Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 71/2019

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Mojmíra Mamojku vo veci návrhu

, zastúpenej JUDr. Petrom Kubinom, Štefánikova 15,

Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

nezlučiteľnosť funkcií č. VP/51/18/K z 5. decembra 2018 vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona

č. takto

rozhodol:

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

č. VP/51/18/K z 5. decembra 2018 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone

funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. januára

2019 doručený návrh

(ďalej len „navrhovateľka“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/51/18/K z 5. decembra 2018

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení ústavného (ďalej aj „ústavný zákon o ochrane verejného

záujmu“ alebo „ústavný zákon“).

2. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľka ako verejný funkcionár mala podľa čl. 7

ods. 1 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu povinnosť počas výkonu

verejnej funkcie (mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky) vždy do 31. marca

podať výboru písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje

majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ňou žijú

v domácnosti, vrátane osobných údajov.

2.1 Navrhovateľka vo svojom majetkovom priznaní za rok 2017 podanom na tlačive

ročného majetkového priznania schválenom výborom (tlačivo schválené uznesením výboru

č. 363 z 2. decembra 2014), čo sa týka jej nehnuteľného majetku, uviedla, že vlastní

niekoľko nehnuteľností. Medzi tieto nehnuteľnosti však nezahrnula stavbu rekreačnej chaty,

ktorej výstavba v tom čase prebiehala na jednom z pozemkov riadne uvedených

v majetkovom priznaní a ktorá v tom čase nebola ešte dostavaná a nebola ani zapísaná

v katastri nehnuteľností. Navrhovateľka sa pri vypĺňaní tlačiva ročného majetkového

priznania v dobrej viere a striktne riadila pokynmi v ňom uvedenými, a preto, keďže stavba

predmetnej rekreačnej chaty bola v tom čase rozostavaná, ale nebola zapísaná v katastri

nehnuteľností, túto rozostavanú stavbu neuviedla vo svojom majetkovom priznaní.

2.2 Výbor 25. septembra 2018 začal proti navrhovateľke konanie o ochrane

verejného záujmu podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a vyzval

navrhovateľku na zaujatie stanoviska k veci.

2.3 Navrhovateľka predložila 16. októbra 2018 výboru svoje stanovisko k veci

s prílohou, ktorou bolo odborné vyjadrenie znalca v odbore stavebníctva k stupňu

rozostavanosti predmetnej stavby rekreačnej chaty.

2.4 Výbor 5. decembra 2018 prerokoval vec navrhovateľky a vydal napadnuté

rozhodnutie, v ktorom uložil navrhovateľke pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu.

3. Navrhovateľka považuje rozhodnutie výboru za nezákonné a arbitrárne

z nasledujúcich dôvodov:

„(a) Výbor postihuje navrhovateľku za to, že sa pri vyplnení Tlačiva ročného

majetkového priznania v dobrej viere a striktne riadila záväzným rozhodnutím Výboru.

(b) Výbor pri hodnotení stavu rozostavanosti stavby uprednostnil časovo neaktuálnu

fotografiu zverejnenú v bulvárnom elektronickom médiu pred odborným vyjadrením

kvalifikovaného znalca v odbore stavebníctvo.

(c) Výbor neprípustným spôsobom preniesol dôkazné bremeno na navrhovateľku

a svojvoľne neprihliadol na dôležitý dôkaz predložený navrhovateľkou.

(d) Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a nesprávnej aplikácie judikatúry na zistený skutkový stav.“

4. Navrhovateľka je toho názoru, že je zo strany výboru postihovaná z dôvodu, že sa

pri vyplnení tlačiva ročného majetkového priznania v dobrej viere a striktne riadila

záväzným rozhodnutím výboru.

4.1 Súčasťou tlačiva ročného majetkového priznania sú aj pokyny (návody) na jeho

vyplnenie. V časti o nehnuteľnom majetku tento pokyn znie: „Napr. orná pôda, vinica,

chmeľnica, trvalý trávny porast, ovocný sad, záhrada, lesný pozemok, vodná plocha,

zastavaná plocha a nádvorie, stavebný pozemok, iné pozemky, rodinný dom, bytový dom,

byt, nebytový priestor, garáž, budova pre obchod a služby, priemyselná budova a sklad,

stavba na individuálnu rekreáciu, rozostavané stavby, ak sú zapísané v katastri

nehnuteľností, iné stavby.“

5. Navrhovateľka uvádza : «Kým pri „dokončených“ stavbách Výbor v schválenom

texte návodu nenecháva nikoho na pochybách, že do majetkového priznania majú byť

zahrnuté všetky, pri „rozostavaných“ stavbách sa obmedzil len na tie, ktoré sú zapísané

v katastri nehnuteľností. Navrhovateľka nebola pri vypĺňaní svojho majetkového priznania

povinná skúmať dôvody, pre ktoré sa Výbor rozhodol takýmto spôsobom vymedziť obsah

majetkového priznania. Na túto otázku by mal odpovedať predovšetkým Výbor – ak mal

Výbor ako autor Tlačiva ročného majetkového priznania úmysel obsiahnuť všetky

rozostavané stavby, prečo v texte návodu pri rozostavaných stavbách ich okruh obmedzil

len na tie, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností? Pokiaľ Výbor skutočne chce

dosiahnuť, aby sa do majetkových priznaní zahŕňali aj rozostavané stavby nezapísané

v katastri nehnuteľností, nič nebráni Výboru schváliť uznesenie, ktorým... upraví text

Tlačiva ročného majetkového priznania tak, aby z neho bolo jasné každému... že v jeho

majetkovom priznaní je povinný uviesť všetky rozostavané stavby, bez ohľadu na stav ich

zápisu v katastri.»

6. Výbor pri hodnotení stavu rozostavanosti stavby podľa navrhovateľky

uprednostnil časovo neaktuálnu fotografiu zverejnenú v bulvárnom elektronickom médiu

pred odborným vyjadrením kvalifikovaného znalca v odbore stavebníctva. Výbor svoj záver

o stave rozostavanosti rekreačnej chaty navrhovateľky založil na fotografii uvedenej

v internetovom článku bulvárneho online média glob.sk z júna 2018, z čoho arbitrárne

vyvodil, že stavba je už prinajmenšom v záverečnom štádiu prác a mala byť preto uvedená

v majetkovom priznaní.

6.1 Navrhovateľka navyše predložila odborné vyjadrenie znalca v odbore

stavebníctva, ktoré jednoznačne potvrdzuje, že ešte v čase jeho vyhotovenia (2. októbra

2018) bola táto stavba rozostavaná, a nie skolaudovaná a zapísaná v katastri nehnuteľností.

Aj z komunikácie výboru so stavebným úradom, na ktorú sa výbor v napadnutom

rozhodnutí odvoláva, musel mať výbor podľa navrhovateľky za zistené, že stavba ešte

nebola skolaudovaná, a má teda charakter rozostavanej stavby, nezapísanej v katastri

nehnuteľností.

6.2 Navrhovateľka dodala, že žiaden právny predpis neukladá stavebníkovi (v tomto

prípade navrhovateľke a jej manželovi) zapisovať rozostavanú stavbu do katastra

nehnuteľností pred jej kolaudáciou.

7. Výbor podľa navrhovateľky neprípustným spôsobom preniesol dôkazné bremeno

na navrhovateľku a svojvoľne neprihliadol na dôležitý ňou predložený dôkaz, keď

odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že navrhovateľka „nebola ochotná v konaní

predložiť relevantný dôkaz o stave prác v kalendárnom roku 2017, a to najmä predložením

stavebného denníka, príp. inými dôkazmi. Aj z tohto dôvodu výbor nemohol toto odborné

stanovisko [odborné vyjadrenie znalca v odbore stavebníctvo,] zohľadniť pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.“. Zároveň výbor uviedol, že mu nebol plne známy stav prác

na predmetnej rekreačnej chate a svoje rozhodnutie založil na informáciách získaných

„z dostupných článkov z júla 2018...“.

Navrhovateľka je v tejto súvislosti toho názoru, že takýto postup výboru nie je

ústavne udržateľný, ako to ústavný súd už skonštatoval napríklad vo veci sp. zn.

.

8. Napadnuté rozhodnutie podľa navrhovateľky vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a nesprávnej aplikácie judikatúry na zistený skutkový stav. Navrhovateľka

v tomto smere poukazuje na nesprávnu interpretáciu uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. a uznesenia

ústavného súdu sp. zn. zo strany výboru.

9. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

takto rozhodol:

„1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcii sp. zn. zo dňa 5. decembra 2018 zrušuje.

II. Navrhovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej

republiky povinný uhradiť navrhovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

10. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni, ktorej funkčné obdobie

skončilo 16. februára 2019, preto v súlade s čl. II bodom 7 Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019

v období od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce (ďalej len dodatok č.1) bola

nad rámec limitu ako naliehavá pridelená náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov sudkyni spravodajkyni Jane Baricovej. V súlade s čl. II

bodom 2 písm. a) dodatku č. 1 bude vec prejednaná a rozhodnutá v prvom senáte ústavného

súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka.

10.1 Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. marca 2019

(ďalej len „“) uznesením č. k. -17 zo 6. marca 2019

prijal návrh navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutia výboru č. VP/51/18/K

z 5. decembra 2018 na ďalšie konanie.

11. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti , ktorým sa

zmenila aj právna úprava preskúmania rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu,

navrhovateľka podaním zo 17. marca 2019 uviedla, že namietaným rozhodnutím bolo

porušené jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa ,

a upravila znenie navrhovaného petitu:

„I. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcii sp. zn. zo dňa 5. decembra 2018 zrušuje a vec vracia Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

II. Navrhovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej

republiky (zrejme malo byť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií – pozn.) povinný uhradiť navrhovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

12. Ústavný súd listom zo 7. marca 2019 zaslal výboru uznesenie o prijatí návrhu

na ďalšie konanie a vyzval výbor na vyjadrenie k návrhu navrhovateľky. Výbor vo svojom

vyjadrení z 25. marca 2019 zopakoval svoje argumenty uvedené v namietanom rozhodnutí

a zotrval na svojich stanoviskách. V závere vyjadrenia výbor navrhol, aby ústavný súd

namietané rozhodnutie výboru potvrdil a nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania.

13. Navrhovateľka vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 8. apríla 2019

reagovala na vyjadrenie výboru z 25. marca 2019. Navrhovateľka odstránila chybu v písaní

v návrhu (správne označenie judikátu ústavného súdu ) a zopakovala svoje

argumenty, pokiaľ ide o charakter predmetného tlačiva, pojem rozostavanej stavby

a vykonávanie dokazovania v konaní pred výborom. Ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ

ide o opravu chyby v písaní, tejto si bol ústavný súd vedomý a nemohla ovplyvniť

rozhodnutie ústavného súdu vo veci.

14. Vec bola v súlade s čl. II bodom 2 písm. a) a bodom 5 Dodatku č. 1 k Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára

2019 v období od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce prejednaná

a rozhodnutá prvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu

a sudkyňa spravodajkyňa), Mojmír Mamojka a Jana Laššáková (namiesto neprítomného

Miroslava Duriša).

II.

15. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tento

ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný

funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej

výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok,

v ktorom uvedie svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí,

ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko

a adresa trvalého pobytu.

17. Podľa čl. 7 ods. 4 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

majetkovými pomermi podľa odseku 1 písm. e) sa rozumie vlastníctvo nehnuteľnosti

vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru.

18. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej

len „konanie“) vykonáva výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1

písm. a) až n) a t) až zk).

19. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní

preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie

ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo

čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa

uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto

ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

20. Podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného

funkcionára, ak verejný funkcionár uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé

údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov.

21. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý

verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd

v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená

strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9

ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia

pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je

konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

22. Podľa ústavný súd preskúma, či rozhodnutie

orgánu verejnej moci príslušného na konanie a rozhodovanie vo veci ochrany verejného

záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „príslušný orgán verejnej moci“) je

v súlade s a príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov.

23. Podľa ústavný súd rozhodne o návrhu podľa

do 60 dní od doručenia návrhu na neverejnom zasadnutí.

24. Podľa ústavný súd rozhodnutie príslušného

orgánu verejnej moci uznesením potvrdí, ak zistí, že je v súlade s a príslušnými

právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.

III.

25. Predmetom konania o návrhu navrhovateľky je preskúmanie rozhodnutia výboru

sp. zn. z 5. decembra 2018, ktorým výbor rozhodol, že navrhovateľka podaním

neúplného majetkového priznania za rok 2017 (neuvedenie rozostavanej stavby – rekreačnej

chaty, ktorá v čase podania majetkového priznania nebola zapísaná v katastri nehnuteľností)

porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, za čo jej bola uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu

navrhovateľky ako verejnej funkcionárky.

25.1 Podstata argumentácie navrhovateľky spočíva v tvrdení, že namietané

rozhodnutie je arbitrárne a nezákonné z dôvodu, že pri vypĺňaní majetkového priznania sa

len striktne riadila poučením uvedeným v tlačive ročného majetkového priznania

schváleného samotným výborom. Navrhovateľka namieta postup výboru pri dokazovaní,

ako aj dôkazné prostriedky. Podľa nej napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie judikatúry na zistený skutkový stav.

26. V namietanom rozhodnutí VP/51/18/K z 5. decembra 2018 výbor na s. 4 uviedol,

že v prípade námietky verejnej funkcionárky, ktorá sa týkala záväznosti tlačiva schváleného

výborom, toto tvrdenie neobstojí, pretože nie je možné interný organizačný akt výboru

(i keď bol schválený podľa zákona) nadradiť platnému ústavnému zákonu. Výbor

konštatoval, že tlačivo, na ktorom verejní funkcionári podávajú oznámenie, má len

odporúčajúci charakter a príklady uvedené pod bodom D tlačiva [Majetkové pomery/a)

Nehnuteľný majetok] sú len demonštratívnym výpočtom. Právna úprava stanovuje

náležitosti oznámenia, avšak nemá kogentné ustanovenie týkajúce sa použitia tlačiva na

jeho podávanie. Výbor takéto tlačivo používa na základe svojich uznesení z dôvodu, aby

bolo možné podané oznámenia zo strany výboru spracovať a následné zverejniť v zmysle

ústavného zákona.

26.1 V súvislosti s postupom pri používaní tlačiva výbor poukázal na uznesenie

ústavného súdu sp. zn. , v ktorom navrhovateľ vzniesol námietku

proti postupu výboru, ktorý mal zaviniť ním podané neskoré oznámenie, pretože mu výbor

zaslal chybné tlačivo s pokynmi na jeho vyplnenie.

Výbor ďalej k námietke týkajúcej sa dokazovania uviedol: „Vychádzajúc zo zásady

voľného hodnotenia dôkazov je vecou konajúceho orgánu, pre aké dôkazy sa v konaní

rozhodne a rovnako je na tomto orgáne i spôsob, ako ich zabezpečí. Verejná funkcionárka

nebola ochotná v konaní predložiť relevantný dôkaz o stave prác v kalendárnom roku 2017,

a to najmä predložením stavebného denníka, príp. inými dôkazmi. Aj z tohto dôvodu výbor

nemohol toto odborné stanovisko zohľadniť pri svojom rozhodovaní vo veci samej.

I keď výboru nebol plne známy stav prác na uvedenej rekreačnej chate

v kalendárnom roku 2017, z dostupných článkov z júla 2018 (vrátane fotografie

nehnuteľnosti) je zrejmé, že rekreačná chata je prinajmenšom v záverečnom štádiu prác

a mala byť preto uvedená v oznámení za rok 2017 v časti nehnuteľný majetok. Z tohto

dôvodu sa výbor snažil ustáliť stav prác podľa stavebného denníka, ktorý však nepredložila

ako verejná funkcionárka, tak ani Spoločný obecný úrad - stavebný Liptovský Hrádok.

Verejne prístupná fotodokumentácia v článku zo dňa 20. júla 2018 však nasvedčuje, že je

predpoklad, že už v roku 2017 bola stavba v takom štádiu, že mala byť v oznámení za

kalendárny rok 2017 uvedená. Túto skutočnosť verejná funkcionárka ani nepoprela ani

nevyvrátila.“ Výbor pri posudzovaní charakteru rozostavanej nehnuteľnosti vychádzal

z definície stavby uvedenej v uznesení najvyššieho súdu (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 28. apríla 2010.

26.2 K námietke o začatí konania výboru z vlastnej iniciatívy výbor uviedol: „...

výbor mal za preukázané, že postup výboru bol správny a dôvodný, keďže zo všetkých

okolností prípadu bolo zrejmé, že verejná funkcionárka neuviedla v oznámení vlastníctvo

predmetnej nehnuteľnosti (jej medializácia, kontrola oznámenia verejnej funkcionárky za

kalendárny rok 2017, ktoré podala výboru podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona).“

26.3 K namietanému postupu a spôsobu dokazovania výboru v konaní výbor uviedol

(s. 6 rozhodnutia), že „vychádzal zo zásady materiálnej pravdy, keď sa snažil ustáliť

skutkový stav právne relevantným spôsobom, k čomu si vyžiadal príslušné doklady

predovšetkým od verejnej funkcionárky a spoločného stavebného úradu. Opätovne nešlo

o nezvyklý a právne neodborný postup, pretože iným spôsobom výbor nemal možnosť tieto

dôkazy získať, keďže nimi nedisponoval. Súčasne výbor rešpektoval i zásadu rovnosti

účastníkov v konaní, keď umožnil verejnej funkcionárke predložiť relevantné doklady, ktoré

by mohli byť v konaní pri rozhodovaní zohľadnené. Aj z tohto dôvodu tvrdenie verejnej

funkcionárky o neodbornom postupe výboru výbor nemohol akceptovať, keďže bol

i v intenciách uznesenia výboru č. 298 zo dňa 18. septembra 2018 a plne rešpektoval

ustanovenia čl. 9 ods. 4 ústavného zákona.

Pre potreby ustálenia skutkového stavu si výbor v rámci dokazovania vyžiadal aj

vyjadrenie Spoločného obecného úradu — stavebného v Liptovskom Hrádku súčasne

so zaslaním kópie stavebného denníka, ktorý verejná funkcionárka mala povinnosť viesť

počas výstavby predmetnej nehnuteľnosti.“.

26.4 Výbor uviedol, že listom starostu obce č. OcÚ2018/790/3196

zo 4. októbra 2018 mu bolo oznámené, že obec ako príslušný stavebný úrad

nedisponuje stavebným denníkom stavebníčky , ktorá bude povinná

ku kolaudácii stavby uvedený stavebný denník predložiť.

26.5 Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že navrhovateľka ako verejná

funkcionárka porušila ustanovenie čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona, keďže predmetnú

nehnuteľnosť — rekreačnú chatu v oznámení za kalendárny rok 2017 neuviedla, hoci jej

takáto povinnosť vyplývala z ústavného zákona, a prijal uznesenie, ktorým navrhovateľke

uložil pokutu za porušenie čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona vo výške trojnásobku

mesačného platu podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie bolo

5. decembra 2018 schválené uznesením č. 319.

27. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (,

, ) týkajúcich sa konania vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že zmyslom a účelom ústavného zákona je

zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií

spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov

s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať

zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný

prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona.

28. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je

konaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného

zákona), v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku rozhoduje o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich

verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona. V takomto konaní

musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo

porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom.

29. Ústavný súd vo veci sp. zn. týkajúcej sa konania vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že povinnosť orgánov verejnej

moci majúcich právomoc rozhodovať v konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi

predpismi o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb

a právnických osôb zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi

rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie (a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia

dôkazy, ktoré vykonal zdroj toho-ktorého dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými návrhmi a námietkami účastníkov), obe

vyplývajúce z (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inú právnu

ochranu), sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu konajúceho

orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou konajúceho orgánu

verejnej moci.

K výroku namietaného rozhodnutia výboru

30. Predtým, ako ústavný súd pristúpil k posúdeniu, či sa dotknutý verejný

funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného

záujmu, musí prioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie

príslušného orgánu verejnej moci (, ). Ústavný zákon o ochrane

verejného záujmu od takého rozhodnutia vyžaduje predovšetkým to, aby obsahovalo výrok,

v ktorom sa uvedie, v čom konkrétnom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára

v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu).

31. Podľa ústavného súdu výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené

na výrok napadnutého uznesenia čl. 9 ods. 6 ústavného zákona i judikatúrou ústavného

súdu. Ústavný súd hodnotí, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje skutkovú vetu, t. j.

opis konkrétneho konania alebo opomenutia, ktorým sa mala navrhovateľka dopustiť

porušenia konkrétnych povinností upravených ústavným zákonom, pričom to, že

navrhovateľka je účastníkom konania ako verejná funkcionárka a že v predmetnom konaní

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa prerokováva plnenie

povinností a dodržiavanie obmedzení uložených ústavným zákonom za obdobie spojené

s výkonom verejnej funkcie navrhovateľky, je aj z výroku napadnutého rozhodnutia zrejmé,

jasné a nespochybniteľné.

Vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené obdobie, v ktorom sa navrhovateľka

dopustila porušenia ústavného zákona, je uvedené konanie (resp. opomenutie), ktorým

navrhovateľka porušila povinnosti ustanovené ústavným zákonom, je uvedené ustanovenie

ústavného zákona, ktoré bolo týmto konaním navrhovateľky porušené, je exaktne uvedená

sankcia, ktorá sa navrhovateľke ukladá za toto porušenie ústavného zákona, a aj právna

norma, podľa ktorej sa táto sankcia ukladá.

K odôvodneniu namietaného rozhodnutia výboru

32. Podľa

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“)

národná rada a jej výbory si môžu v medziach tohto zákona upraviť svoje vnútorné pomery

a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením.

32.1 Podľa čl. 4 ods. 1 pravidiel rokovania výboru pre nezlučiteľnosť funkcií z mája

2012 výbor schvaľuje vzory tlačív oznámení, na ktorých verejní funkcionári plnia svoje

povinnosti vyplývajúce z čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ústavného zákona.

33. Úpravou vnútorných pomerov v zmysle čl. 4 ods. 1 pravidiel rokovania výboru

bolo uznesením výboru č. 363 z 2. decembra 2014 schválené navrhnuté tlačivo

na zabezpečenie podania „Oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov

verejných funkcionárov“ podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

34. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu v čl. 7 ods. 4 označuje majetkové

pomery, ktoré je verejný funkcionár povinný preukazovať, a to vlastníctvo nehnuteľnosti,

hnuteľnej veci, majetkového práva a existenciu záväzku. V čl. 7 ods. 4 písm. a) tohto

ustanovenia ústavný zákon o ochrane verejného záujmu bližšie uvádza, že majetkovými

pomermi podľa čl. 7 ods. 1 písm. e) sa rozumie (okrem iného aj) vlastníctvo nehnuteľnosti

vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru.

34.1 Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu výslovne neuvádza požiadavku

zápisu nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, nevyžaduje uvedenie čísla listu vlastníctva.

Naopak, predpokladá deklarovanie vlastníckeho práva k všetkým nehnuteľnostiam vrátane

bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve verejného funkcionára, jeho manžela

a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti.

35. Nehnuteľnosťami v zmysle sú pozemky

a stavby spojené so zemou pevným základom. pojem stavba

nedefinuje.

35.1 V ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) je stavba definovaná ako stavebná konštrukcia postavená

stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej

osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

35.2 Pevný základ je preto potrebné skúmať z technického hľadiska, najmä

so zreteľom na to, či stavbu bez narušenia jej hospodárskeho určenia možno premiestniť.

36. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľky týkajúcou sa zápisu rozostavanej

stavby v katastri nehnuteľností bolo potrebné vymedziť aj samotný pojem rozostavanej

stavby.

36.1 Ustanovenie § 3 ods. 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení platnom a účinnom do 30. septembra 2018

(v čase podávania majetkového priznania navrhovateľky) upravovalo, že rozostavaná stavba

na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie

a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého

znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého

nadzemného podlažia.

36.2 Podstata uvedenej definície rozostavanej stavby podľa katastrálneho zákona

nachádza svoje vyjadrenie aj v ustálenej judikatúre všeobecných súdov (napr. rozhodnutie

najvyššieho súdu , , rozhodnutia najvyššieho súdu Českej

republiky , , ), v zmysle ktorej sa

za kritérium stavby ako samostatného predmetu právnych vzťahov považuje vytvorenie

stavu, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie

prvého nadzemného podlažia.

36.3 Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že na to, aby bola nehnuteľnosť

považovaná za stavbu a bola spôsobilá byť predmetom vlastníckeho práva navrhovateľky,

nie je právne významné, či táto nehnuteľnosť bola alebo nebola evidovaná v katastri

nehnuteľností.

37. Z vykonaného dokazovania bol výbor toho názoru, že rozostavaná rekreačná

chata sa nachádzala už v záverečnom štádiu prác, t. j. výbor považoval za preukázané, že

dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia bolo zrejmé, dokonca stavba pokročila

do stavu, ktorý označil ako záverečné štádium prác. Skutkový stav rozostavanosti stavby

v roku 2017 zistený dokazovaním zo strany výboru a ani vlastnícke právo k nej

navrhovateľka navyše nijako nerozporuje ani nespochybňuje.

38. K povahe tlačiva výboru ústavný súd zaujal stanovisko v náleze sp. zn.

, keď uviedol, že je len vecou výboru, či poskytne dotknutým subjektom

predtlač formulára ako pomôcku na jeho správne vyplnenie. Zaslanie chybnej predtlače

nezbavovalo navrhovateľa nijakým spôsobom splniť si svoju povinnosť v súlade

so zákonom.

38.1 Ústavný súd tiež zaujal názor, že nemožno pripustiť, aby samotný verejný

funkcionár selektoval, ktorý majetok z jeho pohľadu má uviesť v oznámení, resp. aby

rozhodoval, či uvedenie/neuvedenie toho-ktorého konkrétneho majetku je potrebné

z hľadiska ochrany verejného záujmu, či naplnenia účelu ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu. Posúdenie týchto skutočností prislúcha výlučne orgánu, ktorému sa

oznámenie podáva ().

39. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že v zmysle citovanej právnej

úpravy s právnou silou ústavného zákona a zákona bolo povinnosťou navrhovateľky

deklarovať svoje majetkové pomery, a to v rozsahu upravenom ústavným zákonom

o ochrane verejného záujmu, t. j. uviesť (okrem iného) všetky nehnuteľnosti vo svojom

vlastníctve. S ohľadom na výborom zistený reálny stav rozostavanosti predmetnej stavby

v rozhodnom období (nerozporovaný navrhovateľkou), ktorý už napĺňal pojem stavby

v právnom zmysle, a na nesporné vlastnícke právo navrhovateľky k nej táto mala byť

uvedená v majetkovom priznaní navrhovateľky.

39.1 Poskytnutie formulára s nesprávnym poučením, ktorým výbor v rozpore

s ustanovením čl. 7 ods. 4 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu de facto

obmedzil rozsah nehnuteľného majetku, ktorý má byť predmetom majetkového priznania

(rozostavané stavby v prípade, ak sú zapísané v katastri nehnuteľností), nezbavilo

navrhovateľku povinnosti podať majetkové priznanie v rozsahu vyžadovanom ústavným

zákonom o ochrane verejného záujmu.

39.2 Navrhovateľka, i keď mohla byť nesprávnym poučením uvedená do omylu,

vzhľadom na svoje postavenie verejného funkcionára (poslankyne národnej rady od roku

2016) mala poznať svoje povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona a k ich plneniu

pristupovať s náležitou starostlivosťou.

39.3 Pochybenia, ktoré navrhovateľka vytýkala výboru a ktorými ospravedlňuje

svoje vlastné konanie, v danom prípade neobstoja, a to aj s prihliadnutím na jednu

zo základných zásad práva „ignoratia legis non excutat“ (neznalosť zákona

neospravedlňuje), teda navrhovateľka mala poznať obsah ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu. Z toho dôvodu nebolo možné tieto námietky navrhovateľky považovať

za také, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia výboru a porušenie jej

ústavných práv.

40. Navrhovateľka namietala, že výbor na ňu preniesol dôkazné bremeno, keďže

žiadal predloženie stavebného denníka, avšak dôkaz, ktorý predložila (odborné vyjadrenie

znalca v odbore stavebníctvo), nezohľadnil.

41. Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán podľa

odseku 1 umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril

k podnetu; ak je to potrebné, vykoná ďalšie dokazovanie.

42. Pokiaľ ide o dokazovanie, ústavný súd už v náleze konštatoval, že

v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov musí byť

bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil

povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6

ústavného zákona).

42.2 Výbor musí preto v takomto konaní vykonať dokazovanie z úradnej povinnosti

a na základe vykonaného dokazovania v potrebnom rozsahu konkretizovať, akú povinnosť

(alebo obmedzenie) ustanovenú ústavným zákonom alebo zákonom verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil. Dôsledkom toho potom je, že verejný funkcionár nie je povinný

preukazovať, že splnil alebo neporušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným

zákonom alebo zákonom, ale naopak skutočnosť, že ostal po začatí konania prípadne

nečinný alebo nebol v konaní dostatočne aktívny, nemôže ísť na jeho ťarchu. Z uvedeného

okrem iného vyplýva, že v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov verejný funkcionár nemá tzv. dôkazné bremeno, na základe ktorého by bol

povinný preukazovať alebo vyvracať určité skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie

výboru.

43. Výbor vykonal dokazovanie týkajúce sa zisťovania stavu rozostavanosti stavby,

v rámci ktorého považoval za potrebné oboznámiť sa aj so stavebným denníkom stavebníka.

Keďže tento navrhovateľka nepredložila, obrátil sa so žiadosťou na obec ako

príslušný stavebný úrad, ktorý však stavebným denníkom stavebníčky

nedisponoval.

43.1 Vyžiadanie individuálne určeného dôkazu, ktorý môže byť v okolnostiach veci

podstatný pre zhodnotenie skutkového stavu od verejnej funkcionárky ako účastníka

konania vo veci ochrany verejného záujmu, nemožno v žiadnom prípade považovať

za prenesenie dôkazného bremena na navrhovateľku, ale za realizáciu čl. 9 ods. 4 ústavného

zákona o ochrane vereného záujmu.

44. Navrhovateľka namieta, že výbor neakceptoval vyjadrenie znalca v odbore

stavebníctva, ktorý výboru predložila.

44.1 Podľa textu na s. 3 odborného vyjadrenia znalca Ing. Pavla Jurkoviča, číslo

znaleckého úkonu 176/2018 z 2. októbra 2018, znalec konštatuje, že „Miestne šetrenie

nebolo vykonané, nakoľko postačovali verejné údaje katastra nehnuteľností a verejne

dostupná fotodokumentácia stavby.“.

44.2 Podľa záverov odborného vyjadrenia znalca „Z vyššie uvedeného je zrejmé, že

predmetná stavba nie je evidovaná v popisnej ani grafickej časti katastrálneho operátu ani

ako stavba so súp. číslom ani ako rozostavaná stavaná stavba. Stavebníkovi nevzniká

žiadna povinnosť stavbu počas výstavby zapísať po splnení parametrov rozostavanej stavby

ako rozostavanú stavbu. Inštitút rozostavanej stavby sa využíva hlavne pre potreby možnosti

vzniku záložného práva v prospech záložného veriteľa. Z tlačiva Oznámenia funkcií,

zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov je zrejmé, že za

hnuteľný majetok je možné považovať aj rozostavané stavby, ak sú zapísané v katastri

nehnuteľností. Nakoľko predmetná stavba na p. č. 10492/101 nie je evidovaná v popisnej

ani grafickej časti (v grafickej na základe geometrického plánu) katastra nehnuteľností,

povinnosť uvádzať túto stavbu ako rozostavanú v tlačive Oznámení funkcií, zamestnaní,

činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov jednoznačne nevznikla.“.

44.3 Výbor v odôvodnení namietaného rozhodnutia poukázal na formálny

nedostatok vyjadrenia znalca (s. 5 rozhodnutia výboru hore), keď uviedol: „... Rovnako

mätúca sa javí zjavná nesprávnosť v odbornom vyjadrení znalca Ing. Pavla Jurkoviča, keď

v časti III. Záver sa uvádza dotknutá parcela ako hnuteľný majetok, čo úplne

zneprehľadňuje vyjadrenie verejnej funkcionárky.“

44.4 Ústavný súd k vyjadreniu znalca predovšetkým uvádza, že znalec v odbore

stavebníctva sa v predmetom odbornom vyjadrení vôbec nevyjadruje k stavbe ako takej,

absentuje popis jej stavu, dokonca znalec neuskutočnil ani ohliadku stavby. Naopak,

prekročil svoje oprávnenia a mimo rámca svojich odborných vedomostí a znalostí sa venuje

právnym otázkam, ktoré v okolnostiach veci patria do právomoci výboru a následne

ústavného súdu. Problematika obsahu majetkového priznania verejného funkcionára

a posudzovania otázky možnej povinnosti verejného funkcionára uvádzať rozostavanú

stavbu v majetkovom priznaní skutočne neprináležia znalcovi v odbore stavebníctva.

44.5 Ústavný súd preto prihliadol na predmetné odborné vyjadrenie znalca ako

na dôkaz predložený navrhovateľkou, ktorý však svojím obsahom nemohol mať reálny

vplyv na výsledok rozhodnutia výboru ako ani rozhodnutia ústavného súdu.

45. Ústavný súd v závere na základe uvedeného konštatuje, že výbor v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúco opísal, ako a v akom rozsahu zistil skutkový stav

v rozhodovanej veci, pričom podľa ústavného súdu skutkový stav bol odporcom zistený

v dostatočnom rozsahu. Zároveň výbor riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, konkretizoval

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, zdroje toho-ktorého dôkazu,

aplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými

podstatnými argumentmi navrhovateľky a z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa riadil

pri právnom posudzovaní veci. Závery, ku ktorým výbor dospel, nemožno označiť

za svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, keďže majú oporu v ústavnom

zákone a zákone a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.

46. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd namietané rozhodnutie výboru podľa

potvrdil.

47. Vzhľadom na potvrdenie namietaného rozhodnutia výboru bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi navrhovateľky obsiahnutými v petite návrhu.

48. Keďže podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný

opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia

účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2019