Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 237/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Miroslava

Duriša a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. -810 z 19. februára 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2019

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-810 z 19. februára 2019.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného

súdu č. k. -810 z 19. februára 2019 uznaný vinným zo spáchania prečinu

krádeže podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) formou spolupáchateľstva podľa

a bol za to odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov

s podmienečným odložením jeho výkonu na skúšobnú dobu 16 mesiacov.

3. Podľa názoru sťažovateľa označeným rozhodnutím okresného súdu bolo porušené

jeho základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie, a to tým, že

bolo vydané na základe nesprávne zisteného skutkového stavu v predmetnej trestnej veci,

ako aj tým, že celé trestné stíhanie jeho osoby bolo vykonštruované.

4. Prevažnú časť argumentácie sťažovateľa v ústavnej sťažnosti tvorilo veľmi obšírne

(v rozsahu 11 strán) opísanie skutkových okolností, ktoré mali svedčiť o nesprávnosti

tzv. skutkovej vety rozhodnutia, ako aj označenie skutočného páchateľa trestnej činnosti.

5. Sťažovateľ predovšetkým nesúhlasí „so skutkom tak ako je opísaný vo výrokovej

časti“ napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že ku skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, sa

„nikdy nepriznal, lebo... nič také nevykonal ako je napísané v obžalobe“.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie takto nálezom rozhodol:

«I. Základné právo sťažovateľa podľa a podľa

Dohovoru porušené boli. Rozsudok Okresného súdu zo dňa 19. 2. 2019 pod sp. zn.

-810, IČS: 5817010285 ústavný súd zrušuje podľa čl. 127 ods. 2 Ústavný

a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie v zmysle , a (správne má byť

„č. “, pozn.) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

II. Ústavný súd v súlade s § 133 a v súlade s čl. 127 ods. 2 Ústavného zákona

č. ruší rozhodnutie Okresného súdu Námestovo

vydaného dňa 19. 2. 2019 pod sp. zn. -810, IČS: 5817010285 a vec vracia

tomuto súdu na ďalšie konanie.»

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie…

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. marca 2019 (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Predmetom sťažnosti, tak ako ho vymedzil sťažovateľ, je namietané porušenie

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu

č. k. -810 z 19. februára 2019.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

14. Porušenie citovaných článkov a dohovoru sťažovateľ teda namietal iba

v súvislosti s rozsudkom prvostupňového súdu č. k. -810 z 19. februára 2019.

15. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že v je zakotvený

princíp subsidiarity („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“), ktorý

znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa

zaoberať ústavnou sťažnosťou iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich

práv pred všeobecným súdom. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva

alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne

upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným orgánom verejnej moci, musí

takúto ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde (obdobne , ).

16. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zisťoval, či

ochranu tým právam, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, neposkytuje iný všeobecný súd

na základe sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné

právne prostriedky nápravy namietaného porušenia základných práv.

17. Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) opravným prostriedkom proti rozsudku súdu

prvého stupňa je odvolanie.

18. Podľa ak tento zákon neustanovuje

inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho

priamo týka...

19. Podľa osoba oprávnená podať odvolanie proti

niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť... aj pre porušenie ustanovení o konaní,

ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny

alebo že chýba.

20. Podľa v písomne podanom odvolaní treba

uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo.

21. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie

podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1.

22. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,

najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo

právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo

neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,

na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie ,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore

so zákonom.

23. Z citovaných ustanovení (t. j. procesnoprávneho predpisu,

ktorým sa konanie riadilo) jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii

proti prvostupňovému meritórnemu rozhodnutiu, ale aj proti postupu okresného súdu, ktoré

jeho vydaniu predchádzalo, riadny opravný prostriedok, ktorým sa zároveň mohol domáhať

ochrany základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie v jeho

trestnej veci.

24. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ 29. apríla 2019 podal proti rozsudku

okresného súdu č. k. -810 z 19. februára 2019 odvolanie. Vzhľadom

na právomoc súdu druhého stupňa posúdiť správnosť a zákonnosť postupu prvostupňového

súdu a jeho rozhodnutia a tým poskytnúť ochranu sťažovateľovým základným právam

v prípade zistenia, že došlo k ich porušeniu, je právomoc ústavného súdu preskúmavať

prvostupňové rozhodnutie (a postup jemu predchádzajúci) vylúčená.

25. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), neostávalo iné, iba ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a)

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

26. Len pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že v zmysle citovaného ustanovenia

a („Ústavnú sťažnosť môže podať

osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím.... boli porušené jej základné práva

a slobody.“) možno ústavnou sťažnosťou napadnúť iba právoplatné rozhodnutia

všeobecných súdov alebo iných orgánov verejnej moci. V prípade sťažovateľa vznikla

veľká pochybnosť o tom, či ním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v čase podania

ústavnej sťažnosti nadobudlo právoplatnosť, a to vzhľadom na podanie opravného

prostriedku ním, ako aj jeho spoluobžalovaným. Ak vo vzťahu k jeho osobe rozsudok

právoplatnosť nenadobudol, potom je ústavná sťažnosť s prihliadnutím na jej predmet

neprípustná. Tento ďalší dôvod však ústavný súd pre jej odmietnutie neuplatnil, pretože

zodpovedanie v tomto smere relevantnej právnej otázky závisí predovšetkým aj

od rozhodnutia príslušného krajského súdu (najmä či nedôjde k zamietnutiu odvolania

v zmysle v spojení s ),

ku ktorému dosiaľ nedošlo, a vzhľadom na existenciu aj iného jednoznačného dôvodu

odmietnutia ústavnej sťažnosti (nedostatok právomoci) nenastala potreba vyčkať na záver

odvolacieho konania.

27. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo

do úvahy zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami uvedenými v jej petite (zrušenie

napadnutého rozhodnutia okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie), rozhodovanie

o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu

v tomto prípade nedošlo (pozri ).

28. S prihliadnutím na výsledok konania ústavný súd nepristúpil v danej veci ani

k odstraňovaniu nedostatku zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti

spočívajúceho v absencii právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom,

a to z dôvodu procesnej ekonómie, keďže ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku

by podľa názoru ústavného súdu už nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto ústavnej

sťažnosti, než je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2019