Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 50/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej Advokátskou

kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Róbert Slamka, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo 7. júla

2017 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -472 z 22. februára 2018

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2018

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 7. júla 2017 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) a rozsudkom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -472 z 22. februára 2018 (ďalej len

„napadnutý rozsudok“).

2. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sa sťažovateľka žalobou doručenou

okresnému súdu domáhala zaplatenia sumy 20 182 € s príslušenstvom a určenia,

že predmetná pohľadávka patrí do dedičstva. Okresný súd v označenom konaní vedenom

pod sp. zn. o žalobe sťažovateľky rozhodol rozsudkom súdu prvej inštancie,

ktorým jej žalobu zamietol. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sťažovateľka podala

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že pôvodný žalovaný v rozpore

so zákonom opílil viaceré ihličnaté stromy rastúce vedľa vedenia nízkeho napätia a majúce

ohrozovať bezpečnosť prevádzky energetických zariadení bez toho, aby vopred písomne

vyzval vlastníka nehnuteľností k ich okliesneniu. Vlastníčkou nehnuteľností, na ktorých

sa stromy nachádzajú, bola v tom čase matka sťažovateľky, ktorá medzičasom zomrela,

preto si sťažovateľka ako jediná dedička po matke uplatnila žalobou podanou na okresnom

súde nárok na náhradu škody. Ihličnaté stromy boli vysadené na záhrade rodinného domu

ako okrasné dreviny plniace okrem iného aj estetickú funkciu. Okresný súd pribral

do konania znalca z odboru lesníctva, čo sťažovateľka namietala, pretože znalec z odboru

poľnohospodárstva, odvetvie záhradníctva, by sa zaoberal nielen otázkou, či drevina

vysychá, ale či jej ďalšia existencia nenarúša estetickú a vizuálnu stránku koncepcie

záhrady. Uvedená námietka tvorí podstatnú časť sťažovateľkinej argumentácie, majúca

podľa jej názoru priamy dopad na rozhodnutie vo veci. Okresnému súdu zároveň vytýka,

že v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo nevyhovel návrhu na doplnenie

znaleckého dokazovania.

4. Zvyšná časť sťažnosti je zameraná na skutočnosti, ktoré mali viesť k porušovaniu

sťažovateľkinho základného práva na súdnu ochranu v konaní v druhej inštancii, t. j.

v konaní na krajskom súde, keďže podľa názoru sťažovateľky jej odvolacia argumentácia

bola spôsobilá účinne spochybniť závery súdu prvej inštancie o vhodnosti znalca z odboru

lesníctva, avšak závery súdu sa v tejto časti javia ako svojvoľné a arbitrárne, nemajúce

dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Znalecký posudok vzhľadom na odôvodnenie

bol nosným pilierom rozhodnutia, spochybnenie správnosti výberu znalca a jeho odbornosti

bolo teda podstatným argumentom majúcim priamy dopad na výsledok dokazovania

a naň nadväzujúce rozhodnutie. Navyše, odvolací súd sa vôbec nevysporiadal ani s jej

tvrdením týkajúcim sa nedostatočného nálezu znalca, estetickej a vizuálnej stránky záhrady

po zrezaní vrcholcov a podľa názoru sťažovateľky závery súdov o tom, že k okliesneniu

by došlo i tak, sú jednostranné a nezohľadňujú všetky okolnosti veci.

5. Sťažovateľka zastáva názor, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie

je nedostatočné a nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jej namietaných základných

práv, a uvedený právny stav neodstránil v napadnutom rozsudku ani krajský súd.

6. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný

súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej označených práv

rozsudkom súdu prvej inštancie a napadnutým rozsudkom krajského súdu, uvedené

rozhodnutia všeobecných súdov zruší, vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a prizná

jej náhradu trov konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 7. júla

2017

10. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie, ústavný súd poukazuje na princíp

subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu

je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd

preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený rozsudok súdu prvej inštancie

ani jeho predchádzajúci postup, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania

krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť právam sťažovateľky

ochranu.

11. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti rozsudku

súdu prvej inštancie odmietol podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (m. m. , , ,

).

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 22. februára 2018

12. Podstata argumentácie sťažovateľky spočíva v konštatovaní, že sa krajský súd

nezaoberal všetkými jej odvolacími námietkami, v dôsledku čoho považuje jeho

odôvodnenie za nedostatočné a arbitrárne.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ).

15. Námietku sťažovateľky týkajúcu sa arbitrárnosti napadnutého rozsudku krajského

súdu je potrebné považovať za zjavne neopodstatnenú.

16. Podľa názoru ústavného súdu argumentácia krajského súdu uvedená

v odôvodnení napadnutého rozsudku je dostatočná. V žiadnom prípade argumentáciu

nemožno považovať za arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú. Niet teda ani dôvodu na to,

aby ústavný súd do veci zasiahol. Uvedený záver nemôže zmeniť ani okolnosť,

že sťažovateľka má na celú vec odlišný názor a s napadnutým rozsudkom krajského súdu

nesúhlasí. Táto okolnosť totiž sama osebe nemôže spôsobiť porušenie označených práv

sťažovateľky.

17. Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je názor, že súčasťou obsahu

základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (,

).

18. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu,

ktorý sa stotožnil s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí súdu prvej inštancie

a po preskúmaní odôvodnenia rozsudku okresného súdu dospel k záveru, že rozhodnutie

je dostatočným spôsobom odôvodnené, krajský súd zrozumiteľne odôvodnil úvahy, ktoré

zvolil pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky, a právne závery, na ktorých je rozhodnutie

založené, nemožno hodnotiť ako arbitrárne. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu

ústavne akceptovateľným spôsobom zdôvodnil, prečo v danom prípade sťažovateľkinej

žalobe vyhovieť nemohol. Poukázal na skutočnosť, prečo nebol do konania pribraný súdny

znalec z odboru poľnohospodárstva, odvetvie záhradníctvo (stotožňujúc sa s bodom 25

odôvodnenia súdu prvej inštancie), na spôsobilosť pribraného znalca poskytnúť znalecký

posudok v predmetnej veci a na námietku príslušnosti znalca, pretože sa s ňou už súd prvej

inštancie vysporiadal skôr v priebehu konania. Navyše, krajský súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol, že sťažovateľka mala možnosť na preukázanie svojich

tvrdení dať si sama vypracovať znalecký posudok z odvetvia záhradníctva, čo však

neurobila, neuniesla dôkazné bremeno, v dôsledku čoho nebola úspešná v spore.

19. Ústavný súd tak konštatuje, že krajský súd dal odpovede na všetky relevantné

námietky sťažovateľky v rozsahu, ktorý postačuje pre záver, že krajský súd sa v odôvodnení

svojho napadnutého rozsudku ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými

rozhodnými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci a tie aj náležite logicky

odôvodnil.

20. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. ,

, ). Takéto pochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd

v napadnutom rozsudku krajského súdu nezistil. Nesúhlas sťažovateľky s obsahom

napadnutého rozsudku krajského súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá

ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

21. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na to, že obsahom označeného

základného práva nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka

súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (, resp. ), ústavný

súd dospel k záveru, že medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným

porušením základného práva sťažovateľky podľa a jej práva podľa

ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť

vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd

preto pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ostatnými návrhmi

sťažovateľky už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. február 2019