Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 421/2018
PDF · 168.81 KB
No categories available
I. ÚS 421/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpeného
advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 32 Cb 85/2010 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 85/2010 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 85/2010
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť
trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Michala Feciľaka, Jesenná 8, Prešov, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. novembra 2018 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 85/2010.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že pôvodný žalobca
(ktorého právnym nástupcom v konaní sa stal sťažovateľ), sa žalobou z 12. novembra 2009
podanou okresnému súdu domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 6 678,94 €
s príslušenstvom „z titulu nesprávnej výšky poistného plnenia“. Okresný súd viedol konanie
pod sp. zn. 32 Cb 85/2010.
3. Sťažovateľ uviedol, že namietané konanie trvá viac ako 9 rokov a nie je
právoplatne skončené. Sťažovateľ podrobne opísal jednotlivé úkony súdu v priebehu
konania s poukazom na opakované urgencie pôvodného žalobcu i sťažovateľa a nimi
podané sťažnosti na prieťahy v konaní z dôvodu opakovaných neprimerane dlhých období
nečinnosti okresného súdu pri prerokovaní veci.
4. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že namietané konanie sa začalo v novembri 2009
doručením žaloby, okresný súd vo veci nariadil tri pojednávania na 1. október 2012,
25. marec 2013 a 11. september 2014, na ktorom prvýkrát rozhodol rozsudkom tak, že
žalobu zamietol. Na návrh žalobcu z 20. apríla 2015 okresný súd uznesením z 30. mája
2016 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu vstupom sťažovateľa do konania na
miesto pôvodného žalobcu. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu svojím
uznesením zo 6. októbra 2015 zrušil rozsudok okresného súdu z 11. septembra 2014 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom priebehu konania nariadil pojednávanie
na 14. september 2017, na ktorom vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalobe vyhovel. Proti
predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný 19. októbra 2017, ku ktorému sa na výzvu
súdu sťažovateľ vyjadril podaním z 26. januára 2018. Sťažovateľ uviedol, že okresný súd
podľa zistení sťažovateľa z informačnej kancelárie súdu z 5. novembra 2018 odvolanie
žalovaného odvolaciemu súdu ešte nepredložil, hoci od vyjadrenia sťažovateľa k tomuto
odvolaniu už uplynulo viac ako 9 mesiacov.
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým
vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 32 Cb 85/2010, okresnému súdu prikáže vo veci konať bez zbytočných
prieťahov, prizná mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania.
6. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 421/2018-11
z 28. novembra 2018 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) prijal na ďalšie konanie.
7. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd prípisom sp. zn.
lSprV/539/2018 zo 7. januára 2019, v ktorom uviedol chronológiu úkonov vykonaných
v namietanom konaní a rozhodnutie vo veci ponechal na zvážení ústavného súdu. Pritom
žiadal prihliadnuť na skutočnosť, že k dĺžke namietaného konania prispelo aj správanie
sťažovateľa.
8. Podaním doručeným ústavnému súdu 24. januára 2019 sťažovateľ v reakcii na
vyjadrenie okresného súdu zotrval na dôvodnosti svojej sťažnosti.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú
sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov
a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu.
II.
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namieta aj porušenie čl. 6
ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak,
ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).
13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
14. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený a počnúc
týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového a správneho súdneho
konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Civilného
mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.
15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2
listiny, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá,
ktorými sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02,
IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
16. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmet posudzovaného konania (sťažovateľom uplatňované nároky z titulu poistného
plnenia) tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, preto skutková ani
právna náročnosť veci nemohla podstatnejšie ovplyvniť časovú náročnosť prejednania veci
a prispieť k vzniku prieťahov v konaní.
17. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv
sťažovateľa. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom,
že by k prieťahom podstatnejším spôsobom prispelo správanie sťažovateľa ako žalobcu,
resp. jeho právneho predchodcu v konaní.
18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Posudzované
konanie sa začalo 16. novembra 2009 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, teda trvá viac
ako 9 rokov. Okresný súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom z 11. septembra 2014, t. j.
po necelých piatich rokoch vedenia konania. Na základe odvolania sťažovateľa vo veci
rozhodoval odvolací súd v období od 12. decembra 2014 do 3. novembra 2015, t. j. spis sa
nachádzal na odvolacom súde necelý rok. Pritom rozsudok okresného súdu bol odvolacím
súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V priebehu ďalšieho konania došlo
k procesnému nástupníctvu sťažovateľa na miesto pôvodného žalobcu na základe
postúpenia pohľadávky. Vstup sťažovateľa do konania na miesto pôvodného žalobcu
pripustil okresný súd uznesením z 30. mája 2016. Druhýkrát okresný súd vo veci rozhodol
rozsudkom zo 14. septembra 2017, proti ktorému sa odvolal žalovaný. V čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu (13. novembra 2018) okresný súd realizoval procesné úkony
v súvislosti s podaným odvolaním.
19. Ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie toho času trvá viac ako 9 rokov
a nebolo právoplatne skončené. Samotnú dĺžku posudzovaného konania je potrebné
hodnotiť ako neprimeranú, a tým zakladajúcu prieťahy v postupe okresného súdu bez
potreby bližšieho hodnotenia jednotlivých úkonov súdu. Na druhej strane ústavný súd
neopomenul skutočnosť, že okresný súd po zrušení prvého rozsudku okresného súdu vo
veci konal priebežne, bez znakov nečinnosti či neefektívnej činnosti pri realizovaní
jednotlivých úkonov. Napriek tomu celková doterajšia dĺžka konania sama osebe v danom
prípade zakladá porušenie označených práv sťažovateľa.
20. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom
konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38
ods. 2 listiny a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
21. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
22. Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil porušenie práv sťažovateľa postupom
okresného súdu, prikázal okresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal
bez zbytočných prieťahov.
23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ
domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu
došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
24. Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu
neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia
ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľovi za
primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pri ustálení
sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného
súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých
prieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56
ods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné
zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, nevyhovel.
25. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.
26. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných
ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je
153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €.
27. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za
dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 325,42 € vrátane režijného paušálu. Keďže
právny zástupca sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty, ústavný súd priznal
sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 325,42 € spolu s 20 % daňou
z pridanej hodnoty v sume 65,08, t. j. spolu v sume 390,50 €. Ústavný súd nepriznal úhradu
trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto
vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.
28. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).
29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2019