Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 57/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,

Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti , , kandidáta na starostu obce

Tichý Potok, zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Komkom, advokátska kancelária,

Hlavná 2884/27, Prešov, za účasti , , vo veci

namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Tichý Potok konaných

10. novembra 2018 takto

rozhodol:

1. Voľby starostu obce Tichý Potok konané 10. novembra 2018 vyhlasuje za

n e p l a t n é .

2. p r i z n á v a právo na úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov), ktorú j e

mu , , p o v i n á vyplatiť na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Františka Komku, advokátska kancelária, Hlavná 2884/27, Prešov,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -31 z 5. decembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), za účasti , (ďalej len

„odporkyňa“), ktorou podľa (ďalej len „“)

v spojení s a nasl.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) namieta

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Tichý Potok konaných 10. novembra 2018.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ aj odporkyňa sa uchádzali o post

starostu obce Tichý Potok vo voľbách, ktoré sa konali 10. novembra 2018. Počet platne

odovzdaných hlasov vo voľbách starostu v obci Tichý Potok bol 190, z toho v prospech

sťažovateľa bolo platne odovzdaných 84 hlasov a v prospech odporkyne 90 platných hlasov.

Rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a odporkyňou predstavuje len 6 platných hlasov.

3. Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Tichý Potok

z dôvodu závažného porušenia zákonných ustanovení o zákaze vedenia predvolebnej

kampane v čase kratšom ako 48 hodín pred začiatkom volieb (volebné moratórium), a to

konkrétne ustanovenia , a o volebnej kampani

a o zmene a doplnení o politických stranách a politických hnutiach

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o volebnej kampani“). Sťažovateľ svoje

tvrdenie odôvodňuje tým, že k porušeniu volebného moratória došlo tým, že

v popoludňajších hodinách 8. novembra 2018, t. j. už v čase volebného moratória,

odporkyňa ako úradujúca starostka obce Tichý Potok, ktorá na tento post v napádaných

voľbách opätovne kandidovala, a to ako kandidátka Kresťanskodemokratického hnutia,

na hlasovacom lístku pod poradovým č. 2, v obecnom rozhlase predniesla agitačný

predvolebný prejav, ktorým propagovala svoju osobu, ako aj kandidátov

Kresťanskodemokratického hnutia na post poslancov v obecnom zastupiteľstve a vyslovene

vyzývala občanov obce, aby ich aj ju volili. Z uvedeného dôvodu občania obce Tichý Potok

podali na Obvodnom oddelení Policajného zboru Lipany (ďalej len „obvodné oddelenie“)

podnet z dôvodu podozrenia zo spáchania priestupku odporkyňou v zmysle § 20 ods. 1

písm. a) zákona o volebnej kampani, podľa ktorého „Priestupku sa dopustí ten, kto po

uplynutí času podľa § 2 ods. 2 na verejne prístupnom mieste propaguje politickú stranu

alebo kandidáta vo voľbách, najmä slovnými prejavmi, umiestňovaním volebných plagátov

alebo poskytovaním vecných darov“. Konanie vo veci označeného podnetu bolo

na obvodnom oddelení vedené pod sp. zn. OR PZ-PO-OPP11-282/2018-P, v ktorom

«... starostka obce príslušníkom polície osobne vydala úplný písomný text svojho prejavu,

ktorý predniesla v popoludňajších hodinách v tomto znení:

„Vážení spoluobčania, voliči obce Tichý Potok,

touto reláciou Vás chceme požiadať o Vašu priazeň a pozvať Vás v sobotu 10.11.2018 už

od 7:00 hod. až do 22:00 hod. k volebnej urne do kultúrneho domu a voliť kandidátov

za politickú stranu Kresťansko-demokratické hnutie, jeho členov a sympatizantov, ktorí

chcú v našej obci byť poslancami obecného zastupiteľstva a starostkou obce.

Sú to kandidáti, ktorých zaiste všetci poznáte: sú Vašimi členmi rodiny, sú to Vaši

priatelia, Vaši susedia, sú to Vaši známi, na ktorých ste sa obrátili nie raz a žiadali o ich

pomoc, zručnosť proste „ “, ktorí majú radi našu malú dedinku, so všetkým čo

k dedine patrí, žijú tu a tvoria hodnoty pre svoje rodiny, ale aj pre spoločnú vec, vedia dať

svoje sily aj čas. Majú skúsenosti s prácou poslancov obecného zastupiteľstva, vedia ako sa

tvorí rozpočet obce, rozumne vedia zvážiť a plánovať dlhodobé, ako aj krátkodobé ciele,

ktoré sú a budú v prospech jednotlivcov, ale je vekových skupín v našej obci, lebo čo je

teraz dobré pre mladých nemusí byť dobré pre starších a naopak. Chceme rešpektovať

potreby občanov so zreteľom na finančné možnosti našej malej obce, na ktorú sme hrdí.

Vieme, že zlepšovať sa dá vždy a to aj chceme, využívať moderné technológie, ktoré zlepšia

úroveň občanov, ale nie na úkor osobného kontaktu a budovania vzťahov...

Naďalej úplne chcem rešpektovať súkromie jednotlivcov a ich rodín vo vzťahu

k daňovým povinnostiam, ako aj k spoločenským neduhom. Títo kandidáti sú plní mladého

entuziazmu a tvorivej práce, ku ktorej patria nové nápady, ale aj realizácie a činy v rámci

územného plánu obce, ako aj rozpracovaného Programu, hospodársko- sociálneho

a ekonomického rozvoja obce Tichý Potok.

Vážení spoluobčania príďte voliť a krúžkovať ľudí na hlasovacom lístku, a to

kandidátov na poslancov:

na HL uvedená ako prvá je 1. , ,

na HL je uvedený ako 2. ,

na HL uvedená ako 3. ,

na HL je uvedený ako 7. , ,

na HL je uvedená ako 8. , ,

Krúžkujte čísla kandidátov a tak zvolíte 5-členné zastupiteľstvo obce.

Veríme, že sa rozhodnete správne a za starostku obce budete krúžkovať na HL

na starostu poradové číslo 2, , , terajšiu

starostku obce, so skúsenosťami s prácou v samospráve, v regióne Hornej Torysy a okrese

Sabinov. Ponúkam Vám naďalej moju prácu v úrade ako úradníčka, chcem pomáhať riešiť

Vaše životné, pracovné, susedské situácie, či to budú radostné jubileá alebo smutné

udalosti, ktoré v každej našej rodine nastávajú a to so srdcom a s plnou zodpovednosťou

vykonávať prácu starostu v našej obci, vo vzťahu k regionálnym, okresným a štátnym

organizáciám, ako aj podnikateľskej sfére. Ponúkam priestor pre spoločné aktivity všetkých

občanov s využitím obecného majetku v zmysle platných právnych predpisov.

Vážení voliči, uisťujem Vás: „že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať

záujmy obce, Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne

predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostky obce uplatňovať podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia.».

4. Na preukázanie svojich tvrdení sťažovateľ navrhol ústavnému súdu v rámci

dokazovania oboznámiť sa s priestupkovým spisom Okresného úradu Prešov, odboru

všeobecnej vnútornej správy a oddelenia priestupkov sp. zn. 1950/2018/FO (ďalej len

„priestupkový spis“), vo veci konania o podnete pre podozrenie zo spáchania priestupku

odporkyňou podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o volebnej kampani, ako aj oboznámením sa

s čestnými vyhláseniami občanov obce potvrdzujúcich ním tvrdené porušenia zákona

o volebnej kampani.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„l. Voľby starostu obce Tichý Potok konané dňa 10.11.2018 vyhlasuje za neplatné.

2. Odporkyňa je povinná uhradiť sťažovateľovi náhradu trov konania – trovy

právneho zastúpenia, každému v sume 390,50 Eur na bankový účet ich právneho zástupcu

do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti podaním z 26. novembra 2018

vyjadrila aj odporkyňa, ktorá okrem iného tiež uviedla:

«Nepopieram, že som prečítala oznam v miestnom rozhlase dňa 8.11.2018 okolo

16,00 hod. s textom ako je uvedené v sťažnosti a tým som porušila volebné moratórium ale

neúmyselne, keďže v návale organizačných prác úplne som sa zabudla a som si vtedy

neuvedomila, že je už štvrtok a že je moratórium. Uvedomila som si to až vtedy, kedy sa

objavila polícia za účelom zaistenia veci, t.j. tohto oznámenia, ktoré som prečítala

v miestnom rozhlase. K tomu zrejme došlo aj z dôvodu, že aj v predchádzajúci deň, teda

v rámci volebnej kampane pred moratóriom som vyhlásila tiež v miestnom rozhlase ten istý

oznam... Je však tiež pravdou, že občania v obecných voľbách nevolia podľa „farby

tričiek“, ale skôr podľa výsledkov práce, rodinných vzťahov, známostí a sympatie, teda ide

o tzv. fanúšikov kandidátov ani nie tak politických strán. Ako je vidieť aj v týchto voľbách sa

vytvorili dva väčšie tábory voličov a ktorí sa rozhodli odísť k urnám voliť, v malej obci už

majú vybratého kandidáta a o kandidátovi nerozhodujú v poslednej chvíli...

... dané oznámenie už bolo vyhlásené aj dna 7.11.2018 v miestnom rozhlase, ale aj

v rámci individuálnej osobnej kampane a občania aj inak dobre poznajú osoby kandidátov

ako aj dosiahnuté výsledky v obci, že informácie, ktoré boli prečítané o kandidátoch a o ich

výsledkoch by boli pre voličov novými informáciami ako sa to vyznieva zo sťažnosti

a konkrétne sa to konštatuje aj v bode 5. ústavnej sťažnosti.

... účelom oznámenia nebola agitácia za seba navádzaním, nejakou formou nátlaku,

vyzdvihovaním a preferovaním politickej strany. Jediným nedostatkom je skutočnosť, že táto

bola prečítaná aj v čase asi 10 hodín po začatí moratória, k čomu došlo iba mojou

nedbanlivosťou, za čo sa ospravedlňujem voličom. Samotný text oznámenia nie je možné

v žiadnom prípade považovať za neprípustnú alebo nezákonnú agitáciu ako sa to

pertraktuje v sťažnosti sťažovateľa...

Keďže oznámenie bolo prečítané aj pred časom volebného moratória, teda aj v čase,

kedy sa to neprekĺzlo do 48 hodinového moratória, ani tá časť textu oznámenia, že kto by

bol vhodným kandidátom na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva alebo starostu obce

a že koho treba krúžkovať, nebola žiadnou novotou, resp. novou informáciou pre občanov

a voličov malej obce, ktoré by ovplyvnili ich postoj ku kandidátom...

Zákon o volebnej kampani v § 2 ods. 1 definuje, čo je volebná kampaň. Mala by to

byť činnosť, za ktorú sa obvykle platí úhrada. Prostredníctvom priestupkov (§ 20) je však

v čase moratória zakázaná aj činnosť, za ktorú sa obvykle žiadna úhrada neplatí, a teda to

nie je kampaň v zmysle jej definície § 2 ods. 1. V zmysle zákona to teda nie je volebná

kampaň, ale počas moratória je to zakázané, ako keby to volebná kampaň bola. Ide

o jednoznačný rozpor a o nejasnú úpravu, ktorá predpokladá jasný výklad...

„Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí ústavného súdu týkajúcich sa posudzovania

porušenia zákazu vedenia volebnej kampane počas volebného moratória možno

sumarizovať, že:

- z predložených dôkazov musí jednoznačne vyplývať, že došlo k aktívnemu

propagovaniu kandidáta, resp. aktívnemu ovplyvňovaniu formovania názorov voličov,

nestačí len preukázať, že došlo k rozhovoru kandidáta, resp. tretích osôb s voličmi;

- za porušenie volebného moratória možno považovať len takú situáciu, keď je

verejnosti prvýkrát aktívne sprístupnená nová informácia o kandidátovi až v čase volebného

moratória;

- za porušenie moratória nemožno kvalifikovať akúkoľvek spoločenskú aktivitu

kandidáta kandidujúceho vo voľbách, ale iba takú, ktorá má nepochybne znaky neprípustnej

volebnej agitácie vo forme takého protiprávneho konania (napr. korupčné správanie,

psychický nátlak a pod.), ktoré môže volebný výsledok ovplyvniť takým spôsobom, že bude

nutné voľby zopakovať.“ ...

... v danej veci k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania nedošlo

informovaním obyvateľov obce a voličov aj v čase volebného moratória v malej obci

s počtom 283 zapísanými voličmi o známych a nie nových skutočnostiach o dosiahnutých

výsledkoch, kandidátoch príslušnej politickej strany, ktoré boli aj inak voličom sprístupnené

v rámci volebnej kampane do času moratória. Tieto informácie neboli informáciami

novými, šokujúcimi, resp. očierňujúcimi ostatných kandidátov a neboli takej intenzity, ktoré

by mohli aj vzhľadom na veľkosť obce ovplyvniť výsledok volieb. Nie je preukázaná ani

príčinná súvislosť medzi tvrdenou protizákonnosťou, ku ktorej došlo omylom a nevedomou

nedbanlivosťou a sťažovateľom namietanou neplatnosťou voľby kandidáta na funkciu

starostu obce Tichý Potok.»

7. V rámci dokazovania ústavný súd vykonal dôkaz oboznámením sa

s priestupkovým spisom sp. zn. 1950/2018/FO, z ktorého vyplýva, že oznamovateľkou

podozrenia o spáchaní priestupku na úseku zákona o volebnej kampani bola nevesta

sťažovateľa , obyvateľka obce Tichý Potok, ktorá sa o postupe odporkyne

v čase volebného moratória dozvedela od dvoch svedkýň ( a

), taktiež obyvateliek obce, a následne sa započutím odporkyňou do obecného

rozhlasu čítaného textu sama o tomto jej postupe presvedčila. Príslušná hliadka obvodného

oddelenia danú vec zadokumentovala ako priestupok, dotknuté osoby vypočula, odporkyni

zaistila list s označením „List o priazeň voličov“, ktorý 8. novembra 2018 okolo 16.00 h

prečítala v obecnom rozhlase, k čomu sa odporkyňa aj priznala, a predmetná vec je z titulu

miestnej príslušnosti aktuálne v riešení Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej

vnútornej správy a oddelenia priestupkov, ktorý podľa telefonického oznámenia ústavnému

súdu nariadil na 9. január 2019 v danej veci vypočutie oznamovateľky priestupku a tiež aj

odporkyne.

8. Vo svojich čestných vyhláseniach predložených sťažovateľom svedkyňa

a uviedli, že „... dňa 8.11.2018 v popoludňajších

hodinách starostka obce Tichý Potok v obecnom rozhlase

agitovala za seba na funkciu starostky obce a menovite za poslancov do obecného

zastupiteľstva za Kresťanskodemokratické hnutie“.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti

volieb...)do orgánov územnej samosprávy...

10. Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

11. Podľa v prípadoch uvedených v odseku 1

písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani volebná kampaň na účely tohto

zákona je akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán

a politických hnutí, kandidátov a tretích strán podľa § 8, za ktorú sa obvykle platí úhrada,

smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej

podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov

podľa prvej vety.

13. Podľa § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani volebná kampaň začína dňom

uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí

48 hodín predo dňom konania volieb.

14. Sťažovateľom napádané komunálne voľby sa konali 10. novembra 2018 (sobota)

so začiatkom o 7.00 h, takže predvolebné moratórium v zmysle citovaného ustanovenia

zákona o volebnej kampani začalo o 7.00 h 8. novembra 2018 (štvrtok), pričom v tento deň

malo podľa sťažovateľa dôjsť v popoludňajších hodinách ku konaniu odporkyne

nezlučiteľnému so zásadami imperatívu neviesť predvolebnú agitáciu v čase kratšom ako 48

hodín pre začiatkom volieb.

15. Podstatou predvolebnej kampane je dostať do dispozičnej sféry voliča informácie

o vo voľbách kandidujúcich jednotlivcoch (kandidátoch) alebo politických stranách

a politických hnutiach so zámerom ovplyvniť mienku voliča a jeho konečné rozhodnutie

odovzdať im svoj hlas. Volebná kampaň teda spočíva v aktívnom sprístupňovaní a šírení

týchto „mienkotvorných“ informácií smerom k voličom, t. j. v činorodej iniciatíve buď

politickej strany alebo nezávislého kandidáta, prípadne iných subjektov zúčastňujúcich sa

na volebnom procese, ktorá je zameraná na aktívne šírenie, zverejňovanie, resp.

propagovanie či už kandidujúcej politickej strany ako takej, alebo jej kandidáta, prípadne

nezávislého kandidáta, spôsobom slúžiacim na jej (jeho) podporu (prospech) alebo aj

neprospech protikandidáta s cieľom aktívne ovplyvňovať formovanie názoru voličov

na volené funkcie, ktorý by sa mal premietnuť do odovzdania voličského hlasu v prospech

toho-ktorého kandidáta, resp. politickej strany (koalície) alebo politického hnutia

(podobne napr. ).

16. Uvedená predvolebná aktivita na podporu vo voľbách kandidujúcich subjektov

však nie je žiaduca v čase bezprostredne pred začiatkom volieb, označovanom ako volebné

moratórium, ktoré začína 48 hodín pred samotným začiatkom volieb a ktorého poslaním je

relatívne upokojiť vyhrotený predvolebný boj a vyhrotenú atmosféru atakujúcu voliča

s cieľom získať jeho priazeň pre toho-ktorého kandidáta alebo politickú stranu, a to tak, aby

sa voličovi poskytol priestor v pokoji a bez emočného nátlaku (obdobie predvolebného

kľudu) rozhodnúť sa, komu odovzdá svoj hlas.

17. Počas celej doby predvolebnej kampane by všetky vo voľbách sa o priazeň voliča

uchádzajúce subjekty mali mať zaručenú rovnosť šancí osloviť voliča, a to rovnosť

ponímanú v zmysle identického rozsahu možností, foriem, spôsobov i času na prezentáciu,

propagáciu i šírenie informácií o svojich protežantoch tak, aby súperi ešte v rámci

predvolebnej kampane mali možnosť na tieto informácie zákonným spôsobom adekvátne

reagovať.

18. Podstata námietky sťažovateľa spočíva v jeho konštatovaní, že odporkyňa svojím

postupom, keď v čase predvolebného kľudu, t. j. v čase volebného moratória, prečítala

v obecnom rozhlase agitáciu v prospech svojej osoby, ako aj v prospech kandidátov

na poslancov obecného zastupiteľstva kandidujúcich za určitú jednu a tú istú politickú

stranu, nezákonne narušila komfortnú zónu kľudu voliča v štádiu, keď sa volič rozhoduje

a formuje si svoj volebný názor, ktorý sa vo volebnej miestnosti zhmotní v odovzdaní jeho

voličského hlasu.

19. Naproti tomu podstata obrannej argumentácie odporkyne, ktorá sťažovateľom

tvrdené pochybenie priznala, je založená na tvrdení, že nie každé narušenie volebného

moratória môže, resp. by mohlo mať za následok ovplyvnenie vyhlásených výsledkov

volieb, pričom na svoj prípad vzťahuje argumentáciu z judikatúry ústavného súdu v zmysle

ktorej „... za porušenie volebného moratória možno považovať len takú situáciu, keď je

verejnosti prvýkrát aktívne sprístupnená (nová) informácia o kandidátovi alebo

kandidujúcej politickej strane v čase volebného moratória, t. j. situáciu, keď mal volič

možnosť prvýkrát sa objektívne s touto informáciou oboznámiť až v čase volebného

moratória“ (), pričom podľa odporkyne ňou v spornom prejave uvádzané

informácie neboli pre voliča novinkou (novotou), pretože tento prejav prečítala v obecnom

rozhlase aj deň pred volebným moratóriom, a teda volič sa ich v čase moratória nedozvedel

po prvýkrát, neboli pre neho nové, a teda neboli spôsobilé ovplyvniť jeho volebnú mienku

a rozhodnutie.

20. Vzhľadom na uvedené zistenia vyhodnotením všetkých skutočností, ktoré vyšli

najavo, ústavný súd dospel k záveru, že nie je možné uveriť tvrdeniam odporkyne, a to

z viacerých dôvodov. Odporkyňa nerozporuje tvrdenie sťažovateľa, že v čase volebného

moratória prečítala v obecnom rozhlase agitačný prejav, a to tak v prospech svojej osoby,

ako aj v prospech kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva kandidujúcich

za Kresťanskodemokratické hnutie, avšak jej tvrdenie, že toto jej konanie nenadobudlo

rozmery takej nezákonnosti, ktorá by mohla ovplyvniť výsledok volieb, z ústavnoprávneho

hľadiska neobstojí. Odporkyňa svojím konaním porušila pravidlá vedenia volebnej kampane

vo viacerých jej aspektoch. V prvom rade odporkyňa sama priznala, že dotknutý (identický)

prejav, resp. príspevok čítala v obecnom rozhlase aj v čase regulárnej predvolebnej

kampane, a to deň pred moratóriom, takže ak v tomto čase predvolebnej kampane

informácie obsiahnuté v tomto príspevku považovala odporkyňa za hodné a spôsobilé

ovplyvniť vôľu voliča, inými slovami, ak bol dotknutý príspevok v čase kampane hodný

statusu predvolebnej agitácie, nie je dôvod tento status spochybňovať len preto, že bol

prečítaný v čase moratória.

21. V uvedenej súvislosti neprináleží identifikovať sa ani s argumentáciou

odporkyne, že tento jej predvolebný príspevok neobsahoval pre voliča nové informácie,

preto nemohlo byť moratórium porušené závažným spôsobom až na úroveň jeho ústavnej

neudržateľnosti. V tomto smere aj odporkyňou použitá judikatúra ústavného súdu

() je totižto aplikovateľná na úplne iný prípad vedenia predvolebnej

kampane, a to na predvolebnú kampaň vedenú formou bilbordov, ktoré ostávajú zverejnené

(t. j. nie sú odstránené) aj po skončení času predvolebnej kampane, a teda volič môže byt

s nimi konfrontovaný aj v čase moratória a častokrát aj dlho po skončení volieb, takže

informácia voličovi sprostredkovaná prostredníctvom bilbordu nie je informáciou novou,

ide však o formu pasívnej predvolebnej kampane, samozrejme, okrem prípadu, ak by bol

bilbord inštalovaný až v čase moratória (napr. ), to ale nie je prípad riešený

v rozhodnutí ústavného súdu, ktorého sa odporkyňa dovoláva. V danom posudzovanom

prípade bola totižto kampaň vedená odporkyňou v čase moratória jej aktívnym konaním,

a to prečítaním príspevku v obecnom rozhlase, ktorým explicitne a adresne oslovila voličov

s inštruktážou, koho voliť za starostu a poslancov obecného zastupiteľstva.

22. Napokon je nutné podotknúť, že odporkyňa svojím postupom v čase moratória

narušila aj zásadu rovnosti šancí kandidátov na post starostu, a to nielen z hľadiska času

vyhradeného na predvolebnú kampaň, keďže ostatní kandidáti už nemali reálnu možnosť

reagovať na informácie uvedené v prejave prečítanom v čase moratória, a to ani keď boli

prečítané deň pred moratóriom, pretože ďalší deň už začínalo moratórium, ale zásadu

rovnosti šancí narušila aj z hľadiska prostriedkov vedenia predvolebnej kampane, keď

odporkyňa, ako v predvolebnom čase aktuálne úradujúca starostka, využila na svoju

propagáciu prostriedky (obecný rozhlas), ktoré ostatní kandidáti k dispozícií nemali a ani

nepreukázala, žeby im v záujme zachovania rozumnej miery kompromisu a vyváženia

rovnosti šancí tieto prostriedky na uvedený účel ponúkla, pričom tieto prostriedky

z hľadiska ich povahy boli spôsobilé osloviť a „zastihnúť“ všetkých voličov (obecný rozhlas

šírený po celej obci). Napokon sa žiada podotknúť, že za predvolebnú kampaň sa

nepovažuje len kampaň, za ktorú sa „platí úhrada“, tak ako to dôvodí odporkyňa, pretože

ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani uvádza, že kampaňou je aktivita, za ktorú

sa „... obvykle platí úhrada...“, teda z doslovného výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že

zaplatenie úhrady nie je zakaždým nevyhnutnou podmienkou, aby určitú aktivitu smerujúcu

k propagácii činnosti, cieľov a programu kandidátov pre účely získania volenej funkcie bolo

možné považovať za predvolebnú kampaň, je to teda len predpoklad so sporadickým

účinkom.

23. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby

za neplatné podľa sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu

zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo

závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh

volieb (napr. sp. zn. , , ). Inými slovami, nie každé

porušenie zákona o voľbách vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.

Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta

môže spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách (v súčasnosti zákona

o volebnej kampani, pozn.), ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich

výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (napr. ).

24. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na svoju judikatúru ()

ústavný súd konštatuje, že aktivity odporkyne ako kandidátky na funkciu starostu obce

smerom k voličom v čase kratšom ako 48 hodín pred začiatkom volieb nemožno hodnotiť

inak ako hrubé porušenie § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani.

25. Základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je preukázanie takých porušení

volebného zákonodarstva, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (,

). V okolnostiach danej veci ústavný súd však konštatuje, že povaha zisteného

hrubého porušenia zákona o volebnej kampani neumožňuje v tomto prípade presne

kvantifikovať jeho vplyv na výsledok volieb, preto vychádzajúc zo všetkých uvedených

skutočností, rešpektujúc princíp materiálneho chápania ochrany ústavnosti, ústavný súd o

sťažnosti sťažovateľa vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti označených volieb

rozhodol podľa tak, že ich vyhlásil za

neplatné, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

26. Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiadal priznať mu voči odporkyni aj náhradu

trov konania v sume 390,50 €.

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže v danom prípade

pri zohľadnení individuálnych špecifík prípadu je možné konštatovať zavinenie odporkyne

za okolnosti, ktoré viedli sťažovateľa k podaniu sťažnosti, dospel ústavný súd k záveru, že

oprávnenie dané mu využije, a preto priznal

sťažovateľovi úhradu trov konania, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

rozhodnutia.

28. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3

vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného

paušálu je 9,21 €. S poukazom na výsledok konania tak sťažovateľovi vznikol nárok

na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 325,42 € vrátane režijného

paušálu bez DPH (právny zástupca sťažovateľa nepredložil potvrdenie platiteľa DPH).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2019