťažnosť sťažovateľa zo dňa 02. 01. 2018 bola vybavená

Upovedomením zo dňa 08. 02. 2018 o spôsobe vybavenia sťažnosti, ktoré obsahuje aj

prehľad jednotlivých úkonov súdu v období od 20. 02. 2015 do 23. 10. 2017 (od vybavenia

predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 03. 12. 2014). V časti, ktorou sťažovateľ

namietal prieťahy v konaní sp. zn. bola sťažnosť zo dňa 02. 01. 2018

vyhodnotená ako dôvodná.

... Prvá sťažnosť sťažovateľa zo dňa 03. 03. 2014 bola evidovaná pod sp. zn.

Spr 2097/2014 a sťažovateľ v nej... namietal vyrubenie nesprávnej výšky súdneho poplatku

za žalobu. Sťažnosť sťažovateľa zo dňa 03. 03. 2014 bola vybavená Upovedomením zo dňa

04. 05. 2014 o spôsobe vybavenia sťažnosti a bola vyhodnotená ako neprípustná, nakoľko

smerovala proti procesnému postupu súdu v konaní sp. zn. .

Druhou sťažnosťou zo dňa zo dňa 03. 12. 2014, evidovanou pod sp. zn.

Spr 2005/2015, sťažovateľ namietal prieťahy v konaní sp. zn. . Sťažnosť

sťažovateľa zo dňa 03. 12. 2014 bola vybavená Upovedomením zo dňa 03. 02. 2015

o spôsobe vybavenia sťažnosti, ktoré obsahuje aj prehľad jednotlivých úkonov súdu

v období od podania žaloby do 22. 01. 2015 a bola vyhodnotená ako nedôvodná so

záverom, že súd v konaní sp. zn. priebežne koná a dôvodnom predĺženia

nariadenia prvého pojednávania bola potreba rozhodovania o spojení veci skonaním

a procesná príprava veci na pojednávanie.

... Tunajší súd vo veci nekonal vždy bezodkladne, ako je zrejmé i z priloženého

Upovedomenia zo dňa 08. 02. 2018 o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 02. 01. 2018,

ktoré obsahuje aj prehľad úkonov súdu v období od 20. 02. 2015 do 23. 10. 2017, čo bolo

podľa môjho názoru zapríčinené tým, že v konaní došlo tri krát k zmene zákonného sudcu

a vec bola od začiatku konania doposiaľ pridelená na prejednanie štyrom zákonným

sudcom.

Ako je zrejmé z prehľadu úkonov v Upovedomení zo dňa 08. 02. 2018 o spôsobe

vybavenia sťažnosti zo dňa 02. 01. 2018, súd od 15. 02. 2017 ďalej konal bez prieťahov.

Súd i naďalej riadne koná. Dňa 13. 02. 2018 súd vytýčil termín pojednávania na deň 27. 03.

2018 a požiadal o zapožičanie spisov tunajšieho súdu sp. zn.

a . Dňa 27. 03. 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín

25. 09. 2018, a to vzhľadom na návrh sťažovateľa o odročenie pojednávania na dlhší termín

z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu a opätovného predloženia svojej žiadosti novému

ministrovi spravodlivosti, ku ktorému nemala protistrana výhrady.

Ohľadom sťažovateľom namietaného dlhého časového obdobia do vytýčenia prvého

pojednávanie vo veci, ktoré sa konalo dňa 20. 04. 2017, s poukazom na vyjadrenie zákonnej

sudkyne zo dňa 17. 04. 2018, dávam do Vašej pozornosti, že na pojednávanie dňa 20. 04.

2017 sa sťažovateľ nedostavil. Pred uskutočnením pojednávania, dňa 05. 04. 2017, podal

návrh na prerušenie konania z dôvodu podanej sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej

republiky, ktorým namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ... Na ďalšom termíne pojednávania dňa 21.

09. 2017 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti voči celému Okresnému súdu Bratislava I,

v dôsledku čoho sa vec znova neprejedala a bol spis predložený Krajskému súdu

v Bratislave na rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti. Následne konané pojednávanie

dňa 27. 03. 2018 bolo odročené vzhľadom na žiadosť sťažovateľa z dôvodu mimosúdneho

riešenia sporu.

Ako je naznačené vyššie, mám zato, že k celkovej dĺžke konania prispel významnou

mierou sťažovateľ z dôvodu jeho procesných návrhov. V jednom prípade sa sťažovateľ

nedostavil na pojednávanie súdu a požiadal o prerušenie konania z dôvodu namietania

prieťahov v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky, v ďalšom priebehu konania

sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti a následne došlo k odročeniu pojednávania na

žiadosť sťažovateľa z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Je nepochybné, že strana sporu je

oprávnená využívať zákonnom ustanovené prostriedky na obhajovanie svojich práv, avšak

úkony súdu, ktoré boli vykonané v súvislosti s takýmito procesnými úkonmi nemožno

pričítať podľa môjho názoru na ťarchu konajúceho súdu.“

Predsedníčka okresného súdu k svojmu prípisu z 21. apríla 2018 pripojila aj

vyjadrenie zákonnej sudkyne zo 17. apríla 2018, ktorá v ňom

okrem iného uviedla:

„Agenda oddelenia 18 C mi bola ako zákonnému sudcovi pridelená na vybavenie na

základe Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I dňa 08. 12. 2015.

V čase prevzatia agendy odd. 18 C sa v oddelení nachádzalo cca 500

nerozhodnutých a nevybavených vecí. Tieto spolu s novým nápadom priebežne riešim. Z

časových a kapacitných dôvodov nebolo reálne prejsť všetky veci v oddelení, naštudovať

ich, popri novému nápadu a vykonať v nich efektívny úkon a zabezpečiť vo všetkých

prevzatých právnych veciach kontinuálne konanie. Súhlasím s tým, že sústavné

prerozdeľovanie spisov, nedostatok personálneho obsadenia súdov ako dôvodu prieťahov v

konaní nemôže ísť na vrub občana alebo subjektu, ktorému súd má poskytnúť ochranu jeho

práv a oprávnených záujmov, avšak taktiež tieto skutkové okolnosti nemôžu byť dôvodom

pre vyvodzovanie zodpovednosti voči momentálnemu zákonnému sudcovi, nakoľko sa jedná

o objektívne okolnosti, ktoré sudca v rámci svojich možností nemôže ovplyvniť. Taktiež z

rovnakých dôvodov nie je relevantná pre skúmanie otázky prieťahov v konaní náročnosť

sporu, nakoľko problém spočíva predovšetkým v otázke zaťaženosti Okresného súdu

Bratislava I a jeho sudcov, čo nie je žiadne nóvum.

V právnej veci sťažovateľa som vytýčila 1. termín pojednávania na 20. 04. 2017. ...

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil a písomným podaním zo

dňa 05. 04. 2017 žiadal prerušiť konanie z dôvodu podania ústavnej sťažnosti.

Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 21. 09. 2017. Do termínu pojednávania

žalobca podaním zo dňa 05. 05. 2017 zdokladoval dôvody svojej predchádzajúcej neúčasti

na pojednávaní konanom dňa 20. 04. 2017. Na pojednávaní konanom dňa 21. 09. 2017

žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči celému Okresnému súdu Bratislava I. O námietke

zaujatosti rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý prípisom zo dňa 03. 10. 2017 vec

vybavil inak a vrátil na ďalšie konanie tunajšiemu súdu. ... vo veci bolo vytýčené

pojednávanie na 27. 03. 2018. Na pojednávaní konanom dňa 27. 03. 2018 žalobca požiadal

o odročenie pojednávania na dlhší termín z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu

a opätovného predloženia svojej žiadosti novému ministrovi spravodlivosti. Žalovaná voči

návrhu žalobcu nemala pripomienky a tak súd pojednávanie odročil na termín 25. 09.

2018.“

Sťažovateľ po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie v reakcii na vyjadrenie

predsedníčky okresného súdu vo svojom podaní z 11. septembra 2018 prostredníctvom

právneho zástupcu tiež uviedol:

„Z pohľadu sťažovateľa ako občana je potrebné uviesť, že okresný súd už takmer

20 rokov opakovane porušuje práva občanov, nekoná bez zbytočných prieťahov, súd nie je

konsolidovaný a jeho činnosť je chaotická a nesystémová. Predsedníčka okresného súdu

uviedla, že predmetný spor bol pridelený , čo je už štvrtý zákonný

sudca. To len dokumentuje stav, že za posledné 4 roky je to už 4 sudca, čo len potvrdzuje

pomery panujúce na súde.

Z pohľadu sťažovateľa je konanie súdu s poukazom aj na skúsenosť z minulosti súdne

veci spis. zn.: a spis. zn.: nepochopiteľné a neakceptovateľné

a závadou je aj to, že sudcovia odmietajú vykonávať listinné dôkazy. V predmetnom spore

spis. zn.: konajúca sudkyňa na dotaz žalobcu, či bude vykonávať listinné

dôkazy odpovedala, že nebude nakoľko boli doručené žalovanému. Žalovaný však popiera

merito žaloby a tvrdí, že nie je preukázané protiprávne konanie, nie je preukázaná škoda

a nie je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. V otázke vykonávania

dôkazov bude samozrejme podaná na súd námietka.“

Vzhľadom na oznámenia predsedníčky okresného súdu z 22. augusta 2018

a sťažovateľa z 11. septembra 2018, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, ústavný súd v súlade s upustil od

ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení

Zb. v znení neskorších predpisov (najmä z , ,

a ) a s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo

Z. z. v znení neskorších predpisov, najmä z jeho a

ods. 1. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157 ods. 1

súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o žalobe o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom pri výkone verejnej moci možno považovať za štandardnú súčasť rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov. V posudzovanej veci si sťažovateľ v napadnutom konaní

uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená zbytočnými prieťahmi

v postupe okresného súdu v inom konaní, ktorého účastníkom (stranou) je aj sťažovateľ

a v ktorom zbytočné prieťahy boli vyslovené právoplatným nálezom ústavného súdu.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. pritom podľa názoru ústavného

súdu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že v napadnutom konaní

ide o zvlášť (právne alebo fakticky) zložitú vec. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež

poukazuje na skutočnosť, že ani z vyjadrení predsedníčky okresného súdu a zákonnej

sudkyne nevyplýva, že by dĺžku napadnutého konania ospravedlňovali právnou alebo

faktickou zložitosťou veci. Zložitosť veci preto ústavný súd nepovažoval za skutočnosť,

ktorá by podstatnejšou mierou prispela k celkovej (doterajšej) dĺžke napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania (resp. strany sporu) je druhým

kritériom, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu

vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že k celkovej (doterajšej) dĺžke napadnutého

konania prispelo aj správanie sťažovateľa ako žalobcu, ktorý svoje procesné oprávnenia

využíval nie vždy efektívnym spôsobom (oneskorené podanie námietky zaujatosti

proti všetkým sudcom okresného súdu, žiadosť o poskytnutie dlhšieho časového priestoru

okresným súdom na účel rokovania o prípadnom mimosúdnom urovnaní sporu

so žalovanou po takmer štyroch rokoch od začiatku súdneho konania). Podľa názoru

ústavného súdu, zohľadňujúceho všetky okolnosti posudzovaného prípadu, však (negatívny)

vplyv správania sťažovateľa na celkovú (doterajšiu) dĺžku napadnutého konania nebol

rozhodujúci.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný

súd pritom vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v časti I tohto nálezu

vyplýva, že ide o konanie, ktoré je poznačené dlhodobou neodôvodnenou nečinnosťou

okresného súdu (obdobie od 30. júna 2014 do 20. apríla 2017), keď okresný súd nevykonal

žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty účastníkov (resp. strán)

preskúmavaného súdneho konania, ako aj jeho neefektívnou činnosťou (vyrubenie súdneho

poplatku sťažovateľovi ako žalobcovi v nesprávnej výške, nadbytočné predloženie spisu

krajskému súdu v súvislosti s podanou námietkou zaujatosti). Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje aj na skutočnosť, že prvé pojednávanie v napadnutom konaní okresný súd

uskutočnil viac ako tri a pol roka po podaní žaloby.

Vo vzťahu k argumentácii (aktuálnej) zákonnej sudkyne, založenej (aj) na tvrdení

o neprimeranom, resp. nadmernom zaťažení okresného súdu a jeho sudcov, ústavný uvádza,

že v podobných súvislostiach už viackrát vyslovil (pozri napr. ), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich

základného práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

Na základe uvedených skutočností, zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej

veci, keď rozhodujúce dôvody neprimeranej (doterajšej) dĺžky napadnutého konania

(trvajúceho na prvom stupni bez právoplatného meritórneho rozhodnutia päť rokov, pozn.)

možno pričítať na vrub okresnému súdu (jeho dlhodobá, takmer tri roky trvajúca nečinnosť

a neefektívny procesný postup v konaní, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo ešte v čase rozhodovania

ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2

a prikázal okresnému súdu konať

vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa na základe argumentácie, ktorej podstatná časť je citovaná

v časti I tohto nálezu, domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

6 000 €.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, najmä dlhé obdobie

absolútnej nečinnosti okresného súdu, ak aj jeho neefektívny postup v posudzovanej veci,

na druhej strane však aj skutočnosť, že k celkovej dĺžke napadnutého konania čiastočne

prispel svojím správaním aj samotný sťažovateľ (pozri časť II bod 2 tohto nálezu, pozn.),

ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade zodpovedá požiadavkám spravodlivosti

a primeranosti priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 2 000 € (bod 3

výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si v sťažnosti podanej ústavnému súdu uplatnil nárok na náhradu trov

konania spojených s jeho právnym zastúpením v sume 420,06 €, a to za dva úkony právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu), pri odmene

za jeden úkon právnej služby v sume 200,82 € a režijnom paušále v sume 9,21 € za jeden

úkon právnej služby.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom, a v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) mu priznal úhradu trov konania

v sume 325,42 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vo vzťahu k sume priznanej úhrady trov konania ústavný súd poznamenáva, že

v súlade so svojou stabilnou rozhodovacou činnosťou vychádzal z toho, že základnou

sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu

(t. j. v roku 2018 suma 153,50 €), keďže predmet sporu v danom prípade nie je možné

oceniť peniazmi (§ 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky). Za predmet sporu v konaní

pred ústavným súdom totiž nemožno považovať výšku sťažovateľom požadovaného (resp.

ústavným súdom skutočne priznaného) finančného zadosťučinenia, z ktorej pri vyčíslení

trov právneho zastúpenia sťažovateľa zrejme vychádzal jeho právny zástupca.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018