Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 606/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) zo sudcu

Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom, Pollova 32,

Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a 3 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 28. septembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3

a (ďalej len „“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 30. mája 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe sťažovateľom podanej žaloby

bolo na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

vedené konanie o zákaz vstupu na nehnuteľnosť proti ,

(ďalej len „žalovaný“).

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 23. júna 2015 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) zamietol žalobu sťažovateľa a rozhodol o trovách konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.

z 20. decembra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že ho ako vecne správny

potvrdil a rozhodol o trovách konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd napadnutým

uznesením dovolanie odmietol ako neprípustné a žalovanému nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „... podal na Okresnom súde Košice I,

dňa 06. 09. 2013 návrh, aby súd zakázal vstupovať žalovanému na nehnuteľnosť k. ú.

, zapísanú na ...

... V priebehu konania na súde prvej inštancie boli vykonané listinné dôkazy,

ako aj výsluch strán a svedkov, kde poukazujeme, že sťažovateľ podal dňa 03. 02. 2015 súd

písomne podanie, zo dňa 29. 1. 2015, kde okrem iného navrhol vypočuť otca

, bytom ako aj majiteľa pozemku

, bytom /viď obsah spisu/...

... Sťažovateľ trvá na tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom –

nevypočutím svedka , znemožnil strane sporu – sťažovateľovi / žalobcovi,

aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces a to s poukazom na skutočnosť, že výpoveďou uvedeného svedka

mohli byť objasnené podstatné okolnosti danej veci a mohla z jeho výpovede vyplynúť

aj potreba vypočutia ďalších možných svedkov...“

Sťažovateľ následne popisuje skutočnosti a označuje dôkazy, ktoré podľa jeho

názoru bolo potrebné v konaní pred okresným súdom vykonať. Sťažovateľ poukazuje

na skutočnosť, že vzhľadom na uvedené „... záver súdu prevej inštancie, ako aj súdu

odvolacieho, považuje žalobca za predčasný a v rozpore z NEVYKONANÝM dokazovaním,

resp. z nedostatočne vykonaným dokazovaním“.

Podľa názoru sťažovateľa „súdy svojimi rozhodnutiami a konaním a konaním

a rozhodnutím jasne porušili ustanovenia procesného práva porušil zásadu

rovnosti účastníkov konania, zásadu voľného hodnotenia dôkazov a nesprávne

a nedostatočne vyhodnotili a nevykonali ďalšie dôkazy, s poukazom napr. na výsluch

sťažovateľa/žalovaného“.

V bode II sťažnosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že „... v odôvodnení

napadnutého uznesenie NS SR , sa dovolací súd de facto stotožnil

zo závermi odvolacieho súdu a to hlavne s poukazom na body odôvodnenia

10., 11., 12., 13., 14., kde sa dovolací súd vyjadruje ku porušeniu práva na spravodlivý

proces, nevykonaní navrhovaných dôkazov, ku namietanému nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci, ako aj k porušeniu dobrých mravov.

Sťažovateľ poukazuje na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého uznesenie

NS SR , kde v odôvodnení vo vyššie uvedených bodoch, sa dovolací súd

konkrétne a adresne vôbec nevysporiadal s dovolacími dôvodmi a to každým samostatne,

ani s novými dôkazmi, ktoré boli priložené ku podanému dovolaniu a doposiaľ

ich sťažovateľ nepredložil, pretože ich nemal k dispozícii. A týmto postupom dovolacieho

súdu došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľa.

Z vyššie uvedených ustanovení zákona je zrejmé, že sťažovateľ nemal možnosť brániť

podľa jeho názoru, svoje porušené práva iným spôsobom, než podaním tejto sťažnosti

na Ústavný súd Slovenskej republiky, pretože bolo porušené právo sťažovateľa v zmysle

a 48 SR.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa , , bytom

upravené v , , ods. 2, 3,

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v konaní pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Rozhodnutie /uznesenie/ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. , zo dňa 30. 05. 2018 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi , , bytom

sa priznáva finančné zadosťučinenie 5 000 Eur (slovom päťtisíc eur ), ktoré je Najvyšší súd

Slovenskej republiky povinný sťažovateľovi vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia (nálezu).

4. Sťažovateľovi , , bytom

sa priznávajú trovy konania/právneho zastúpenia v sume 325,42 Eur slovom:

/tristodvadsaťpäť eur a 42 centov/, ktoré je povinný Najvyšší súd Slovenskej republiky

zaplatiť na účet advokáta JUDr. Rastislava Lenarta do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia (nálezu).“

Sťažovateľ následne doručil ústavnému súdu 9. októbra 2018 podanie,

ktorého súčasťou je kópia úradného záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru

Košice-Dargovských hrdinov z 26. júla 2013.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa

tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že podľa § 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ). Text uvedený mimo petitu považuje ústavný súd za súčasť

odôvodnenia, ktoré nemôže doplniť petit.

Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd zameral na posúdenie sťažnosti len v rozsahu

vymedzenom v petite bez ohľadu na to, že v odôvodnení svojej sťažnosti sťažovateľ

poukazuje aj na pochybenia krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým uznesením najvyššieho súdu

Sťažovateľ veľmi stroho odôvodnil porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa napadnutým uznesením najvyššieho súdu, vyslovenia ktorého

sa domáhal, a to poukázaním na nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho

súdu, keď najvyšší súd sa „v bodoch 10, 11, 12, 13 a 14“ podľa názoru sťažovateľa

konkrétne a adresne nevysporiadal s dovolacími dôvodmi ani s novými dôkazmi, ktoré boli

priložené k podanému dovolaniu a ktoré sťažovateľ dosiaľ nepredložil, pretože ich nemal

k dispozícii.

Ústavný súd vo vzťahu k týmto námietkam sťažovateľa konštatuje, že sťažovateľ

v sťažnosti iba opakuje námietky, ktoré boli už predmetom preskúmavania krajským súdom

aj najvyšším súdom, a to napriek tomu, že otázky, ktoré tieto námietky obsahovali,

boli vyčerpávajúco odôvodnené už v rozhodnutiach všeobecných súdov nižších stupňov.

Sťažnosť sťažovateľa je tak iba pokračujúcou polemikou s právnym názorom krajského

súdu a následne najvyššieho súdu na nimi zistený a riadne odôvodnený skutkový stav.

Sťažovateľ tak stavia ústavný súd do pozície bežnej prieskumnej inštancie všeobecného

súdnictva, keď požaduje, aby ústavný súd vec opätovne posúdil a stotožnil

sa s jeho právnym názorom. Ústavný súd v súvislosti s takto koncipovanou sťažnosťou

pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného

súdnictva.

Podľa názoru ústavného súdu sa sťažovateľ iba snaží spochybniť spôsob, akým

boli vyhodnotené dôkazy všeobecnými súdmi, aký skutkový záver z nich všeobecné súdy

vyvodili a ako ho právne posúdili. Ústavný súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje,

že už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že do obsahu základného práva

na spravodlivý proces podľa nepatrí právo účastníka konania (dotknutej

osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne

sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

Postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní napadnutého uznesenia vo veci

sťažovateľa nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť,

že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá

ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho názor svojím vlastným.

K námietke sťažovateľa, že najvyšší súd sa nevysporiadal s novými dôkazmi,

ktoré boli priložené k podanému dovolaniu a dosiaľ ich sťažovateľ nepredložil,

pretože ich nemal k dispozícii, považuje ústavný súd za potrebné citovať relevantnú časť

napadnutého uznesenia: „K dovolaniu boli žalobcom priložené nové dôkazy, ktoré podľa

tvrdenia žalobcu majú preukazovať, že žalovaný na nehnuteľnosti stále chodí. Na tieto

dôkazy dovolací súd ale prihliadať nemôže, pretože je v súlade s viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Pred dovolacím súdom je dokazovanie

v zásade vylúčené, okrem preukazovania včasnosti a prípustnosti dovolania.“

Ústavný súd konštatuje, že preskúmavaciu činnosť najvyššieho súdu ako dovolacieho

súdu obmedzuje okrem iného aj skutočnosť, že skutkový stav veci a rovnako ani výsledky

dokazovania sa nemôžu pred dovolacím súdom meniť. Dovolací súd rozhoduje

len na základe skutočností a dôkazov, ktoré obsahuje odvolací spis. Vzhľadom na uvedené

v kontexte konkrétnych okolností prípadu ústavný súd konštatuje, že z obsahu sťažnosti

a z príloh k nej pripojených nevyplýva, že by napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

bolo zjavne nesprávne alebo svojvoľné a že by najvyšší súd napadnutým uznesením zjavne

vybočil z rámca svojho uváženia pri posudzovaní uvedených zákonných podmienok,

pričom sťažovateľ zastúpený právnym zástupcom má/mal možnosť využiť vo vzťahu

k takto formulovaným dôvodom a námietkam iné inštitúty platného procesného práva.

Z uvedených dôvodov sa sťažovateľovi v okolnostiach danej veci pre zjavnú

absenciu ústavnoprávne relevantnej argumentácie nepodarilo preukázať namietané

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa , reálnosť

ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,

a preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú

( ).

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48

ods. 2 napadnutým uznesením najvyššieho súdu

Sťažnosť podľa musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené

v , ako aj osobitné náležitosti uvedené v zákona

o ústavnom súde v spojení s požiadavkami na návrh na rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi

z . Ústavný súd preto môže prijať na ďalšie konanie

len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom

o ústavnom súde.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť aj vtedy,

ak je zrejmé, že medzi namietaným postupom všeobecného súdu, v tomto prípade

najvyššieho súdu, a označenými základnými právami nie je žiadna súvislosť, ktorá by reálne

vytvárala základ na záver o možnom porušení uvedených základných práv. Takúto súvislosť

nemôže podľa názoru ústavného súdu vytvárať procesná situácia, v ktorej sťažovateľ

uviedol porušenie základných práv podľa a 3 a bez ústavne

akceptovateľných dôvodov ním tvrdenej neústavnosti postupu a rozhodnutia všeobecného

súdu, ktoré by umožnili preskúmať vzťah medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu

a označenými článkami .

Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48

ods. 2 napadnutým uznesením najvyššieho súdu, sťažovateľ túto časť svojej

sťažnosti nijakým ústavnoprávne relevantným spôsobom neodôvodnil,

a preto bolo potrebné túto časť sťažnosti v súlade so stabilnou judikatúrou ústavného súdu

(m. m. , , , ) odmietnuť

podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018