Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)PL. ÚS 59/2014
PDF · 145.11 KB
No categories available
PL. ÚS 59/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť D. K., vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb
do orgánov obce Štítnik konaných 15. novembra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. novembra 2014 doručená sťažnosť D. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáha,
aby ústavný súd preskúmal priebeh a výsledky volieb do orgánov obce Štítnik konaných
15. novembra 2014.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že vo voľbách kandidovala za starostku obce
a získala „najmenej 10 % voličských hlasov“. V sťažnosti namieta porušenie § 30, § 31
ods. 1 a 6 a § 37 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov
samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).
Namietané porušenie § 30 zákona o voľbách odôvodnila takto:
„Úspešný kandidát na post starostu, spolu s ďalšími tromi súčasnými poslancami
obecného zastupiteľstva tesne pred skončením volebnej kampane v stredu 12. 11. 2014,
vo večerných hodinách, sa podieľal na vydaní a rozširovaní novín − pamfletu,
do domácností voličom v obci Štítnik. Tieto noviny boli a sú zverejnené na internete,
dostupné širokej verejnosti. V týchto novinách išlo o podanie nepravdivých informácií v môj
neprospech s cieľom diskreditácie mňa ako protikandidáta a nebolo mi už umožnené
reagovať v kampani na tieto vyjadrenia, nakoľko od 13. 11. 2014 začalo volebné
moratórium (ods. 8, 9).
V deň konania volieb došlo k incidentu medzi dvomi kandidátmi na post poslancov
obecného zastupiteľstva, neďaleko budovy, v ktorej bola volebná miestnosť. Jeden z týchto
kandidátov na poslancov sa vrátil do budovy, kde bola volebná miestnosť, namiesto toho
aby išiel domov. Predsedníčka volebnej komisie a členovia komisie mu poskytli pomoc,
zavolali záchranku a políciu. Po nejakom čase bola privolaná televízia a k uvedenému
incidentu počas volieb predsedníčka volebnej komisie podala pred dverami do volebnej
miestnosti televíznemu štábu rozhovor. Týmto mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu voličov
z vyhrotenej atmosféry v budove pred dverami volebnej miestnosti.
V deň volieb sa zdržiaval kandidát na post starostu aj s kandidátom na post
poslanca, ktorý bol jedným z účastníkov incidentu, pred vlastnou nehnuteľnosťou, ktorá
susedí s kultúrnym domom, v ktorom bola volebná miestnosť a viedli rozhovory s voličmi.
Na túto skutočnosť bola upozornená polícia, ktorá to mala preveriť.
Hovorí a aj píše sa v diskusii na sociálnej sieti o ovplyvňovaní voličov v našej obci
pred voľbami jedným z kandidátov na post starostu, o poskytovaní finančnej hotovosti
a materiálnych výhod, najmä sociálne slabším voličom a rómskej komunite, aby volili
v prospech jedného kandidáta. Za uvedenú činnosť bol jeden kandidát na post starostu,
pred voľbami vyšetrovaný políciou, z čoho ma priamo avšak bezdôvodne obvinil
na verejnosti po začatí volebného moratória Voličom boli sľubované rôzne výhody
za odovzdanie hlasu v jeho prospech. Svedčí o tom promptné vzdanie sa mandátu novo
zvolenej poslankyne za účelom zamestnania sa na obecnom úrade.“
Sťažovateľka ďalej namieta porušenie § 31 ods. 1 a 6 zákona o voľbách tým,
že jedna z členiek volebnej komisie upravovala hlasovacie lístky za voliča, ktorý hlasoval
do prenosnej volebnej schránky. K porušeniu zákona o voľbách malo dôjsť aj pri sčítaní
hlasov, keď pri prvom sčítaní hlasov pre jednotlivých kandidátov na funkciu starostu
bol zistený nesúlad medzi počtom odovzdaných platných hlasovacích lístkov a súčtom
platných hlasov pre jednotlivých kandidátov. Preto bolo vykonané opakované sčítanie,
pri ktorom „predsedníčka volebnej komisie objavila a oznámila všetkým prítomným členom
volebnej komisie a pozorovateľom, že má ešte 10 ks hlasovacích lístkov ktoré voliči
odovzdali mne − protikandidátovi na post starostu a skončila som na druhom mieste
v poradí“.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje „vyhlásenie volieb
do orgánov samosprávy v obci Štítnik konané dňa 15. 11. 2014 za neplatné“.
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ustanovenia zákona o ústavnom súde upravujúce predbežné prerokovanie návrhu
sa vzťahujú aj na volebné sťažnosti, ktoré musia obsahovať obligatórne náležitosti
predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania musí obsahovať,
akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia
sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať
navrhovateľ alebo jeho právny zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí priložiť
splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí
výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd
je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne ustanovených v tomto
zákone.
Volebná sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 zákona
o ústavnom súde musí podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde obsahovať aj
a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej
republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného
kandidáta vo svojom volebnom obvode,
b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí
v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.
Sťažnosť bola doručená 25. novembra 2014, to znamená do desiatich dní
po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd však
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky zistil, že táto v predloženom znení
neobsahuje všetky obligatórne náležitosti ustanovené v § 20 a § 60 ods. 1 zákona
o ústavnom súde pre volebné sťažnosti, keďže
a) nie je k nej priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky advokátom
v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
b) nie je v nej označený kandidát, proti ktorému volebná sťažnosť smeruje
[§ 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde],
c) neobsahuje označenie dôkazov na preukázanie všetkých sťažovateľkiných tvrdení
[§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde],
d) neobsahuje údaj a dôkaz o tom, že sťažovateľka je aktívne legitimovaná
na podanie sťažnosti [§ 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde],
e) neobsahuje návrh na rozhodnutie vo veci zodpovedajúci podmienkam zákona,
keďže sťažovateľka uviedla, či žiada vyhlásiť za neplatné voľby do orgánov samosprávy
obce Štítnik, zo sťažnosti však vyplýva, že kandidovala len na starostku obce [§ 60 ods. 1
písm. d) v spojení s § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde].
Ústavný súd nevyzýval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov jej volebnej
sťažnosti vzhľadom na to, že u osoby, ktorá kandiduje na funkciu starostu obce ako
najvyššieho výkonného orgánu obce, ktorý rozhoduje o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a pri
výkone tejto funkcie je povinná uplatňovať ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné
všeobecne záväzné právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,
sa predpokladá, že je oboznámená so všetkými podmienkami konania podľa čl. 129 ods. 2
ústavy a § 59 až § 63 zákona o ústavnom súde minimálne v rozsahu schopnosti podať
sťažnosť, ktorá spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Sťažovateľka si je nespochybniteľne
vedomá lehoty na podanie sťažnosti podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
ako aj niektorých ďalších podmienok tohto konania (napr. podmienky aktívnej legitimácie),
napriek tomu jej sťažnosť nespĺňa ďalšie náležitosti, na ktoré odkazuje, resp. uvádza
§ 60 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd aj vzhľadom na lehotu na rozhodnutie
o sťažnosti podľa § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde nie je povinný odstraňovať z úradnej
moci nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach, ktoré zistil vo veci sťažovateľky.
Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2014