Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 685/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti ,

zastúpenej HAVEL & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Ondřej Majer, ktorou namieta porušenie

základných práv podľa , a 2, a

Slovenskej republiky, podľa čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a podľa čl. 47

ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 10 ods.

1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazmi Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. z 11. augusta 2017 a sp. zn.

z 18. septembra 2017, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. októbra 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej HAVEL

& PARNERS s. r. o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát Mgr. Ondřej Majer, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 19

ods. 1, a 2, a (ďalej len

„ústava“), podľa čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 47

ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj práv

podľa čl. 6 ods. 1, čl. 10 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazmi Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 11. augusta 2017 (ďalej aj „príkaz z 11. augusta

2017“, spolu aj „napadnuté príkazy“) a sp. zn. z 18. septembra 2017 (ďalej len

„príkaz z 18. septembra 2017“ a spolu aj „napadnuté príkazy“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je právnickou

osobou založenou podľa práva Gibraltáru, ktorá je podľa jej tvrdenia oprávnená na základe

platných licencií na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu na území

Európskej únie.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) začalo

proti sťažovateľke konanie formou dozoru na diaľku z dôvodu podozrenia

na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu bez licencie a 3. júla 2017

vydalo neadresnú výzvu č. 1153732/2017 na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky

v lehote 10 dní od odoslania výzvy. Následne 17. júla 2017 zaradilo bez akejkoľvek

súčinnosti so sťažovateľkou webové sídlo <www.bwin.com> ňou prevádzkované

na zoznam zakázaných webových sídiel. Dňa 10. augusta 2017 požiadalo krajský súd

o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu <www.bwin.com>.

Krajský súd príkazom z 11. augusta 2017 žiadosti finančného riaditeľstva vyhovel

a zamedzil prístup k webovému sídlu <www.bwin.com>, hoci sťažovateľka ani nebola

účastníčkou príslušného súdneho konania.

Dňa 4. septembra 2017 finančné riaditeľstvo požiadalo krajský súd o vydanie príkazu

na zamedzenie vykonania platobnej operácie a platobnej služby v prospech presne

identifikovaného účtu sťažovateľky. Krajský súd príkazom z 18. septembra 2017 žiadosti

finančného riaditeľstva vyhovel, a to bez toho, aby sťažovateľka bola účastníčkou

predmetného súdneho konania.

Podľa sťažovateľky sú napadnuté príkazy krajského súdu založené na skutkovom

a právnom základe, ktorý zásadným spôsobom odporuje princípom právneho štátu

a princípu legality.

Sťažovateľka zdôrazňuje, že z dôvodu procesnej prevencie podala 17. októbra 2017

sťažnosť administratívnej povahy podľa príslušných ustanovení

o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, ktorou namietala postup finančného

riaditeľstva. O administratívnej sťažnosti proti zásahom finančného riaditeľstva nebolo

do času podania sťažnosti ústavnému súdu rozhodnuté. Z dôvodu plynutia procesných lehôt

bola sťažovateľka nútená podať 17. októbra 2017 aj žalobu proti inému zásahu orgánu

verejnej správy, ktoré boli spôsobené konaním finančného riaditeľstva v súvislosti

so zaradením jej webového sídla na zoznam zakázaných webových sídiel a žiadosťami

o vydanie príkazov na zamedzenie prístupu k webovému sídlu a zamedzenie vykonania

platobnej operácie alebo platobnej služby.

Porušenie pravidiel administratívneho postupu pri vykonávaní dozoru

nad poskytovaním zakázaných ponúk podľa o hazardných

hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o hazardných hrách“) sťažovateľka odôvodňuje tým, že finančné riaditeľstvo

pri výkone dozoru sťažovateľku ako účastníčku o začatí konania neupovedomilo,

nevyžiadalo si a ani inak nepreverovalo platné licencie, na základe ktorých sťažovateľka

poskytuje hazardné hry, a neskúmalo ani ďalšie relevantné skutočnosti. Z uvedených

dôvodov je postup finančného riaditeľstva podľa sťažovateľky nezákonný.

Finančné riaditeľstvo a následne aj krajský súd okrem nedostatočného objasnenia

skutkového stavu podľa sťažovateľky tiež nesprávne aplikovali predpis nižšej právnej sily,

keďže nerešpektovali pravidlá a princípy ustanovené právom Európskej únie a judikatúrou

Súdneho dvora Európskej únie.

V tomto kontexte sťažovateľka uvádza, že § 17 zákona o hazardných hrách,

podľa ktorého o udelenie alebo vydanie platnej licencie na prevádzkovanie hazardných

služieb na území Slovenskej republiky môže požiadať len právnická osoba so sídlom

na území Slovenskej republiky, predstavuje obmedzenia čl. 49 a čl. 56 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie. Keďže finančné riaditeľstvo a ani krajský súd pravidlá a princípy

ustanovené právom Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonnou úpravou,

nerešpektovali, sú ich postupy a rozhodnutia podľa sťažovateľky vydané podľa zákona

o hazardných hrách nezákonné a arbitrárne.

Sťažovateľka namieta, že § 17 ods. 1, § 20 ods. 1 a nasl. a § 28 ods. 1 zákona

o hazardných hrách sú „jasne v rozpore s... pravidlami a princípmi stanovenými právom

EÚ i judikatúrou ESD“ a v tomto kontexte navrhuje, aby ústavný súd «vyriešil nasledujúce

predbežné otázky:

1) „Sú podmienky na udelenie licencie podľa

o hazardných hrách, na základe ktorých možno udeliť alebo vydať len pre právnickú osobu

so sídlom na území Slovenskej republiky, v súlade s článkom 56 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie č. 2012/C 326/01 a princípom voľného pohybu služieb v rámci členských

štátov Európskej únie?“

2) „Sú podmienky na udelenie individuálnej licencie podľa § 20 ods. 1 a nasl. zákona

č. o hazardných hrách, na základe ktorých žiadosť o udelenie individuálnej

licencie môže podať iba akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá

má zriadenú dozornú radu, v súlade s článkom 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

č. 2012/C 326/01 a princípom slobody usadzovania v rámci členských štátov Európskej

únie?

3) „Je monopol národnej lotériovej spoločnosti na prevádzkovanie hazardných hier

prostredníctvom internetu v súlade s princípom proporcionality, ktorý je jednou

z podmienok vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (viď napr. C-347/09

Dickinger and Ömer) na povolenie monopolu v oblastí hazardných hier, keď

na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne, prevádzkovanie hazardných hier

prostredníctvom výherných prístrojov a prevádzkovanie hazardných hier prevádzkovaných

prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo

prevádzkovaných prostredníctvom telekomunikačných zariadení a prevádzkovanie

videohier je umožnené získať individuálnu licenciu?“.»

S poukazom na § 15b ods. 8 druhú vetu zákona o hazardných hrách, zdôrazňujúc

skutočnosť, že proti napadnutým príkazom krajského súdu nie je prípustný opravný

prostriedok, sťažovateľka konštatuje, že zákon o hazardných hrách neobsahuje „žiadne

procesné záruky ochrany práv dozorovaných subjektov“.

Na podklade uvedeného ďalej sťažovateľka akcentuje, že napadnuté príkazy

krajského súdu jej neboli doručené a ani oznámené, takže sa proti nim „nemôže účinne

a efektívne brániť“. Lehota na preskúmanie napadnutých príkazov krajského súdu je podľa

sťažovateľky zachovaná, keďže o vydaných príkazoch sa dozvedela z internetovej stránky

finančného riaditeľstva na začiatku septembra 2017.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základných

práv podľa , a 2, a , podľa

ods. 1 listiny, čl. 47 ods. 1 a 2 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 10 ods. 1 a čl. 13

dohovoru napadnutými príkazmi krajského súdu, napadnuté príkazy krajského súdu zruší

a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a zároveň krajskému súdu zakáže pokračovať

v porušovaní citovaných práv zaručených , listinou, dohovorom a chartou a prikáže

obnoviť stav pred ich porušením. Sťažovateľka sa zároveň domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume, ktorú vyčísli v priebehu konania, ako aj úhrady trov konania.

V súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľka

požaduje, aby ústavný súd prijal dočasné opatrenie a odložil vykonateľnosť napadnutých

príkazov krajského súdu, keďže bránením vo vykonávaní podnikateľskej činnosti

na podklade platných licencií na území Slovenskej republiky vzniká a neustále narastá

závažná hospodárska škoda.

Sťažovateľka sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu 26. júla 2018 doplnila,

pričom poukázala na skutočnosť, že finančné riaditeľstvo sťažnosť administratívnej povahy

zo 17. októbra 2017 odložilo z dôvodu, že námietky sťažovateľky smerujú proti záverom

dozoru a preto podanie nemožno považovať za sťažnosť (upovedomenie finančného

riaditeľstva č. 1457547/2017 BP č. 27/2017 z 21. novembra 2017). Podanie sťažovateľky

zo 17. januára 2018 smerovalo proti vybaveniu sťažnosti sťažovateľky zo 17. októbra 2017.

Jej opakovaná sťažnosť bola v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 159858/2018

Sť. č. 2/2018/D z 26. marca 2018 vyhodnotená ako neopodstatnená z dôvodu, že v rozsahu

namietaných skutočností nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych

predpisov.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že 24. júna 2018 jej bolo doručené uznesenie krajského

súdu sp. zn. z 31. mája 2018, ktorým bola odmietnutá jej žaloba proti inému

zásahu orgánu verejnej správy. Krajský súd v označenom uznesení vychádzal zo záveru,

že finančné riaditeľstvo pri výkone dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk podľa § 11

a § 15b zákona o hazardných hrách nekoná ako orgán verejnej správy, pričom sťažovateľka

považuje tento záver za nesprávny. Záver krajského súdu o tom, že postup finančného

riaditeľstva pri vykonávaní dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk je súdom

nepreskúmateľný, nemôže podľa názoru sťažovateľky z ústavného hľadiska obstáť.

Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka trvá na podanej sťažnosti a žiada, aby

ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že jej

vyhovie.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , , ).

Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných

práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (podobne aj , ,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

V sťažnosti sťažovateľka argumentuje, že proti finančnému riaditeľstvu podala

18. októbra 2017 žalobu, ktorou sa domáhala podľa § 252 ods. 1 Správneho súdneho

poriadku (ďalej aj „SSP“) ochrany pred tvrdenými inými zásahmi orgánu verejnej správy,

ktoré mali byť spôsobené konaním žalovaného (finančné riaditeľstvo) v súvislosti

so zaradením webového sídla sťažovateľky na zoznam zakázaných webových sídiel,

podaním žiadosti finančného riaditeľstva o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu

k webovým sídlam (príkaz krajského súdu z 11. augusta 2017) a podaním žiadosti

finančného riaditeľstva o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie

(príkaz krajského súdu z 18. septembra 2017).

Petitom žaloby podľa sa sťažovateľka domáhala, aby krajský súd

vydal vo veci samej uznesenie, ktorým

„zakazuje žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu a ukladá mu

povinnosť obnoviť stav pred zásahom tak, že žalovaný je povinný:

- vyradiť webové sídlo www.bwin.com zo zoznamu zakázaných webových sídiel

do dvoch dní od doručenia rozhodnutia súdu,

- o vyradení upovedomiť súdy, ku ktorým žalovaný podal žiadosti o vydanie príkazu

na zablokovanie webového sídla www.bwin.com a príkazu na zamedzenie vykonania

platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu...,

- je povinný bezodkladne požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie príkazu

č. p. 6 zo dňa 11. 08. 2017 a príkazu č. p. 6 zo dňa 18. 09. 2017.

Žalovaný vykonal neoprávnený zásah tým, že požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici

o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu www.bwin.com, ako aj

o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby

v prospech účtu... Žalovaný je povinný vziať späť návrhy č. 272610/2017

a 1309852/2017.“.

ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľka ako účastník

konania zvolila medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,

naopak, jednoznačne požaduje, aby sťažovateľka pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu vyčerpala všetky jej dostupné a účinné právne prostriedky

ochrany svojich práv.

Žalobou podľa sa sťažovateľka domáhala na podklade obsahovo

v zásade zhodnej argumentácie s tou, ktorá je súčasťou sťažnosti doručenej ústavnému

súdu, okrem iných, uloženia povinnosti finančnému riaditeľstvu, aby krajský súd požiadal

o zrušenie napadnutých príkazov krajského súdu (podľa § 15b ods. 14 zákona o hazardných

hrách, ak pominú dôvody na vydanie príkazu súdu podľa odseku 7, finančné riaditeľstvo

požiada príslušný súd o jeho zrušenie).

V zmysle príslušných ustanovení teda sťažovateľka

v čase podania sťažnosti využila svoje právo a podala žalobu podľa ,

pričom v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci právomoc krajského súdu preskúmať

žalobu sťažovateľky a v nej obsiahnuté námietky vzhľadom na princíp subsidiarity

vylučovala uplatnenie právomoci ústavného súdu.

Sťažovateľka predmet ústavno-právnej ochrany vymedzila už v petite sťažnosti

doručenej ústavnému súdu 18. októbra 2017, pričom v doplnení sťažnosti doručenom

ústavnému súdu 26. júla 2018 petit sťažovateľka nedoplnila. Na podklade uvedeného tak

predmetom preskúmania tejto sťažnosti je aj po doplnení sťažnosti iba ústavná

akceptovateľnosť a udržateľnosť napadnutých príkazov krajského súdu, a nie aj uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 31. mája 2018, ktorým bola žaloba sťažovateľky

podľa odmietnutá.

Keďže sťažovateľka využila právny prostriedok nápravy a v súlade s § 252 ods. 1

podala žalobu, ktorou sa okrem iných, na podklade v zásade zhodnej argumentácie

s tou, ktorá je súčasťou sťažnosti doručenej ústavnému súdu, domáhala uloženia povinnosti

finančnému riaditeľstvu, aby krajský súd požiadal o zrušenie napadnutých príkazov

krajského súdu, zákonom ustanovená právomoc krajského súdu vylúčila, aby sa ústavný súd

v konaní o sťažnosti zaoberal ústavnou udržateľnosťou napadnutých príkazov krajského

súdu.

Už len pre úplnosť ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že súc viazaný návrhom

na rozhodnutie vo veci sťažnosti ( ) sa nemôže v tomto

konaní zaoberať preskúmaním ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti uznesenia

krajského súdu sp. zn. z 31. mája 2018.

Ústavný súd zároveň v nadväznosti na uvedené považuje za potrebné poukázať

na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že advokát je podľa § 18 ods. 1 a 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi v nej uplatnenými (vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých príkazov

krajského súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2018