Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 401/2018
PDF · 171.56 KB
No categories available
III. ÚS 401/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2019 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra
Mamojku o sťažnosti , , zastúpeného advokátom
, advokátska kancelária, , vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 405/2012 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 405/2012
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er
405/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 800 € (slovom
osemsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet advokáta
, advokátska kancelária, , do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 401/2018-13 zo 16. októbra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 405/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Následne ústavný súd 5. novembra 2018 vyzval okresný súd na vyjadrenie
k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti.
3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 21. novembra 2018,
ktorého súčasťou bola aj chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom
konaní. Z predloženého súdneho spisu vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:
- 6. septembra 2012 – súdny exekútor podal žiadosť okresnému súdu o udelenie
poverenia,
- 21. septembra 2012 – okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie,
- 1. marca 2017 – povinný doručil okresnému súdu námietky proti exekúcii, návrh
na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie,
- 18. októbra 2017 – okresný súd doručoval námietky na vyjadrenie oprávnenému,
- 25. októbra 2017 – oprávnený opätovne zaslal okresnému súdu vyjadrenie
k námietkam povinného, pôvodné vyjadrenie oprávneného bolo okresnému súdu
doručované 3. marca 2017 (č. l. 30. súdneho spisu, kópia podacieho lístka, pozn.)
- 27. septembra 2018 – okresný súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka
rozhodol o námietkach proti exekúcii a ostatných návrhoch povinného,
- 21. novembra 2018 – okresný súd predložil ústavnému súdu súdny spis spolu aj
s dotknutým exekučným spisom.
4. Okresný súd vo svojom vyjadrení k skutkovej a právnej zložitosti uviedol, že „vec
nie je skutkovo a právne zložitou vecou. Vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní.“.
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho stanoviska vyjadrila súhlas s upustením
od verejného prerokovania veci.
5. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom 3. decembra 2018
k veci uviedol, že právny zástupca sťažovateľa „po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti sa
viackrát telefonicky informoval o doložke právoplatnosti, na čo mu bolo oznámené, že ešte
doložka právoplatnosti nie je vyznačená“. Sťažovateľ tvrdí, že doložka právoplatnosti
na rozhodnutí o námietkach dosiaľ nie je vyznačená aj napriek skutočnosti, že jej
vyznačenie viackrát urgoval, čo bráni úspešnému vymoženiu jeho pohľadávky, preto zotrval
na dôvodnosti sťažnosti. Sťažovateľ ešte v samotnej sťažnosti vyjadril súhlas s upustením
od ústneho pojednávania vo veci.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v napadnutom exekučnom konaní v súvislosti s rozhodovaním o jeho námietkach proti
ďalším trovám exekúcie.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
12. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon
rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04),
keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
(II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04, III. ÚS 229/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania
z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru
Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby
vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“
na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať
za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03
a III. ÚS 125/07).
13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
14. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 200 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom
prikazuje, aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj
povahu prerokúvanej veci.
16. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že
predmetná exekučná vec sťažovateľa v časti rozhodovania o námietkach proti exekúcii
a ostatných návrhoch povinného je bežnou občianskoprávnou vecou a ani z vyjadrenia
okresného súdu nebolo zistené nič, čo by indikovalo zvýšenú zložitosť veci, naopak z neho
vyplynulo, že „vec nie je skutkovo a právne zložitou vecou“. Malo teda ísť o rutinné
rozhodovanie príslušného exekučného súdu.
17. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka exekučného konania ústavný
súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jeho neprospech, a teda
nemožno mu pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania o námietkach proti
exekúcii.
18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
19. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní
konštatuje, že už samotná dĺžka rozhodovania okresného súdu o námietkach proti exekúcii
a ďalších návrhoch povinného (na odklad a zastavenie exekúcie) v napadnutom konaní
s ohľadom na jeho jednoduchosť v trvaní približne roka a pol (od doručenia námietok
okresnému súdu, pozn.) indikuje a sama osebe je dostatočným dôvodom na vyslovenie
porušenia označených práv sťažovateľa, a to najmä v kontexte toho, že ide o rozhodovanie
o otázke, ktorá znemožňuje ďalší postup súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky
priznanej exekučným titulom. Ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd vo svojom
vyjadrení k prijatej sťažnosti sám konštatoval, že vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní.
Okresný súd napokon po približne roku a pol od podania námietok rozhodol uznesením
sp. zn. 6 Er 405/2018 z 27. septembra 2018, ktorým námietky a ostatné návrhy povinného
zamietol. Ústavný súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že na označenom rozhodnutí
okresného súdu dosiaľ nie je vyznačená doložka právoplatnosti, a to aj napriek skutočnosti,
že právny zástupca povinného si označené uznesenie prevzal podľa doručenky 18. októbra
2018 a v súdnom spise doručenom ústavnému súdu 21. novembra 2018 nie je evidovaná
sťažnosť proti tomuto uzneseniu. V dôsledku neprimeranej dĺžky rozhodovania okresného
súdu o námietkach proti exekúcii ústavný súd dospel k záveru, že došlo k zbytočnému
prieťahu v trvaní približne roka a pol. Počas uvedeného obdobia bol fakticky a právne
znemožnený postup exekútora smerujúci k vymoženiu pohľadávky priznanej exekučným
titulom.
20. Vychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším
postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu označených práv sťažovateľa, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1
výroku tohto rozhodnutia.
21. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn.
6 Er 405/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
III.
22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
23. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
24. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
2 500 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.
25. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
26. Vzhľadom na neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu o námietkach
proti exekúcii v napadnutom konaní, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde,
správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to,
že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy
pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou
medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie sumy 800 € za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku
rozhodnutia).
27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si
v sťažnosti uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 325,42 €. V stanovisku
k prijatej sťažnosti doručenom ústavnému súdu 3. decembra 2018 si právny zástupca
sťažovateľa uplatnil ďalšiu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 162,71 €.
28. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
29. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2017 v sume 921 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 153,50 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby
podľa vyhlášky vykonané v roku 2018 po 9,21 €. Pokiaľ ide o písomné podanie –
vyjadrenie právneho zástupcu k stanovisku okresného súdu doručenému 3. decembra 2018,
ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal,
keďže podanie neobsahovalo žiadne argumenty alebo skutočnosti, ktoré ústavnému súdu
neboli známe z predloženého spisu, resp. zo samotnej sťažnosti.
30. Uplatnená suma náhrady trov konania nepresahuje sumu, ktorú vypočítal ústavný
súd, preto sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v požadovanej sume 325,42 €.
31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku
rozhodnutia).
32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. januára 2019