Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 401/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku o sťažnosti , , zastúpeného advokátom

, advokátska kancelária, , vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er

405/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 800 € (slovom

osemsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet advokáta

, advokátska kancelária, , do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 zo 16. októbra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Následne ústavný súd 5. novembra 2018 vyzval okresný súd na vyjadrenie

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 21. novembra 2018,

ktorého súčasťou bola aj chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom

konaní. Z predloženého súdneho spisu vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

- 6. septembra 2012 – súdny exekútor podal žiadosť okresnému súdu o udelenie

poverenia,

- 21. septembra 2012 – okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie,

- 1. marca 2017 – povinný doručil okresnému súdu námietky proti exekúcii, návrh

na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie,

- 18. októbra 2017 – okresný súd doručoval námietky na vyjadrenie oprávnenému,

- 25. októbra 2017 – oprávnený opätovne zaslal okresnému súdu vyjadrenie

k námietkam povinného, pôvodné vyjadrenie oprávneného bolo okresnému súdu

doručované 3. marca 2017 (č. l. 30. súdneho spisu, kópia podacieho lístka, pozn.)

- 27. septembra 2018 – okresný súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka

rozhodol o námietkach proti exekúcii a ostatných návrhoch povinného,

- 21. novembra 2018 – okresný súd predložil ústavnému súdu súdny spis spolu aj

s dotknutým exekučným spisom.

4. Okresný súd vo svojom vyjadrení k skutkovej a právnej zložitosti uviedol, že „vec

nie je skutkovo a právne zložitou vecou. Vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní.“.

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho stanoviska vyjadrila súhlas s upustením

od verejného prerokovania veci.

5. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom 3. decembra 2018

k veci uviedol, že právny zástupca sťažovateľa „po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti sa

viackrát telefonicky informoval o doložke právoplatnosti, na čo mu bolo oznámené, že ešte

doložka právoplatnosti nie je vyznačená“. Sťažovateľ tvrdí, že doložka právoplatnosti

na rozhodnutí o námietkach dosiaľ nie je vyznačená aj napriek skutočnosti, že jej

vyznačenie viackrát urgoval, čo bráni úspešnému vymoženiu jeho pohľadávky, preto zotrval

na dôvodnosti sťažnosti. Sťažovateľ ešte v samotnej sťažnosti vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom exekučnom konaní v súvislosti s rozhodovaním o jeho námietkach proti

ďalším trovám exekúcie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

12. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. , ),

keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

(, , ), pričom v takéto konania

z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru

Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby

vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“

na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať

za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne

a ).

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý súdom

prikazuje, aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

16. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že

predmetná exekučná vec sťažovateľa v časti rozhodovania o námietkach proti exekúcii

a ostatných návrhoch povinného je bežnou občianskoprávnou vecou a ani z vyjadrenia

okresného súdu nebolo zistené nič, čo by indikovalo zvýšenú zložitosť veci, naopak z neho

vyplynulo, že „vec nie je skutkovo a právne zložitou vecou“. Malo teda ísť o rutinné

rozhodovanie príslušného exekučného súdu.

17. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka exekučného konania ústavný

súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jeho neprospech, a teda

nemožno mu pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania o námietkach proti

exekúcii.

18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

19. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že už samotná dĺžka rozhodovania okresného súdu o námietkach proti exekúcii

a ďalších návrhoch povinného (na odklad a zastavenie exekúcie) v napadnutom konaní

s ohľadom na jeho jednoduchosť v trvaní približne roka a pol (od doručenia námietok

okresnému súdu, pozn.) indikuje a sama osebe je dostatočným dôvodom na vyslovenie

porušenia označených práv sťažovateľa, a to najmä v kontexte toho, že ide o rozhodovanie

o otázke, ktorá znemožňuje ďalší postup súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky

priznanej exekučným titulom. Ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd vo svojom

vyjadrení k prijatej sťažnosti sám konštatoval, že vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní.

Okresný súd napokon po približne roku a pol od podania námietok rozhodol uznesením

sp. zn. z 27. septembra 2018, ktorým námietky a ostatné návrhy povinného

zamietol. Ústavný súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že na označenom rozhodnutí

okresného súdu dosiaľ nie je vyznačená doložka právoplatnosti, a to aj napriek skutočnosti,

že právny zástupca povinného si označené uznesenie prevzal podľa doručenky 18. októbra

2018 a v súdnom spise doručenom ústavnému súdu 21. novembra 2018 nie je evidovaná

sťažnosť proti tomuto uzneseniu. V dôsledku neprimeranej dĺžky rozhodovania okresného

súdu o námietkach proti exekúcii ústavný súd dospel k záveru, že došlo k zbytočnému

prieťahu v trvaní približne roka a pol. Počas uvedeného obdobia bol fakticky a právne

znemožnený postup exekútora smerujúci k vymoženiu pohľadávky priznanej exekučným

titulom.

20. Vychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu označených práv sťažovateľa, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1

výroku tohto rozhodnutia.

21. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

III.

22. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

23. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

24. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 500 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

25. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

26. Vzhľadom na neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu o námietkach

proti exekúcii v napadnutom konaní, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde,

správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to,

že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy

pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie sumy 800 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku

rozhodnutia).

27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si

v sťažnosti uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 325,42 €. V stanovisku

k prijatej sťažnosti doručenom ústavnému súdu 3. decembra 2018 si právny zástupca

sťažovateľa uplatnil ďalšiu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 162,71 €.

28. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

29. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2017 v sume 921 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 153,50 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby

podľa vyhlášky vykonané v roku 2018 po 9,21 €. Pokiaľ ide o písomné podanie –

vyjadrenie právneho zástupcu k stanovisku okresného súdu doručenému 3. decembra 2018,

ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal,

keďže podanie neobsahovalo žiadne argumenty alebo skutočnosti, ktoré ústavnému súdu

neboli známe z predloženého spisu, resp. zo samotnej sťažnosti.

30. Uplatnená suma náhrady trov konania nepresahuje sumu, ktorú vypočítal ústavný

súd, preto sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v požadovanej sume 325,42 €.

31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku

rozhodnutia).

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2019