Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 48/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 5. decembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátska kancelária, Námestie SNP 1, Stropkov, vo veci

neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Bžany konaných 10. novembra 2018

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2018 formou elektronického podania doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Maruščákom, ktorou sa domáha,

aby ústavný súd preskúmal priebeh a výsledky volieb starostu obce Bžany konaných

10. novembra 2018.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Dňa 10. novembra 2018 sa na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky č. konali voľby do orgánov samosprávy obci, v ktorých

som, ako riadne zaregistrovaný kandidát, kandidoval pre voľby starostu obce Bžany pod

poradovým číslom 1. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, zverejnených

na jeho webovej stránke: http://www.volbysr.sk/sk/data02.html bolo do zoznamu pre voľby

starostu v jednomandátovom volebnom obvode obce Bžany zapísaných 214 voličov, pričom

pre voľby starostu bolo odovzdaných 168 platných hlasovacích lístkov. Podľa oficiálnych

výsledkov volieb starostu obce Bžany, vyhlásených štatistickým úradom, bol za starostu

obce Bžany zvolený pán s počtom 78 platných hlasov ( 46,42% ) a druhý

v poradí skončil sťažovateľ, s počtom hlasov: 61 ( 36,30% ), čiže ako kandidát na starostu

obce získal viac ako 10% voličov, čím je daná jeho aktívna legitimácia na podanie sťažnosti

pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb podľa v znení

neskorších predpisov. Touto sťažnosťou napadám zvolenie kandidáta

za starostu obce Bžany v jednomandátovom volebnom obvode obce Bžany, proti ktorému

sťažnosť smeruje a ktorý je v zmysle ustanovenia , veta druhá

v znení neskorších predpisov účastníkom tohto konania, pričom neústavnosť a nezákonnosť

volieb starostu obce Bžany vidím v týchto dôvodoch:... že výsledok týchto volieb bol

ovplyvnený výrazným nárastom počtu oprávnených voličov krátko pred dňom konania

volieb. Obec Bžany mala v predchádzajúcom období, z hľadiska jej demografického vývoja,

skôr zostupný trend počtu oprávnených voličov. Pri voľbách do orgánov samosprávy obcí

v roku 2014 bolo v zoznamoch voličov obce Bžany zapísaných 147 osôb. Pri voľbách

do orgánov samosprávnych krajov v roku 2017 bolo do zoznamov zapísaných už iba 144

voličov a pri voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa konali dňa 10. novembra 2018

bolo pre voľby starostu v jednomandátovom volebnom obvode obce Bžany zapísaných už

214 voličov, čo od posledných volieb do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konali

pred rokom, predstavuje nárast o 70 oprávnených voličov ( 48,6% ). Aj keď sťažovateľ

nemá prehľad, kedy presne došlo k hromadnému sa prihlasovaniu občanov na trvalý pobyt

v obci predpokladá, že sa tak stalo krátko pred voľbami do orgánov samosprávy obcí.

Podľa informačných údajov, zverejnených na webovej stránke obce, bol počet

všetkých obyvateľov obce k 06.07.2018 ( teda aj občanov, ktorí nemajú volebné právo ):

186 a teda je zrejmé, že k nárastu oprávnených voličov muselo dochádzať krátko pred

voľbami. Sťažovateľ je presvedčený, že o zložení orgánov obce tak nerozhodli občania,

trvale sa zdržujúci v obci, ktorých sa rozhodnutia orgánov obce dotýkajú bezprostredne a

najviac ovplyvňujú ich každodenný život, ale o zložení orgánov obce rozhodli predovšetkým

tí obyvatelia obce, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v obci len krátko pred dňom konania

volieb. Títo občania pritom vo väčšine prípadov nevlastnia v obci Bžany žiadnu

nehnuteľnosť a k trvalému pobytu boli prihlásení v rekreačnej oblasti Domaša - Valkov,

ktorej katastrálne územie tvorí súčasť obce Bžany, v rekreačných domoch, ktoré ani

neslúžia na celoročné užívanie, pričom na trvalý pobyt v jednom rekreačnom objekte bolo

prihlásených aj viac ako 10 občanov bez toho, aby medzi nimi existovali nejaké rodinné

alebo iné väzby. Prihlasovanie sa k trvalému pobytu bolo zabezpečované v úzkej súčinnosti

s obecným úradom Bžany, spravidla vo večerných hodinách, kam boli prinášané už

vyplnené prihlasovacie lístky k trvalému pobytu.

K voľbám boli „novoprihlásení“ občania zvážaní motorovými vozidlami a bolo im

vopred určené, ktoré čísla osôb majú zakrúžkovať nielen pri voľbe starostu, ale aj

poslancov obecného zastupiteľstva a bezprostredne po odvolení boli z obce odvážaní. Celé

voľby pritom prebiehali za podivných okolností, keďže predsedovi volebnej komisie robil

počas volieb osobného vodiča syn zvoleného starostu a za poslancov obecného

zastupiteľstva boli hlasmi „novoprihlásených občanov“ zvolení aj kandidáti, ktorým boli

pred voľbami obcou odpredané za symbolickú kúpnu cenu pozemky v rekreačnej oblasti

Domaša - Valkov v medializovanom prípade nezákonného odpredaja pozemkov obcou

Bžany. „Novoprihlásení“ občania pritom nemali skutočný záujem na naplnení účelu

a funkcie volieb do orgánov samosprávy obcí tak, ako vyplývajú z príslušných ustanovení

. Vo voľbách do orgánov samosprávy obce preto neboli dodržané základné

demokratické princípy a pravidlá slobodnej súťaže politických síl v demokratickej

spoločnosti a o výsledku volieb zjavne rozhodli predovšetkým tí voliči, ktorí sa v období

bezprostredne predchádzajúcemu dňu volieb prihlásili na trvalý pobyt, pričom sťažovateľ

predpokladá, že všetci, resp. prevažná časť týchto „novoprihlásených občanov“ sa aj volieb

zúčastnila. Občania, ktorí sa takto prihlásili na trvalý pobyt v obci Bžany sa však nikdy

reálne zo svojho predošlého trvalého pobytu neodsťahovali, nikdy pred voľbami neboli

v obci videní a ani po voľbách ich v obci už nikto nestretáva. Prihlásenie sa na trvalý pobyt

bolo iba formálne a účelové, bez ich úmyslu trvale sa zdržiavať na území obce a podieľať sa

na jej rozvoji a ich konaním bolo znemožnené skutočným obyvateľom obce vybrať si

slobodnou voľbou svojich zástupcov do orgánov samosprávy, čím sa do budúcna vytvára

nebezpečný precedens, že sa v úmysle ovplyvňovať výsledok volieb bude k trvalému pobytu

prihlasovaných v jednej budove veľké množstvo občanov, ktorí nemajú žiadny vzťah

k vlastníkovi budovy a ani medzi sebou navzájom a ani kapacitne také množstvo osôb nie je

možné v objekte ubytovať... Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý

z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie ( ). Podstatou zákonnosti

volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi

predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí ( mutatis

mutandis , , ). Zistená nezákonnosť volieb

do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia

práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov

( mutatis mutandis , , ). Základným sťažnostným

dôvodom sťažovateľa je tvrdenie o účelovosti prihlásenia sa fyzických osôb na trvalý pobyt

v období bezprostredne predchádzajúcom voľbám, ktorá spočívala v snahe takto

prihlásených obyvateľov obce ovplyvniť výsledok volieb do orgánov samosprávy obce bez

toho, že by títo obyvatelia mali snahu a úmysel stať sa relatívne trvalou súčasťou osobného

substrátu obce ako základnej jednotky územnej samosprávy. Podľa názoru sťažovateľa

mohlo byť prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt v obci v spojení s vykonaním

hlasovania v nadchádzajúcich voľbách motivované aj prísľubom „rôznych výhod“, príp.

prísľubom tolerovania nekalých praktík predchádzajúceho vedenia obce. Ako ďalej uvádza

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach v obdobných právnych veciach

ústavne zakotvená koncepcia plynúca z a v spojení s a a 3

zahŕňa požiadavku, aby personálne obsadenie orgánov obce bolo výsledkom vôle fyzických

osôb, ktoré majú k obci ako jednotke územnej samosprávy právne relevantný vzťah

spočívajúci v trvalom pobyte na jej území. Dôvod definovanej koncepcie tkvie v samotnej

podstate samosprávy ako práve spravovať svoje vlastné záležitosti samostatne a v prostredí

relatívnej nezávislosti od štátu. Len tie fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území

obce, sa môžu plnohodnotne podieľať na spravovaní samosprávnych záležitostí, pretože

predovšetkým na tieto osoby bude mať výkon samosprávy ako časti verejnej moci dopad

spočívajúci v konkrétnych právnych následkoch. Tomu korešponduje aj právny názor

ústavného súdu už skôr vyslovený vo veci sp. zn. , podľa ktorého trvalý pobyt

v obci ako ústavná a zákonná podmienka výkonu aktívneho volebného práva ( ale

i pasívneho volebného práva ) pre voľby do obecného zastupiteľstva a voľby starostu obce

nie je v právnej úprave ustanovená samoúčelne. Sleduje totiž legitímny cieľ, aby orgány

samosprávy obce mali právo voliť len obyvatelia obce, t. j. tí, ktorí v obci trvale žijú, a teda

tvoria ( relatívne ) trvalú súčasť územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom

volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich zástupcov na ten účel, aby im zverilo

na obdobie štyroch rokov podstatný rozsah svojho práva na výkon územnej samosprávy.

Prezentovanej koncepcii má potom zodpovedať aj zákonná právna úprava inštitútu trvalého

pobytu, konkrétne podmienok, za splnenia ktorých sa fyzická osoba môže prihlásiť na trvalý

pobyt v obci. Najdôležitejšou spomedzi uvedených podmienok je úmysel takej osoby trvalo

sa zdržiavať na území obce. Splnenie formulovanej podmienky prirodzene, nemôže

vyžadovať neustále a neprerušené fyzické zdržiavanie sa na území obce.

Jej podstatou je práve úmysel fyzickej osoby tvoriť súčasť osobného základu obce

so všetkými právnymi dôsledkami plynúcimi zo skutočnosti, že obec ako jednotka územnej

samosprávy realizuje voči svojim obyvateľom samosprávne kompetencie, teda uplatňuje

voči nim časť verejnej moci. Ak sa však preukáže, že napriek formálnemu prihláseniu sa

na trvalý pobyt v obci „novoprihlásení“ obyvatelia obce nemajú skutočný záujem podieľať

sa na výkone obecnej samosprávy, potom je v základoch narušená ústavná koncepcia, čo

má za následok, že obyvatelia obce so skutočným záujmom podieľať sa na samospráve obce

budú podliehať výkonu verejnej moci takými orgánmi obce, ktorých personálne obsadenie

neodráža výlučne ich vôľu. V takom prípade voľby do orgánov samosprávy obce neplnia

jednu zo základných funkcií, a to, aby zloženie orgánov samosprávy obce vyjadrovalo vôľu

obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej

samosprávy. Takým voľbám chýba ich zmysel spočívajúc v ustanovení reprezentácie

územného samosprávneho celku, preto sú potom v rozpore s a ako neústavné je

potrebné ich vyhlásiť za neplatné. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze

uvádza, že podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa

týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí ( mutatis mutandis ). Zistená

nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým

následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného

práva a jeho princípov ( mutatis mutandis , pričom vo všeobecnosti musia byť

splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť,

porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou

a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už

spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich

výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov. Sťažovateľ je presvedčený, že masové

prihlasovanie sa k trvalému pobytu občanov v obci Bžany krátko pred konaním volieb

do orgánov samosprávy obcí bolo motivované výlučne snahou ovplyvniť priebeh týchto

volieb, pričom títo občania boli prihlásení iba evidenčne, v obci sa vôbec nezdržiavajú

a nemohol im preto vzniknúť v obci faktický trvalý pobyt, pretože v skutočnosti tieto osoby

zrejme ani nemali záujem stať sa súčasťou územného spoločenstva obyvateľov obce.

Okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že nosným dôvodom ich prihlásenia sa na trvalý pobyt

v obci bolo získanie možnosti hlasovať vo voľbách do orgánov miestneho zastupiteľstva,

a tým ovplyvniť výsledky volieb.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd voľby starostu obce Bžany konané

10. novembra 2018 vyhlásil za neplatné.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia upravujúce predbežné prerokovanie návrhu sa

vzťahujú aj na sťažnosti podľa (ďalej len

„volebná sťažnosť“), ktoré musia obsahovať obligatórne náležitosti predpísané v § 20 a § 60

ods. 1 .

V zmysle každý návrh na začatie konania musí

obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého

rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí

podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

priložiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí

výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na začatie

konania okrem prípadov výslovne ustanovených v tomto zákone.

Volebná sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 zákona

o ústavnom súde musí podľa obsahovať aj

a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej

republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného

kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí

v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.

V zmysle sa volebná sťažnosť musí podať

do desiatich dní po oznámení výsledkov volieb.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 19. novembra 2018, t. j.

v zákonom ustanovenej lehote, pri predbežnom prerokovaní sťažnosti však ústavný súd

zistil, že táto v predloženom znení neobsahuje všetky obligatórne náležitosti ustanovené

v a pre volebné sťažnosti, keďže:

1. Sťažovateľ nesplnil podmienku konania uvedenú v § 60 ods. 1 písm. b) zákona

o ústavnom súde. Ako dôvod, pre ktorý voľby napáda, označil skutočnosť, že podľa neho

„masové prihlasovanie sa k trvalému pobytu občanov v obci Bžany krátko pred konaním

volieb do orgánov samosprávy obcí bolo motivované výlučne snahou ovplyvniť priebeh

týchto volieb“ a «mohlo byť prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt v obci v spojení

s vykonaním hlasovania v nadchádzajúcich voľbách motivované aj prísľubom „rôznych

výhod“, príp. prísľubom tolerovania nekalých praktík predchádzajúceho vedenia obce».

Toto tvrdenie však ničím nepreukázal a neoznačil ani žiadne dôkazy, ktorými by bolo

možné jeho tvrdenia preukázať.

2. Sťažovateľ nesplnil ani podmienku konania uvedenú v § 60 ods. 1 písm. c) zákona

o ústavnom súde, keď nedoložil dôkaz o tom, že je oprávneným navrhovateľom, pričom

za splnenie tejto povinnosti nemožno pokladať jeho odkaz na webovú stránku internetu.

Ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho

volebnej sťažnosti vzhľadom na to, že u osoby, ktorá kandiduje na funkciu starostu obce

ako najvyššieho výkonného orgánu obce, ktorý rozhoduje o právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy,

a pri výkone tejto funkcie je povinná uplatňovať ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné

všeobecne záväzné právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,

sa predpokladá, že je oboznámená so všetkými podmienkami konania podľa čl. 129 ods. 2

a až minimálne v rozsahu

schopnosti podať sťažnosť, ktorá spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Sťažovateľ si je

nespochybniteľne vedomý lehoty na podanie sťažnosti podľa § 60 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ako aj niektorých ďalších podmienok tohto konania, napriek tomu jeho

sťažnosť nespĺňa náležitosti, ktoré uvádza . Ústavný súd aj

vzhľadom na lehotu na rozhodnutie o sťažnosti podľa

nie je povinný odstraňovať z úradnej moci nedostatky v zákonom predpísaných

náležitostiach, ktoré zistil vo veci sťažovateľa.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2018