Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 436/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou, Brezová 10,

Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

) za účasti Okresného súdu Košice II a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 600 €

(slovom šesťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. Frederiky Birkovej, Brezová 10, Košice, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. mája 2018 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. [pôvodne

vedenom pod sp. zn. a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“)].

2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom

na vydanie platobného rozkazu zo 7. decembra 2012 na okresnom súde domáhala zaplatenia

nevyplatenej mzdy vo výške 2 624,14 € s príslušenstvom od žalovanej. Okresný súd

12. decembra 2012 vydal platobný rozkaz sp. zn. . Z dôvodu podaného

odporu bol spis 31. mája 2013 prevedený do registra C a ďalej vedený pod sp. zn.

. Uznesením z 26. augusta 2013 okresný súd prerušil konanie

do právoplatného ukončenia sporu sp. zn. o neplatnosť okamžitého

ukončenia pracovného pomeru. Keďže žalovaná v priebehu konania časť nároku zaplatila,

okresný súd uznesením z 21. júla 2015 vylúčil zvyšok nároku na samostatné konanie, ktoré

je ďalej vedené pod sp. zn. . Do dňa podania sťažnosti na ústavnom súde vec

nebola právoplatne rozhodnutá.

3. Sťažovateľka v prílohe k sťažnosti uvádza prehľad úkonov súdu a korešpondenciu

so súdom a v sťažnosti poukazuje na jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu. Podľa

jej názoru väčšina pojednávaní bolo neefektívnych a formálnych a „neexistuje skutočnosť,

ktorá by mohla ospravedlniť to, že konanie trvá viac ako päť a pol roka a súd doposiaľ

nerozhodol.“.

4. V sťažnosti ďalej uvádza:

„Sťažovateľka opakovane žiadala okresný súd o rozhodnutie vo veci, poukazujúc na

to, že ju toto konanie zaťažuje. Súd napriek tomu pojednávanie konané dňa 07.05.2018

odročil na deň 06.06.2018 za účelom vyhlásenia rozsudku, čo sťažovateľka vníma ako ďalší

prieťah v konaní. Sťažovateľka je osamelá 57 ročná žena, ktorá musí obstáť v silnej

konkurencii na pracovnom trhu. Potrebuje sa sústrediť na prácu a nie byť roky zaťažovaná

chodením na súdne pojednávania, byť v strese v očakávaní výsledku, úzkosti a neistote, keď

ju autorita súdu nevie zabezpečiť ani to, aby dostala platby z oficiálneho účtu

zamestnávateľa a k tomu riadne vyúčtovanie, tzv. výplatné pásky. Je frustrovaná z toho, že

súd jej vyčíta, že svoju výplatu si nedokázala vypočítať na cent presne, pritom je to

povinnosť zamestnávateľa vypočítať výšku mzdy zamestnanca. Nerozumie, prečo súd

nevyčíta zamestnávateľovi, že zamestnancovi nielenže nezaplatil, ale mu ani nedal výplatnú

pásku.

Sťažovateľka podala 2 sťažností predsedovi OS KE II a 2 žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti predsedovi Krajského súdu v Košiciach.

Predseda OS KE II pokladal sťažnosti za sčasti neopodstatnené a sčasti neprípustné

a podľa jeho názoru k prieťahom nedošlo.

Predseda Krajského súdu v Košiciach pokladal sťažnosti za riadne vybavené

predsedom OSKE II. V prvej odpovedi sa ospravedlnil za dĺžku sporu a oznámil, že spor

bude sledovať. Tiež oznámil, že žalovanej bola pre neplnenie si povinnosti súdom uložená

poriadková pokuta

Napriek tomuto ubezpečeniu sa následne odročili ďalšie dve pojednávania. Obálka

v ktorej bolo Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty žalovanej sa súdu vrátila naspäť ako

neprevzatá v odbernej lehote /spis list 86/...

Pokiaľ ide o postup OS KE II, bolo uskutočnených šesť pojednávaní: 22.10.2014,

11.07.2015, 24.04.2017, 04.12.2017, 21.02.2018, 07.05.2018 tieto boli podľa názoru

sťažovateľky neefektívne, nakoľko žalovaná a jej právny zástupca sa nedostavili ani raz

a substitučný právny zástupca spravidla nevedel reagovať. Procesné úkony súdu ako

prerušenie konania, vylúčenie zvyšku nároku na samostatné konania, odročenie

pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku boli podľa názoru sťažovateľky v jej

neprospech, ona ich nežiadala, naopak, aktívne sa proti nim bránila a požadovala

rozhodnúť vo veci. Podľa názoru sťažovateľky tieto úkony súdu boli zbytočné, formálne

a nijako neprispeli ani k rozhodnutiu vo veci, ani k urýchleniu konania. Boli tiež v rozpore

s ustanovením §179 Civilného sporového konania o vedení pojednávania, kde je uvedené,

že pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní.

V záujme sťažovateľky bolo to, aby súd konal tak, aby vec čím skôr skončila vyhlásením

rozsudku, k čomu doposiaľ nedošlo. Napriek skutočnosti, že išlo o pracovnoprávny spor,

v ktorom vystupovala sťažovateľka ako slabšia strana, súd to podľa sťažovateľky v konaní

nezohľadňoval. Súd vyhovel žalovanej a prerušil konanie na dva roky, kým OS KE II

nezamietol účelovú žalobu žalovanej a kým Krajský súd rozhodnutie nepotvrdil, lebo

žalovaná sa odvolala. Tiež vyhovel žalovanej a peniaze zo súdnej úschovy poslal na

súkromný účet, čo povzbudilo žalovanú a potom všetky platby pre sťažovateľku boli

doručované zásadne z tohto súkromného účtu a bez vyúčtovania, čo vyvolalo ďalšie

prieťahy v konaní. Napriek tomu, že v konaní sa opakovane preukázalo, že žalovaná

zatajuje podstatné skutočnosti, súd nevykonával dokazovanie navrhované sťažovateľkou.

Súd toleroval neplnenie si povinností žalovanej ktoré jej zadal, minimálne jedno podania

žalovanej neposlal sťažovateľke vôbec, iné jej zas doručil tesne pred pojednávaním, čo opäť

vyvolalo prieťahy. Vyhovel žalovanej a odročil pojednávanie bez skúmania opodstatnenosti

žiadosti. Súd odročil tiež dve skoršie vytýčené pojednávania pre PN zákonnej sudkyne.“

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Košice II, pod sp. zn.

/ predtým , predtým 42RO/771/2012/.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Civilného sporového

poriadku.

Ústavný súd priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie

v sume 2.500 €. Okresnému súdu Košice II ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľke finančné

zadosťučinenie a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 325,42 € do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu, pričom trovy je povinný poukázať na účet právneho

zástupcu sťažovateľky - JUDr. Frederiky Birkovej,

“

6. Sťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 500 €

z dôvodu, že „napadnuté prieťahy v konaní OS KE II napomáhajú k pocitu frustrácie

sťažovateľky... Sťažovateľka má pocit bezradnosti z toho, že toto konanie trvá tak dlho...“.

7. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -13

z 1. augusta 2018 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti a zároveň oznámil

ústavnému súdu, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

8. Vyjadrenie predsedu okresného súdu v prípise sp. zn. bolo

ústavnému súdu doručené 10. septembra 2018. Okrem prehľadu jednotlivých procesných

úkonov v ňom predseda okresného súdu vyjadruje záver o nedôvodnosti podanej sťažnosti,

pričom uvádza tieto argumenty: „v konaní sa nevyskytli žiadne obdobia dlhodobej

nečinnosti, ktoré by mohli byť hodnotené ako zbytočné prieťahy. Práve samotná

sťažovateľka ovplyvnila dĺžku predmetného konania aj tým spôsobom, že sa odvolala voči

uzneseniu, ktorým bolo konanie prerušené, pričom odvolací súd uznesenie potvrdil.

Predovšetkým však treba poukázať na obdobie od 27.8.2015 do 27.10.2016, kedy sa spis

nachádzal na odvolacom súde v dôsledku podania odvolania sťažovateľky proti uzneseniu

o čiastočnom zastavení konania a vylúčení zvyšného nároku na samostatné konanie...

odvolanie bolo podané nedôvodne, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo čiastočne

potvrdené a odvolanie čiastočne odmietnuté.“ Predseda okresného súdu tiež poukazuje

na skutočnosť, že sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť v čase, keď bolo zrejmé, že bude

vyhlásený rozsudok, čo sa javí z jeho strany ako nepochopiteľné a nelogické konanie.

9. Predseda okresného súdu k prípisu pripojil vyjadrenie sudkyne konajúcej vo veci,

podľa ktorého celková dĺžka konania v danom spore „je primeraná vzhľadom na obtiažnosť

sporu a jednotlivé dielčie nároky uplatňované žalobkyňou, rozsiahlosť dokazovania, ktoré

bolo potrebné vykonať (neurčitosť a nejednoznačnosť) nárokov žalobkyne najmä v časti

nároku na zaplatenie stravného pri pracovných cestách (čo podanie to iná žiadaná výška

nároku), na postoj žalobkyne – podávanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiam súdu

prvej inštancie , čo zapríčinilo časovo dlhý proces od prípravy odvolania až po doručenie

rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom všetky odvolania žalobkyne boli nedôvodné,

a zbytočne predlžovali súdne konanie a vzhľadom aj na priemerný počet vecí v senáte

konajúcej sudkyne za predmetné obdobie, ktorý sa pohyboval na úrovni cca 500 vecí.“.

10. Predseda okresného súdu v uvedenom prípise zároveň oznámil ústavnému súdu,

že netrvá na konaní ústneho pojednávania a súhlasí s upustením od neho.

11. Sťažovateľka v závere svojej ústavnej sťažnosti vyjadrila súhlas s tým, aby

ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

12. Vzhľadom na vyjadrenie sťažovateľky a predsedu okresného súdu o tom, že

súhlasia s upustením od ústneho pojednávania, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, keďže

dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

13. Podaním z 24. septembra 2018 sťažovateľka informovala ústavný súd

o novozistenom prieťahu v trvaní troch rokov, ktorý opierala o rozsudok prvostupňového

súdu č. k. -221 zo 6. júna 2018, podľa ktorého je jej nárok vysporiadaný

od 29. júla 2015. Skutočnosť, že súd neukončil konanie a pojednával podľa nej „ďalšie tri

roky o nulovom nároku“, pokladala sťažovateľka za novozistený trojročný prieťah v konaní.

Zároveň vyjadrila, že zotrváva na svojej sťažnosti v celom rozsahu, požaduje však za toto

oznámenie navýšiť trovy konania o jeden úkon v sume 153,50 € s režijným paušálom

v sume 9,21 €, celková suma trov konania bude 488,13 €.

II.

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn. ). Zároveň namietala

aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom

v obsahu týchto práv neexistuje zásadná odlišnosť (napr. ), čo umožňuje

preskúmať ich namietané porušenie spoločne.

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

18.1 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej do

30. júna 2016 vyplývala z (ďalej len „OSP“), ktorý súdu

prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana

ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z , podľa ktorého bol sudca povinný

robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.

18.2 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v (ďalej aj „“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších

ustanovení so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov

konaní. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z , podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní sporu

a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie vedie

súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na

povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa (resp.

ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

20. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o finančných nárokoch vyplývajúcich z ukončenia pracovného

pomeru patrí k bežnej rozhodovacej praxi všeobecných súdov, a teda vec nie je právne

zložitá. Ústavný súd síce zohľadnil istú mieru faktickej zložitosti veci a sťaženie postupu

súdu spôsobené nepresným vyčíslením žalobného nároku, jeho častými zmenami a novými

návrhmi na vykonanie dokazovania, čo však nemalo zásadný vplyv na celkové posúdenie

veci ako fakticky zložitej.

21.1 Správanie sťažovateľky ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka čiastočne svojím správaním prispela

k spomaleniu postupu súdu v konaní, za čo jej bola uložená poriadková pokuta, napriek

ktorej došlo jej nečinnosťou k odročeniu ďalších dvoch pojednávaní súdu. Uvedená

skutočnosť vyplýva z vyjadrenia predsedu okresného súdu (bod 8 tohto odôvodnenia), ako

aj z obsahu samotného spisu. Nemožno prehliadnuť, že správanie protistrany majúce za

následok odročenie šiestich pojednávaní spomalilo postup súdu v konaní omnoho

výraznejším spôsobom. Sťažovateľka sa zúčastňovala pojednávaní (okrem už uvedených),

o konanie sa zaujímala aj tým, že aktívne nazerala do súdneho spisu a reagovala na jeho

priebeh podaniami, v ktorých menila výšku požadovaného nároku a menila petit svojho

žalobného nároku (návrh na doplnenie podania z 12. septembra 2013, sčasti späťvzatie

návrhu a návrh na zastavenie konania v tejto časti z 22. októbra 2014 a 5. januára 2015,

špecifikácia nároku z 3. augusta 2015), reagovala na vyjadrenia žalovaného, podávala

návrhy na doplnenie dokazovania (29. júla 2013, 19. septembra 2013, 18. novembra 2013,

22. októbra 2014, 2. apríla 2017), vyjadrovala námietky voči protokolácii zápisnice

z pojednávania, podala návrh na vydanie predbežného opatrenia a doplnenie návrhu na

vydanie predbežného opatrenia. Sťažovateľka tiež využila opravné prostriedky, ktoré jej

procesné právo poskytuje (odvolania proti uzneseniu o prerušení konania a proti uzneseniu

o čiastočnom zastavení konania a o vylúčení časti nároku na samostatné konanie). Využitie

týchto prostriedkov, aj keď im nebolo vždy zo strany súdu vyhovené, však nemožno

považovať za také správanie sťažovateľky, ktoré by spôsobovalo zbytočné prieťahy

v konaní. S poukazom na už uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že aj keď sa počas

väčšej časti konania (vzhľadom na jeho celkový priebeh) sťažovateľka správala zodpovedne

a jej správanie neviedlo k zbytočným prieťahom, v určitom období konania k prieťahom

v predmetnom konaní svojím prístupom a správaním sťažovateľka tiež prispela a jej

procesná aktivita mala vplyv na celkovú dĺžku konania pred okresným súdom.

21.2 Nad rámec k tomuto bodu odôvodnenia ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka

síce mala možnosť ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní podať aj v inom štádiu konania

pred súdom, urobila tak ale až vtedy, keď súd odročil pojednávanie pre účely vyhlásenia

rozsudku v merite veci, a teda tento postup sťažovateľky zrejme smeroval len k získaniu

primeraného finančného zadosťučinenia, keďže vedela že vyhlásením rozsudku, ktorým sa

ukončí porušovanie jej práv spočívajúcich v prieťahoch v konaní, uvedenú možnosť stratí.

21.3 Čiastočný podiel sťažovateľky (bod 21.1 tohto odôvodnenia) majúci tiež za

následok sťaženie postupu súdu v konaní (bližšie pozri bod 21.1 tohto odôvodnenia), ale aj

účelové konanie sťažovateľky pred podaním ústavnej sťažnosti (bod 21.2 tohto

odôvodnenia) ústavný súd potom zohľadnil pri priznaní výšky finančného zadosťučinenia

sťažovateľke (bod 2 výroku tohto nálezu).

22. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

23. Predseda okresného súdu pripojil k vyjadreniu k sťažnosti chronológiu úkonov

vykonaných v konaní. Po preštudovaní spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd dospel k záveru, že uvedený prehľad úkonov zodpovedá obsahu spisu, a preto ho použil

ako podklad na hodnotenie postupu okresného súdu vo veci:

„- žaloba o zaplatenie 2 624,14 € s príslušenstvom zo 7. 12. 2012,

-dňa 12. 12. 2012 bol vo veci vydaný platobný rozkaz sp. zn. .

-dňa 22. 2. 2013 podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor.

-dňa 5.4.2013 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor

a jeho rovnopis bol zaslaný na vyjadrenie sťažovateľke.

-dňa 22.4.2013 sa sťažovateľka k odporu písomne vyjadrila a dňa 29.4.2013 zaplatil

žalovaný súdny poplatok za podaný odpor.

-v dôsledku podaného odporu bol spis dňa 31.5.2013 prevedený do registra C.

-dňa 15.7.2013 požiadala zákonná sudkyňa o pripojenie súvisiaceho spisu

-po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu bolo konanie uznesením zo dňa

26.8.2013 prerušené.

-dňa 9.9.2013 podala sťažovateľka návrh na vydanie predbežného opatrenia,

-dňa 13.9.2013 bola sťažovateľka vyzvaná na doplnenie dôvodov za účelom

posúdenia dôvodnosti podaného návrhu.

-dňa 16.9.2013 svoj návrh doplnila. V uvedený deň podala tiež odvolanie proti

uzneseniu o prerušení konania zo dňa 26.8.2013.

-uznesením zo dňa 30.9.2013 bolo rozhodnuté o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.10.2013.

-proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia sa žalovaný cestou svojho

právneho zástupcu odvolal dňa 22.10.2013.

-dňa 27.11.2013 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané

odvolanie a toto bolo zaslané na vyjadrenie sťažovateľke.

-dňa 18.12.2013 bol spis predložený na rozhodnutie o podaných odvolaniach proti

uzneseniam zo dňa 26.8.2013 a 30.9.2013 Krajskému súdu v Košiciach.

-dňa 21.1.2014 bol spis vrátený z odvolacieho súdu s rozhodnutiami, ktorými bolo

uznesenie o prerušení konania potvrdené a uznesenie o nariadení predbežného opatrenia

zmenené. Uznesenia nadobudli právoplatnosť 30.1.2014.

-dňa 6.3.2014 bol zisťovaný stav konania, ktoré bolo dôvodom prerušenia konania.

-dňa 3.4.2014 bol spis zaslaný na vyžiadanie Okresnej prokuratúre Košice II.

-dňa 9.6.2014 oznámila sťažovateľka, že konanie, ktoré bolo dôvodom prerušenia

konania, je právoplatne ukončené.

-dňa 18.6.2014 tunajší súd požiadal Okresnú prokuratúru Košice II o vrátenie spisu.

-dňa 14.7.2014 bol predmetný spis Okresnou prokuratúrou Košice II vrátený.

-v auguste 2014 bolo určené pojednávanie na deň 22.10.2014.

-pojednávanie sa uskutočnilo a za účelom ďalšieho dokazovania bolo odročené na

deň 8.12.2014.

-dňa 4.12.2014 bolo pojednávanie, určené na deň 8.12.2014, odročené z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

-dňa 16.12.2014 bola sťažovateľka vyzvaná na špecifikáciu uplatnených nárokov.

-na výzvu reagovala podaním zo dňa 5.1.2015, kedy predložila tiež čiastočné

späťvzatie žaloby.

-dňa 29.1.2015 bolo jej podanie zo dňa 5.1.2015 zaslané právnemu zástupcovi

žalovaného.

-dňa 13.2.2015 bolo určené pojednávanie na deň 22.4.2015.

-z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bolo pojednávanie zrušené a nový

termín pojednávania určený na deň 1.7.2015.

-na uvedenom pojednávaní bolo konanie čiastočne zastavené a zvyšná časť

uplatňovaného nároku bola vylúčená na samostatné konanie.

-dňa 4.8.2015 sa sťažovateľka proti uzneseniu odvolala.

-dňa 7.8.2015 bolo odvolanie sťažovateľky zaslané na vyjadrenie právnemu

zástupcovi žalovaného.

-z dôvodu podaného odvolania bol spis dňa 27.8.2015 predložený na rozhodnutie

odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach, z ktorého bol vrátený dňa 27.10.2016

s rozhodnutím, ktorým bolo uznesenie o výroku o čiastočnom zastavení konania potvrdené

a odvolanie odmietnuté v časti výroku o vylúčení časti nároku na samostatné konanie.

-po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu toto nadobudlo právoplatnosť dňa

16.12.2016.

-vylúčená časť je vedená pod sp. zn. .

-dňa 24.1.2017 bolo vo veci určené pojednávanie na deň 22.3.2017.

-dňa 17.3.2017 požiadal žalovaný o odročenie pojednávania, určeného na 22.3.2017,

z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu ich právneho zástupcu, -súd žiadosť akceptoval

a určil nový termín pojednávania na deň 24.4.2017 -pojednávanie v uvedený deň sa

uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania.

-dňa 30.5.2017 doručil písomné stanovisko žalovaný.

-dňa 7.6.2017 bolo uvedené stanovisko doručované zástupcovi sťažovateľky.

-dňa 11.6.2017 podala sťažovateľka písomné vyjadrenie, ktoré bolo 18.8.2017

doručené právnemu zástupcovi žalovaného.

-v októbri 2017 bolo určené pojednávanie na deň 4.12.2017.

-pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na deň 21.2.2018 stým, že stranám

sporu boli uložené povinnosti za účelom rozhodnutia veci. -uznesením zo dňa 11.1.2018

bola žalovanému uložená poriadková pokuta za nepredloženie žiadaných dokladov.

-dňa 21.2.2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7.5.2018, keďže

sťažovateľka na tomto pojednávaní predložila doklady, ku ktorým bolo potrebné zabezpečiť

vyjadrenie žalovaného, ktorému za tým účelom bola určená 15-dňová lehota.

-dňa 7.5.2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 6.6.2018 za

účelom vyhlásenia rozsudku.

-dňa 6.6.2018 bol vo veci vyhlásený rozsudok.

-dňa 19.6.2018 sa žalovaný proti rozsudku odvolal, dňa 21.6.2018 sa odvolala

sťažovateľka.

-dňa 12.7.2018 boli odvolania zaslané na vyjadrenia procesným protistranám

a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie.

-sťažovateľka doručila svoje stanovisko 30.7.2018 a dňa 7.8.2018 bolo toto

vyjadrenie doručované právnemu zástupcovi žalovaného.

-dňa 9.8.2018 podala sťažovateľka písomné podanie, ktoré bolo 17.8.2018 zaslané

žalovanému cestou jeho právneho zástupcu.“

24. Po preskúmaní chronológie vykonaných úkonov súdu vyplývajúcich z vyjadrenia

predsedu okresného súdu a po preštudovaní predmetného spisu okresného súdu ústavný súd

konštatuje, že okresný súd vykonával úkony v zásade priebežne. Konanie bolo prerušené

od 26. augusta do 23. mája 2014. V postupe súdu ústavný súd ale konštatuje určité obdobia

nečinnosti, resp. aj neefektívneho postupu v konaní v období od 22. októbra 2014

do 1. júla 2015, od 21. septembra 2016 do 4. decembra 2017.

Neefektívny postup súdu spočíval aj v tom, že súd nedôsledne koncentroval svoj

postup pri vedení konania zadávaním ďalších povinností stranám sporu na viacerých

pojednávaniach, ktoré boli následné opätovne odročované bez ukončenia veci rozhodnutím

súdu v merite veci.

25. Ústavný súd poznamenáva, že hoci uvedené krátke obdobia nečinnosti, resp.

neefektívnej činnosti nie sú sami osebe obzvlášť významné, nemohol neprihliadnuť na

celkovú zjavne neprimeranú dĺžku konania trvajúceho od roku 2012, preto dospel k záveru,

že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a uvedený stav nebol do podania

sťažnosti odstránený. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

26. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Aj keď ústavný

súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyhovel v tejto časti návrhu sťažovateľky

a okresnému súdu príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov neuložil (bod 4 výroku).

Z vlastného zistenia ústavného súdu vyplýva, že konanie pred okresným súdom bolo v čase

rozhodovania ústavného súdu meritórne skončené rozsudkom zo 6. júna 2018. Povinnosť

okresného súdu konať vo veci sťažovateľky bez zbytočných prieťahov v potenciálnom

prípade vrátenia veci na základe opravného prostriedku prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie napokon vyplýva pre okresný súd priamo z garantujúcej toto základné právo

sťažovateľky.

IV.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

30. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 500 €

z dôvodov citovaných v časti I odôvodnenia tohto nálezu.

31. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

32. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci a celkovú dĺžku konania,

dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 600 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

V.

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

34. Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade

trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.

35. Úhradu trov konania priznal ústavný súd sťažovateľke za dva úkony právnej

služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 3, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

36. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2018 predstavuje

sumu 153,50 €. Za dva úkony tak prináleží suma 307 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3

vyhlášky) za dva úkony v sume 18,42 €, čo spolu predstavuje sumu 325,42 € (bod 3 výroku

tohto nálezu). Písomné vyjadrenie sťažovateľky z 24. septembra 2018 ústavný súd

nepovažoval vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej,

a preto odmenu zaň nepriznal.

37. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2018