Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 640/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, , ,

a , , zastúpených advokátkou

JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. novembra 2018 doručená sťažnosť ,

a (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka spolu so svojím nebohým

manželom podala 11. júla 2012 Okresnému súdu Lučenec (ďalej

len „okresný súd“) návrh na začatie konanie o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam. Konanie je vedené pod sp. zn. .

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 17. januára 2013 (ďalej

len „rozsudok okresného súdu“) žalobu zamietol. Sťažovateľka spolu

s nebohým manželom podali proti rozsudku okresného súdu

odvolanie, na základe ktorého krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 23. októbra 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) rozsudok okresného súdu

potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovateľka spolu s

nebohým manželom dovolanie. V roku 2014 po smrti žalobcu

do dovolacieho konania vstúpili sťažovateľky

a ako právne nástupkyne žalobcu .

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. z 13. júla 2017

rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľky v odôvodnení svojej sťažnosti uvádzajú:

„Predmetná vec vôbec nie je zložitá, ba práve naopak tvorí každodenná súčasť

rozhodovania súdov a ani postup sťažovateľov v nej nemožno považovať za obštrukčný.

Preto možno konštatovať, že na celej dĺžke konania sa výlučne podieľa iba krajský súd,

keď z celkovej dĺžky konania 6 rokov a 4 mesiace, sa vec už vyše 5 a pol roka

v nerozhodnutom stave nachádza na odvolacom súde. Preto ústavný súd môže vysloviť

porušenie označených základných práv sťažovateľov v namietanom odvolacom konaní

a prikázať mu, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov /, 2 a

ods. 3 písm. a/ zákona o ÚS/.“

Sťažovateľky v sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd prijal nález:

„Základné právo , a ,

garantované v a dohovoru, postupom Krajského súdu

v B. Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. /predtým 15 Co 97/2013/

porušené boli.

Krajskému súdu Banská Bystrica prikazuje vo veci vedenej

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

, a priznáva finančné

zadosťučinenie v sume po 6 000 EUR každej osobitne, ktoré im je Krajský súd B. Bystrica

povinný vyplatiť do 2 mesiacov.

, a priznáva náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 574,70 € /za 2 úkony po 230,25 € + 2 x 9,21 RP = 478,92 €

+ 20 % DPH, t. j. 95,78 €/, ktorú je Krajský súd B. Bystrica povinný vyplatiť na účet

JUDr. Eleny Ľalíkovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľky namietajú, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu ich základného práva podľa a práva podľa

ods.1 dohovoru (ďalej len „označené práva“).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ).

II.1 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (krajský súd) porušoval uvedené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom predbežného prerokovania sťažnosti je v tejto

časti preskúmanie opodstatnenosti tvrdenia sťažovateliek, podľa ktorého postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. malo dôjsť k porušeniu

ich v sťažnosti označených práv.

Ústavný súd dopytom na krajskom súde zistil, že konanie vedené na krajskom súde

pod sp. zn. trvalo od 22. marca 2013, keď bol spis postúpený krajskému

súdu na konanie a rozhodnutie o podanom odvolaní, a skončilo rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 23. októbra 2013. Následne krajský súd vec expedoval najvyššiemu

súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že k namietanému porušovaniu

v sťažnosti označených práv na uvedenom skutkovom základe v čase podania sťažnosti

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. už nemohlo

dochádzať, a preto sťažnosť v súlade s v tejto časti

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť,

že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu

možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 “ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali

v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva,

aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (, ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,

posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dopytom na krajskom súde zistil,

že po rozhodnutí najvyššieho súdu o podanom dovolaní v napadnutom konaní sa vec vrátila

krajskému súdu na ďalšie konanie 2. augusta 2017 a bola jej pridelená

sp. zn. . Vo veci nebolo dosiaľ krajským súdom opätovne rozhodnuté.

Ústavný súd v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej

„nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 “ (napr. , ), dospel k záveru, že aj v danej veci ide

o takýto prípad, pretože konanie okresného súdu nevykazuje také znaky nečinnosti, ktoré

by v čase rozhodovania ústavného súdu boli ústavne významné.

V okolnostiach danej veci doba konania na krajskom súde po vrátení veci

z najvyššieho súdu nie je neprimerane dlhá (v čase predbežného prerokovania sťažnosti

napadnuté konanie trvá 16 mesiacov na jednom stupni).

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa

ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky

v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Nad rámec uvedeného ústavný súd k argumentu sťažovateliek, že „vec sa už vyše

5 a pol roka nachádza v nerozhodnutom stave na odvolacom súde“, uvádza, že toto tvrdenie

nekorešponduje so zisteniami ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti,

na základe ktorých sa vec momentálne nachádza na krajskom súde od 2. augusta 2017

do súčasnosti, čo predstavuje obdobie 16 mesiacov. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd

v konaní vedenom pod sp. zn. konal od 22. marca 2013 do 23. októbra 2013,

a teda vec rozhodol za sedem mesiacov. Zvyšné obdobie sa vec nachádzala mimo dispozície

krajského súdu, a to na základe podaného dovolania na najvyššom súde, a teda krajský súd

nemohol uvedené konanie v tomto období nijako ovplyvniť.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateliek v tejto časti po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateliek v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2018