Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 421/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Michala Feciľaka, Jesenná 8, Prešov, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. novembra 2018 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že pôvodný žalobca

(ktorého právnym nástupcom v konaní sa stal sťažovateľ), sa žalobou z 12. novembra 2009

podanou okresnému súdu domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 6 678,94 €

s príslušenstvom „z titulu nesprávnej výšky poistného plnenia“. Okresný súd viedol konanie

pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ uviedol, že namietané konanie trvá viac ako 9 rokov a nie je

právoplatne skončené. Sťažovateľ podrobne opísal jednotlivé úkony súdu v priebehu

konania s poukazom na opakované urgencie pôvodného žalobcu i sťažovateľa a nimi

podané sťažnosti na prieťahy v konaní z dôvodu opakovaných neprimerane dlhých období

nečinnosti okresného súdu pri prerokovaní veci.

4. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že namietané konanie sa začalo v novembri 2009

doručením žaloby, okresný súd vo veci nariadil tri pojednávania na 1. október 2012,

25. marec 2013 a 11. september 2014, na ktorom prvýkrát rozhodol rozsudkom tak, že

žalobu zamietol. Na návrh žalobcu z 20. apríla 2015 okresný súd uznesením z 30. mája

2016 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu vstupom sťažovateľa do konania na

miesto pôvodného žalobcu. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu svojím

uznesením zo 6. októbra 2015 zrušil rozsudok okresného súdu z 11. septembra 2014 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom priebehu konania nariadil pojednávanie

na 14. september 2017, na ktorom vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalobe vyhovel. Proti

predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný 19. októbra 2017, ku ktorému sa na výzvu

súdu sťažovateľ vyjadril podaním z 26. januára 2018. Sťažovateľ uviedol, že okresný súd

podľa zistení sťažovateľa z informačnej kancelárie súdu z 5. novembra 2018 odvolanie

žalovaného odvolaciemu súdu ešte nepredložil, hoci od vyjadrenia sťažovateľa k tomuto

odvolaniu už uplynulo viac ako 9 mesiacov.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote

podľa a listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , okresnému súdu prikáže vo veci konať bez zbytočných

prieťahov, prizná mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania.

6. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -11

z 28. novembra 2018 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) prijal na ďalšie konanie.

7. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd prípisom sp. zn.

zo 7. januára 2019, v ktorom uviedol chronológiu úkonov vykonaných

v namietanom konaní a rozhodnutie vo veci ponechal na zvážení ústavného súdu. Pritom

žiadal prihliadnuť na skutočnosť, že k dĺžke namietaného konania prispelo aj správanie

sťažovateľa.

8. Podaním doručeným ústavnému súdu 24. januára 2019 sťažovateľ v reakcii na

vyjadrenie okresného súdu zotrval na dôvodnosti svojej sťažnosti.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú

sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov

a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a listiny, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namieta aj porušenie čl. 6

ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a listiny (rovnako aj práva podľa

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak,

ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

, ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený a počnúc

týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového a správneho súdneho

konania predmetom (ďalej len „“), Civilného

mimosporového poriadku a .

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a

listiny, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

16. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania (sťažovateľom uplatňované nároky z titulu poistného

plnenia) tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, preto skutková ani

právna náročnosť veci nemohla podstatnejšie ovplyvniť časovú náročnosť prejednania veci

a prispieť k vzniku prieťahov v konaní.

17. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv

sťažovateľa. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom,

že by k prieťahom podstatnejším spôsobom prispelo správanie sťažovateľa ako žalobcu,

resp. jeho právneho predchodcu v konaní.

18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Posudzované

konanie sa začalo 16. novembra 2009 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, teda trvá viac

ako 9 rokov. Okresný súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom z 11. septembra 2014, t. j.

po necelých piatich rokoch vedenia konania. Na základe odvolania sťažovateľa vo veci

rozhodoval odvolací súd v období od 12. decembra 2014 do 3. novembra 2015, t. j. spis sa

nachádzal na odvolacom súde necelý rok. Pritom rozsudok okresného súdu bol odvolacím

súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V priebehu ďalšieho konania došlo

k procesnému nástupníctvu sťažovateľa na miesto pôvodného žalobcu na základe

postúpenia pohľadávky. Vstup sťažovateľa do konania na miesto pôvodného žalobcu

pripustil okresný súd uznesením z 30. mája 2016. Druhýkrát okresný súd vo veci rozhodol

rozsudkom zo 14. septembra 2017, proti ktorému sa odvolal žalovaný. V čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu (13. novembra 2018) okresný súd realizoval procesné úkony

v súvislosti s podaným odvolaním.

19. Ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie toho času trvá viac ako 9 rokov

a nebolo právoplatne skončené. Samotnú dĺžku posudzovaného konania je potrebné

hodnotiť ako neprimeranú, a tým zakladajúcu prieťahy v postupe okresného súdu bez

potreby bližšieho hodnotenia jednotlivých úkonov súdu. Na druhej strane ústavný súd

neopomenul skutočnosť, že okresný súd po zrušení prvého rozsudku okresného súdu vo

veci konal priebežne, bez znakov nečinnosti či neefektívnej činnosti pri realizovaní

jednotlivých úkonov. Napriek tomu celková doterajšia dĺžka konania sama osebe v danom

prípade zakladá porušenie označených práv sťažovateľa.

20. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa ,

ods. 2 listiny a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

21. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

22. Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil porušenie práv sťažovateľa postupom

okresného súdu, prikázal okresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov.

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

24. Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľovi za

primerané finančné zadosťučinenie podľa . Pri ustálení

sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného

súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých

prieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd v súlade s a

ods. 4 časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, nevyhovel.

25. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.

26. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je

153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €.

27. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za

dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 325,42 € vrátane režijného paušálu. Keďže

právny zástupca sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty, ústavný súd priznal

sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 325,42 € spolu s 20 % daňou

z pridanej hodnoty v sume 65,08, t. j. spolu v sume 390,50 €. Ústavný súd nepriznal úhradu

trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto

vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

28. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2019