Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 535/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Annou Lacovou, advokátska kancelária, Pražská 4, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.

zo 7. augusta 2018 a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn

z 11. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. Annou Lacovou, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 7. augusta 2018 a sp. zn. z 11. apríla 2018.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný súd svojím uznesením sp. zn.

z 11. apríla 2018 rozhodol tak, že žalobcovia v 1. (sťažovateľ) a 2. rade sú

povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 4 208,72 €.

Proti uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom poukázal na to, v akom

rozsahu bola súdom priznaná náhrada trov konania v rozpore zo zákonom, najmä poukázal,

že z odôvodnenia nevyplývalo, na základe čoho považoval okresný súd za preukázanú

dôvodnosť a účelnosť náhrady trov konania.

Sťažovateľ s odvolaním na a nasl. poukázal

na to, že výška náhrady trov konania žalovanej nebola priznaná správne, a to najmä, čo sa

týka priznania náhrady za niektoré úkony.

Podľa sťažovateľa:

«V ustálenej súdnej praxi je pojem „účelnosť“ náhrady trov konania chápaný ako

určitá poistka pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi

nadbytočnými, či nadmernými. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo

bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti civilného

sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho

primeranosť ako hodnotu právneho štátu...

Sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 11.04.2018 súd prvej inštancie zamietol, keď... túto

posúdil ako nedôvodnú. Čiastočne zdôvodnenie súdom... nie je možné považovať

za správne, keď súd svojvoľne a bez posúdenia ich účelnosti opätovne uznal správnosť

svojho pôvodného posúdenia vo vzťahu k poradám strany sporu s jej advokátkou, posúdenie

úkonov vykonaných po vyhlásení uznesenia, ktorým súd ukončil dokazovanie a odročil

za účelom vyhlásenia rozsudku za úkon – záverečná reč je v rozpore s obsahom zápisnice

z pojednávania. Záver súdu, že o trovách konania rozhodol na základe rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z dňa -187 zo dňa 27.04.2018 je nesprávne, nakoľko

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 08.02.2018 stranám sporu

nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Povinnosť znášať trovy konania je primárnou a všeobecnou nákladovou

povinnosťou, povinnosť nahradiť trovy je obmedzená na prípady, keď boli splnene určité

zákonom vymedzené okolnosti. Povinnosť nahradiť trovy konania však nezahŕňa všetky

trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva...

vylučuje uplatnenie opravného prostriedku proti

rozhodnutiam o trovách konania. Z postupu vyššieho súdneho úradníka a sudcu

rozhodujúcich v senáte 17C vyplýva, že ich výkladová logika je identická a preskúmavacím

procesom vyvolaným na základe sťažnosti nie je možné dospieť k objektívnemu preskúmaniu

a k zmene rozhodnutia vydaného súdnym úradníkom. Sťažovateľ preto nemá iné možnosti

nápravy nezákonného rozhodnutia... ako podaním sťažnosti ústavnému súdu...

Rozhodnutie súdu... musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s ust.

musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti

a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tiež s poukazom na ním prijaté závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup

súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť

zároveň aj dostatočným pokladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.

Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný. Takého arbitrárne rozhodnutie porušuje právo účastníka na spravodlivý

proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom..., pretože mu upiera

možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci

opravných prostriedkov. Keďže ustanovenia platí primerane aj pre

konanie na dovolacom súde, treba rovnako dôsledne trvať na požiadavke úplnosti,

výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. A vyššie

uvedené atribúty napadnutému rozhodnutiu chýbajú, čo podľa názoru sťažovateľa je

v rozpore s jeho právami garantovanými v článku 46 ods. 1 SR a v článku 6, ods. 1

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľ je presvedčený, že napadnutým uznesením bolo porušené základné právo

na súdnu ochranu garantovanú os. 1 .»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Okresného súdu

Košice I sp. zn. zo dňa 07. 08. 2018 a uznesením sp. zn. zo

dňa 11. 04. 2018 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Košice 1 sp. zn. zo dňa 07.08.2018 sa

zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Košice I je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

vo výške 3.000,- €... k rukám právnej zástupkyne sťažovateľa.

4.Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

325,42 €... do 15 dní od doručenia nálezu k rukám právnej zástupkyne sťažovateľa...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25

ods. 2 návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažnosť napriek tomu, že je sťažovateľ

zastúpený advokátkou, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred

ústavným súdom ustanovené v a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom. Podľa ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť

podľa a nasl. .

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

alebo .

Ústavný súd má teda v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a a nasl. zákona

o ústavnom súde).

V súvislosti s obligatórnym zastupovaním sťažovateľa v konaní pred ústavným

súdom ústavný súd uvádza, že splnomocnenie podľa je

osobitnou listinou preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony

v konaní podľa za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto

splnomocnenie je osobitným procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči

ústavnému súdu, s ktorým sú spojené závažné právne dôsledky.

Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta, teda

za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané

originálom splnomocnenia.

Zákon expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne.

Vzhľadom na význam a procesné účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka

opodstatnená. Z hľadiska písomnej formy môže mať splnomocnenie listinnú alebo

elektronickú podobu ( ).

„... Keďže ide o právny úkon v písomnej forme, je zákonnou náležitosťou

vlastnoručný podpis splnomocniteľa ( ), prípadne

zaručený elektronický podpis v prípade splnomocnenia v elektronickej podobe (§ 40 ods. 4

)“ (ŠTEVČEK, M. a kol. . Komentár.

Praha : C. H. Beck, 2016. 1516 s.).

Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona

č. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších

prepisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), pričom oprávnenie konať v mene sporovej

strany (účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým

dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente,

alebo ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej

konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-

Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako

osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako

splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca,

a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal (m. m. ).

Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely

elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby

preukázané vždy, ak

a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa

osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a

rozsah tohto oprávnenia, alebo

b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor

osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej

mene.

Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom

je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej

podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia

s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti

na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou vykonávať

zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.

Ústavný súd uvádza, že jemu doručené splnomocnenie má podobu oskenovanej

listiny, nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom zo strany právneho zástupcu

sťažovateľa a nebola vykonaná zaručená konverzia podpisu sťažovateľa.

V danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia

podpísaného sťažovateľom – do elektronickej podoby bez podpisu zaručeným

elektronickým podpisom a vykonania zaručenej konverzie došlo k strate účinkov

pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu

listinného splnomocnenia.

Podľa podanie vo veci samej urobené

v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť

v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva.

Sťažovateľ v prílohe podania doručeného ústavnému súdu 2. novembra 2018

(na poštovú prepravu daného 29. októbra 2018), teda po lehote stanovenej v citovanom

ustanovení , doručil originál splnomocnenia.

Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom

prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018