Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 608/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Antonom Wagnerom,

Kudlovská 213/1, Humenné, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.

z 19. mája 2015, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 30. augusta 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 24. júla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. októbra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 19. mája 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok

okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. augusta 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“)

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 24. júla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je zrejmé, že sťažovateľ sa žalobou

podanou okresnému súdu domáhal určenia hranice pozemkov z dôvodu, že pri užívaní

nehnuteľností, ktorých je vlastníkom, a nehnuteľností, ktorých je vlastníčkou žalovaná,

došlo k posunu hranice v jeho neprospech po celej dĺžke parciel a v prednej časti parcely.

Konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola žaloba sťažovateľa zamietnutá

a zároveň bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 26,10 € a trovy

právneho zastúpenia v sume 737,48 €, ako aj zaplatiť trovy štátu v sume 487,19 €.

Proti napadnutému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu

vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil a vo výroku o trovách konania ho zrušil

a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom

rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „... rozhodnutiami porušovateľov, a to uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. júla 2018,

ktoré bolo doručené sťažovateľovi 21. 08. 2016 a konaniami sp. zn.

na Okresnom súde v Humennom a sp. zn. na Krajskom súde v Prešove,

ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali, boli porušené tieto základné práva sťažovateľa,

a to:

a) právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa článku 46 ods. 1 .

b) právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch, podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že „Okresný súd Humenné prejednával

a rozhodol v mojej veci nezákonne a nespravodlivo porušením základných princípov

, nenaplnil princíp právnej istoty, lebo neakceptoval moje

oprávnené záujmy a nároky, nevzal do úvahy moje tvrdenia doložené dôkaznými

prostriedkami a tieto skutočnosti sa spojili už aj v predchádzajúcich konaniach, napr.

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , v ktorých som bol stranou sporu alebo účastníkom konania a ktoré boli

vedené na Okresnom súde Humenné. V týchto mojich prípadoch neplatil zákon pre každého

rovnako.

Krajský súd Prešov prejednal a rozhodol moju vec formálne neberúc do úvahy

rozsah môjho odvolania a jeho dôvody, ktorými je viazaný a ani nedoplnil dokazovanie

tak, ako som to navrhoval vo svojom odvolaní, prípadne dokazovanie nezopakoval.

Odvolací súd dokonca porušil aj moje procesné právo osobne sa zúčastniť pojednávania

na tomto súde a podať informácie, fakty a dôkazy v prípade nejasností, hoci som tom

vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie výslovne uviedol, čím mi postupom

odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred odvolacím súdom.

Najvyšší súd Bratislava vec prejednal a rozhodol moju vec opäť formálne,

nezaujímali ho moje zákonom zabezpečené práva na zákonný a spravodlivý proces

a na zákonné a spravodlivé rozhodnutie, ako ani vady rozhodnutia súdu druhej inštancie,

ktorým sa konanie skončilo, hoci podľa môjho názoru spočívalo v nesprávnom právnom

posúdení veci, ako aj nesprávnym procesným postupom znemožnil mi uskutočniť moje

procesné práva na spravodlivý proces.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

takto rozhodol:

„Základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky podľa článku 46 a základné právo

sťažovateľa na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, podľa článku 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa , v

trvalé bývajúceho na ul. , bolo porušené uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky Bratislava sp. zn. zo dňa 24. júla 2018

a konaniami, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 24. júla 2018 a vracia vec na ďalšie konanie.

Sťažovateľ požaduje úhradu svojich nákladov od porušovateľov jeho základných

ľudských práv v sume 148.774,84 €.

Sťažovateľ požaduje od Okresného súdu Humenné uhradiť ako nemajetkovú ujmu

sumu 100.000,00 €.

Sťažovateľ požaduje od Krajského súdu Prešov uhradiť ako nemajetkovú ujmu

v sume 150.000,00 €.

Sťažovateľ požaduje od Najvyššieho súdu SR Bratislava uhradiť ako nemajetkovú

ujmu v sume 200.000,00 €.

Čo sa týka trov právneho zastúpenia sťažovateľa, tieto si vyčísľuje na základe

ustanovenia § 1 ods. 3, ustanovenia § 11 ods.3, ustanovenia § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva

úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom

a písomné podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd sumu 300.00 €, uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Antona Wagnera vedený v peňažnom ústave:

pobočka , číslo: ,

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd k sťažnosti sťažovateľa v prvom rade uvádza, že podľa § 20

ods. 1 návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva

písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu

návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50

ods. 1 sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v

musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým sa porušili základné práva a slobody. Podľa

k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom

zásahu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného právneho

zástupcu, ktorý nepochybne aj koncipoval samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu,

s návrhom nedoručil kópiu napadnutého rozsudku okresného súdu, napadnutého rozsudku

krajského súdu a ani nedoručil kópiu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Predloženie

rozhodnutí všeobecných súdov, proti ktorým sťažnosť smeruje, je pritom v zmysle dikcie

zákonom danou podmienkou konania pred ústavným

súdom. Uvedené bolo preto samo osebe dôvodom na odmietnutie sťažnosti

už pri jej predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

( ).

Ústavný súd však aj napriek uvedenému s prihliadnutím na požiadavku materiálneho

chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažnosti

k jej preskúmaniu a na ten účel si zaobstaral kópiu napadnutého uznesenia najvyššieho

súdu.

Ústavný súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že návrh na rozhodnutie

(petit) v sťažnosti nie je určitý. Sťažovateľ v petite nešpecifikoval, ktoré základné právo

zaručené v a dohovoru má byť napadnutými rozhodnutiami všeobecných

súdov porušené. Vychádzajúc z celkového obsahu sťažnosti, ako aj z predložených príloh

však možno odvodiť, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (ďalej len „označené práva“). Na základe toho ústavný súd ustálil

predmet tohto konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť ().

II.1 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv napadnutým

rozsudkom okresného súdu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto

je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať

o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného

súdu ().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Proti rozsudku napadnutému okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 30. augusta 2016.

Právomoc krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorú tento uplatnil na základe

odvolania podaného sťažovateľom, vylučuje, aby rozhodoval ústavný súd, preto sťažnosť

v tejto časti podľa ústavný súd odmietol pre nedostatok

právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv napadnutým

rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu

Pokiaľ ide o namietané porušenie v sťažnosti označených práv napadnutým

rozsudkom krajského súdu, sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, túto

časť svojej sťažnosti odôvodil iba jedným strohým odsekom, v ktorom k napadnutému

rozsudku krajského súdu uviedol, že krajský súd podľa jeho názoru rozhodol formálne,

neberúc do úvahy rozsah podaného odvolania, nedoplnil dokazovanie tak, ako to navrhoval

sťažovateľ, a zároveň porušil aj právo sťažovateľa osobne sa zúčastniť pojednávania

na krajskom súde.

K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ len veľmi stručne uviedol, že

najvyšší súd nezaujímali jeho práva na zákonný a spravodlivý proces ako ani vady

napadnutého rozsudku krajského súdu, a to podľa sťažovateľa aj napriek nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci, ako aj skutočnosti, že krajský súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil sťažovateľovi uskutočniť jeho procesné práva na spravodlivý proces.

Ústavný súd k uvedenému uvádza, že tak, ako vyplýva z napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu, krajský súd v odôvodnení potvrdenia zamietavého výroku okresného

súdu uviedol, že okresný súd v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu zistil skutkový

stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a rozhodnutie presvedčivo

odôvodnil. Zároveň sa krajský súd podrobne vyjadril k jednotlivým námietkam sťažovateľa,

ktoré formuloval v podanom odvolaní.

Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ďalej vyplýva, že sťažovateľ podal

dovolanie s poukazom na jeho prípustnosť podľa zákona

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zároveň

s poukazom na .

Podstatnou argumentáciou sťažovateľa bola námietka, že krajský súd nesprávnym

procesným postupom neumožnil sťažovateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a teda námietka

totožná s tou, ktorú sťažovateľ uplatňuje v tejto sťažnosti podanej ústavnému súdu. Podstata

argumentácie spočíva v tvrdení sťažovateľa, že krajský súd nenariadením pojednávania

porušil sťažovateľovo právo na spravodlivý proces.

Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:

„Dovolací súd je toho názoru, že námietka dovolateľa, podľa ktorej jeho právo

na spravodlivý proces bolo porušené nenariadením pojednávania odvolacím súdom,

nie je dôvodná, pretože postup odvolacieho súdu bol v súlade ustanovením § 385

ods. 1 . Odvolací súd totiž nedospel k záveru, že by bolo treba zopakovať alebo doplniť

dokazovanie a z obsahu spisu nevyplynuli ani žiadne skutočnosti svedčiace o tom,

že by nariadenie pojednávania vyžadoval verejný záujem.“

Ústavný súd k uvedenej námietke sťažovateľa uvádza, že zákonodarca zakotvil

v pravidlo, ktoré ustanovuje, v ktorých prípadoch je odvolací súd povinný

nariadiť pojednávanie. V ostatných prípadoch je nariadenie pojednávania ponechané

iba na vôľu súdu, preto, ak odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania

(pričom nie je rozhodné, či účastník konania vyjadrí vôľu „osobne sa zúčastniť

pojednávania“, pozn.), nemôže ísť o odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľa konštatuje, že sťažovateľ

v sťažnosti iba opakuje námietku, ktorá už bola predmetom preskúmavania najvyšším

súdom, a to napriek tomu, že otázka, ktorú táto námietka obsahovala, bola v napadnutom

uznesení najvyššieho súdu vyčerpávajúco odôvodnená. Sťažnosť sťažovateľa

je tak iba pokračujúcou polemikou s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke

prípustnosti dovolania podľa . Sťažovateľ tak stavia ústavný súd

do pozície bežnej prieskumnej inštancie všeobecného súdnictva, keď požaduje, aby ústavný

súd vec opätovne posúdil a stotožnil sa s jeho právnym názorom. Ústavný súd v súvislosti

s takto koncipovanou sťažnosťou pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou

inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní napadnutého uznesenia vo veci

sťažovateľa nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť,

že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá

ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho názor svojím vlastným.

Z uvedených dôvodov sa sťažovateľovi v okolnostiach danej veci pre zjavnú

absenciu ústavnoprávne relevantnej argumentácie nepodarilo preukázať namietané

porušenie označených práv, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie, a preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv napadnutým rozsudkom

krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu v časti námietok týkajúcich

sa „nedoplnenia dokazovania“ tak, ako to navrhoval sťažovateľ, ústavný súd uvádza,

že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, túto časť svojej sťažnosti

nijakým ústavnoprávne relevantným spôsobom neodôvodnil, a preto bolo potrebné túto

časť sťažnosti v súlade so stabilnou judikatúrou ústavného súdu (m. m. ,

, , ) odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd napokon dodáva, že nespokojnosť sťažovateľa s obsahom napadnutého

rozsudku krajského súdu a napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nie je dôkazom

o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor

svojím vlastným ().

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018