Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 54/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátkou JUDr. Timeou Schwarcovou, Pražská 4, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. -367 zo 4. februára 2016,

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „konanie na okresnom súde“) a rozsudkom okresného súdu č. k. -367

zo 4. februára 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení

žalobkyne domáha v konaní na okresnom súde určenia vlastníckeho práva k bytu. Z obsahu

ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu

sťažovateľky zamietol.

Proti napadnutému rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský súd

rozhodol rozsudkom č. k. -144 z 15. februára 2017 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“) tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 18. októbra 2018 odmietol.

3. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti predovšetkým rozsiahlo zopakovala

argumentáciu, ktorú využila aj v konaniach pred všeobecnými súdmi, a teda

„... že neexistoval úmysel strán uzatvoriť kúpnu zmluvu, a že žalobkyňa konala v omyle,

spočívajúcom v tom, že ide o zmluvu, ktorou sa zabezpečuje pôžička poskytnutá žalobkyni

za účelom úhrady jej dlhov na Bytovom hospodárstve.“.

Sťažovateľka vytýka postupu krajského súdu najmä to, že krajský súd ako „Odvolací

súd sa však objasňovaniu tvrdení žalovanej o absencii vôle a možnom omyle vôbec

nezaoberal a nevykonal dôkazy, ktoré tieto tvrdenia mohli potvrdiť.“. V ďalšej časti

ústavnej sťažnosti sťažovateľka rozsiahlo sumarizuje, aké dôkazy krajský súd vykonal

a ktoré dôkazy a z akých dôvodov sťažovateľka navrhovala vykonať. Sťažovateľka zároveň

poukázala na rozdielnosť výpovedí jednotlivých svedkov.

Sťažovateľka vytýka okresnému súdu, ako aj krajskému súdu, že nevykonali ani

jeden dôkaz, ktorý navrhla, a že toto konanie žiadnym spôsobom vo svojich rozhodnutiach

neodôvodnili. Sťažovateľka zdôraznila, že ani najvyšší súd sa nezaoberal otázkou, prečo

nebol vykonaný ani jeden dôkaz navrhnutý sťažovateľkou.

4. Sťažovateľka odôvodnila porušenie svojich už označených práv takto: „V zmysle

základných princípov a to najmä Čl. 2 a v zmysle ust. považujeme

rozhodnutia súdov za nepreskúmateľné a pre žalobkyňu sú nepresvedčivé, čím tieto

rozhodnutia súdov považuje za porušenie jej práva na spravodlivý proces, najmä ak súd

rozhodol v jej neprospech.

Nevykonanie ani jedného dôkazu zo strany súdu, ktorý je navrhovaný žalobcom

v spore je podľa nášho názoru neakceptovateľný a je v rozpore so základnými princípmi

sporového poriadku.“

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom: „Ústavný súd vyslovuje, že postupom Okresného súdu Košice II (správne má byť

Okresného súdu Košice I, pozn.), Krajského súdu Košice a Najvyššieho súdu v právnej veci

o určenie vlastníckeho práva došlo k porušeniu ústavného práva navrhovateľa zaručeného

a to práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd preto zrušuje rozhodnutie Okresnému súdu

Košice II. (správne má byť Okresného súdu Košice I, pozn.), a vec vracia na ďalšie

konanie.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až ,

až , až , a . V zmysle a sa

tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. V prechodných ustanoveniach () stanovil,

že ak nie je ďalej ustanovené inak, použije sa tento zákon aj na konania začaté

do 28. februára 2019. Súčasne podľa právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované. Keďže sťažnosť

sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená pred 1. marcom 2019, ústavný súd v zmysle

citovaných ustanovení posudzoval splnenie náležitostí

podľa predchádzajúcej právnej úpravy zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon

č. “), ktorý všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania upravoval v

ods. 1.

13. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

14. Podľa sa k návrhu na začatie konania musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

15. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva

alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

16. Pokiaľ ide o podania urobené v elektronickej podobe do 28. februára 2019 v tom

čase účinné ustanovenie odkazovalo na primerané

použitie ustanovení (ďalej aj „“) i na konanie

pred ústavným súdom, ak neustanovoval inak a povaha veci to

nevylučovala.

17. Podľa podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe

bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne

nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.

18. účinný od 1. marca 2019 už obsahuje osobitné

ustanovenie § 40 ods. 2 prakticky totožného znenia, podľa ktorého podanie podané

v elektronickej podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente je potrebné

ústavnému súdu dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu

do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Ústavný súd na dodatočné doručenie podania

nevyzýva.

III.

19. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka doručila ústavnému súdu 6. februára

2019 elektronické podanie, ktoré neobsahovalo elektronický podpis. Podľa § 125

ods. 2 v spojení s bolo v takomto prípade potrebné

doručiť podanie v listinnej podobe v lehote 10 dní, t. j. do 16. februára 2019, inak ústavný

súd na podanie nebude prihliadať. Sťažovateľka elektronické podanie v zákonom stanovenej

lehote nedoplnila. Tie isté podmienky platili od 1. marca 2019 aj podľa citovaného § 40

ods. 2 . Ústavný súd tak na podanie sťažovateľky nemusel

prihliadať.

20. Pre nesplnenie podmienky doplnenia neautorizovaného elektronického podania

v zákonom stanovenej lehote neprichádzala po 1. marci 2019 v danej veci do úvahy

ani výzva na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania podľa § 56 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

21. Citované ustanovenia a ustanovenia Civilného sporového

poriadku tak jednoznačne určujú, že podania vo veci samej urobené v elektronickej podobe

musia byť autorizované podľa osobitného predpisu, ktorým je

o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o e-Governmente“). Autorizácia sa vykonáva zaručeným elektronickým

podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou podľa

o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách). Podanie

uskutočnené podľa zákona o e-Governmente je doručené súdu uložením správy,

t. j. okamihom, odkedy je správa objektívne dostupná prijímateľovi v jeho elektronickej

schránke (§ 32 zákona o e-Governmente). Lehota na doplnenie podania vo veci samej je

hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť (dôvodová správa k Civilnému sporovému

poriadku, tiež ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 441. ISBN:978-80-7400-629-6.).

22. Na internetovej stránke ústavného súdu v sekcii „Elektronické služby“ sa okrem

linku na formulár na elektronické podanie na začatie konania pred ústavným súdom, ktorým

možno iniciovať všetky typy konaní upravených v prvom oddiele siedmej hlavy

patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj upozornenie v tomto znení:

„Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky musí

podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP). V prípade,

ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je potrebné, aby splnomocnenie

právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už pred priložením k formuláru

podania podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) klienta. Ak klient nemá

kvalifikovaný elektronický podpis, možno splnomocnenie doručiť Ústavnému súdu

Slovenskej republiky buď v elektronickej podobe vykonaním zaručenej konverzie jeho

podpísaného originálu z listinnej podoby do elektronického dokumentu alebo doručiť

podpísaný originál splnomocnenia v listinnej podobe poštou, prípadne osobne.“

23. Ústavný súd tiež konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní zistil, že podanie sa

vyznačuje nedostatkom odôvodnenia, ako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára

priestor pre dohady a dedukcie (nedostatočná argumentácia, nesprávne formulovaný petit),

čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom

zásadne neakceptuje (m. m. , , ).

Elektronickému podaniu tak chýba ústavnoprávne relevantné odôvodnenie

ako východiskový rámec pre ústavný prieskum napadnutého postupu všeobecných súdov

().

24. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

25. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že ústavná sťažnosť vykazuje

také nedostatky náležitostí ustanovených zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie

hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného

dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní [§ 56 ods. 2 písm. c) zákona

o ústavnom súde] pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2019