Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 443/2018
PDF · 190.01 KB
No categories available
IV. ÚS 443/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. novembra 2018
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša
(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Florián Gajniak
advokát, s. r. o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján
Florián Gajniak, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 8/2008 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 362/2014-41 z 9. septembra 2014 za účasti Okresného súdu Pezinok a takto
rozhodol:
Sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 10. júla 2018
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s. r. o., ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 8/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2.1 Z obsahu sťažnosti vyplýva, že ústavný súd už nálezom č. k. III. ÚS 33/2012-29
zo 6. marca 2012 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 8/2008, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov
a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
2.2 Lustráciou vo vlastných evidenčných pomôckach ústavný súd zistil, že okrem
sťažovateľom v sťažnosti uvedeným nálezom (III. ÚS 33/2012) rozhodol ústavný súd
o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 8/2008 aj
nálezom č. k. III. ÚS 362/2014-41 z 9. septembra 2014.
3. Sťažovateľ v sťažnosti vyčíta okresnému súdu neefektívnu činnosť pri nariaďovaní
znaleckého dokazovania, pri opakovanom vypočúvaní účastníkov konania a poukazuje
na svoju majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorú utrpel 19-ročným neefektívnym konaním.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl.46 a na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odseku /2/ Ústavy SR a podľa
článku 6 odseku /1/ medzinárodného Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod zn. spisu
číslo 5 C 8/2008
2. Okresnému súdu Pezinok prikazuje, aby v konaní zn. spisu : 5 C 8/ 2008 konal a to
bez zbytočných prieťahov sústredene.
3. priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume: 17500.- eur a zaväzuje Okresný súd Pezinok, aby uvedenú priznanú
sumu 17500.- eur vyplatil sťažovateľovi do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť trovy
konania za 3-úkony právnej služby vo výške: 380.- eur a zaväzuje Okresný súd Pezinok, aby
sumu:380.- eur uhradil do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho
zástupcu.“
5. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 443/2018-13
z 1. augusta 2018 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) v časti týkajúcej sa porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní po
právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 362/2014-41
z 9. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosť
odmietol.
6. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom
z 20. augusta 2018 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k vecnej stránke prijatej
sťažnosti a uviedol chronológiu úkonov súdu po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 362/2014-41 z 9. septembra 2014.
7.1 Dňa 24. septembra 2018 bol ústavnému súdu doručený prípis predsedu okresného
súdu sp. zn. 1 Spr 126/2018 z 20. septembra 2018, v ktorom po zrekapitulovaní chronológie
úkonov, ktoré okresný súd v napadnutom konaní vykonal po právoplatnosti nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 362/2014-41 z 9. septembra 2014,
k vecnej stránke prijatej sťažnosti uviedol: „Mám za to, že Okresný súd Pezinok po
predchádzajúcom náleze konal vo veci plynulé a bez prieťahov, keď po vyhlásení
pôvodného rozsudku dňa 03.09.2014 na odvolanie žalobcu predložil spis dňa 19.11.2014 na
Krajský súd v Bratislave. Spis sa z Krajského súdu v Bratislave vrátil na Okresný súd
Pezinok dňa 29.09.2017. Pojednávanie vytýčené na deň 10.07.2018 bolo odročené na
žiadosť sťažovateľa a na ďalšom pojednávaní dňa 11.09.2018 bol vo veci vyhlásený
rozsudok, ktorý sa toho času doručuje účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu
navrhujeme sťažnosť zamietnuť. V tejto súvislosti poukazujeme i na zrejmú neprimeranosť
požadovanej náhrady vo výške 17.500,- eur, keď predmetom konania je žaloba o náhradu
škody vo výške 1.440,05 eur, z ktorých súd ako dôvodne priznal žalobcovi sumu 842,56
eur.“
7.2 Súčasťou odpovede predsedu okresného súdu bola chronológia procesných
úkonov okresného súdu, z ktorej okrem iného vyplýva:
„... č. l. 293-304 rozsudok zo dňa 3.9.2014
č. l. 305 úprava zák. sudcu zo dňa 8.9.2014 - predloženie rozsudku na Ústavný
súd SR
č. l. 306-309 odvolanie žalobcu voči rozsudku zo dňa 29.9.2014
č. l. 310 úprava vsú zo dňa 10.10.2014 - doručenie odvolania žalovanej na
vyjadrenie + vz. 4 za odvolanie
č. l. 311 úprava vsú zo dňa 11.11.2014 - vyhotoviť predkladaciu správu
č. l. 312 predkladacia správa zo dňa 19.11.2014, spis zaslaný na KS BA
č. l. 313-315 doposlanie vyjadrenia k odvolaniu na KS BA
č. l. 316 úprava zák. sudcu na KS BA zo dňa 20.9.2016
č. l. 317-321 uznesenie KS BA zo dňa 29.9.2017 - zrušenie rozsudku OS PK
č. l. 322 úprava zák. sudcu zo dňa 29.11.2017 - lustrácia pobytu účastníkov konania
č. l. 323-327 lustrácia v Registri obyvateľov
č. l. 328-329 úprava vsú zo dňa 11.1.2018 - doručenie uznesenia KS BA účastníkom
konania
č. l. 330 úprava súdnej tajomníčky zo dňa 28.3.2018 - pokyn pre vsú
č. l. 331-335 úprava zák. sudcu zo dňa 7.6.2018 - vytýčenie TP: 10.7.2018 +
doručovanie predvolania účastníkom konania
č. l. 336 lustrácia v Registri obyvateľov
č. l. 337-338 doručenie žiadosť o odročenie pojednávania + pokyn zák. sudcu zo dňa
9.7.2018 - vytýčenie nového TP: 11.9.2018
č. l. 339-340 uznesenie zo dňa 9.7.2018 - odročenie pojednávania na deň 11.9.2018
+ pokyn zák. sudcu na doručenie uznesenia účastníkom konania
č. l. 341-343 podanie žalobcu zo dňa 9.7.2018 - ospravedlnenie z pojednávania +
rozšírenie žaloby
č. l. 344-345 mailová komunikácia zo dňa 9.7.2018
č. l. 346-348 oznámenia o doručení uznesenia zo dňa 9.7.2018 žalovanej v II. rade
vyvesením na úradnej tabuli a zverejnením na web. Stránke
č. l. 349-356 oznámenie Mestského úradu v Modre o doručovaní zásielok pre
žalovanú v II. rade...“
7.3 Zároveň predseda okresného súdu vyjadril súhlas s tým, aby ústavný súd
rozhodol o sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania.
8. Ústavný súd následne prípisom z 25. septembra 2018 vyzval právneho zástupcu
sťažovateľa, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu, ktoré mu
v prílohe zaslal, ako aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.
9. Stanovisko právneho zástupcu sťažovateľa bolo ústavnému súdu doručené
10. októbra 2018. Sťažovateľ súhlasil s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania v tejto veci. K súdom predloženej chronológii nemal sťažovateľ žiadne
námietky a rozhodnutie o výške uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia
ponechal na zvážení ústavného súdu.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 8/2008 v období po právoplatnosti nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 362/2014-41 z 9. septembra 2014
(od 14. októbra 2014, pozn.) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
13.1 Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
13.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
14. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
16. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto
povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. § 6, § 100 ods. 1, § 117
ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä
zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa
mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania“.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:
- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, pričom za súčasť tohto
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci,
- správanie účastníka súdneho konania,
- postup samotného súdu.
18. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd
uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, resp.
čl. 6 ods. 1 dohovoru, vychádzajúc z toho, že predmetom napadnutého konania
je rozhodovanie o výške náhrady škody spôsobenej pri autonehode, ústavný súd konštatuje,
že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec, ktorá patrí do rozhodovacej
agendy všeobecného súdnictva, a preto napadnuté konanie nemožno považovať za právne
zložité.
19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd
zastáva názor, že k dĺžke posudzovaného konania po 14. októbri 2014 prispeli aj okolnosti
na strane sťažovateľa. Pojednávanie nariadené na 10. júl 2018 bolo odročené na základe
jeho žiadosti, rovnakým podaním sťažovateľ zároveň rozšíril žalobný návrh (viac ako 18
rokov po podaní žaloby, pozn.).
20.1 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom
konaní.
20.2 Čo sa týka posudzovania postupu všeobecného súdu, ústavný súd konštatuje, že
po vydaní druhého nálezu ústavného súdu identifikoval iba obdobie dvojmesačnej
neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu. Po vyhlásení rozsudku (v poradí prvého
v predmetnom konaní, pozn.) okresného súdu 3. septembra 2014 a po následnom odvolaní
žalobcu (sťažovateľa, pozn.) proti tomuto rozsudku predložil okresný súd súdny spis
19. novembra 2014 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Obdobie
od 19. novembra 2014 do 29. septembra 2017, keď bol spis na krajskom súde, preto ústavný
súd nemohol v plnej miere pripísať na ťarchu okresného súdu aj napriek tomu, že krajský
súd zrušil rozsudok okresného súdu, pretože išlo o prvý rozsudok okresného súdu
v predmetnej veci. Po vrátení súdneho spisu okresnému súdu možno identifikovať krátku
dvojmesačnú neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu medzi 29. septembrom 2017
a 29. novembrom 2017, a to pred tým, než okresný súd začal vykonávať úkony smerujúce
k doručovaniu zrušujúceho uznesenia krajského súdu (lustrácie pobytu strán konania
a následné doručovanie). Následne už okresný súd postupoval plynulo a zákonný sudca
úpravou zo 7. júna 2018 nariadil termín pojednávania na 10. júl 2018, ale toto pojednávanie
bolo odročené na žiadosť sťažovateľa a na ďalšom pojednávaní 11. septembra 2018 už bol
vo veci vyhlásený rozsudok. Proti predmetnému rozsudku podala odvolanie žalovaná
v 1. rade. V súčasnosti vykonáva okresný súd procesné úkony pred predložením spisového
materiálu odvolaciemu súdu. Ústavný súd zároveň podotýka, že sťažovateľ vo svojej
sťažnosti ani len netvrdil, že by bol okresný súd nečinný po právoplatnosti nálezu ústavného
súdu č. k. III. ÚS 362/2014-41 z 9. septembra 2014 (t. j. po 14. októbri 2014). Sťažovateľ
vo svojej sťažnosti iba veľmi všeobecne poukazoval na obdobia nečinnosti okresného súdu,
pre ktoré už ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (neefektívne znalecké dokazovanie, opakované vypočúvanie
svedkov) v dvoch predošlých nálezoch (sp. zn. III. ÚS 33/2012 a sp. zn. III. ÚS 362/2014,
pozn.).
21. Ústavný súd po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 362/2014-41
z 9. septembra 2014 neidentifikoval žiadne signifikantné obdobia nečinnosti okresného
súdu, postup okresného súdu v danej veci sa preto nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Okresný súd na
pojednávaní 11. septembra 2018 vydal v predmetnej veci rozsudok, teda meritórne
rozhodnutie, ktorým odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa vo vzťahu k posúdeniu veci
okresným súdom (aj napriek tomu, že zatiaľ ide o neprávoplatné rozhodnutie, sťažovateľ
vo svojej sťažnosti namietal iba porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov vo vzťahu k okresnému súdu). Napokon samotný sťažovateľ
vo svojej sťažnosti okresnému súdu ani nevyčítal prieťahy v konaní v období po 14. októbri
2014. Ústavný súd s poukazom na tieto dôvody sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.
22. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi
obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v prebiehajúcom konaní
v budúcnosti vedel identifikovať nečinnosť alebo neefektívnu činnosť okresného súdu
viažucu sa na obdobie po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 362/2014-41
z 9. septembra 2014 (t. j. po 14. októbri 2014).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. novembra 2018