Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 14/2019
PDF · 203.83 KB
No categories available
III. ÚS 14/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)
a Ľuboša Szigetiho o ústavnej sťažnosti
, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20,
Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 Er 1515/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn.
12 Er 1515/2008 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Vranov nad Topľou p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 Er 1515/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Vranov nad Topľou p o v i n n ý vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Vranov nad Topľou j e p o v i n n ý uhradiť
trovy konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov)
na účet právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 14/2018-15 z 9. januára 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
12 Er 1515/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Následne ústavný súd 13. februára 2019 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa
k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti.
3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 12. marca 2019,
ktorého súčasťou bola aj chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom
konaní. Z predloženého súdneho spisu vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:
„- 05. 12. 2008 žiadosť oprávneného na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností
adresovaná súdnemu exekútorovi - čl. 2
- 11. 12. 2008 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie - čl. 1
- 15. 12. 2008 žiadosť súdu o zaslanie rozhodnutia v dedičskej veci po
, - čl. 31 b
- 22. 12. 2008 zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia - čl. 32
- 18. 03. 2009 odvolanie oprávneného - čl. 35
- 23. 03. 2009 predkladacia správa KS PO - čl. 37
- 16. 06. 2009 uznesenie KS PO 5 CoE/23/2009-41 - zrušil uznesenie a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie - čl. 41
- 11. 11. 2009 vyjadrenie oprávneného - čl. 44
- 04. 12. 2009 žiadosť súdu o zapožičanie dedičského spisu 40 D/17/2003 OS KE II.
čl. 49
- 12. 01. 2010 urgencia na OS KE II - čl. 49a
- 04. 05. 2010 vydanie poverenia čl. 65
- 18. 05. 2010 námietky proti trovám exekúcie - povinný - čl. 68
- 24. 05. 2010 vyjadrenie súdneho exekútora k námietkam trov exekúcie - čl. 70
- 28. 05. 2010 námietky povinnej proti exekúcie - čl. 75
- 28. 06. 2010 vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného - čl. 85
- 10. 09. 2010 uznesenie 12 Er/1515/2008-90 rozhodnutie o námietkach povinnej -
čl. 90
- 06. 10. 2010 odvolanie oprávneného voči rozhodnutiu na čl. 90, čl. 95
- 08. 03. 2011 rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie
- čl. 99
- 28. 03. 2011 žiadosť povinného o oslobodenie od súdnych poplatkov a odvolanie
proti uzneseniu zo dňa 10. 03. 2011 o vyrubení súdneho poplatku - čl. 107
- 31. 03. 2011 odvolanie oprávneného proti uzneseniu na čl. 99 o zast. exekúcie,
čl. 111
- 26. 05. 2011 vyjadrenie povinnej k odvolaniu oprávneného a vyjadrenie povinnej
k priebehu konania, čl. 118
- 06. 03. 2012 rozhodnutie KS PO - uznesenie 19 CoE/36/2011-122 - zrušil uznesenie
a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie, čl. 122
- 10. 01. 2013 urgencia súdneho exekútora o rozhodnutie proti námietkam exekúcie -
čl. 126
- 10. 04. 2014 rozhodnutie KS PO uznesenie 19 CoE/105/2013-131 ktorým zrušil
uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o vyhovení námietkam proti exekúcii
v časti týkajúcej sa vymoženia časti istiny v sume 7.7.34,18 eur a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie, čl. 131
- 22. 03. 2017 urgencia súdneho exekútora o rozhodnutie o námietkach, čl. 137
- 14. 06. 2018 urgencia II. súdneho exekútora o rozhodnutia o námietkach, čl. 138
- 15. 02. 2019 výzva Ústavného súdu Slovenskej republiky, čl. 141
- 22. 02. 2019 uznesenie o zamietnutí zvyšku námietok povinnej voči exekúcii.“
4. Okresný súd vo svojom vyjadrení k skutkovej a právnej zložitosti uviedol,
že „podľa obsahu spisu a vydaných rozhodnutí vo veci ide o skutkovo a právne zložitú vec“.
Predsedníčka okresného súdu tento názor odôvodňuje najmä potrebou aplikácie ustanovenia
§ 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), rozhodovaním o námietkach proti trovám exekúcie,
ako aj personálnou poddimenzovanosťou okresného súdu. V závere svojho stanoviska
vyjadrila súhlas s upustením od verejného prerokovania veci.
5. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom 2. mája 2019
vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zároveň vyjadrila nesúhlas
so stanoviskom okresného súdu, že ide o právne a skutkovo zložitú vec. Upriamila
pozornosť na to, že k neprimeranej dĺžke napadnutého konania došlo na základe rozhodnutí
okresného súdu, ktoré boli zrušené pre nezákonnosť. K právnej zložitosti veci uviedla,
že inštitút odporovateľnosti právnych úkonov bol do právneho poriadku Slovenskej
republiky zavedený v roku 1997, t. j. 10 rokov pred podaním návrhu, preto nemal
spôsobovať väčšie problémy. V tejto súvislosti tiež poukázala na skutočnosť, že okresný
súd nerozhodoval s princípom inštančnej záväznosti a nerešpektoval právny názor
odvolacieho súdu.
6. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní,
ktorá je uvedená v bode 3 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa
spornými nestali, keďže ani právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení nemala
námietky proti takto opísanému skutkovému stavu.
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) účinného od 1. marca 2019, ktorý sa
pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019,
použije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom
súde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou
sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
8. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že vec bola pôvodne pridelená sudcovi
spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu
uplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019
(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi
a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola meritórne prejednaná v druhom senáte
ústavného súdu v zložení, ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.
II.
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
15. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon
rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04),
keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04, III. ÚS 229/04), pričom ústava
v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov
nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu
zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne
rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia
súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne
III. ÚS 15/03 a III. ÚS 125/07).
16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
17. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 200 Exekučného poriadku v spojení
s čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,
ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
19. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje,
že predmetná exekučná vec sťažovateľa je bežnou občianskoprávnou vecou. Nemožno
sa stotožniť ani so stanoviskom okresného súdu, že ide o skutkovo a právne zložitú vec,
keďže aplikácia označeného ustanovenia Občianskeho zákonníka nie je ani novotou
a je relatívne bežným nástrojom na dosiahnutie účelu exekúcie.
20. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka exekučného konania ústavný
súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jeho neprospech, a teda
nemožno mu pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku napadnutého konania.
21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
22. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní
konštatuje, že okresný súd od počiatku napadnutého konania konal nesústredene
a nepostupoval v súlade zo zásadou iura novit curia, keď žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol. Následne v rozpore s platným právom dospel k záveru
o nutnosti vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. Takisto v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodol o námietkach proti trovám exekúcie tak,
že im vyhovel. Na uvedené nezákonné rozhodnutia okresného súdu sťažovateľ reagoval
opravnými prostriedkami, ktorým Krajský súd v Prešove vyhovel práve z uvedeného
dôvodu nezákonnosti. Z predloženej chronológie úkonov okresného súdu (bod 3 tohto
rozhodnutia, pozn.) je zrejmé, že Krajský súd v Prešove svojím uznesením
sp. zn. 19 CoE 36/2011 z 10. apríla 2014 zrušil rozhodnutie o námietkach vo výroku
o vyhovení námietkam proti exekúcii v časti istiny v sume 7 734,18 € a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd po vrátení veci 17. apríla 2014 o týchto
námietkach rozhodol až 22. februára 2019. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd bol
bezprecedentne nečinný necelých 5 rokov. Ústavný súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje,
že ide o rozhodovanie o otázke, ktorá znemožňuje ďalší postup súdneho exekútora
pri vymáhaní časti pohľadávky priznanej exekučným titulom.
23. Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej
konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené
nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,
resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
24. Vychádzajúc z uvedených zistení, neefektívneho postupu, ako aj zistených
prieťahov v trvaní takmer 5 rokov ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté konanie je ako
celok poznačené nesústredenou činnosťou, ako aj prieťahmi, preto konštatuje, že doterajším
postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu označených práv
sťažovateľa. Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1
výroku tohto rozhodnutia.
25. Keďže postupom okresného súdu došlo k porušeniu označených práv
sťažovateľa, ústavný súd mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 12 Er 1515/2008
konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania
ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku rozhodnutia).
III.
26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde, ak ústavný
súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie, ak o to požiadal.
27. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak
ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,
ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,
v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2
citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom
o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
28. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 15 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, nepriaznivým
zdravotným stavom vo forme invalidity a s tým spojenou nepriaznivou finančnou situáciou,
psychickými problémami a významom samotného konania pre sťažovateľa v danej situácii.
29. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
30. Vzhľadom na nesústredený postup okresného súdu a neprimeranú dĺžku
rozhodovania okresného súdu o námietkach proti exekúcii v napadnutom konaní, berúc
do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti
daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného
finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv
alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval
priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku rozhodnutia).
IV.
31. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právna
zástupkyňa sťažovateľa si nárok na náhradu trov konania uplatnila a trovy konania vyčíslila
v sume 598,26 €.
32. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho
spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie
ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže išlo o úkony právnej
služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018
v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená
odmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 €
za jeden úkon uskutočnený v roku 2018, t. j. za dva úkony 325,42 €. Pokiaľ išlo o ďalší
úkon právnej služby uskutočnený už v roku 2019 – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu
zo 7. marca 2019, ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €. Odmena za tento
právny úkon v zmysle už popísaných pravidiel predstavuje sumu vo výške 173,13 €
(t. j. 163,33 € + 9,80 € režijný paušál). Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným
súdom tak predstavujú sumu 498,55 €, ktorá sa vzhľadom na skutočnosť, že advokátka
je aj platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje o 20 %. Ústavný súd preto úspešnému
sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v celej uplatnenej výške, t. j. v sume 598,26 €
(bod 4 výroku nálezu).
33. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2019