Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 12/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia Zmeň na zeleň, Čerešňová 284,

Kvetoslavov, zastúpeného JUDr. Marianom Mikáčim, Advokátska kancelária Mikáči

s. r. o., Prievozská 4/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

zo 17. októbra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť občianskeho združenia Zmeň na zeleň o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. decembra 2018 doručená sťažnosť občianskeho združenia Zmeň na zeleň (ďalej len

„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. zo 17. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“), ktorým okresný súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -27 zo 7. júna 2018 (ďalej len „uznesenie o zastavení“) o zastavení

konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na sťažovateľa bola zmluvou o postúpení

pohľadávky z 31. augusta 2017 od postupcu (t. j. Advokátskej kancelárie )

postúpená pohľadávka voči spoločnosti (ďalej len „žalovaný“). Postupca

nadobudol pohľadávku voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávky z 25. mája 2017

uzatvorenou medzi ním a spoločnosťou (ďalej len „pôvodný veriteľ“).

Právnym titulom postúpenej pohľadávky sú dve omylom zaslané platby, ktoré žalovaný

odmietol vrátiť. Prvá platba bola uskutočnená 22. januára 2015 vo výške 20 000 € a druhá

platba bola uskutočnená 29. januára 2015 taktiež vo výške 20 000 €. Postupca žalovaného

výzvou doručenou 16. júna 2017 vyzval na vrátenie omylom zaslaných platieb v lehote do

10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný však na túto výzvu nereagoval.

3. Na základe týchto skutočností sťažovateľ doručil okresnému súdu 19. januára

2018 žalobu o zaplatenie istiny vo výške 40 000 € spolu s úrokom z omeškania. Okresný

súd výzvou z 23. februára 2018 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

vo výške 2 400 €. Súdny poplatok bol sťažovateľovi uložený podľa položky č. 1 písm. a)

Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“). Keďže sťažovateľ je toho názoru, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. c)

mal byť ako ekologická organizácia od zaplatenia súdneho

poplatku oslobodený, súdny poplatok neuhradil. Na základe tejto skutočnosti okresný súd

uznesením o zastavení zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

4. Proti uzneseniu o zastavení podal sťažovateľ 9. augusta 2018 sťažnosť, v ktorej

poukázal na , podľa ktorého „Od poplatku

sú oslobodené nadácie a charitatívne organizácie, humanitárne organizácie, ekologické

organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov.“. Sudca okresného súdu

napadnutým uznesením zo 17. októbra 2018 sťažnosť sťažovateľa zamietol, pričom

v napadnutom uznesení uviedol, že postúpená pohľadávka nesúvisí s predmetom činnosti

sťažovateľa.

5. Podľa názoru sťažovateľa z dikcie o združovaní občanov

v znení neskorších predpisov nevyplýva, koľkokrát za rok alebo za určité obdobie je

občianske združenie povinné vytvárať činnosť v uvedenom smere alebo podávať žaloby,

aby spĺňalo podmienku pre oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu, že je ekologickou

organizáciou. Zákon nikde bližšie nešpecifikuje podmienky oslobodenia ekologickej

organizácie od súdneho poplatku, teda aj tú, že ekologická organizácia musí vykonávať

verejnoprospešnú činnosť, resp. činnosť vo verejnom záujme. Podľa sťažovateľa došlo

zo strany okresného súdu len k rozšíreniu výkladu príslušného zákonného ustanovenia tým,

že k nemu doplnil podmienku vykonávania činnosti vo verejnom záujme.

6. Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd mu nesprávnym postupom znemožnil

uplatniť si ochranu svojho práva na súde, teda základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie. K týmto skutočnostiam došlo

predovšetkým tým, že okresný súd právoplatne ukončil konanie kvôli nezaplateniu súdneho

poplatku, hoci sťažovateľ mal byť od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodený.

7. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd a jeho právo na

súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z bolo

Uznesením Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. zo dňa 17.10.2018 porušené.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. zo dňa 17.10.2018 sa

zrušuje a vracia sa Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy konania do 15

dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ).

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , ,

).

12. V relevantnej časti napadnutého uznesenia okresného súdu je uvedené:

«... Napadnutým uznesením vyššieho súdneho úradníka bolo konanie zastavené,

nakoľko žalobca v súdom určenej lehote nezaplatil súdny poplatok za žalobu. Žalobca ako

ekologická organizácia mal za to, že je oslobodený od súdneho poplatku podľa ust. § 4

ods. 2 písm. c) , a to bez obmedzenia vo vzťahu k predmetu konania.

V napadnutom uznesení súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.

-10, podľa ktorého „v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o súdnych

poplatkoch je zrejmé, že v prípade väčšiny subjektov postačí na oslobodenie od súdnych

poplatkov ich určité zaradenie – napr. štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy

a pod. Pri niektorých subjektoch však nemožno vylúčiť skúmanie jednak postavenia

a podstaty činnosti, ktorú pod toto ustanovenie zaradené subjekty vykonávajú, ako aj

vecných hľadísk konkrétneho prípadu, najmä z hľadiska, či v danom prípade ide o ochranu

verejného záujmu. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov totiž nemožno pristupovať

len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako

jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže

totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa

k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie

správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia

ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade

systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie

predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy

(napr. ). Účelom právnej regulácie obsiahnutej v ustanovení § 4 ods. 2

je nesporne ochrana verejného a celospoločensky

prospešného záujmu.“ Z uvedeného je zrejmé, že ust.

Zb. nemožno aplikovať automaticky na niektorý z vymedzených subjektov bez skúmania

toho, či jeho aplikáciou bude aj naplnený účel citovaného zákonného ustanovenia. Ústavný

súd SR sa v danom prípade zaoberal sťažnosťou združenia pôsobiaceho na ochranu

spotrebiteľov, ktoré bolo súdom prvej inštancie vyzvané na zaplatenie súdneho poplatku za

žalobu, pričom z dôvodu nezaplatenia poplatku bolo konanie zastavené. Uznesenie

o zastavení konania bolo potvrdené odvolacím súdom, ktorý v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že „preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že predloženými

stanovami žalobca síce preukázal skutočnosť, že združenie je založené okrem iného aj na

ochranu spotrebiteľov, avšak je treba zdôrazniť, že vykonávanie tohto jeho oprávnenia ako

združenia na ochranu spotrebiteľov by zásadne malo byť činnosťou vo verejnom záujme,

pretože len takejto činnosti v zmysle

priznáva, a to za splnenia konkrétnych predpokladov, osobné oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov. Oslobodenie od súdnych poplatkov nastáva preto pre združenie na

ochranu spotrebiteľov zo zákona iba v tom prípade, keď združenie v konkrétnej

prejednávanej veci pôsobí na ochranu spotrebiteľa, a teda chráni a presadzuje v súdnom

konaní oprávnené záujmy spotrebiteľa zo spotrebiteľského vzťahu a uplatňuje práva

zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov...“ Ústavný

súd SR odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, pričom uviedol, že závery

napadnutého rozhodnutia korešpondujú so zmyslom a účelom uvedenej právnej normy.

Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru

o potrebe potvrdenia rozhodnutia súdu nižšieho stupňa. Ústavný súd nezistil taký výklad

a aplikáciu ustanovenia , ktoré by mohli

vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom podľa a právom

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto (aj pri zvážení dôsledkov takéhoto výkladu z hľadiska

jeho dopadu na princíp spravodlivosti) ústavný súd posúdil výklad krajského súdu ako

ústavne konformný.

Obdobným prípadom ako v prejednávanej veci sa zaoberal aj Krajský súd v Trnave

v uznesení, sp. zn. zo dňa 26.07.2016. V predmetnom prípade žalobca

postúpil svoju pohľadávku združeniu na ochranu práv spotrebiteľov, pričom rovnako došlo

k vyrubeniu súdneho poplatku za žalobu a k následnému zastaveniu konania. Krajský súd

v Trnave v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „pohľadávka žalobcu v 1. rade je

pohľadávkou vzniknutou z pôžičky medzi dvomi fyzickými osobami, žalobca v 1. rade teda

nie je v tomto vzťahu spotrebiteľom. Postúpenie pohľadávky žalobcom v 1. rade

občianskemu združeniu zaoberajúcemu sa ochranou spotrebiteľa nemalo nič spoločné

s ochranou spotrebiteľa ani s vlastným fungovaním občianskeho združenia. Išlo o čisto

účelové postúpenie pohľadávky, keď jediným cieľom bolo vyhnutie sa plateniu vyrubeného

súdneho poplatku využitím osobitného postavenia občianskeho združenia na ochranu

spotrebiteľa.“ V prejednávanej veci ide o analogický prípad, ako ten, ktorým sa zaoberal

Krajský súd v Trnave. Žalobcovi ako ekologickej organizácii bola postúpená pohľadávka

titulom bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v omylom zaslaných platbách. Predmet

sporu nesúvisí s účelom, na ktorý bol žalobca zriadený, a to s ochranou životného

prostredia. Z uvedeného dôvodu je súd názoru, že v danom prípade sa oslobodenie od

súdneho poplatku v zmysle na žalobcu nevzťahuje.

V krajných prípadoch by mohlo dôjsť k zneužívaniu citovaného ustanovenia, kedy by boli

vymedzeným subjektom postupované pohľadávky, ktoré by boli následne uplatňované

súdnou cestou s úmyslom vyhnúť sa plateniu súdnych poplatkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd

vyhodnotil sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka ako nedôvodnú, a preto ju

zamietol.»

13. Zo sťažnosti vyplýva, že podstatu námietok sťažovateľa tvoria tvrdenia

o nesprávnom výklade a aplikácii ustanovení okresným

súdom. Nadväzujúc na už citované ústavný súd poukazujúc na svoju doterajšiu judikatúru

(napr. , ) konštatuje, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c)

vychádza zo zásady, že verejnoprávne činnosti, teda činnosti,

ktoré sa vykonávajú vo verejnom záujme subjektmi na ten účel zriadenými, sú od poplatku

oslobodené. Ústavný súd už napríklad v rozhodnutí sp. zn. z 23. októbra

2012 uviedol, že v zmysle sú ex lege

oslobodené od súdnych poplatkov nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické

organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov. Z tohto ustanovenia je zrejmé,

že v prípade väčšiny subjektov postačí na oslobodenie od súdnych poplatkov ich určité

zaradenie – napr. štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy a pod. Pri niektorých

subjektoch však nemožno vylúčiť skúmanie jednak postavenia a podstaty činnosti, ktorú

pod toto ustanovenie zaradené subjekty vykonávajú, ako aj vecných hľadísk konkrétneho

prípadu, najmä z hľadiska, či v danom prípade ide o ochranu verejného záujmu.

14. Ústavný súd po dôslednom preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia

uzatvára, že sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu vyjadreným v napadnutom

uznesení. Podľa názoru ústavného súdu závery okresného súdu korešpondujú so zmyslom

a účelom uvedenej právnej normy, pričom okresný súd nerozhodol svojvoľne, avšak

opierajúc sa o ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu. Okresný súd

v napadnutom uznesení uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru o potrebe

potvrdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ústavný súd nezistil taký výklad a aplikáciu

, ktoré by mohli vyvolať účinky

nezlučiteľné so základným právom podľa a právom podľa

dohovoru, a preto posúdil výklad okresného súdu ako ústavne konformný.

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade

neexistujú skutočnosti, ktoré by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

signalizovali možnosť vyslovenia porušenia označených práv podľa a dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

16. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na konštatovanie porušenia

označených práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2019