Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 34/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti UNIMONT Banská Bystrica,

spol. s r. o., Vajanského 40/7673, Trnava, zastúpenej advokátom JUDr. Bohumilom

Novákom, advokátska kancelária, Horná 27, Banská Bystrica, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 3. augusta 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r. o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. novembra 2018 doručená [5. novembra 2018 (pondelok) podaná na poštovú prepravu,

pozn.] sťažnosť spoločnosti UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“), ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 3. augusta 2018 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný

súd“) uznesením sp. zn. z 24. mája 2017 povolil reštrukturalizáciu

sťažovateľky (dlžníčky), do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil spoločnosť

(ďalej len „správca“),

vyzval veriteľov sťažovateľky, aby v lehote do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie

prihlásili svoje pohľadávky, a tiež vymedzil rozsah právnych úkonov sťažovateľky

podliehajúcich súhlasu správcu. Toto uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť

31. mája 2017.

3. Následne (schvaľovacia) schôdza veriteľov sťažovateľky 10. januára 2018

rozhodla o schválení (prijatí) reštrukturalizačného plánu sťažovateľky (po jeho

predchádzajúcom schválení veriteľským výborom na jeho treťom zasadnutí 11. decembra

2017, pozn.), v rámci ktorého bola vytvorená 1 skupina, a to skupina nezabezpečených

veriteľov.

4. Sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 22. januára 2018 navrhla, aby

okresný súd jej reštrukturalizačný plán potvrdil.

5. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 7. februára 2018 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) reštrukturalizačný plán sťažovateľky zamietol. Okresný súd

zamietnutie reštrukturalizačného plánu odôvodnil s poukazom na § 134 ods. 1 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)

tým, že tento plán neposkytuje nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok

aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.

6. Sťažovateľka proti uzneseniu okresného súdu podala riadne a včas odvolanie –

riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo uznesením krajského súdu rozhodnuté tak, že

krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Uznesenie krajského

súdu podľa zistenia ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 4. septembra 2018.

7. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«... Sťažovateľka v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie uviedla, že toto

rozhodnutie považuje za vecne nesprávne, nakoľko príčinou jeho zamietnutia je obyčajná

matematická chyba. V odvolaní poukazuje na ust. druhá veta a má za to,

že výklad, ktorý uskutočnil súd prvej inštancie, je nesprávny. Ak by ust.

znel takto: „percentuálna miera uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov podľa

reštrukturalizačného plánu musí byť aspoň 20 percentuálnych bodov vyššia, ako by bola

percentuálna miera uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v konkurze“,

potom by bol záver súdu prvej inštancie správny. Nakoľko však znenie ust. § 134 ods. 1

druhá veta znie takto: „Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich

pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze“, záver súdu prvej inštancie o

nesplnení tejto podmienky je preto vecne nesprávny...

... Ak by za základ uspokojenia v konkurze sa považovalo 100 %, tak

v reštrukturalizácii by to muselo byť minimálne 120 %, čo je nelogické a nie je to v súlade

s účelom reštrukturalizácie...

... V napadnutom rozhodnutí porušovateľ k našej námietke, že zo znenia ust. § 134

ods. 1 druhá veta nevyplýva, že pre splnenie podmienky je rozhodujúci rozdiel medzi

percentuálnou mierou uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov

v reštrukturalizácii a percentuálnou mierou uspokojenia pohľadávok týchto veriteľov

v konkurze a že práve tento rozdiel by mal predstavovať minimálne 20 %, poukazuje

na ustanovenie , v ktorom sa určuje, že súd zamietne plán,

ak miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok je nižšia ako 50 % výšky

dotknutej pohľadávky. Tvrdí, že z tohto ustanovenia vyplýva, že s tým súvisí aj prijatie

právnej úpravy k § 134 ods. 1. Porušovateľ tvrdí, že nová doplnená časť poslednej vety

mala sledovať, aby plán bol zostavený tak, aby poskytoval nezabezpečeným veriteľom

uspokojenie ich pohľadávky aspoň o 20 % vyššie ako v konkurze, teda predkladateľ

sledoval cieľ dosiahnuť uspokojenie v štruktúre uspokojenie pohľadávky v konkurze X % +

20 % na to v prípade reštrukturalizácie.

... K námietke, že text § 134 odsek 1 ZRK je nejednoznačný a nezrozumiteľný

porušovateľ uvádza, že s námietkou sťažovateľa sa stotožňuje. Porušovateľ ale uskutočnil

výklad uvedeného ustanovenia v súlade so závermi, ktoré zistil súd prvej inštancie s tým, že

rozdiel uspokojenia v reštrukturalizácii a v konkurze vo vzťahu k pohľadávkam

nezabezpečených veriteľov je 9,3 %. Uvádza, že súd nemôže v konaní posudzovať, či tento

výklad v praxi spôsobí ťažkú priechodnosť, či dokonca praktickú nereálnosť

reštrukturalizácie, nakoľko úvaha mu neprináleží...»

Sťažovateľka v tejto veci namietala:

«a) Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj napadnuté rozhodnutie porušovateľa je

vecne nesprávne, pretože bolo dosiahnuté postupom, ktorý obsahuje matematickú chybu,

pre ktorú je takýto postup nelogický a ústavne neudržateľný

b) Všeobecné súdy nesprávne vyložili právnu normu v neprospech sťažovateľky,

ktorá dodržala všetky predpisy, aby bol jej reštrukturalizačný plán súdom schválený.

Týmito námietkami, tak ako sú uvedené i v bode III. tejto sťažnosti, sa krajský súd

zaoberal iba povrchne, svojou argumentáciou iba v podstate sťažovateľku odbíja

všeobecnými frázami bez toho, aby na tieto námietky dostala sťažovateľka adekvátnu

odpoveď. Keďže krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na tieto námietky

reagoval iba povrchne, bez náležitej argumentácie, porušil tým označené práva

sťažovateľky...

... Súd... nesprávne posúdil matematickú skutočnosť, a to významný rozdiel medzi

percentami a percentuálnymi bodmi. Ako uvádza :

„Ak v ustanovení zákona je uvedené, že plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom

uspokojenie aspoň o 20 % vyššie ako v konkurze, to jednoznačne znamená, že: Ak by

v konkurze získali nezabezpečení veritelia sumu 213 369,67 EUR, tak títo nezabezpečení

veritelia v prípade reštrukturalizácie musia získať sumu aspoň 256 043, 60 EUR (čo je

o 20 % vyššia suma - vyššie uspokojenie ich pohľadávok, ako by dosiahli v konkurze).“

Rovnakú chybu prijal aj porušovateľ v napadnutom rozhodnutí.

Ide o takú významnú chybu, na základe ktorej nebol sťažovateľke potvrdený súdom

jej reštrukturalizačný plán napriek tomu, že splnil všetky zákonné náležitosti na to, aby bol

súdom potvrdený a bol aj schválený veriteľským výborom.

Poukazuje síce na ustanovenie písmena g/ , no toto ustanovenie

nemá žiadny súvis s namietaným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri výpočte

rozdielu uspokojenia nezabezpečených veriteľov podľa reštrukturalizačného plánu

a v konkurze. Reštrukturalizačný plán spĺňa aj podmienky podľa ustanovenia § 154 odsek 1

písmena g/.

Porušovateľ v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nereaguje na naše

námietky o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie a na zásadné matematické chyby

a nesprávny výklad ustanovenia zákona, hoci ide o podstatné námietky, ktoré majú zásadný

vplyv na rozhodnutie...»

8. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

«1. Základné práva spoločnosti UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o., Vajanského

40/7673, Trnava, na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. - 1464 zo dňa 03. augusta 2018 porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. - 1464 zo dňa

03. augusta 2018 sa zrušuje a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume

390,506 („€“, pozn.) na účet JUDr. Bohumila Nováka, advokáta, do troch dní

od právoplatnosti nálezu.»

9. Zároveň sťažovateľka žiadala, aby „... Ústavný súd Slovenskej republiky

vydal uznesenie, ktorým odloží vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Trnava

-1444 zo 07. 02. 2017, a to až do právoplatného skončenia prejednania

predmetnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

14. Ako to z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.

15. Nosnou námietkou sťažovateľky je tvrdenie o nesprávnej interpretácii a aplikácii

§ 134 ods. 1 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď napriek jeho

doslovnému zneniu, podľa ktorého „Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom

uspokojenie ich pohľadávok o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.“, krajský súd

zhodne s okresným súdom tento interpretoval tak, že percentuálna miera uspokojenia

pohľadávok nezabezpečených veriteľov podľa reštrukturalizačného plánu musí byť aspoň

o 20 % (percentuálnych bodov) vyššia, ako by bola percentuálna miera ich uspokojenia

v konkurze, dôsledkom čoho bol reštrukturalizačný plán sťažovateľky arbitrárnym

spôsobom zamietnutý.

16. Sťažovateľka zároveň tvrdí, že krajský súd sa nevysporiadal s jej odvolacími

námietkami, a tiež namieta nepreskúmateľnosť uznesenia krajského súdu pre nedostatok

dôvodov.

IV.

17. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

18. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka na spravodlivý proces (, ). Splnenie povinnosti

odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).

19. Vzhľadom však na charakter námietok sťažovateľky ústavný súd tiež zdôrazňuje

svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu

a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (), pretože prvostupňové

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.

20. V zmysle § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon

neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie

reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa

primerane použijú ustanovenia .

21. V zmysle v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Ústavný súd preto v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti

považoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia okresného

súdu:

«... Podľa , ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu

dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému

výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len „schvaľovacia schôdza“) a súdu dlžník.

... Podľa plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo

najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti

a udržateľnosti. Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich

pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.

... Podľa , súd uznesením zamietne plán, ak

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach

plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa

plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu...

f) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov,

g) miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou

pohľadávok zaradených do skupiny podľa §137 ods. 5, je nižšia ako 50 % výšky dotknutej

pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia...

... Súd v tomto reštrukturalizačnom konaní zistil skutočnosti, pre ktoré musí

reštrukturalizačný plán zamietnuť. Súd... ustálil, že pri zostavovaní plánu boli podstatne

porušené ustanovenia týkajúce sa plánu, a to v zmysle ustanovenia .

Podľa reštrukturalizačného plánu je jednorazové uspokojenie pohľadávok veriteľov v miere

55,3 % zo sumy prihlásených pohľadávok v prípade schválenia tohto plánu, t. j. aspoň

o 20 % vyššie ako v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (podľa bodu 8.3 plánu,

tabuľka č. 11). Predkladateľ plánu pritom v prípade potvrdenia plánu vychádzal

zo sumy 256 492,53 eura na uspokojenie pohľadávok veriteľov, v prípade zamietnutia plánu

zo sumy 213 369,67 EURA, čo je výsledná predpokladaná výška uspokojenia veriteľov

v konkurze vzhľadom na súčet pohľadávok proti podstate v konkurze vo výške

161 678,10 EURA. V súvislosti s porovnaním uspokojovania veriteľov v konkurze

a v reštrukturalizácii súd uvádza, že celková zistená suma pohľadávok v reštrukturalizácii

je 276 267,42 EURA, suma popretých pohľadávok je vo výške 187 552,70 EURA. Je možné

predpokladať, že celková suma zistených nezabezpečených veriteľov v konkurze bude

463 820,12 EURA. Zo sumy 213 369,67 EURA, ako uvádza predkladateľ plánu,

na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorých zistená suma prihlásených pohľadávok bude

vo výške 463 820,12 EURA je možné predpokladať mieru uspokojenia vo výške 46 %.

Rozdiel uspokojenia v reštrukturalizácii a v konkurze je tak 9,3 %, čo je rozdiel nižší

ako 20 %.

V zmysle ustanovenia 134 ods. 1 musí plán poskytnúť nezabezpečeným

veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze,

tzn. 20 % a viac. V prípade predloženého reštrukturalizačného plánu však táto zákonná

podmienka naplnená nebola, nakoľko plán poskytol veriteľom uspokojenie

v reštrukturalizačnom konaní len o 9,3 % vyššie ako v prípade vyhláseného konkurzu.

Toto porušenie zákonných ustanovení týkajúcich sa plánu súd považuje za tak podstatné, že

nie je možné plán schváliť. Je potrebné podotknúť, že pri porovnaní uspokojenia veriteľov

v reštrukturalizácii a konkurze vychádzal predkladateľ plánu z minimálnej hodnoty

nehnuteľnosti (300 000,- EUR), ktorá je vo vlastníctve predkladateľa a ktorá sa v konkurze

bude speňažovať a napriek tomu uspokojenie veriteľov v konkurze by malo byť podľa

výpočtu predkladateľa len o 9,3 % nižšie ako v reštrukturalizácii...»

23. Z uznesenia krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu,

vyplýva, že krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a s právnymi závermi

okresného súdu. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia ďalej

okrem iného uviedol:

«... Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu vedeného na súde prvej

inštancie pod sp. zn. , vrátane... uznesenia... napadnutého odvolaním zistil,

že súd prvej inštancie vecne správne aplikoval ust. zákona a to ust. § 133 ods. 1, ust. § 134

ods. 1, ust. § 143, ust. 146 ods. 5, ust. § 148 ods. 1 písm. a/ až d/, ako aj podľa ust. § 148

ods. 2, ods. 3, ust. § 151 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ust. § 152 ods. 1, ust. § 153 ods. 1 a ust.

. Podstatnou otázkou pre posúdenie veci bol výklad ust.

. Podľa ust. plán musí byť

vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka

pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Plán musí poskytnúť nezabezpečeným

veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.

Výklad textu „plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok

aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze“ je potrebné vyklať v kontexte ust. § 154

ods. 1 písm. g/ v znení v akom bolo prijaté s účinnosťou

od 01.01.2017. Podľa ust. súd uznesením zamietne plán, ak

miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok

zaradených do skupiny podľa ust. je nižšia ako 50 % výšky dotknutej

pohľadávky. To neplatí, ak dotknutý veriteľ súhlasí s nižšiu mierou uspokojenia.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že účelom prijatia tejto úpravy je zabezpečenie plnenia

pre nezabezpečených veriteľov minimálne vo výške 50 % ich pohľadávky, inak nebude plán

možné súdom potvrdiť. Nastanú účinky jeho zamietnutia podľa ust. § 154 ods. 1 písm. g/

. Odvolací súd uvedené výkladové pravidlo, a to dosiahnutie uspokojenia pohľadávky

nezabezpečeného veriteľa minimálne vo výške 50 % jeho uznanej pohľadávky uvádza

z dôvodu, že s touto právnou úpravou súvisí aj prijatie právnej úpravy v ust. § 134 ods. 1

v časti doplnenia poslednej vety, ktorá mala sledovať, aby plán bol zostavený tak,

aby poskytoval nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávky aspoň o 20 % vyššie

ako v konkurze, teda predkladateľ sledoval cieľ dosiahnuť uspokojenie v štruktúre

uspokojenie pohľadávky v konkurze X % - 20 % na to v prípade reštrukturalizácie. Výklad

ustanovenia je preto ten, že plán musí poskytnúť nezabezpečeným

veriteľom uspokojenie ich pohľadávok o 20 % vyššie (vyjadrené zlomkom o 1/8 vyššie ako

by dosiahli títo veritelia v prípade konkurzu). V danom prípade je preto nutné posudzovať

danú úpravu komplexne v kontexte prijatých zmien, ktoré boli do

vložené, a to v kontexte ust. s účinnosťou

od 01.03.2017. Ak pripustíme výklad, ktorý uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní, kedy

preukazuje že ním zostavený plán spĺňa podmienky, ktoré vyžaduje ust. § 134 ods. 2, a že

ponúkol uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov tak ako to vyplýva z obsahu

predloženého plánu s poukazom na logický výklad, poprel by sa tým obsah a účel

predloženého , ktorým sa mení a dopĺňa aj .

Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom v tej časti, v ktorej argumentuje

nejednoznačnosťou textu v ust. pripúšťajúcom výklad, ktorý je obsahom

jeho odvolania, avšak odvolací súd výklad tohto ustanovenia uskutočnil v súlade so

závermi, ktoré zistil súd prvej inštancie. Ak súd prvej inštancie zistil, že rozdiel uspokojenia

v reštrukturalizácii a v konkurze vo vzťahu k pohľadávkam nezabezpečených veriteľov je

9,3 % postupoval tak vecne správne a výklad uskutočnil udržateľným spôsobom, ktorý má

základ v podstate prijatej novely. Otázka, či tento výklad v praxi spôsobí ťažkú

priechodnosť, či dokonca praktickú nereálnosť reštrukturalizácie odvolaciemu súdu

neprináleží v konaní posudzovať, nakoľko takáto úvaha mu neprináleží. V prípade, ak by sa

odvolací súd mohol vo výklade ustanovení zaoberať aj otázkou reálnej priechodnosti

reštrukturalizácii, s ohľadom na nastavené kritéria a parametre uspokojenia

nezabezpečených veriteľov (ust. ) v kontexte už namietaného

výkladu ust. , potom by sa zrejme priklonil k výkladu, ktorý uskutočnil

odvolateľ, avšak výlučne a iba sledujúc reálnosť priechodnosti nastavených

reštrukturalizácii. K takejto úvahe však v tomto konkrétnom prípade odvolací súd nemohol

dospieť, sledujúc cieľ a účel prijatej zmeny zákona, ktorá bola uskutočnená

Z. z. Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe preto odvolací súd nemohol

prihliadnuť k obsahu odvolania a dôvodom v ňom uvedených, nakoľko tieto nezakladali

zmenu, alebo zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie...

... Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe preto odvolací súd v zhode

so skutkovými závermi zistenými súdom prvej inštancie považuje za preukázané naplnenie

všetkých zákonných podmienok pre zamietnutie reštrukturalizačného plánu dlžníka z

dôvodu porušenia ust. na tom skutkovom základe, že predložený plán

neposkytol nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie,

ako by dosiahli v prípade konkurzu na majetok dlžníka. V zmysle vyššie uvedených dôvodov

preto odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje odvolaním napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne...»

24. Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd

argumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej sa krajský súd v napadnutom rozhodnutí

nevysporiadal s jej odvolacími námietkami, nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú

udržateľnosť záverov krajského súdu. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu je v súlade

s , keďže krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením, ktoré

formuloval okresný súd, a to je podľa názoru ústavného súdu presvedčivé a zrozumiteľné

a konanie nevykazuje znaky podstatných pochybení procesného charakteru. Navyše, krajský

súd s poukazom na uviedol aj ďalšie dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu

uznesenia okresného súdu, preto ústavný súd nevidí žiadny relevantný dôvod

na prehodnocovanie záverov rozhodnutí všeobecných súdov. Ustanovením § 387 ods. 2

bola totiž odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia

rozhodnutia, pričom možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia bola podmienená tým, že

odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to

po skutkovej stránke, ako aj právnej stránke. Uvedené je v posudzovanej veci nesporné.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

25. Napokon podľa názoru ústavného súdu už okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú

a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, keď s poukazom na § 134 ods. 1 druhú vetu zákona

o konkurze a reštrukturalizácii ustálil, že miera uspokojenia nezabezpečenými veriteľmi

prihlásených pohľadávok v celkovej (súhrnnej) sume 463 820,12 € (aj keď dosiaľ zistených

iba v sume 276 267,42 €, pozn.) pri sume 213 369,67 € určenej na ich uspokojenie

pre prípad konkurzu predstavuje 46 % [213 369,67 €/(463 820,12 €/100), pozn.] a pri sume

256 492,53 € určenej na ich uspokojenie pre prípad reštrukturalizácie predstavuje 55,3 %

[256 492,53 €/(463 820,12 €/100), pozn.], t. j. miera uspokojenia pohľadávok

nezabezpečených veriteľov pre prípad reštrukturalizácie oproti miere ich uspokojenia

pre prípad konkurzu je podľa reštrukturalizačného plánu vyššia nie o 20 %, ale iba o 9,3 %

(55,3 % ˗46 %, pozn.), čo okresný súd považoval za porušenie ustanovenia zákona

o konkurze a reštrukturalizácii týkajúceho sa reštrukturalizačného plánu podstatným

spôsobom v zmysle § 154 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dôsledkom

čoho návrhu sťažovateľky na potvrdenie reštrukturalizačného plánu nevyhovel,

resp. reštrukturalizačný plán sťažovateľky zamietol. Podľa názoru ústavného je tento záver

plne ústavne konformný.

26. Navyše, krajský súd na zvýraznenie správnosti záverov okresného súdu

vo svojom rozhodnutí, reagujúc na odvolacie námietky sťažovateľky, v rámci svojho

odôvodnenia medzi inými poukázal najmä na § 154 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii v znení prijatom , ktorým sa mení a dopĺňa

o konkurze a reštrukturalizácii... a účinnom od 1. januára 2017,

v zmysle ktorého „Súd uznesením plán zamietne, ak miera uspokojenia ktorejkoľvek

z nezabezpečených pohľadávok... je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky...“.

Týmto zákonom súčasne bola v § 134 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

(v dovtedajšom znení a s účinnosťou až od 1. marca 2017, pozn.) na koniec pripojená práve

veta, že „Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok

aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.“ a využitím teleologickej (účelovej)

metódy výkladu práva, t. j. skúmaním, aký je účel a zmysel relevantnej právnej normy

(§ 134 ods. 1 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii) vzhľadom na zameranie

celého právneho predpisu, za pomoci metódy právnej logiky aj vlastnou úvahou dospel

krajský súd k rovnakému záveru ako okresný súd, a to, že § 134 ods. 1 druhú vetu zákona

o konkurze a reštrukturalizácii je potrebné interpretovať tak, že miera uspokojenia

pohľadávok nezabezpečených veriteľov poskytovaná plánom musí byť aspoň o 20 %

vyššia, aká by bola miera ich uspokojenia v konkurze (aj prvá veta § 134 ods. 1 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii hovorí, že „Plán musí byť vypracovaný tak, aby

zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov...“, pozn.). Inými slovami, aj

podľa záveru krajského súdu pre posúdenie, či reštrukturalizačný plán zodpovedá § 134

ods. 1 druhej vete zákona o konkurze a reštrukturalizácii, resp. či spĺňa ním stanovenú

podmienku, nie je rozhodujúca iba suma určená plánom na uspokojenie nezabezpečených

veriteľov pre prípad reštrukturalizácie a suma určená na ich uspokojenie pre prípad

konkurzu tak, ako to tvrdí sťažovateľka bez ďalšieho vychádzajúca výlučne len

z doslovného znenia tohto ustanovenia, ale aj súhrnná suma pohľadávok jej

nezabezpečených veriteľov.

Podľa názoru ústavného súdu však nijako nemožno dospieť k záveru, že by

odôvodnenie uznesenia krajského súdu v spojení s odôvodnením uznesenia okresného súdu

nezodpovedalo požiadavkám ústavnosti z hľadiska namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie.

Pokiaľ sa sťažovateľka v sťažnosti dovoláva vlastnej, pre ňu priaznivejšej,

interpretácie § 134 ods. 1 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorej

(interpretácie) by bola týmto ustanovením stanovená podmienka pre potvrdenie jej

reštrukturalizačného plánu splnená, ústavný súd dodáva, že podľa odôvodnenia rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. júla 2010 v inej podľa jej

názoru obdobnej právnej veci, na ktorý sťažovateľka v danej súvislosti poukazuje „nejasné

a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy,

ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy“, ktorým sťažovateľka nepochybne nie je. Keďže

z § 134 ods. 1 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii pre sťažovateľku

vyplývajúcej povinnosti splniť týmto ustanovením stanovenú podmienku

pre reštrukturalizačný plán zodpovedá taktiež právo jej nezabezpečených veriteľov

na splnenie tejto podmienky, je zjavné, že adresátom tohto ustanovenia nie je len

sťažovateľka (dlžníčka), ale aj jej nezabezpečení veritelia. A teda z uvedeného dôvodu

odstránenie nejednoznačnosti § 134 ods. 1 druhej vety zákona o konkurze

a reštrukturalizácii pripúšťajúcej viaceré možné výklady bez ďalšieho výkladom výlučne

iba v prospech sťažovateľky (dlžníčky), a tým na ťarchu jej nezabezpečených veriteľov, nie

je na mieste.

27. Z tohto pohľadu považuje ústavný súd právne závery krajského súdu v spojení

so závermi okresného súdu za ústavne súladnú interpretáciu a aplikáciu relevantnej právnej

úpravy a v tomto ohľade tieto závery potom považuje aj za ústavne plne udržateľné

(m. m. ); v okolnostiach posudzovanej veci napadnuté uznesenie krajského

súdu preto nemožno hodnotiť ako zjavne neodôvodnené a arbitrárne, ako to tvrdí

sťažovateľka. Uvedené skutočnosti takto neumožňujú prijať záver o porušení označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského

súdu.

28. Dôvody napadnutého uznesenia, ktoré viedli krajský súd k rovnakým záverom,

ku ktorým dospel aj okresný súd, teda nemôžu podľa názoru ústavného súdu viesť k záveru

o ústavnej neakceptovateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý by zároveň

zakladal dôvod na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé konanie podľa dohovoru.

29. Berúc do úvahy tieto okolnosti veci, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť

sťažovateľky už pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2019