Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 443/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Florián Gajniak

advokát, s. r. o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján

Florián Gajniak, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -41 z 9. septembra 2014 za účasti Okresného súdu Pezinok a takto

rozhodol:

Sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 10. júla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou

kanceláriou JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s. r. o., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2.1 Z obsahu sťažnosti vyplýva, že ústavný súd už nálezom č. k. -29

zo 6. marca 2012 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov

a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

2.2 Lustráciou vo vlastných evidenčných pomôckach ústavný súd zistil, že okrem

sťažovateľom v sťažnosti uvedeným nálezom () rozhodol ústavný súd

o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. aj

nálezom č. k. -41 z 9. septembra 2014.

3. Sťažovateľ v sťažnosti vyčíta okresnému súdu neefektívnu činnosť pri nariaďovaní

znaleckého dokazovania, pri opakovanom vypočúvaní účastníkov konania a poukazuje

na svoju majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorú utrpel 19-ročným neefektívnym konaním.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl.46 a na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odseku /2/ SR a podľa

článku 6 odseku /1/ medzinárodného Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod zn. spisu

číslo

2. Okresnému súdu Pezinok prikazuje, aby v konaní zn. spisu : 5 C 8/ 2008 konal a to

bez zbytočných prieťahov sústredene.

3. priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume: 17500.- eur a zaväzuje Okresný súd Pezinok, aby uvedenú priznanú

sumu 17500.- eur vyplatil sťažovateľovi do 30 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť trovy

konania za 3-úkony právnej služby vo výške: 380.- eur a zaväzuje Okresný súd Pezinok, aby

sumu:380.- eur uhradil do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho

zástupcu.“

5. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -13

z 1. augusta 2018 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) v časti týkajúcej sa porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní po

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -41

z 9. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosť

odmietol.

6. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom

z 20. augusta 2018 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k vecnej stránke prijatej

sťažnosti a uviedol chronológiu úkonov súdu po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. -41 z 9. septembra 2014.

7.1 Dňa 24. septembra 2018 bol ústavnému súdu doručený prípis predsedu okresného

súdu sp. zn. z 20. septembra 2018, v ktorom po zrekapitulovaní chronológie

úkonov, ktoré okresný súd v napadnutom konaní vykonal po právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -41 z 9. septembra 2014,

k vecnej stránke prijatej sťažnosti uviedol: „Mám za to, že Okresný súd Pezinok po

predchádzajúcom náleze konal vo veci plynulé a bez prieťahov, keď po vyhlásení

pôvodného rozsudku dňa 03.09.2014 na odvolanie žalobcu predložil spis dňa 19.11.2014 na

Krajský súd v Bratislave. Spis sa z Krajského súdu v Bratislave vrátil na Okresný súd

Pezinok dňa 29.09.2017. Pojednávanie vytýčené na deň 10.07.2018 bolo odročené na

žiadosť sťažovateľa a na ďalšom pojednávaní dňa 11.09.2018 bol vo veci vyhlásený

rozsudok, ktorý sa toho času doručuje účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu

navrhujeme sťažnosť zamietnuť. V tejto súvislosti poukazujeme i na zrejmú neprimeranosť

požadovanej náhrady vo výške 17.500,- eur, keď predmetom konania je žaloba o náhradu

škody vo výške 1.440,05 eur, z ktorých súd ako dôvodne priznal žalobcovi sumu 842,56

eur.“

7.2 Súčasťou odpovede predsedu okresného súdu bola chronológia procesných

úkonov okresného súdu, z ktorej okrem iného vyplýva:

„... č. l. 293-304 rozsudok zo dňa 3.9.2014

č. l. 305 úprava zák. sudcu zo dňa 8.9.2014 - predloženie rozsudku na Ústavný

súd SR

č. l. 306-309 odvolanie žalobcu voči rozsudku zo dňa 29.9.2014

č. l. 310 úprava vsú zo dňa 10.10.2014 - doručenie odvolania žalovanej na

vyjadrenie + vz. 4 za odvolanie

č. l. 311 úprava vsú zo dňa 11.11.2014 - vyhotoviť predkladaciu správu

č. l. 312 predkladacia správa zo dňa 19.11.2014, spis zaslaný na KS BA

č. l. 313-315 doposlanie vyjadrenia k odvolaniu na KS BA

č. l. 316 úprava zák. sudcu na KS BA zo dňa 20.9.2016

č. l. 317-321 uznesenie KS BA zo dňa 29.9.2017 - zrušenie rozsudku OS PK

č. l. 322 úprava zák. sudcu zo dňa 29.11.2017 - lustrácia pobytu účastníkov konania

č. l. 323-327 lustrácia v Registri obyvateľov

č. l. 328-329 úprava vsú zo dňa 11.1.2018 - doručenie uznesenia KS BA účastníkom

konania

č. l. 330 úprava súdnej tajomníčky zo dňa 28.3.2018 - pokyn pre vsú

č. l. 331-335 úprava zák. sudcu zo dňa 7.6.2018 - vytýčenie : 10.7.2018 +

doručovanie predvolania účastníkom konania

č. l. 336 lustrácia v Registri obyvateľov

č. l. 337-338 doručenie žiadosť o odročenie pojednávania + pokyn zák. sudcu zo dňa

9.7.2018 - vytýčenie nového : 11.9.2018

č. l. 339-340 uznesenie zo dňa 9.7.2018 - odročenie pojednávania na deň 11.9.2018

+ pokyn zák. sudcu na doručenie uznesenia účastníkom konania

č. l. 341-343 podanie žalobcu zo dňa 9.7.2018 - ospravedlnenie z pojednávania +

rozšírenie žaloby

č. l. 344-345 mailová komunikácia zo dňa 9.7.2018

č. l. 346-348 oznámenia o doručení uznesenia zo dňa 9.7.2018 žalovanej v II. rade

vyvesením na úradnej tabuli a zverejnením na web. Stránke

č. l. 349-356 oznámenie Mestského úradu v Modre o doručovaní zásielok pre

žalovanú v II. rade...“

7.3 Zároveň predseda okresného súdu vyjadril súhlas s tým, aby ústavný súd

rozhodol o sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania.

8. Ústavný súd následne prípisom z 25. septembra 2018 vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu, ktoré mu

v prílohe zaslal, ako aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.

9. Stanovisko právneho zástupcu sťažovateľa bolo ústavnému súdu doručené

10. októbra 2018. Sťažovateľ súhlasil s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania v tejto veci. K súdom predloženej chronológii nemal sťažovateľ žiadne

námietky a rozhodnutie o výške uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia

ponechal na zvážení ústavného súdu.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -41 z 9. septembra 2014

(od 14. októbra 2014, pozn.) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13.1 Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

16. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení

v znení neskorších predpisov (napr. , ,

ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä

zo zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle „súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb“ a v zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania“.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp.

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, pričom za súčasť tohto

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci,

- správanie účastníka súdneho konania,

- postup samotného súdu.

18. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd

uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie , resp.

čl. 6 ods. 1 dohovoru, vychádzajúc z toho, že predmetom napadnutého konania

je rozhodovanie o výške náhrady škody spôsobenej pri autonehode, ústavný súd konštatuje,

že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec, ktorá patrí do rozhodovacej

agendy všeobecného súdnictva, a preto napadnuté konanie nemožno považovať za právne

zložité.

19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

zastáva názor, že k dĺžke posudzovaného konania po 14. októbri 2014 prispeli aj okolnosti

na strane sťažovateľa. Pojednávanie nariadené na 10. júl 2018 bolo odročené na základe

jeho žiadosti, rovnakým podaním sťažovateľ zároveň rozšíril žalobný návrh (viac ako 18

rokov po podaní žaloby, pozn.).

20.1 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom

konaní.

20.2 Čo sa týka posudzovania postupu všeobecného súdu, ústavný súd konštatuje, že

po vydaní druhého nálezu ústavného súdu identifikoval iba obdobie dvojmesačnej

neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu. Po vyhlásení rozsudku (v poradí prvého

v predmetnom konaní, pozn.) okresného súdu 3. septembra 2014 a po následnom odvolaní

žalobcu (sťažovateľa, pozn.) proti tomuto rozsudku predložil okresný súd súdny spis

19. novembra 2014 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Obdobie

od 19. novembra 2014 do 29. septembra 2017, keď bol spis na krajskom súde, preto ústavný

súd nemohol v plnej miere pripísať na ťarchu okresného súdu aj napriek tomu, že krajský

súd zrušil rozsudok okresného súdu, pretože išlo o prvý rozsudok okresného súdu

v predmetnej veci. Po vrátení súdneho spisu okresnému súdu možno identifikovať krátku

dvojmesačnú neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu medzi 29. septembrom 2017

a 29. novembrom 2017, a to pred tým, než okresný súd začal vykonávať úkony smerujúce

k doručovaniu zrušujúceho uznesenia krajského súdu (lustrácie pobytu strán konania

a následné doručovanie). Následne už okresný súd postupoval plynulo a zákonný sudca

úpravou zo 7. júna 2018 nariadil termín pojednávania na 10. júl 2018, ale toto pojednávanie

bolo odročené na žiadosť sťažovateľa a na ďalšom pojednávaní 11. septembra 2018 už bol

vo veci vyhlásený rozsudok. Proti predmetnému rozsudku podala odvolanie žalovaná

v 1. rade. V súčasnosti vykonáva okresný súd procesné úkony pred predložením spisového

materiálu odvolaciemu súdu. Ústavný súd zároveň podotýka, že sťažovateľ vo svojej

sťažnosti ani len netvrdil, že by bol okresný súd nečinný po právoplatnosti nálezu ústavného

súdu č. k. -41 z 9. septembra 2014 (t. j. po 14. októbri 2014). Sťažovateľ

vo svojej sťažnosti iba veľmi všeobecne poukazoval na obdobia nečinnosti okresného súdu,

pre ktoré už ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (neefektívne znalecké dokazovanie, opakované vypočúvanie

svedkov) v dvoch predošlých nálezoch (sp. zn. a sp. zn. ,

pozn.).

21. Ústavný súd po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -41

z 9. septembra 2014 neidentifikoval žiadne signifikantné obdobia nečinnosti okresného

súdu, postup okresného súdu v danej veci sa preto nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Okresný súd na

pojednávaní 11. septembra 2018 vydal v predmetnej veci rozsudok, teda meritórne

rozhodnutie, ktorým odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa vo vzťahu k posúdeniu veci

okresným súdom (aj napriek tomu, že zatiaľ ide o neprávoplatné rozhodnutie, sťažovateľ

vo svojej sťažnosti namietal iba porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov vo vzťahu k okresnému súdu). Napokon samotný sťažovateľ

vo svojej sťažnosti okresnému súdu ani nevyčítal prieťahy v konaní v období po 14. októbri

2014. Ústavný súd s poukazom na tieto dôvody sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.

22. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi

obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v prebiehajúcom konaní

v budúcnosti vedel identifikovať nečinnosť alebo neefektívnu činnosť okresného súdu

viažucu sa na obdobie po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -41

z 9. septembra 2014 (t. j. po 14. októbri 2014).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2018