Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

sťažnosti proti tomuto uzneseniu poukázal na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 536/2018. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením sudcu ŠTS sťažnosť sťažovateľapreto, že právny názor ŠTS je v rozpore s rozhodnutiami ústavného súdu č. k. II. ÚS 536/2018 a č. k. I. ÚS 540/2022. Sťažovateľ namieta prístup ŠTS spočívajúci v odmietnutífáze došlo ku kumulácii do jedného trestného konania. IV. 7. V náleze č. k. II. ÚS 536/2018 ústavný súd vychádzal z toho, že sťažovateľ ako advokát bol opatrením okresného

týkajúce sa trestných i civilných vecí. S odkazom na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 536/2018-37 zo 17. januára 2019 sťažovateľka vyvracia možné úvahy o vylúčení aplikáciea reaguje na rozhodnutia ústavného súdu a všeobecných súdov (nález č. k. II. ÚS 536/2018 zo 17. januára 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3 To 13/2018príslušných ustanovení zákona, resp. vyhlášky (II. ÚS 82/09, I. ÚS 119/2012, II. ÚS 536/2018) a tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia právnych záverov všeobecného

rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 4. V náleze ústavného súdu č. k. II. ÚS 536/2018 zo 17. januára 2019 sa podľa okresného súdu nespomína odmena, ktorá by sazahŕňa znaky arbitrárnosti. Prejavuje sa to v odchýlení od nálezu č. k. II. ÚS 536/2018 zo 17. januára 2019, hoci ústavný súd vyslovil názor, že § 13 ods. 3 a 4súdu č. k. 2 Sžf 51/2010 zo 16. marca 2011 a na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 536/2018 zo 17. januára 2019, ústavný súd uvádza, že jeho úlohou nie je zjednocovať

vyhlášky. Poukázal na to, že sťažovateľom označený nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 536/2018 sa týka odlišnej situácie (pokračovacieho trestného činu), nie trestnýchspojenej veci. 23. Taktiež je potrebné povedať, že nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 536/2018, na ktorý sa sťažovateľ odvoláva, sa, ako správne poznamenal aj okresný súdjedného obvineného spojených na spoločné konanie (ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 536/2018 konštatoval, že spoločné prejednanie pokračovacieho zločinu sprenevery, pokračovacieho

na skutkovú a právnu totožnosť svojej veci s nálezom ústavného súdu č. k. II. ÚS 536/2018 zo 17. januára 2019, ku ktorému sa okresný súd vo svojich rozhodnutiach vôbec(ním tvrdenú) skutkovú a právnu totožnosť nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 536/2018 s jeho vecou. Ústavný súd uznáva, že samotná hodnota rozdielu navrhovanejargumentácia sťažovateľa o aplikácii nálezu ústavného súdu vo veci č. k. II. ÚS 536/2018 zo 17. januára 2019 na jeho právnu vec nie je opodstatnená, pretože procesné

ustanovenej v Trestnom zákone. 5. V prípade nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 536/2018-37 zo 17. januára 2019 (ďalej aj „nález ústavného súdu“), na ktorý sťažovateľkavyšetrovací spis zo strany sťažovateľky. 15. V prípade už uvedeného nálezu (II. ÚS 536/2018) ústavný súd posudzoval uplatnenie § 13 ods. 4 vyhlášky, podľa ktorého ustanovenie

v súvislosti s trestným konaním, hoci podľa nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 536/2018-37 sa § 13 ods. 3 a 4 vyhlášky aplikujú aj na trestné konanie. Absenciu rozhodnutia

príslušných ustanovení zákona, resp. vyhlášky (II. ÚS 82/09, I. ÚS 119/2012, II. ÚS 536/2018), a tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia právnych záverov všeobecného

prípadoch nerešpektovania príslušných ustanovení zákona (I. ÚS 119/2012, II. ÚS 536/2018) a tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia právnych záverov všeobecného

podľa § 12 ods. 1 vyhlášky. Uvedené uznesenie na rozdiel od nálezu sp. zn. II. ÚS 536/2018 zo 17. januára 2019 nemá všeobecnú záväznosť. Ak by sa súd oboznámil s predmetnýmnadväznosti záverov. 19. Čo sa týka odkazu sťažovateľa na nález sp. zn. II. ÚS 536/2018 zo 17. januára 2019, ku ktorému sa okresný súd nevyjadril, túto námietku