Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 71/2019
PDF · 331.46 KB
No categories available
I. ÚS 71/2019
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Mojmíra Mamojku vo veci návrhu
, zastúpenej JUDr. Petrom Kubinom, Štefánikova 15,
Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
nezlučiteľnosť funkcií č. VP/51/18/K z 5. decembra 2018 vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona
č. 545/2005 Z. z. takto
rozhodol:
Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
č. VP/51/18/K z 5. decembra 2018 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone
funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. januára
2019 doručený návrh
(ďalej len „navrhovateľka“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/51/18/K z 5. decembra 2018
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej aj „ústavný zákon o ochrane verejného
záujmu“ alebo „ústavný zákon“).
2. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľka ako verejný funkcionár mala podľa čl. 7
ods. 1 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu povinnosť počas výkonu
verejnej funkcie (mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky) vždy do 31. marca
podať výboru písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje
majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ňou žijú
v domácnosti, vrátane osobných údajov.
2.1 Navrhovateľka vo svojom majetkovom priznaní za rok 2017 podanom na tlačive
ročného majetkového priznania schválenom výborom (tlačivo schválené uznesením výboru
č. 363 z 2. decembra 2014), čo sa týka jej nehnuteľného majetku, uviedla, že vlastní
niekoľko nehnuteľností. Medzi tieto nehnuteľnosti však nezahrnula stavbu rekreačnej chaty,
ktorej výstavba v tom čase prebiehala na jednom z pozemkov riadne uvedených
v majetkovom priznaní a ktorá v tom čase nebola ešte dostavaná a nebola ani zapísaná
v katastri nehnuteľností. Navrhovateľka sa pri vypĺňaní tlačiva ročného majetkového
priznania v dobrej viere a striktne riadila pokynmi v ňom uvedenými, a preto, keďže stavba
predmetnej rekreačnej chaty bola v tom čase rozostavaná, ale nebola zapísaná v katastri
nehnuteľností, túto rozostavanú stavbu neuviedla vo svojom majetkovom priznaní.
2.2 Výbor 25. septembra 2018 začal proti navrhovateľke konanie o ochrane
verejného záujmu podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a vyzval
navrhovateľku na zaujatie stanoviska k veci.
2.3 Navrhovateľka predložila 16. októbra 2018 výboru svoje stanovisko k veci
s prílohou, ktorou bolo odborné vyjadrenie znalca v odbore stavebníctva k stupňu
rozostavanosti predmetnej stavby rekreačnej chaty.
2.4 Výbor 5. decembra 2018 prerokoval vec navrhovateľky a vydal napadnuté
rozhodnutie, v ktorom uložil navrhovateľke pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu.
3. Navrhovateľka považuje rozhodnutie výboru za nezákonné a arbitrárne
z nasledujúcich dôvodov:
„(a) Výbor postihuje navrhovateľku za to, že sa pri vyplnení Tlačiva ročného
majetkového priznania v dobrej viere a striktne riadila záväzným rozhodnutím Výboru.
(b) Výbor pri hodnotení stavu rozostavanosti stavby uprednostnil časovo neaktuálnu
fotografiu zverejnenú v bulvárnom elektronickom médiu pred odborným vyjadrením
kvalifikovaného znalca v odbore stavebníctvo.
(c) Výbor neprípustným spôsobom preniesol dôkazné bremeno na navrhovateľku
a svojvoľne neprihliadol na dôležitý dôkaz predložený navrhovateľkou.
(d) Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a nesprávnej aplikácie judikatúry na zistený skutkový stav.“
4. Navrhovateľka je toho názoru, že je zo strany výboru postihovaná z dôvodu, že sa
pri vyplnení tlačiva ročného majetkového priznania v dobrej viere a striktne riadila
záväzným rozhodnutím výboru.
4.1 Súčasťou tlačiva ročného majetkového priznania sú aj pokyny (návody) na jeho
vyplnenie. V časti o nehnuteľnom majetku tento pokyn znie: „Napr. orná pôda, vinica,
chmeľnica, trvalý trávny porast, ovocný sad, záhrada, lesný pozemok, vodná plocha,
zastavaná plocha a nádvorie, stavebný pozemok, iné pozemky, rodinný dom, bytový dom,
byt, nebytový priestor, garáž, budova pre obchod a služby, priemyselná budova a sklad,
stavba na individuálnu rekreáciu, rozostavané stavby, ak sú zapísané v katastri
nehnuteľností, iné stavby.“
5. Navrhovateľka uvádza : «Kým pri „dokončených“ stavbách Výbor v schválenom
texte návodu nenecháva nikoho na pochybách, že do majetkového priznania majú byť
zahrnuté všetky, pri „rozostavaných“ stavbách sa obmedzil len na tie, ktoré sú zapísané
v katastri nehnuteľností. Navrhovateľka nebola pri vypĺňaní svojho majetkového priznania
povinná skúmať dôvody, pre ktoré sa Výbor rozhodol takýmto spôsobom vymedziť obsah
majetkového priznania. Na túto otázku by mal odpovedať predovšetkým Výbor – ak mal
Výbor ako autor Tlačiva ročného majetkového priznania úmysel obsiahnuť všetky
rozostavané stavby, prečo v texte návodu pri rozostavaných stavbách ich okruh obmedzil
len na tie, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností? Pokiaľ Výbor skutočne chce
dosiahnuť, aby sa do majetkových priznaní zahŕňali aj rozostavané stavby nezapísané
v katastri nehnuteľností, nič nebráni Výboru schváliť uznesenie, ktorým... upraví text
Tlačiva ročného majetkového priznania tak, aby z neho bolo jasné každému... že v jeho
majetkovom priznaní je povinný uviesť všetky rozostavané stavby, bez ohľadu na stav ich
zápisu v katastri.»
6. Výbor pri hodnotení stavu rozostavanosti stavby podľa navrhovateľky
uprednostnil časovo neaktuálnu fotografiu zverejnenú v bulvárnom elektronickom médiu
pred odborným vyjadrením kvalifikovaného znalca v odbore stavebníctva. Výbor svoj záver
o stave rozostavanosti rekreačnej chaty navrhovateľky založil na fotografii uvedenej
v internetovom článku bulvárneho online média glob.sk z júna 2018, z čoho arbitrárne
vyvodil, že stavba je už prinajmenšom v záverečnom štádiu prác a mala byť preto uvedená
v majetkovom priznaní.
6.1 Navrhovateľka navyše predložila odborné vyjadrenie znalca v odbore
stavebníctva, ktoré jednoznačne potvrdzuje, že ešte v čase jeho vyhotovenia (2. októbra
2018) bola táto stavba rozostavaná, a nie skolaudovaná a zapísaná v katastri nehnuteľností.
Aj z komunikácie výboru so stavebným úradom, na ktorú sa výbor v napadnutom
rozhodnutí odvoláva, musel mať výbor podľa navrhovateľky za zistené, že stavba ešte
nebola skolaudovaná, a má teda charakter rozostavanej stavby, nezapísanej v katastri
nehnuteľností.
6.2 Navrhovateľka dodala, že žiaden právny predpis neukladá stavebníkovi (v tomto
prípade navrhovateľke a jej manželovi) zapisovať rozostavanú stavbu do katastra
nehnuteľností pred jej kolaudáciou.
7. Výbor podľa navrhovateľky neprípustným spôsobom preniesol dôkazné bremeno
na navrhovateľku a svojvoľne neprihliadol na dôležitý ňou predložený dôkaz, keď
odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že navrhovateľka „nebola ochotná v konaní
predložiť relevantný dôkaz o stave prác v kalendárnom roku 2017, a to najmä predložením
stavebného denníka, príp. inými dôkazmi. Aj z tohto dôvodu výbor nemohol toto odborné
stanovisko [odborné vyjadrenie znalca v odbore stavebníctvo,] zohľadniť pri svojom
rozhodovaní vo veci samej.“. Zároveň výbor uviedol, že mu nebol plne známy stav prác
na predmetnej rekreačnej chate a svoje rozhodnutie založil na informáciách získaných
„z dostupných článkov z júla 2018...“.
Navrhovateľka je v tejto súvislosti toho názoru, že takýto postup výboru nie je
ústavne udržateľný, ako to ústavný súd už skonštatoval napríklad vo veci sp. zn.
8. Napadnuté rozhodnutie podľa navrhovateľky vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávnej aplikácie judikatúry na zistený skutkový stav. Navrhovateľka
v tomto smere poukazuje na nesprávnu interpretáciu uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 319/2008 a uznesenia
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 153/07 zo strany výboru.
9. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
takto rozhodol:
„1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcii sp. zn. VP/51/18/K zo dňa 5. decembra 2018 zrušuje.
II. Navrhovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej
republiky povinný uhradiť navrhovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
10. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni, ktorej funkčné obdobie
skončilo 16. februára 2019, preto v súlade s čl. II bodom 7 Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019
v období od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce (ďalej len dodatok č.1) bola
nad rámec limitu ako naliehavá pridelená náhodným výberom pomocou technických
a programových prostriedkov sudkyni spravodajkyni Jane Baricovej. V súlade s čl. II
bodom 2 písm. a) dodatku č. 1 bude vec prejednaná a rozhodnutá v prvom senáte ústavného
súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka.
10.1 Ústavný súd podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. marca 2019
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 71/2019-17 zo 6. marca 2019
prijal návrh navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutia výboru č. VP/51/18/K
z 5. decembra 2018 na ďalšie konanie.
11. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti zákona o ústavnom súde, ktorým sa
zmenila aj právna úprava preskúmania rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu,
navrhovateľka podaním zo 17. marca 2019 uviedla, že namietaným rozhodnutím bolo
porušené jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
a upravila znenie navrhovaného petitu:
„I. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcii sp. zn. VP/51/18/K zo dňa 5. decembra 2018 zrušuje a vec vracia Výboru Národnej
rady Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
II. Navrhovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej
republiky (zrejme malo byť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií – pozn.) povinný uhradiť navrhovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
12. Ústavný súd listom zo 7. marca 2019 zaslal výboru uznesenie o prijatí návrhu
na ďalšie konanie a vyzval výbor na vyjadrenie k návrhu navrhovateľky. Výbor vo svojom
vyjadrení z 25. marca 2019 zopakoval svoje argumenty uvedené v namietanom rozhodnutí
a zotrval na svojich stanoviskách. V závere vyjadrenia výbor navrhol, aby ústavný súd
namietané rozhodnutie výboru potvrdil a nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania.
13. Navrhovateľka vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 8. apríla 2019
reagovala na vyjadrenie výboru z 25. marca 2019. Navrhovateľka odstránila chybu v písaní
v návrhu (správne označenie judikátu ústavného súdu II. ÚS 188/2014) a zopakovala svoje
argumenty, pokiaľ ide o charakter predmetného tlačiva, pojem rozostavanej stavby
a vykonávanie dokazovania v konaní pred výborom. Ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ
ide o opravu chyby v písaní, tejto si bol ústavný súd vedomý a nemohla ovplyvniť
rozhodnutie ústavného súdu vo veci.
14. Vec bola v súlade s čl. II bodom 2 písm. a) a bodom 5 Dodatku č. 1 k Rozvrhu
práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára
2019 v období od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce prejednaná
a rozhodnutá prvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu
a sudkyňa spravodajkyňa), Mojmír Mamojka a Jana Laššáková (namiesto neprítomného
Miroslava Duriša).
II.
15. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tento
ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
16. Podľa čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný
funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej
výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok,
v ktorom uvedie svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí,
ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko
a adresa trvalého pobytu.
17. Podľa čl. 7 ods. 4 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
majetkovými pomermi podľa odseku 1 písm. e) sa rozumie vlastníctvo nehnuteľnosti
vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru.
18. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej
len „konanie“) vykonáva výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1
písm. a) až n) a t) až zk).
19. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní
preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie
ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo
čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa
uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto
ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.
Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
20. Podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného
funkcionára, ak verejný funkcionár uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé
údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov.
21. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý
verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd
v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená
strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9
ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu
na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto
návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia
pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je
konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
22. Podľa § 234 zákona o ústavnom súde ústavný súd preskúma, či rozhodnutie
orgánu verejnej moci príslušného na konanie a rozhodovanie vo veci ochrany verejného
záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „príslušný orgán verejnej moci“) je
v súlade s ústavou a príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov.
23. Podľa § 238 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodne o návrhu podľa § 234
do 60 dní od doručenia návrhu na neverejnom zasadnutí.
24. Podľa § 239 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodnutie príslušného
orgánu verejnej moci uznesením potvrdí, ak zistí, že je v súlade s ústavou a príslušnými
právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.
III.
25. Predmetom konania o návrhu navrhovateľky je preskúmanie rozhodnutia výboru
sp. zn. VP/51/18/K z 5. decembra 2018, ktorým výbor rozhodol, že navrhovateľka podaním
neúplného majetkového priznania za rok 2017 (neuvedenie rozostavanej stavby – rekreačnej
chaty, ktorá v čase podania majetkového priznania nebola zapísaná v katastri nehnuteľností)
porušila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu, za čo jej bola uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu
navrhovateľky ako verejnej funkcionárky.
25.1 Podstata argumentácie navrhovateľky spočíva v tvrdení, že namietané
rozhodnutie je arbitrárne a nezákonné z dôvodu, že pri vypĺňaní majetkového priznania sa
len striktne riadila poučením uvedeným v tlačive ročného majetkového priznania
schváleného samotným výborom. Navrhovateľka namieta postup výboru pri dokazovaní,
ako aj dôkazné prostriedky. Podľa nej napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie judikatúry na zistený skutkový stav.
26. V namietanom rozhodnutí VP/51/18/K z 5. decembra 2018 výbor na s. 4 uviedol,
že v prípade námietky verejnej funkcionárky, ktorá sa týkala záväznosti tlačiva schváleného
výborom, toto tvrdenie neobstojí, pretože nie je možné interný organizačný akt výboru
(i keď bol schválený podľa zákona) nadradiť platnému ústavnému zákonu. Výbor
konštatoval, že tlačivo, na ktorom verejní funkcionári podávajú oznámenie, má len
odporúčajúci charakter a príklady uvedené pod bodom D tlačiva [Majetkové pomery/a)
Nehnuteľný majetok] sú len demonštratívnym výpočtom. Právna úprava stanovuje
náležitosti oznámenia, avšak nemá kogentné ustanovenie týkajúce sa použitia tlačiva na
jeho podávanie. Výbor takéto tlačivo používa na základe svojich uznesení z dôvodu, aby
bolo možné podané oznámenia zo strany výboru spracovať a následné zverejniť v zmysle
ústavného zákona.
26.1 V súvislosti s postupom pri používaní tlačiva výbor poukázal na uznesenie
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 153/07, v ktorom navrhovateľ vzniesol námietku
proti postupu výboru, ktorý mal zaviniť ním podané neskoré oznámenie, pretože mu výbor
zaslal chybné tlačivo s pokynmi na jeho vyplnenie.
Výbor ďalej k námietke týkajúcej sa dokazovania uviedol: „Vychádzajúc zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov je vecou konajúceho orgánu, pre aké dôkazy sa v konaní
rozhodne a rovnako je na tomto orgáne i spôsob, ako ich zabezpečí. Verejná funkcionárka
nebola ochotná v konaní predložiť relevantný dôkaz o stave prác v kalendárnom roku 2017,
a to najmä predložením stavebného denníka, príp. inými dôkazmi. Aj z tohto dôvodu výbor
nemohol toto odborné stanovisko zohľadniť pri svojom rozhodovaní vo veci samej.
I keď výboru nebol plne známy stav prác na uvedenej rekreačnej chate
v kalendárnom roku 2017, z dostupných článkov z júla 2018 (vrátane fotografie
nehnuteľnosti) je zrejmé, že rekreačná chata je prinajmenšom v záverečnom štádiu prác
a mala byť preto uvedená v oznámení za rok 2017 v časti nehnuteľný majetok. Z tohto
dôvodu sa výbor snažil ustáliť stav prác podľa stavebného denníka, ktorý však nepredložila
ako verejná funkcionárka, tak ani Spoločný obecný úrad - stavebný Liptovský Hrádok.
Verejne prístupná fotodokumentácia v článku zo dňa 20. júla 2018 však nasvedčuje, že je
predpoklad, že už v roku 2017 bola stavba v takom štádiu, že mala byť v oznámení za
kalendárny rok 2017 uvedená. Túto skutočnosť verejná funkcionárka ani nepoprela ani
nevyvrátila.“ Výbor pri posudzovaní charakteru rozostavanej nehnuteľnosti vychádzal
z definície stavby uvedenej v uznesení najvyššieho súdu (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
4 Cdo 319/2008 z 28. apríla 2010.
26.2 K námietke o začatí konania výboru z vlastnej iniciatívy výbor uviedol: „...
výbor mal za preukázané, že postup výboru bol správny a dôvodný, keďže zo všetkých
okolností prípadu bolo zrejmé, že verejná funkcionárka neuviedla v oznámení vlastníctvo
predmetnej nehnuteľnosti (jej medializácia, kontrola oznámenia verejnej funkcionárky za
kalendárny rok 2017, ktoré podala výboru podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona).“
26.3 K namietanému postupu a spôsobu dokazovania výboru v konaní výbor uviedol
(s. 6 rozhodnutia), že „vychádzal zo zásady materiálnej pravdy, keď sa snažil ustáliť
skutkový stav právne relevantným spôsobom, k čomu si vyžiadal príslušné doklady
predovšetkým od verejnej funkcionárky a spoločného stavebného úradu. Opätovne nešlo
o nezvyklý a právne neodborný postup, pretože iným spôsobom výbor nemal možnosť tieto
dôkazy získať, keďže nimi nedisponoval. Súčasne výbor rešpektoval i zásadu rovnosti
účastníkov v konaní, keď umožnil verejnej funkcionárke predložiť relevantné doklady, ktoré
by mohli byť v konaní pri rozhodovaní zohľadnené. Aj z tohto dôvodu tvrdenie verejnej
funkcionárky o neodbornom postupe výboru výbor nemohol akceptovať, keďže bol
i v intenciách uznesenia výboru č. 298 zo dňa 18. septembra 2018 a plne rešpektoval
ustanovenia čl. 9 ods. 4 ústavného zákona.
Pre potreby ustálenia skutkového stavu si výbor v rámci dokazovania vyžiadal aj
vyjadrenie Spoločného obecného úradu — stavebného v Liptovskom Hrádku súčasne
so zaslaním kópie stavebného denníka, ktorý verejná funkcionárka mala povinnosť viesť
počas výstavby predmetnej nehnuteľnosti.“.
26.4 Výbor uviedol, že listom starostu obce č. OcÚ2018/790/3196
zo 4. októbra 2018 mu bolo oznámené, že obec ako príslušný stavebný úrad
nedisponuje stavebným denníkom stavebníčky , ktorá bude povinná
ku kolaudácii stavby uvedený stavebný denník predložiť.
26.5 Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že navrhovateľka ako verejná
funkcionárka porušila ustanovenie čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona, keďže predmetnú
nehnuteľnosť — rekreačnú chatu v oznámení za kalendárny rok 2017 neuviedla, hoci jej
takáto povinnosť vyplývala z ústavného zákona, a prijal uznesenie, ktorým navrhovateľke
uložil pokutu za porušenie čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona vo výške trojnásobku
mesačného platu podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie bolo
5. decembra 2018 schválené uznesením č. 319.
27. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (II. ÚS 185/2014,
II. ÚS 188/2014, II. ÚS 878/2014) týkajúcich sa konania vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že zmyslom a účelom ústavného zákona je
zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií
spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov
s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať
zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný
prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona.
28. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je
konaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného
zákona), v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku rozhoduje o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich
verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona. V takomto konaní
musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo
porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom.
29. Ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 188/2014 týkajúcej sa konania vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že povinnosť orgánov verejnej
moci majúcich právomoc rozhodovať v konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi
predpismi o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi
rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie (a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia
dôkazy, ktoré vykonal zdroj toho-ktorého dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými návrhmi a námietkami účastníkov), obe
vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inú právnu
ochranu), sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu konajúceho
orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou konajúceho orgánu
verejnej moci.
K výroku namietaného rozhodnutia výboru
30. Predtým, ako ústavný súd pristúpil k posúdeniu, či sa dotknutý verejný
funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného
záujmu, musí prioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie
príslušného orgánu verejnej moci (I. ÚS 356/08, II. ÚS 404/2014). Ústavný zákon o ochrane
verejného záujmu od takého rozhodnutia vyžaduje predovšetkým to, aby obsahovalo výrok,
v ktorom sa uvedie, v čom konkrétnom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára
v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu).
31. Podľa ústavného súdu výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené
na výrok napadnutého uznesenia čl. 9 ods. 6 ústavného zákona i judikatúrou ústavného
súdu. Ústavný súd hodnotí, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje skutkovú vetu, t. j.
opis konkrétneho konania alebo opomenutia, ktorým sa mala navrhovateľka dopustiť
porušenia konkrétnych povinností upravených ústavným zákonom, pričom to, že
navrhovateľka je účastníkom konania ako verejná funkcionárka a že v predmetnom konaní
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa prerokováva plnenie
povinností a dodržiavanie obmedzení uložených ústavným zákonom za obdobie spojené
s výkonom verejnej funkcie navrhovateľky, je aj z výroku napadnutého rozhodnutia zrejmé,
jasné a nespochybniteľné.
Vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené obdobie, v ktorom sa navrhovateľka
dopustila porušenia ústavného zákona, je uvedené konanie (resp. opomenutie), ktorým
navrhovateľka porušila povinnosti ustanovené ústavným zákonom, je uvedené ustanovenie
ústavného zákona, ktoré bolo týmto konaním navrhovateľky porušené, je exaktne uvedená
sankcia, ktorá sa navrhovateľke ukladá za toto porušenie ústavného zákona, a aj právna
norma, podľa ktorej sa táto sankcia ukladá.
K odôvodneniu namietaného rozhodnutia výboru
32. Podľa § 1 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“)
národná rada a jej výbory si môžu v medziach tohto zákona upraviť svoje vnútorné pomery
a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením.
32.1 Podľa čl. 4 ods. 1 pravidiel rokovania výboru pre nezlučiteľnosť funkcií z mája
2012 výbor schvaľuje vzory tlačív oznámení, na ktorých verejní funkcionári plnia svoje
povinnosti vyplývajúce z čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ústavného zákona.
33. Úpravou vnútorných pomerov v zmysle čl. 4 ods. 1 pravidiel rokovania výboru
bolo uznesením výboru č. 363 z 2. decembra 2014 schválené navrhnuté tlačivo
na zabezpečenie podania „Oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov
verejných funkcionárov“ podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
34. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu v čl. 7 ods. 4 označuje majetkové
pomery, ktoré je verejný funkcionár povinný preukazovať, a to vlastníctvo nehnuteľnosti,
hnuteľnej veci, majetkového práva a existenciu záväzku. V čl. 7 ods. 4 písm. a) tohto
ustanovenia ústavný zákon o ochrane verejného záujmu bližšie uvádza, že majetkovými
pomermi podľa čl. 7 ods. 1 písm. e) sa rozumie (okrem iného aj) vlastníctvo nehnuteľnosti
vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru.
34.1 Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu výslovne neuvádza požiadavku
zápisu nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, nevyžaduje uvedenie čísla listu vlastníctva.
Naopak, predpokladá deklarovanie vlastníckeho práva k všetkým nehnuteľnostiam vrátane
bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve verejného funkcionára, jeho manžela
a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti.
35. Nehnuteľnosťami v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú pozemky
a stavby spojené so zemou pevným základom. Občiansky zákonník pojem stavba
nedefinuje.
35.1 V ustanovení § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) je stavba definovaná ako stavebná konštrukcia postavená
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej
osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
35.2 Pevný základ je preto potrebné skúmať z technického hľadiska, najmä
so zreteľom na to, či stavbu bez narušenia jej hospodárskeho určenia možno premiestniť.
36. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľky týkajúcou sa zápisu rozostavanej
stavby v katastri nehnuteľností bolo potrebné vymedziť aj samotný pojem rozostavanej
stavby.
36.1 Ustanovenie § 3 ods. 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení platnom a účinnom do 30. septembra 2018
(v čase podávania majetkového priznania navrhovateľky) upravovalo, že rozostavaná stavba
na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie
a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého
znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého
nadzemného podlažia.
36.2 Podstata uvedenej definície rozostavanej stavby podľa katastrálneho zákona
nachádza svoje vyjadrenie aj v ustálenej judikatúre všeobecných súdov (napr. rozhodnutie
najvyššieho súdu 4 Cdo 319/2008, 1 Cdo 93/2010, rozhodnutia najvyššieho súdu Českej
republiky 20 Cdo 931/1999, 20 Cdo 2679/1999, 22 Cdo 2534/2000), v zmysle ktorej sa
za kritérium stavby ako samostatného predmetu právnych vzťahov považuje vytvorenie
stavu, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie
prvého nadzemného podlažia.
36.3 Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že na to, aby bola nehnuteľnosť
považovaná za stavbu a bola spôsobilá byť predmetom vlastníckeho práva navrhovateľky,
nie je právne významné, či táto nehnuteľnosť bola alebo nebola evidovaná v katastri
nehnuteľností.
37. Z vykonaného dokazovania bol výbor toho názoru, že rozostavaná rekreačná
chata sa nachádzala už v záverečnom štádiu prác, t. j. výbor považoval za preukázané, že
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia bolo zrejmé, dokonca stavba pokročila
do stavu, ktorý označil ako záverečné štádium prác. Skutkový stav rozostavanosti stavby
v roku 2017 zistený dokazovaním zo strany výboru a ani vlastnícke právo k nej
navrhovateľka navyše nijako nerozporuje ani nespochybňuje.
38. K povahe tlačiva výboru ústavný súd zaujal stanovisko v náleze sp. zn.
II. ÚS 153/07, keď uviedol, že je len vecou výboru, či poskytne dotknutým subjektom
predtlač formulára ako pomôcku na jeho správne vyplnenie. Zaslanie chybnej predtlače
nezbavovalo navrhovateľa nijakým spôsobom splniť si svoju povinnosť v súlade
so zákonom.
38.1 Ústavný súd tiež zaujal názor, že nemožno pripustiť, aby samotný verejný
funkcionár selektoval, ktorý majetok z jeho pohľadu má uviesť v oznámení, resp. aby
rozhodoval, či uvedenie/neuvedenie toho-ktorého konkrétneho majetku je potrebné
z hľadiska ochrany verejného záujmu, či naplnenia účelu ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu. Posúdenie týchto skutočností prislúcha výlučne orgánu, ktorému sa
oznámenie podáva (IV. ÚS 69/2012).
39. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že v zmysle citovanej právnej
úpravy s právnou silou ústavného zákona a zákona bolo povinnosťou navrhovateľky
deklarovať svoje majetkové pomery, a to v rozsahu upravenom ústavným zákonom
o ochrane verejného záujmu, t. j. uviesť (okrem iného) všetky nehnuteľnosti vo svojom
vlastníctve. S ohľadom na výborom zistený reálny stav rozostavanosti predmetnej stavby
v rozhodnom období (nerozporovaný navrhovateľkou), ktorý už napĺňal pojem stavby
v právnom zmysle, a na nesporné vlastnícke právo navrhovateľky k nej táto mala byť
uvedená v majetkovom priznaní navrhovateľky.
39.1 Poskytnutie formulára s nesprávnym poučením, ktorým výbor v rozpore
s ustanovením čl. 7 ods. 4 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu de facto
obmedzil rozsah nehnuteľného majetku, ktorý má byť predmetom majetkového priznania
(rozostavané stavby v prípade, ak sú zapísané v katastri nehnuteľností), nezbavilo
navrhovateľku povinnosti podať majetkové priznanie v rozsahu vyžadovanom ústavným
zákonom o ochrane verejného záujmu.
39.2 Navrhovateľka, i keď mohla byť nesprávnym poučením uvedená do omylu,
vzhľadom na svoje postavenie verejného funkcionára (poslankyne národnej rady od roku
2016) mala poznať svoje povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona a k ich plneniu
pristupovať s náležitou starostlivosťou.
39.3 Pochybenia, ktoré navrhovateľka vytýkala výboru a ktorými ospravedlňuje
svoje vlastné konanie, v danom prípade neobstoja, a to aj s prihliadnutím na jednu
zo základných zásad práva „ignoratia legis non excutat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje), teda navrhovateľka mala poznať obsah ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu. Z toho dôvodu nebolo možné tieto námietky navrhovateľky považovať
za také, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia výboru a porušenie jej
ústavných práv.
40. Navrhovateľka namietala, že výbor na ňu preniesol dôkazné bremeno, keďže
žiadal predloženie stavebného denníka, avšak dôkaz, ktorý predložila (odborné vyjadrenie
znalca v odbore stavebníctvo), nezohľadnil.
41. Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán podľa
odseku 1 umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril
k podnetu; ak je to potrebné, vykoná ďalšie dokazovanie.
42. Pokiaľ ide o dokazovanie, ústavný súd už v náleze IV. ÚS 182/07 konštatoval, že
v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov musí byť
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil
povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6
ústavného zákona).
42.2 Výbor musí preto v takomto konaní vykonať dokazovanie z úradnej povinnosti
a na základe vykonaného dokazovania v potrebnom rozsahu konkretizovať, akú povinnosť
(alebo obmedzenie) ustanovenú ústavným zákonom alebo zákonom verejný funkcionár
nesplnil alebo porušil. Dôsledkom toho potom je, že verejný funkcionár nie je povinný
preukazovať, že splnil alebo neporušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným
zákonom alebo zákonom, ale naopak skutočnosť, že ostal po začatí konania prípadne
nečinný alebo nebol v konaní dostatočne aktívny, nemôže ísť na jeho ťarchu. Z uvedeného
okrem iného vyplýva, že v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov verejný funkcionár nemá tzv. dôkazné bremeno, na základe ktorého by bol
povinný preukazovať alebo vyvracať určité skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
výboru.
43. Výbor vykonal dokazovanie týkajúce sa zisťovania stavu rozostavanosti stavby,
v rámci ktorého považoval za potrebné oboznámiť sa aj so stavebným denníkom stavebníka.
Keďže tento navrhovateľka nepredložila, obrátil sa so žiadosťou na obec ako
príslušný stavebný úrad, ktorý však stavebným denníkom stavebníčky
nedisponoval.
43.1 Vyžiadanie individuálne určeného dôkazu, ktorý môže byť v okolnostiach veci
podstatný pre zhodnotenie skutkového stavu od verejnej funkcionárky ako účastníka
konania vo veci ochrany verejného záujmu, nemožno v žiadnom prípade považovať
za prenesenie dôkazného bremena na navrhovateľku, ale za realizáciu čl. 9 ods. 4 ústavného
zákona o ochrane vereného záujmu.
44. Navrhovateľka namieta, že výbor neakceptoval vyjadrenie znalca v odbore
stavebníctva, ktorý výboru predložila.
44.1 Podľa textu na s. 3 odborného vyjadrenia znalca Ing. Pavla Jurkoviča, číslo
znaleckého úkonu 176/2018 z 2. októbra 2018, znalec konštatuje, že „Miestne šetrenie
nebolo vykonané, nakoľko postačovali verejné údaje katastra nehnuteľností a verejne
dostupná fotodokumentácia stavby.“.
44.2 Podľa záverov odborného vyjadrenia znalca „Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
predmetná stavba nie je evidovaná v popisnej ani grafickej časti katastrálneho operátu ani
ako stavba so súp. číslom ani ako rozostavaná stavaná stavba. Stavebníkovi nevzniká
žiadna povinnosť stavbu počas výstavby zapísať po splnení parametrov rozostavanej stavby
ako rozostavanú stavbu. Inštitút rozostavanej stavby sa využíva hlavne pre potreby možnosti
vzniku záložného práva v prospech záložného veriteľa. Z tlačiva Oznámenia funkcií,
zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov je zrejmé, že za
hnuteľný majetok je možné považovať aj rozostavané stavby, ak sú zapísané v katastri
nehnuteľností. Nakoľko predmetná stavba na p. č. 10492/101 nie je evidovaná v popisnej
ani grafickej časti (v grafickej na základe geometrického plánu) katastra nehnuteľností,
povinnosť uvádzať túto stavbu ako rozostavanú v tlačive Oznámení funkcií, zamestnaní,
činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov jednoznačne nevznikla.“.
44.3 Výbor v odôvodnení namietaného rozhodnutia poukázal na formálny
nedostatok vyjadrenia znalca (s. 5 rozhodnutia výboru hore), keď uviedol: „... Rovnako
mätúca sa javí zjavná nesprávnosť v odbornom vyjadrení znalca Ing. Pavla Jurkoviča, keď
v časti III. Záver sa uvádza dotknutá parcela ako hnuteľný majetok, čo úplne
zneprehľadňuje vyjadrenie verejnej funkcionárky.“
44.4 Ústavný súd k vyjadreniu znalca predovšetkým uvádza, že znalec v odbore
stavebníctva sa v predmetom odbornom vyjadrení vôbec nevyjadruje k stavbe ako takej,
absentuje popis jej stavu, dokonca znalec neuskutočnil ani ohliadku stavby. Naopak,
prekročil svoje oprávnenia a mimo rámca svojich odborných vedomostí a znalostí sa venuje
právnym otázkam, ktoré v okolnostiach veci patria do právomoci výboru a následne
ústavného súdu. Problematika obsahu majetkového priznania verejného funkcionára
a posudzovania otázky možnej povinnosti verejného funkcionára uvádzať rozostavanú
stavbu v majetkovom priznaní skutočne neprináležia znalcovi v odbore stavebníctva.
44.5 Ústavný súd preto prihliadol na predmetné odborné vyjadrenie znalca ako
na dôkaz predložený navrhovateľkou, ktorý však svojím obsahom nemohol mať reálny
vplyv na výsledok rozhodnutia výboru ako ani rozhodnutia ústavného súdu.
45. Ústavný súd v závere na základe uvedeného konštatuje, že výbor v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúco opísal, ako a v akom rozsahu zistil skutkový stav
v rozhodovanej veci, pričom podľa ústavného súdu skutkový stav bol odporcom zistený
v dostatočnom rozsahu. Zároveň výbor riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, konkretizoval
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, zdroje toho-ktorého dôkazu,
aplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými
podstatnými argumentmi navrhovateľky a z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa riadil
pri právnom posudzovaní veci. Závery, ku ktorým výbor dospel, nemožno označiť
za svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, keďže majú oporu v ústavnom
zákone a zákone a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.
46. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd namietané rozhodnutie výboru podľa
§ 239 ods. 1 zákona o ústavnom súde potvrdil.
47. Vzhľadom na potvrdenie namietaného rozhodnutia výboru bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi navrhovateľky obsiahnutými v petite návrhu.
48. Keďže podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný
opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia
účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2019