Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 14/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)

a Ľuboša Szigetiho o ústavnej sťažnosti

, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20,

Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Vranov nad Topľou p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Vranov nad Topľou p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Vranov nad Topľou j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov)

na účet právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 9. januára 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Následne ústavný súd 13. februára 2019 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 12. marca 2019,

ktorého súčasťou bola aj chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom

konaní. Z predloženého súdneho spisu vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„- 05. 12. 2008 žiadosť oprávneného na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností

adresovaná súdnemu exekútorovi - čl. 2

- 11. 12. 2008 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie - čl. 1

- 15. 12. 2008 žiadosť súdu o zaslanie rozhodnutia v dedičskej veci po

, - čl. 31 b

- 22. 12. 2008 zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia - čl. 32

- 18. 03. 2009 odvolanie oprávneného - čl. 35

- 23. 03. 2009 predkladacia správa KS PO - čl. 37

- 16. 06. 2009 uznesenie KS PO -41 - zrušil uznesenie a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie - čl. 41

- 11. 11. 2009 vyjadrenie oprávneného - čl. 44

- 04. 12. 2009 žiadosť súdu o zapožičanie dedičského spisu OS KE II.

čl. 49

- 12. 01. 2010 urgencia na OS KE II - čl. 49a

- 04. 05. 2010 vydanie poverenia čl. 65

- 18. 05. 2010 námietky proti trovám exekúcie - povinný - čl. 68

- 24. 05. 2010 vyjadrenie súdneho exekútora k námietkam trov exekúcie - čl. 70

- 28. 05. 2010 námietky povinnej proti exekúcie - čl. 75

- 28. 06. 2010 vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného - čl. 85

- 10. 09. 2010 uznesenie -90 rozhodnutie o námietkach povinnej -

čl. 90

- 06. 10. 2010 odvolanie oprávneného voči rozhodnutiu na čl. 90, čl. 95

- 08. 03. 2011 rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie

- čl. 99

- 28. 03. 2011 žiadosť povinného o oslobodenie od súdnych poplatkov a odvolanie

proti uzneseniu zo dňa 10. 03. 2011 o vyrubení súdneho poplatku - čl. 107

- 31. 03. 2011 odvolanie oprávneného proti uzneseniu na čl. 99 o zast. exekúcie,

čl. 111

- 26. 05. 2011 vyjadrenie povinnej k odvolaniu oprávneného a vyjadrenie povinnej

k priebehu konania, čl. 118

- 06. 03. 2012 rozhodnutie KS PO - uznesenie -122 - zrušil uznesenie

a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie, čl. 122

- 10. 01. 2013 urgencia súdneho exekútora o rozhodnutie proti námietkam exekúcie -

čl. 126

- 10. 04. 2014 rozhodnutie KS PO uznesenie -131 ktorým zrušil

uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o vyhovení námietkam proti exekúcii

v časti týkajúcej sa vymoženia časti istiny v sume 7.7.34,18 eur a v rozsahu zrušenia vrátil

vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie, čl. 131

- 22. 03. 2017 urgencia súdneho exekútora o rozhodnutie o námietkach, čl. 137

- 14. 06. 2018 urgencia II. súdneho exekútora o rozhodnutia o námietkach, čl. 138

- 15. 02. 2019 výzva Ústavného súdu Slovenskej republiky, čl. 141

- 22. 02. 2019 uznesenie o zamietnutí zvyšku námietok povinnej voči exekúcii.“

4. Okresný súd vo svojom vyjadrení k skutkovej a právnej zložitosti uviedol,

že „podľa obsahu spisu a vydaných rozhodnutí vo veci ide o skutkovo a právne zložitú vec“.

Predsedníčka okresného súdu tento názor odôvodňuje najmä potrebou aplikácie ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), rozhodovaním o námietkach proti trovám exekúcie,

ako aj personálnou poddimenzovanosťou okresného súdu. V závere svojho stanoviska

vyjadrila súhlas s upustením od verejného prerokovania veci.

5. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom 2. mája 2019

vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zároveň vyjadrila nesúhlas

so stanoviskom okresného súdu, že ide o právne a skutkovo zložitú vec. Upriamila

pozornosť na to, že k neprimeranej dĺžke napadnutého konania došlo na základe rozhodnutí

okresného súdu, ktoré boli zrušené pre nezákonnosť. K právnej zložitosti veci uviedla,

že inštitút odporovateľnosti právnych úkonov bol do právneho poriadku Slovenskej

republiky zavedený v roku 1997, t. j. 10 rokov pred podaním návrhu, preto nemal

spôsobovať väčšie problémy. V tejto súvislosti tiež poukázala na skutočnosť, že okresný

súd nerozhodoval s princípom inštančnej záväznosti a nerešpektoval právny názor

odvolacieho súdu.

6. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní,

ktorá je uvedená v bode 3 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa

spornými nestali, keďže ani právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení nemala

námietky proti takto opísanému skutkovému stavu.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) účinného od 1. marca 2019, ktorý sa

pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019,

použije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou

sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

8. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že vec bola pôvodne pridelená sudcovi

spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu

uplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi

a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola meritórne prejednaná v druhom senáte

ústavného súdu v zložení, ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.

II.

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva zaručeného a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

15. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. , ),

keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu

podľa (, , ), pričom

v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov

nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu

zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne

rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia

súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne

a ).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 200 Exekučného poriadku v spojení

s v znení neskorších predpisov,

ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

19. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje,

že predmetná exekučná vec sťažovateľa je bežnou občianskoprávnou vecou. Nemožno

sa stotožniť ani so stanoviskom okresného súdu, že ide o skutkovo a právne zložitú vec,

keďže aplikácia označeného ustanovenia nie je ani novotou

a je relatívne bežným nástrojom na dosiahnutie účelu exekúcie.

20. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka exekučného konania ústavný

súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jeho neprospech, a teda

nemožno mu pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku napadnutého konania.

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

22. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že okresný súd od počiatku napadnutého konania konal nesústredene

a nepostupoval v súlade zo zásadou iura novit curia, keď žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia zamietol. Následne v rozpore s platným právom dospel k záveru

o nutnosti vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. Takisto v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodol o námietkach proti trovám exekúcie tak,

že im vyhovel. Na uvedené nezákonné rozhodnutia okresného súdu sťažovateľ reagoval

opravnými prostriedkami, ktorým Krajský súd v Prešove vyhovel práve z uvedeného

dôvodu nezákonnosti. Z predloženej chronológie úkonov okresného súdu (bod 3 tohto

rozhodnutia, pozn.) je zrejmé, že Krajský súd v Prešove svojím uznesením

sp. zn. z 10. apríla 2014 zrušil rozhodnutie o námietkach vo výroku

o vyhovení námietkam proti exekúcii v časti istiny v sume 7 734,18 € a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd po vrátení veci 17. apríla 2014 o týchto

námietkach rozhodol až 22. februára 2019. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd bol

bezprecedentne nečinný necelých 5 rokov. Ústavný súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje,

že ide o rozhodovanie o otázke, ktorá znemožňuje ďalší postup súdneho exekútora

pri vymáhaní časti pohľadávky priznanej exekučným titulom.

23. Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej

konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

24. Vychádzajúc z uvedených zistení, neefektívneho postupu, ako aj zistených

prieťahov v trvaní takmer 5 rokov ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté konanie je ako

celok poznačené nesústredenou činnosťou, ako aj prieťahmi, preto konštatuje, že doterajším

postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľa. Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1

výroku tohto rozhodnutia.

25. Keďže postupom okresného súdu došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľa, ústavný súd mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania

ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku rozhodnutia).

III.

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa , ak ústavný

súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

27. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak

ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,

ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2

citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom

o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

28. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 15 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, nepriaznivým

zdravotným stavom vo forme invalidity a s tým spojenou nepriaznivou finančnou situáciou,

psychickými problémami a významom samotného konania pre sťažovateľa v danej situácii.

29. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

30. Vzhľadom na nesústredený postup okresného súdu a neprimeranú dĺžku

rozhodovania okresného súdu o námietkach proti exekúcii v napadnutom konaní, berúc

do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti

daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného

finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv

alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval

priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku rozhodnutia).

IV.

31. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právna

zástupkyňa sťažovateľa si nárok na náhradu trov konania uplatnila a trovy konania vyčíslila

v sume 598,26 €.

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie

ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená

odmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 €

za jeden úkon uskutočnený v roku 2018, t. j. za dva úkony 325,42 €. Pokiaľ išlo o ďalší

úkon právnej služby uskutočnený už v roku 2019 – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu

zo 7. marca 2019, ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €. Odmena za tento

právny úkon v zmysle už popísaných pravidiel predstavuje sumu vo výške 173,13 €

(t. j. 163,33 € + 9,80 € režijný paušál). Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom tak predstavujú sumu 498,55 €, ktorá sa vzhľadom na skutočnosť, že advokátka

je aj platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje o 20 %. Ústavný súd preto úspešnému

sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v celej uplatnenej výške, t. j. v sume 598,26 €

(bod 4 výroku nálezu).

33. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2019