Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 168/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obce Kechnec, Kechnec 19, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Vojčík & Partners, s. r. o., Rázusova 28, Košice, konajúcou prostredníctvom

konateľa a advokáta JUDr. Lea Teodora Vojčíka, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 29. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obce Kechnec o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť obce Kechnec (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na majetok podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 29. novembra 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v pozícii

žalovanej v I. rade účastníčkou súdneho konania o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Kechnec. Rozsudkom

Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 30. novembra 2015 bolo určené, že vlastníčkou sporných nehnuteľností je žalobkyňa –

z titulu dedenia po svojich právnych predchodcoch prisťahovaných

z Maďarska, ktorí tieto nehnuteľnosti získali na základe prídelu a výmeru o prídele

vydanom Osídľovacím úradom pre Slovensko v roku 1949.

3. Sporné nehnuteľnosti boli spravované Slovenským pozemkovým fondom

ako žalovaným v II. rade (ďalej len „SPF“) v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej

republiky č. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „)

ako pozemky známeho vlastníka s neznámym pobytom, teda boli považované za pozemky

s nezisteným vlastníkom.

4. Vláda Slovenskej republiky vydala 9. februára 2005 uznesenie č. 119 k návrhu

investičnej zmluvy medzi spoločnosťou Slovenskou

republikou, zastúpenou Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, a sťažovateľkou,

v ktorom súhlasila s realizáciou stavby závodu v lokalite Kechnec ako významnou

investíciou, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme a ktorá sa mala dotknúť sporných

nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu SPF v roku 2005 uzavrel so sťažovateľkou zmluvu

o prevode vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam.

5. Okresný súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že vlastnícke právo svedčí

žalobkyni, a nie sťažovateľke, prehliadajúc skutočnosť, že boli splnené zákonné podmienky

na prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v súlade s § 19 ods. 3 a) zákona

č. , a tiež ignorujúc, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom konfiškácie

majetku vysídlenca a že aj v prípade, keby žalobkyňa

skutočne bola vlastníčkou týchto nehnuteľností, za daného stavu by mala nárok

len na peňažnú náhradu.

6. Sťažovateľka zastáva názor, že sporné nehnuteľnosti boli vysporiadané tak,

ako v iných ďalších prípadoch, keď nebol známy vlastník, a to prostredníctvom SPF kúpnou

zmluvou, za čo sťažovateľka zaplatila Slovenskej republike prostredníctvom SPF príslušnú

finančnú čiastku, a preto sa nestotožňuje s názorom okresného súdu potvrdeným rozsudkom

krajského súdu, že zmluva o prevode vlastníckeho práva je absolútne neplatná v zmysle

.

7. Sťažovateľka je toho názoru, že rozhodnutiami krajského súdu a okresného súdu

bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu zaručené v a právo

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to z dôvodu arbitrárnosti rozsudku

okresného súdu a rozsudku krajského súdu spočívajúceho predovšetkým v samom

odôvodnení. Tento nedostatok v konečnom dôsledku spôsobuje neospravedlniteľnosť

a neudržateľnosť rozhodnutia krajského súdu ako predpoklad porušenia ústavnosti.

8. Protiústavná interpretácia a postup oboch všeobecných súdov, ktorých záver je,

že vlastnícke právo svedčí žalobkyni, a teda dochádza k pozbaveniu vlastníckeho práva

sťažovateľky, spôsobuje primárne porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru a práva na súdnu ochranu podľa . Sekundárnymi dôsledkami

je porušenie práva sťažovateľky na vlastníctvo podľa a práva

na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

9. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v predmetnej veci rozhodol nálezom

v tomto znení:

„1. Krajský súd v Košiciach svojim rozhodnutím v konaní vedenom pod sp. zn.

zo dňa 29.11.2017 ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Košice -

okolie sp. zn.: porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené

a právo na spravodlivý proces podľa Dohovoru, právo

na vlastníctvo podľa a právo na majetok podľa Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd z r u š u j e rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo dňa 29.11.2017 v celom rozsahu a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Košiciach na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

11. Návrh sťažovateľky bol pôvodne pridelený sudcovi spravodajcovi Mojmírovi

Mamojkovi, ktorý bol v zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 schváleného 14. februára 2018 členom

III. senátu ústavného súdu. V zmysle Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 13. februára 2019, ktorý nadobudol účinnosť 17. februára 2019,

sa sudca Mojmír Mamojka stal členom I. senátu ústavného súdu, a preto v tejto veci koná

a rozhoduje I. senát.

12. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

13. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

14. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak,

použije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019. Súčasne podľa § 246

ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28.

februára 2019, zostávajú zachované. Podľa na lehoty,

ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto

zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto

neskoršom čase. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená

pred 1. marcom 2019 a napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť

už 30. januára 2018, ústavný súd v zmysle citovaných ustanovení

posudzoval včasnosť podania ústavnej sťažnosti podľa predchádzajúcej právnej úpravy,

teda podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Ústavný súd súčasne dodáva,

že súčasná právna úprava konania pred ústavným súdom obsahuje v § 124 obdobné

ustanovenie, pokiaľ ide o lehotu na podanie sťažnosti.

17. Jednou z obligatórnych podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie

je jej podanie v zákonnej lehote. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene. V prípade podania sťažnosti

po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie

tejto lehoty odpustiť (mutatis mutandis , , ,

, , , , ,

).

18. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich

základných práv podľa a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým

rozsudkom krajského súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. januára 2018.

Je nepochybné, že sťažnosť sťažovateľky doručená ústavnému súdu 8. februára 2019 bola

podaná zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, ktorá uplynula počas účinnosti

Sťažovateľka podala svoju sťažnosť teda oneskorene, pričom

zmeškanie lehoty nie je možné v zmysle citovanej judikatúry, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy konania pred ústavným súdom odpustiť.

19. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol ako oneskorene podanú podľa

.

20. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2019