Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 390/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval sťažnosť , , zastúpeného JUDr. Petrom

Pohančeníkom, advokátska kancelária, Palárikova 93, Čadca, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 (slovom tritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume

488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Petra Pohančeníka, Palárikova 93, Čadca, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

JUDr. Petrom Pohančeníkom, advokátska kancelária, Palárikova 93, Čadca, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a „práva na spravodlivý proces“ podľa postupom Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania

vo veci návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým

deťom na čas po rozvode. Návrh bol okresnému súdu podaný 12. novembra 2014.

3. Uvádzajúc chronologický prehľad úkonov predmetného konania, sťažovateľ

dôvodí, že postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu dochádza k zbytočným

prieťahom v konaní, v čom vidí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

4. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie okrem iného uvádza, že v jeho veci boli

vydané už dva prvostupňové rozsudky, ktoré boli v časti niektorých výrokov zrušené a vec

bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Dôvodí tiež, že prieťahy v konaní boli

zo strany krajského súdu spôsobené tak, že krajský súd „v rozpore s povinnosťou podľa

rozsudok okresného súdu zrušil, napriek tomu, že vo veci mal povinnosť

rozhodnúť“. V takomto postupe krajského súdu sťažovateľ vidí aj porušenie svojho

základného práva „na spravodlivý súdny proces“ podľa . Namieta, že

vec nie je ani po štyroch rokoch od podania návrhu dosiaľ právoplatne skončená.

5. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a „práva na spravodlivý súdny proces“ podľa

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , formuloval príkaz

adresovaný okresnému súdu a krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal

tiež sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

6. Uznesením č. k. -23 zo 16. októbra 2018 ústavný súd prijal

sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. na ďalšie konania a vo zvyšnej časti sťažnosť

odmietol.

7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného

súdu, ktorá v liste doručenom ústavnému súdu 21. novembra 2018 prezentovala súhlas

okresného súdu s upustením od ústneho pojednávania vo veci a tiež podrobný

chronologický prehľad vykonaných procesných úkonov konania, v nadväznosti

na ktorý predostrela túto stručnú argumentáciu: „Vzhľadom na uvedené konštatujem, že

sudkyňa vo veci konala pribežne a bez zbytočných prieťahov. K prieťahom v konaní prispeli

samotní účastníci konania (odvolanie voči každému rozhodnutiu, nariadenie znaleckého

dokazovania).“

8. Sťažovateľ využil možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu okresného súdu,

pričom v podaní doručenom ústavnému súdu 28. novembra 2018 zároveň prezentoval

súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Vo svojom stanovisku reagoval

na vyjadrenie okresného súdu takto: „Som nútený konštatovať, že kvantitou vykonaných

úkonov súdu nie je odôvodniť efektivitu, zákonnosť a spravodlivosť súdneho konania.

Napriek množstvu vykonaných úkonov súdu, štyri roky nie je právoplatne skončená právna

vec týkajúca sa maloletých detí, ktoré podľa právnych predpisov požívajú zvýšenú právnu

ochranu. Táto povinnosť ochrany je daná najmä súdom, ktoré majú zabezpečiť maloletým

deťom pokojné výchovné prostredie. Pokiaľ Okresný súd Čadca štyri roky právoplatne

nerozhodol, nie je možné konštatovať, že splnil svoju povinnosť uloženú mu právnymi

predpismi Slovenskej republiky. A to bez ohľadu na kvantitu vykonaných úkonov. Pokiaľ

predsedníčka Okresného súdu Čadca vo svojom vyjadrení č. 1SprV/187/18 zo dňa

15.11.2018 konštatuje, že sudkyňa konala priebežne a bez zbytočných prieťahov a práve

naopak účastníci prispeli k prieťahom v konaní v dôsledku podávania odvolaní, svedčí to

o neschopnosti kriticky vyhodnotiť samotné konanie súdu. Je možné iba konštatovať, že

na základe podaných odvolaní boli rozsudky okresného súdu dvakrát zrušené, čo nesvedčí

o neodbornosti právnych zástupcov účastníkov konania alebo snahe spôsobovať prieťahy

v súdnom konaní. Ani jedenkrát nebolo podané odvolanie zamietnuté ako nedôvodné.

Skutočnosť, že predsedníčka okresného súdu vidí dôvody v prieťahoch v konaní na strane

účastníkov konania, je dôkazom toho, že domôcť sa spravodlivého a bez prieťahov

vydaného rozhodnutia na Okresnom súde Čadca nie je možné ani použitím iných

prostriedkov nápravy, napríklad prostredníctvom predsedu súdu. Za danej situácie nemal

sťažovateľ inú možnosť ako obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky. Konštatovanie

sudcu, v danom prípade aj predsedu okresného súdu, že využitie základného procesného

práva účastníka konania podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, je prieťahom v konaní

predstavuje nebezpečný signál pre spoločnosť. Je to neúcta k človeku a jeho právam

garantovaným .“

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

10. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného

súdu, ako aj vyjadrenie odporcu a dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným

zisteniam:

Okresnému súdu bol 12. novembra 2014 predložený návrh manželky sťažovateľa

na rozvod manželstva a úpravu vzťahov k maloletým deťom na čas po rozvode (vrátane

určenia vyživovacej povinnosti).

Okresný súd na pojednávaní vykonanom 14. apríla 2015 vyhlásil rozsudok o rozvode

manželstva a o zverení maloletých detí do striedavej starostlivosti rodičov. Proti rozsudku

podala odvolanie matka maloletých detí v časti výrokov o striedavej starostlivosti

a o vyživovacej povinnosti. Krajský súd uznesením z 30. septembra 2015 napadnutý

rozsudok okresného súdu potvrdil okrem výrokov o striedavej starostlivosti a vyživovacej

povinnosti vo vzťahu k jednému z maloletých detí (v danej časti rozsudok zrušil a vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie).

Po tom, čo bolo okresnému súdu 1. februára 2016 predložené stanovisko

ustanoveného opatrovníka maloletých detí, okresný súd pristúpil k vydaniu uznesenia

o nariadení znaleckého dokazovania 29. júna 2016, v ktorom určil znalcovi povinnosť

predložiť vypracovaný znalecký posudok v lehote troch mesiacov od doručenia súdneho

spisu. Spisový materiál bol znalcovi predložený 6. septembra 2016. Okresný súd následne

7. decembra 2016 žiadal znalca o predloženie vypracovaného znaleckého posudku, pričom

túto výzvu opakoval 8. februára 2017. Vypracovaný znalecký posudok bol okresnému súdu

predložený až 1. júna 2017.

Okresný súd na pojednávaní vykonanom 8. augusta 2017 vydal rozsudok, ktorým

rozhodol o zverení druhého maloletého dieťaťa (dcéry) do starostlivosti matky,

o vyživovacej povinnosti sťažovateľa voči tomuto maloletému dieťaťu a o úprave styku

sťažovateľa s týmto maloletým dieťaťom. Matka maloletých detí podala proti rozsudku

odvolanie v časti výroku o výživnom pre maloletú dcéru, sťažovateľ podal odvolanie

proti všetkým výrokom rozsudku. Spisový materiál s podanými opravnými prostriedkami

bol nadriadenému súdu predložený 1. decembra 2017, pričom bol okresnému súdu vrátený

späť 8. januára 2018 bez rozhodnutia o podaných opravných prostriedkoch na účel vydania

dopĺňacieho rozsudku a na účel vzájomného doručenia vyjadrení účastníkov konania.

Následne bol spisový materiál spolu s opravnými prostriedkami opätovne predložený

nadriadenému súdu na rozhodnutie 10. apríla 2018. Nadriadený súd rozsudkom z 25. apríla

2018 rozhodol tak, že prvostupňový rozsudok vo výroku o zverení maloletej dcéry

do starostlivosti matky potvrdil, vo výroku o vyživovacej povinnosti sťažovateľa voči

maloletému dieťaťu zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a vo výroku o úprave

styku sťažovateľa s maloletou dcérou zmenil vlastným rozhodnutím. Uznesením z 25. apríla

2018 nadriadený súd zrušil uznesenie okresného súdu zo 6. februára 2018, ktorým bol

zamietnutý návrh matky na vydanie dopĺňacieho rozsudku. Toto rozhodnutie napadla matka

maloletého dieťaťa dovolaním, ktoré bolo odmietnuté uznesením dovolacieho súdu

z 27. júna 2018 a spisový materiál bol vrátený okresnému súdu 16. augusta 2018.

Vo veci sťažovateľa bol určený termín pojednávania na 8. november 2018, ktorý bol

zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu a nový termín pojednávania bol

určený na 22. január 2019. Ústavný súd tak zistil, že v čase rozhodovania ústavného súdu

o sťažnosti sťažovateľa nebola jeho vec pred okresným súdom meritórne ukončená.

II.

11. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

13. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa ústavný súd skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej

skutkovú a právnu zložitosť, ako aj jej významnosť z pohľadu sťažovateľa, ďalej správanie

sťažovateľa v priebehu konania a napokon aj postup konajúceho súdu.

14. Predmetom konania v posudzovanej veci je rozvod manželstva a úprava práv

a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Ústavný súd je toho názoru, že

vec sťažovateľa nemožno hodnotiť po právnej stránke ako zložitú, pretože tento typ konania

je regulovaný pomerne podrobnou právnou úpravou a tiež príslušnou judikatúrou. Pokiaľ

ide hľadisko skutkovej zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že treba uznať u tohto

druhu konania vzhľadom na jeho charakter určitý stupeň náročnosti daný potrebou

znaleckého dokazovania.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) aplikujúc kritérium

významnosti veci z pohľadu sťažovateľa diferencuje posudzovanie primeranosti plynulosti

konania do troch skupín v závislosti od potreby rýchlosti rozhodovania. Ide o konania

vyžadujúce si:

- primeranú rýchlosť,

- osobitnú rýchlosť,

- výnimočnú rýchlosť.

V prípade konaní týkajúcich sa rodičovských práv vyžaduje ESĽP od vnútroštátnych

súdnych orgánov výnimočnú rýchlosť konania. Aj ústavný súd pri posudzovaní konania

sťažovateľa vychádzal z kritéria výnimočnej rýchlosti požadovanej v prípadoch konaní

o rodičovských právach, medzi ktoré nepochybne patrí aj konanie o úprave práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Judikatúra ústavného súdu

zdôrazňuje špecifickú povahu konaní týkajúcich sa rodičovských práv vyžadujúcich si

prístup s osobitnou starostlivosťou (napr. , ).

15. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil okolnosti signalizujúce

narušenie plynulosti konania, ktoré by boli pričítateľné na vrub sťažovateľovi ako

účastníkovi konania. K argumentácii okresného súdu, ktorý bol toho názoru, že jednou

z okolností majúcich negatívny vplyv na plynulosť postupu konania, pričítateľných práve

sťažovateľovi, resp. obom účastníkom konania, boli nimi uplatnené opravné prostriedky,

ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej úkony účastníka konania

smerujúce k uplatňovaniu práv v súdnom konaní v súlade možnosťami danými príslušnými

procesnými predpismi môžu síce spôsobiť predĺženie konania, nemožno ich však samy

osebe hodnotiť ako postup vedúci k zbytočným prieťahom v konaní a v danom prípade o to

viac, ak v oboch prípadoch uplatnenia opravných prostriedkov došlo k zrušeniu (v časti

niektorých výrokov) prvostupňového rozsudku.

16. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , bol postup

konajúceho súdu. Z preskúmania obsahu súdneho spisu vyplynuli pre ústavný súd zistenia,

ktoré svedčia o neefektívnom postupe okresného súdu a krátkodobejších obdobiach

nečinnosti. Oba faktory sa negatívnym spôsobom podpísali na plynulosti postupu

posudzovaného konania.

17. Ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť,

ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže

zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

18. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na neefektívnosť postupu

okresného súdu, ktorá sa prejavila v zrušujúcom rozhodnutí nadriadeného súdu

z 30. septembra 2015, ktorý ako dôvod zrušenia v poradí prvého rozsudku okresného súdu

zo 14. apríla 2015 (v časti výrokov II a III) označil

Zb. v znení neskorších predpisov, teda nesprávne právne

posúdenie veci. V ďalšom bode ústavný súd poukazuje na neefektívny postup okresného

súdu, ktorý po nariadení znaleckého dokazovania uznesením z 29. júna 2016 nepostupoval

dostatočne flexibilne voči ustanovenému znalcovi, ktorý nerešpektoval súdom určenú lehotu

k predloženiu vypracovaného znaleckého posudku a túto prekročil v značnom rozsahu. Bolo

úlohou okresného súdu využiť všetky procesné prostriedky vrátane poriadkových opatrení

k zabezpečeniu splnenia povinností znalcom v určenej, prípadne primeranej dobe. Okresný

súd postupoval nesústredene, a teda neefektívne aj po vydaní v poradí druhého svojho

rozsudku z 8. augusta 2017, keď predložil spisový materiál s uplatnenými opravnými

prostriedkami nadriadenému súdu predčasne, a z tohto dôvodu mu bol spisový materiál

bez rozhodnutia o opravných prostriedkoch nadriadeným súdom vrátený na účel vykonania

relevantných úkonov (vydanie dopĺňacieho rozsudku a doručenie vyjadrení účastníkom

konania). Neefektívnosť postupu okresného súdu potvrdzuje aj ďalšie zrušujúce rozhodnutie

nadriadeného súdu z 25. apríla 2018, ktorý ako dôvod zrušenia v poradí druhého rozsudku

okresného súdu z 8. augusta 2017 označil „potrebu podstatných skutkových zistení vedúcich

k správnemu rozhodnutiu, ktoré okresný súd neučinil“. Ústavný súd v postupe okresného

súdu navyše zistil aj obdobia krátkodobejšej nečinnosti, keď okresný súd nekonal, bez toho,

aby mu v tom bránila zákonná prekážka. V prvom prípade ide o obdobie nečinnosti

v rozsahu približne štyroch mesiacov, a to v etape konania od 1. februára 2016, keď boli

okresnému súdu doručené relevantné podklady od ustanoveného opatrovníka, do 29. júna

2016, keď okresný súd rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania. Pasivitu okresného

súdu vykazuje aj ďalšie obdobie konania, keď bol okresný súd nečinný v rozsahu približne

štyroch mesiacov, ide o etapu konania od 16. augusta 2018, keď bol okresnému súdu

vrátený dovolacím súdom spisový materiál, do januára 2019, teda do obdobia, v ktorom bol

určený nový termín pojednávania.

19. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v dôsledku

neefektívneho postupu okresného súdu a jeho nečinnosti došlo k zbytočnému predĺženiu

súdneho konania a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd tak uzatvára, že základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

porušené bolo (bod 1 výroku nálezu).

20. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu nebolo konanie

pred okresným súdom ako súdom prvostupňovým ukončené, ústavný súd vo svojom náleze

formuloval príkaz konať v zmysle (bod 2 výroku nálezu).

III.

21. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil neprimeranou dĺžkou posudzovaného konania

spôsobujúcou mu stav právnej neistoty, pričom považoval za primeranú výšku finančného

zadosťučinenia sumu 8 000 €.

22. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom

na doterajšiu neprimeranú dĺžku posudzovaného konania spôsobenú vyhodnoteným

neefektívnym postupom okresného súdu a tiež jeho nečinnosťou považoval ústavný súd

za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré podľa

názoru ústavného súdu zohľadňuje aj špecificky charakter posudzovanej veci vyžadujúci si

výnimočnú rýchlosť konania (bod 3 výroku nálezu).

23. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu

trov konania pred ústavným súdom. Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok roku 2017, ktorá predstavovala sumu 921 €. Úhradu priznal ústavný súd za tri úkony

právnej služby vykonané v roku 2018, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a

§ 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2018 predstavuje sumu 153,50 €. Vychádzajúc z toho, za tri úkony právnej služby

vykonané pre sťažovateľa v roku 2018 patrí odmena v sume 460,50 €, k tomu tiež trikrát

režijný paušál v sume 9,21 € (spolu 27,63 €). Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu

trov konania v celkovej sume 488,13 € (pozri bod 4 výroku nálezu). Priznanú náhradu trov

právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa

( v spojení s ).

24. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2019