Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-127-2017.pdf
PDF · 127.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/127/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Senát Okresného súdu Námestovo v zložení predsedníčka senátu Mgr. Daniela Pilarčíková, členovia senátu PhDr. Ján Laštík a Peter Koval v trestnej veci proti obžalovanému Q. C. a spol. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.02.2019 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný Q. C., nar. XX. XX. XXXX Z. G.Á., trvale bytom P. I. XXX/XXX, okres G., ženatý, na slobode,
obžalovaný B. C., nar. XX. XX. XXXX Z. G., trvale bytom P. XXX, okres G., slobodný, na slobode,
s a u z n á v aj ú z a v i n n ý c h , ž e
v presne nezistenej dobe najskôr od leta 2015 najneskôr do 20. 10. 2015 v katastrálnom území obce P., okres Námestovo na lesnom pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, parcelné číslo 4832 o výmere 59891 m2, zapísaného na LV č. XXXX, v k. ú. P., bez vedomia a súhlasu všetkých spoluvlastníkov lesného pozemku vyrúbali a odviezli na skládku pod les presne nezistený počet stromov smreka obyčajného o nezistenom celkovom objeme drevnej hmoty a následne ho predali, čím spoluvlastníkom predmetnej parcely Q. W., nar. XX. XX. XXXX, N. E., nar. XX. XX. XXXX, Q. A., nar. XX. XX. XXXX, Z. O., nar. XX. XX. XXXX, I. M., nar. XX. XX. XXXX, Ľ. V., nar. XX. XX. XXXX, B. U., nar. XX. XX. XXXX, B. K., nar. XX. XX. XXXX, T. O., nar. XX. XX. XXXX, R. E., nar. XX. XX. XXXX, Q. K.P., nar. XX. XX. XXXX, Q. U., nar. XX. XX. XXXX, Q. M., nar. XX. XX. XXXX, B. K., nar. XX. XX. XXXX, M. A.Č., nar. XX. XX. XXXX, N. W., nar. XX. XX. XXXX, Q. E., nar. XX. XX. XXXX, Ľ. Q., nar. XX. XX. XXXX, M. O., nar. XX. XX. XXXX, M. Z., nar. XX. XX. XXXX, B. C., nar. XX. XX. XXXX, U. O., nar. XX. XX. XXXX, T.Á. C., nar. XX. XX. XXXX, W. E., nar. XX. XX. XXXX, B. Z., nar. XX. XX. XXXX a Slovenskému pozemkovému fondu, Búdkova cesta 36, Bratislava spôsobili presne nezistenú škodu,
t e d a
spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a takou vecou bolo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu,
t ý m s p á c h a l i
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú
Obž. Q. C.
Podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 16 (šestnásť) mesiacov.
Obž. B. C.
Podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodeného Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, Bratislava s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 19.10.2017 bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na Q. C. a spol. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a iné.
Po podaní obžaloby bola trestná vec uznesením č. k. 6T/127/2017-658 zo dňa 3. 7. 2019 postúpená do senátu z dôvodu, že skutok popísaný v obžalobe, vykazoval znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona. Za závažnejší spôsob konania sa v zmysle ust. § 138 písm. j/ Tr. zákona považuje páchanie trestného činu na viacerých osobách. Obžaloba kládla obžalovaným za vinu, že protiprávneho konania popísaného v obžalobe sa mali dopustiť vo vzťahu k viac ako trom osobám, ktoré boli zároveň označení ako poškodení v skutkovej vete obžaloby.
Na nariadenom hlavnom pojednávaní dňa 3. 7. 2018 obžalovaní urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku , že sú nevinní.
Obž. Q. C. a obž. B. C. v rámci výpovede popreli, že by sa dopustili súdeného skutku, uviedli, že skutok bol vykonštruovaný, ostatní spoluvlastníci ich chceli len zastrašiť, aby na parcele neťažili, aby si oni mohli robiť čo chcú a nelegálne tam vykonávali ťažbu. Na svoju obranu ďalej uviedli, že drevná hmota na predmetnej parcele už bola vyťažená, vyťažila ju p. V., ktorá tam ťažila ešte v roku 2012, ťažila vo svojej toli a v toli Z. a tiež ťažila drevo v tom čase na parc. č. 4834, ťažbu pre ňu vykonával p. I.. V októbri 2015 na predmetnej parcele žiadnu ťažbu nerealizovali, na parc. č. 4832 boli, ale bolo to v mesiacoch júl - august 2015, odstraňovali vtedy veternú a suchárovú kalamitu, ťahali drevo koňom z lesa, išlo o sucháre, drevo napadnuté lykožrútom. Drevo naťahali k ich toli, k spoločnej parc. č. 4832, drevo tam bolo až kým nenašli dopravcu a dali ho odviezť strýkovi do Zuberca. Na čistenie použili železného koňa na sťahovanie dreva a keďže išlo o svahovitý terén, použili aj LKT, tiež motorovú pílu. Parc. č. 4832 majú podelenú na tole a oni odstraňovali kalamitu na strýkovom tole, ktorý patrí T. C.. Od augusta 2015 na tejto parcele neboli, iba sa tam boli previesť, či je tam všetko v poriadku. Drevo z kalamity nechali na parc. č. 4835, išlo o palivové drevo, ktoré natlačili k lesu, aby nezavadzalo na lúke a 14 kubíkov lepšieho kvalitnejšieho dreva z parc. č. 4832 mali uskladnené pri ceste na Palkoč, odkiaľ ho niekto zobral. Popreli, že by drevnú hmotu predali C., iba ho požiadali, aby drevo odviezol ich strýkovi, čo im aj sľúbil, ale potom odmietol. To, že budú odstraňovať kalamitu oznámili p. Q., p. M. E., U. O. a T. O.Á. s tým, že oni to oznámia svojim rodinným príslušníkom. Dňa 19. 10. 2015 pristihli v lese partiu I. a A. a na druhý deň p. V. privolala na nich políciu, drevo bolo na mieste políciou vyfotené. Pani V. ich videla ťažiť na parc. č. 4832, ale v júli - auguste 2015 a potom na nich podala trestné oznámenie, že tam boli v tom období,
ako je to uvedené v obžalobe, čo ale nie je pravda. Policajti fotili drevo, išlo o drevo, ktoré bolo stiahnuté z kalamity a drevo, ktoré vyťažili I., A. a L., ktoré pochádzalo so susednej parcely a nie z parc. č. 4832.
Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí poškodení a svedkovia T. C., B. C., W. E., B. K., B. Q.C., M.. T.. Ľ. V., M. E., B. Z., T.. Q. C..
Svedok poškodený T. C. vypovedal, že je podielovým spoluvlastníkom parc. č. 4832. Konanie obžalovaných nepovažuje za trestný čin, pretože obžalovaní, ktorí sú jeho synovcami, to čo im je kladené za vinu nespáchali. Nevie sa vyjadriť, či predmetná parc. č. 4832 bola podelená medzi spoluvlastníkmi podľa podielov, ale skôr nebola, keďže p. V. si tam stále ťaží. Na ťažbu na predmetnej parcele splnomocnil obžalovaných, aby na parcele urobili to čo uznajú za vhodné. On ani nevie, ktorá je to parcela. Drevo mu dali obžalovaní, ktorí likvidovali na tejto parcele rozsiahlu kalamitu, doposiaľ to drevo má uložené ako palivové drevo.
Svedok poškodený B. C. vypovedal, že je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Obžalovaní, ktorí sú jeho synovia na predmetnej parcele nekradli, oni túto parcelu iba čistili po kalamite a tiež drevo napadol aj hmyz. Vie kde sa táto parcela nachádza, pozná tam každý smrek. Spoluvlastníci majú predmetnú parcelu podelenú na tole.
Svedkyňa poškodená W. E. k súdenému skutku nevedela nič podstatné uviesť.
Svedkyňa poškodená B. K. vypovedala, že má vedomosť, že na parcele je niečo vyrúbané, ale nevie kto na tejto parcele ťažil drevo. O tom, že na tejto parcele malo byť niečo vyrúbané sa dozvedela od p. V.. Ani nevie, kde sa táto parcela v teréne nachádza. Nepamätá si, že by boli obžalovaní u nich doma, ale nemôže to ani poprieť.
Svedok poškodený B. Q. (zároveň splnomocnenec poškodenej Ľ. Q., N. W., M. O., Q. E., M. A.C., B. K.) vypovedal, že jeho manželka je podielovou spoluvlastníčkou parc.č. 4832 k. u. P.. Ohľadom krádeže dreva sa nevie vyjadriť, nevidel nikoho kradnúť drevo z tejto parcely. Ďalej uviedol, že na tejto parcele ťažila drevo aj p. V.. Predmetná parc. č. 4832 je podelená medzi spoluvlastníkmi, dohodnuté hranice boli aj rešpektované. Stalo sa, že na predmetnú parcelu prišiel a našiel tam vypílené drevo, tiež sa na parcele nachádzajú stále sucháre. V októbri 2015 vykonávali ťažbu I. a A., ale ťažbu vykonávali na inej parcele, ktorá je od parc. č. 4832 oddelená ulicou.
Svedkyňa M.. T.. Ľ. V. (zároveň splnomocnenec poškodených Ľ. Ď. ml., U.L. O., T. O.) vypovedala, že podielovou spoluvlastníčkou parc. č. 4832 je dcéra, v októbri 2015 bola svedkom, videla na tejto parcele ťažiť drevnú hmotu obžalovaných, ktorí v tom čase doobeda vykonávali ťažbu pre urbár a poobedia chodili ťažiť na parc. č. 4832. Obžalovaní na uvedenej parcele vyťažili cca o 2 hektáre viac z celkovej výmery, keďže ich podiel predstavuje len 0,7 hektára. Odhadom z tejto parcely bolo vyťažených do 180 kubíkov dreva. Obžalovaných videla ťažiť na parc. č. 4832 viackrát, išlo takmer o permanentnú ťažbu, išlo o ťažbu suchárovej drevnej hmoty, lebo v roku 2015 prišiel vietor a vyvrátil časť porastov, asi 1/5 z vyťaženej hmoty bola čerstvo vyťažená hmota a zvyšok boli sucháre a kôrovcová hmota. Po mesiaci október 2015 zistila, že na lúke pod hájenkou leží asi 140 kubíkov drevnej hmoty a tiež na lúke pri chatke Palkoč ležalo vyťažených 27ks stromov. Pýtala sa ostaných spoluvlastníkov, či to ťažili oni, ale nikto o ničom nič nevedel. Na miesto bola privolaná polícia, kde obž. Q. C. uvádzal, že drevo je jeho a toto drevo si aj označoval sprejom. Neskôr bolo toto drevo odvezené, napriek dohode, že sa s ním nebude hýbať. Následne zistila, že časť z vyťaženej drevnej hmoty odviezol pán C., čo jej aj do telefónu potvrdil, že drevnú hmotu kúpil od obžalovaných. Tých 27 ks stromov sa potom po dohode so spoluvlastníkmi odviezlo na sklad, odkiaľ si ho podľa výšky podielov poodvážali ostaní spoluvlastníci. Políciu privolala ona, policajtom odhadom uviedla o koľko kubíkov dreva sa jednalo, na jednej kope ešte vtedy bolo zhruba 150 kubíkov a na druhej kope asi 27 kubíkov. Keďže polícia nemala zariadenie, aby sa drevná hmota zamerala, tak ešte v ten deň policajti drevnú hmotu odfotografovali. Obžalovaní boli na mieste tiež prítomní, vyťažené drevo sprejovali a ako uviedla tvrdili, že to drevo je ich.
Svedok poškodený B. Z. vypovedal, že v októbri 2015 nevidel nikoho ťažiť na parc. č. 4832. Obžalovaní od neho a ani od jeho rodiny nežiadali súhlas na ťažbu dreva a zároveň uviedol, že aj keď nikoho ťažiť nevidel, má vedomosť, že na tejto parcele ťažili obžalovaní.
Svedok poškodený M. E. vypovedal, že vie, že na parc. č. 4832 obžalovaní vyťažili viac ako je ich podiel, nevidel ich ako drevo ťažia, videl iba drevo na skládke a bolo vidieť, že bolo ťahané zo spodného toľa, o ktorom obžalovaní tvrdia, že patrí im. Hranice medzi podielovými spoluvlastníkmi na uvedenej parcele v podstate určili obžalovaní. Nevie o tom, že by obžalovaní od jeho rodiny žiadali súhlas na predmetnú ťažbu dreva. Na skládke bolo vtedy stiahnuté asi 50 kubíkov dreva, išlo o sucháre, surové drevo. Na otázku obžalovaných opakovane uviedol, že ich nevidel ťažiť drevo na parcele č. 4832 a nevidel ich ani to drevo odvážať.
Svedok T.. Q. C. vypovedal, že dátumy si nepamätá, ale ako živnostník, v tom období vozil drevo z urbáru v Rabčiciach, kde pre urbár vykonával ťažbu obžalovaný Q. C., ktorý ho aj oslovil, že či nemá záujem o kúpu dreva. Po obhliadke vyťaženého dreva sa dohodli, že drevo od neho kúpi, vyťažené drevo sa nachádzalo pri skládke v k.ú. P., pri Hviezdoslavovej hájovni, išlo o smrekové drevo asi 50 m3. Za uvedené drevo zaplatil obž. Q. C. v hotovosti, ale už si nepamätá, za akú sumu. Svedok na priamu otázku obžalovaného odpovedal, že drevo od nich kúpil. Napriek uvedenému obžalovaní tvrdili, že svedok klame.
Svedkyňa poškodená U. O. vypovedala, že už v minulosti chceli ako podieloví spoluvlastníci predmetnú parcelu pomerať a podeliť ju podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Dohodu však nedosiahli, nakoľko obžalovaní nesúhlasili. Môže potvrdiť, že obžalovaní na tejto parcele ťažili nad svoj spoluvlastnícky podiel a nie kde mali. Keď pani V. odkúpila od p. Z. jeho podiel, tak požiadala geodeta, aby predmetnú parcelu zameral a ako spoluvlastníci zhruba vedeli, kde v teréne majú svoje podiely. Čo sa týka konkrétneho skutku z októbra 2015, nevidela na tejto parcele ťažiť obžalovaných, dozvedela sa o tom od pani V.. Nepamätá si, či dávala obžalovaným nejaký súhlas na ťažbu na tejto parcele a ani či niekedy dávala súhlas niekomu inému na ťažbu na tejto parcele. Kedysi za ňou boli obžalovaní, ale neviem ani kedy to bolo, v ktorom roku, nevie sa k tomu vyjadriť. Na návrh prokurátora bola svedkyni predložená jej výpoveď za účelom odstránenia rozporu z prípravného konania, nakoľko v prípravnom konaní sa k týmto skutočnostiam vyjadrovala, na čo svedkyňa uviedla, že si nepamätá, či niekedy dávala súhlas na ťažbu na tejto parcele. Uviedla, že ju upozornila pani V., že na tej parcele bolo ťažené, že tam bolo vyťažené drevo, ktoré bolo predané. Nevie sa vyjadriť, kedy ťažili na tejto parcele, ale v októbri 2015 na tejto parcele neťažili. Nepamätá si, že by na tejto parcele ťažili v roku 2014. Nevie, že by tam ťažila p. V..
Svedok poškodený Q. U. vypovedal, že o tom, že mali ťažiť drevo obžalovaní sa dozvedel od p. V., on ich ťažiť nevidel. Povolenie na výrub dreva na predmetnej parcele nedal, obžalovaní mu ani neboli oznámiť, že budú rúbať na predmetnej parcele, vie o tom, že obžalovaní na tejto parcele majú účastiny, ale nie všetko je ich. Predmetná parcela nie je podelená medzi podielových spoluvlastníkov. Na tejto parcele bol potom ako sa na nej ťažilo, povolenie na výrub z tej parcely podpísal p. O. z P.. O tom, že by na tejto parcele vykonala výrub p. V. nevie.
Svedkyňa poškodená T. O. vypovedala, že niekedy po tej krádeži sa bola prejsť v lese spolu so sestrami a tiež bol s nimi aj švagor. Stretli tam obžalovaných aj s ich rodinnými príslušníkmi, bolo ich tam viac, čistili parcelu od haluzí. Opýtali sa ich, že kto to všetko vyťal a oni povedali, že oni, ale že vyťali len svoje, čo im patrí. Viac sa ich nepýtali, nakoľko v rukách mali sekery, čo nimi čistili haluze. Na tento konkrétny výrub súhlas obžalovaným nedávala. Uviedla, že obžalovaní môžu disponovať nejakými papiermi, pretože keď chceli ísť do lesa oni, obžalovaní ich tam pustiť nechceli. Obžalovaní všetkým spoluvlastníkom diktovali, kde sú hranice a aby mohli ísť do lesa aj ostatní, tak im niečo podpísali, nejaké nevyplnené doklady, ktoré oni mali vopred pripravené, neboli tam žiadne dátumy, nebola na nich uvedená ani žiadna parcela. Pred vykonaným výrubom jej obžalovaní neboli oznámiť, že tam idú ťažiť. Nemá vedomosť, že by jej brat dal súhlas na ťažbu na tejto parcele. Na parcele č. 4832 ťažili, ale bolo to pri štátnych hraniciach, bolo to veľmi dávno a bolo to v tej časti, kde im to bolo dovolené prítomnými obžalovanými, ťažili pod ich dozorom. Mohlo to byť v rokoch 2010 až 2013, presne si nepamätá. Iné ťažby tam nevykonali, nebolo to možné. Na otázku, kto ťažil na parcele č. 4832 v období 01.10. - 20.10. 2015 svedkyňa odpovedala, že tak ako už uviedla, v tomto období tam čistili parcelu C..
Znalec Ing. Jaroslav Genšor vypovedal, že v predmetnej veci vyhotovil formou odborného vyjadrenia
- meračský náčrt na zameranie pňov. Bol priamo v teréne na mieste, presný dátum si nepamätá, ale v meračskom náčrte je to uvedené. Na mieste vtedy boli policajtka A., ktorá vykonávala vyšetrovanie, bol tam niekto aj za poškodených a ak si dobre pamätá, tak tam vtedy prišli aj obžalovaní. Boli tam aj spoluvlastníci, ktorí vlastne ukazovali nejaké značky, nejaké nimi vymedzené hranice, vraj po vzájomnej
dohode. Dotknutí spoluvlastníci im vlastne ukazovali, že ktoré pne treba zamerať pre účely trestného konania, lebo boli tam aj iné pne, ale tie sa nezameriavali, lebo povedali, že tie pne im nepatria. Z polície tam boli traja ľudia, možno aj viacerí. Úkon prebiehal tak, že išli po pásmach, lebo to je veľká svahovitá parcela. Spoluvlastníci im ukázali konkrétny peň, napísalo sa tam číslo, peň sa odfotil a následne bol zameraný. Predtým tie pne neboli nijako označené, oni sa vlastne označili číslom a aj nafotili v ten deň ako sa robil tento úkon. Pamätá si, že tam bol nejaký slovný kontakt medzi obžalovanými a vlastníkmi. Na katastrálnej mape na č.l. 783 sú zakreslené aj pne, ktoré potom následne boli vypustené. Aj zo súradnicového systém na č.l. 207-208 vyplýva, že nie všetky označené pne sú zapísané, niektoré sa vypustili, ale z akého dôvodu boli práve tie stromy vypustené si už nepamätá, ale niektoré pne išli aj cez obecnú cestu, tie sa potom automaticky vypúšťali. Znalec pripúšťa, že sa mohlo stať, že predtým niekto odpílil peň a zostal tam odrezok ležať v zemi, ktorý sa javil navonok ako peň. Bolo by treba ísť pozrieť sa na miesto, či tam ten peň je, alebo nie je. Na otázku obžalovaného, či si znalec pamätá, že niektoré pne namietali znalec uviedol, že si vzhľadom aj na odstup času nepamätá. Jeho úlohou ako geodeta bolo zamerať, či pne, ktoré mu boli označené sa nachádzajú na konkrétnej parcele, išlo o zdokumentovanie rozsahu škody, on neurčoval, ktoré pne sa budú merať, jeho úlohou bolo určiť, či zameriavaný peň sa nachádza na tej konkrétnej parcele.
Znalec Ing. Jaroslav Džugan vypovedal, že vo veci podával odborné vyjadrenie, cenu za meter kubický stanovil na 56 €. Celkom bolo ohodnocovaných 113 kusov pňov, pri podaní odborného vyjadrenia vychádzal z vyšetrovacieho spisu, kde bolo vyšetrovateľom stanovený presný počet, teda 113 kusov pňov stromov a požiadavka bola na tento počet pňov vyčísliť škodu. Pri určení ceny za meter kubický vychádzal zo spisu, kde bol určený priemer pňa, iné údaje tam neboli. Na vyčíslenie škody má vplyv aj kvalita dreva, pričom vychádzal z kvality určenej pre daný región, do úvahy bral najnižšiu možnú kvalitu IIIB. V žiadosti o odborné vyjadrenie bol určený len počet stromov na pni - 113 kusov, neuvádzalo sa množstvo 57 metrov kubických. Keďže nebola obhliadla dreva, tak bola stanovená priemerná kvalita.
So súhlasom obžalovaných a prokurátora boli postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poraidku prečítané svedecké výpovede svedkov T., Q. M., M. I., Y. W., C. C. a M. M. z prípravného konania.
Svedok T.. Q. M. v prípravnom konaní vypovedal, že ako riaditeľ Slovenského pozemkového fondu sa pripája s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu za neznámych spoluvlastníkov parc. č. 4832 vo výške 2.800,-€. Ku skutku sa vyjadriť nevedel.
Svedok M. I. v prípravnom konaní vypovedal, že pracuje ako živnostník a zaoberá sa ťažbou dreva a prepravou dreva. Obžalovaných pozná, pochádzajú z tej istej obce. Uviedol, že si už nepamätá na akej parcele ťažili, ťažbu vykonávali pre p. V., práce vykonali podľa dohody, ťažili drevo z kalamity, p. V. mala doklady na ťažbu, tiež mala podpisy spoluvlastníkov a ukázala im kde majú ťažiť. Jedného dňa prišli za nimi obžalovaní, že tam nemajú čo ťažiť, že to je ich les a vyhnali ich z miesta, kde vtedy vykonávali ťažbu. S ťažbou prestali, z lesa odišli a oznámili to p. Djubekovej, ktorá ich na prácu najala. Na druhý deň šli pokračovať v ťažbe, situácia sa opakovala, drevo, ktoré vyťažili deň predtým tam na skládke už nebolo, bola vtedy privolaná polícia. Potvrdil, že obžalovaných ťažiť drevo videl, ale či mali doklady k tomu sa vyjadriť nevie, nestaral sa do toho.
Svedok Y. W. v prípravnom konaní vypovedal, že on ťažiť obžalovaných na parc. č. 4832 nevidel, podľa neho ak tam ťažili, ťažili na svojom, predmetná parcela bola podelená podľa starých hraníc, účastinu na uvedenej parcele nemá, účastinu tam má jeho mama. Podľa neho obžalovaní ťažili kalamitné drevo.
Svedok C. C. a M. M.Á. v prípravnom konaní zhodne vypovedali, že ako príslušníci polície, boli na základe oznámenia vyslaní do lesa v P. a po príchode na miesto podľa osobných dokladov stotožnili tam prítomné osoby, nachádzala sa tam p. V., ktorá bola oznamovateľkou skutku, ďalej tam boli obžalovaní. Tieto osoby sa vzájomne obviňovali, že ťažia nad spoluvlastnícke podiely a hádali sa o účastiny, zvyšovali hlasy, ale podarilo sa im situáciu zvládnuť. V čase ich príchodu nikto drevnú hmotu neťažil, na skládke bolo vyťažené drevo, podľa svedka C. to bolo drevo z kalamity aj zo stojacích stromov. Nemali žiadne zariadenia na zameranie vyťaženej drevnej hmoty, ani nevedeli v teréne určiť hranice parciel a od prítomných osôb bolo zistené, že v uvedenom katastri nemajú lesného hospodára.
Podľa § 269 Tr. poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, a to najmä listy vlastníctva na č.l. 227-235, stanovisko Lesov SR na č,l. 236, vyčíslenie škody na č.l. 237, listiny k množstvu drevnej hmoty na č.l.
238-239, žiadosti o povolenie o ťažbu dreva z rokov 2005- 2013 na č.l. 587-604, katastrálne mapy na čl. 605-606, súhlas na ťažbu dreva a číselníky dreva z rokov 2010-2012, preukaz pôvodu dreva na č.l. 238, správy o povesti na obžalovaných.
Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané mal za preukázané, že obžalovaní sa dopustili prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke.
Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a takou vecou je drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu.
Podľa § 130 ods. 4 Tr. zákona pod prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.
Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, že či ide o škodu na veci alebo na právach.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. § 15 Tr. zákona. Súd mal za preukázané, že obžalovaní konali v priamom úmysle, motívom ich konania bolo získať majetkový prospech z predaja vyťaženej drevnej hmoty.
Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu vzniknutým následkom konania obžalovaných, obohatenie sa na úkor ostatných spoluvlastníkov.
Obrana obžalovaných bola, že skutok nespáchali, že parc. č. 4832 iba čistili po veternej kalamite, a to bolo v letných mesiacoch júl - august 2015 a nie v mesiaci október 2015, ako to uvádza obžalobe, čistenie spočívalo vo vyťažení stromov napadnutých hmyzom a suchárov po veternej kalamite, spoluvlastníci boli o tomto ich konaní vopred upovedomení a tiež sa bránili, že nemohli drevnú hmotu ako im to je kladené za vinu vyťažiť, pretože stromy tam už boli vyťažené, výrub tam vykonala p. V., ktorá na tejto parcele ťažila ešte v roku 2012, v tom čase tam tiež ťažila drevo, drevo ťažila na susednej parcele a na predmetnej parcele ťažili drevo aj ostaní spoluvlastníci, čo sa snažili preukázať počas ich výsluchov, keď vypovedali ako svedkovia. Tiež spochybňovali vyčíslenie škody, poukázali na niektoré skutočnosti, ktoré súd v časti vyhodnotil ako opodstatnené námietky. Obrana obžalovaných bola vyvrátená čiastočne priznaním obžalovaných, ktorí potvrdili, že na predmetnej parcele ťažili drevo, bránili sa však, že predmetnú parcelu iba čistil po veternej kalamite a tiež boli stromy napadnuté lykožrútom, že tieto skutočnosti oznámili spoluvlastníkom. Obžalovaní ani nepopierali, že drevo ktoré vyťažili stiahli na lúku k Palkoči, odkiaľ „zmizlo“, čo korešpondovalo s výpoveďou svedkyne Ľ. V., že tam bolo navezených 27 stromov, ktoré si potom odviezli poškodení a podelili si ho medzi sebou podľa výšky podielov a tiež obžalovaní uviedli, že časť vyťaženého dreva bola odvezená ich strýkovi, pričom aj táto časť korešpondovala s výpoveďou
svedkyne V. a svedka C., ktorý potvrdil, že asi 50 kubíkov dreva kúpil od obžalovaného Q. C., drevo bolo stiahnuté pri hájovni v k.ú. P.. Zároveň svedkyňa poškodená T. O. vypovedala, že keď sa bola prejsť v lese, videla obžalovaných čistiť haluze na predmetnej parcele, opýtala sa ich, že kto to všetko vyťal a oni povedali, že oni, ale že vyťali len svoje, čo im patrí. Ostatné svedecké výpovede svedkov poškodených boli sprostredkované výpovede, že o tom, že ťažbu vykonali obžalovaní sa dozvedeli sprostredkovane. Zároveň spoluvlastníci, ktorí boli vypočutí ako svedkovia poškodení sa vyjadrili, že obžalovaní si od nich žiaden súhlas nežiadali, resp. sa k tomu vyjadriť nevedeli. Obžalovaní síce súdu predložili kópie žiadosti o povolenia na ťažbu dreva v súkromnom lese, na ktorých boli podpisy aj spoluvlastníkov, avšak tieto boli pre toto konanie bezpredmetné, keďže nešlo o úplne žiadosti a pochádzali z rokov 2005 až 2012. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že obžalovaní v niekedy v letných mesiacoch najneskôr do 20. 10. 2015 ( súd upravil skutok podľa výpovedí obžalovaných, pričom identita skutku bola zachovaná) vykonali výrub stromov na parcele č. 4832 v k. ú. obce P., okres Námestovo na lesnom pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, zapísaného ako lesný pozemok na LV č. XXXX, v k. ú. P., čím naplnili všetky znaky krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona.
Súd odmietol návrh obžalovaného vykonať ohliadku na tvare miesta ako nedôvodný, vyťažená drevná hmota sa už na predmetnej parcele nenachádzala, miesto bolo fotograficky zdokumentované pri vykonávaní dodatočnej obhliadky a pri vypracovaní meračského náčrtu Ing. Genšorom a takýto dôkaz by nemal pre súd žiadnu výpovednú hodnotu.
Pokiaľ na rozdiel od obžaloby súd kvalifikoval konanie obžalovaných len ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona bolo tomu tak z dôvodu, že dôkazy vyhodnocoval v zmysle zásady in dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech obžalovaných. Obžaloba síce kvalifikovala konanie obžalovaných aj podľa ods. 3 písm. a/ § 212 Tr. zákona, a to vzhľadom na výšku spôsobenej škody, ale obžaloba neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie, že obžalovaní svojim konaním naplnili aj tento kvalifikačný znak - že svojim konaním spôsobili väčšiu škodu. Súdu nepredložili objektívne vyčíslenie škody, z ktorého by mohol súd vychádzať pri právnej kvalifikácii konania obžalovaných. Súdu síce boli na preukázanie výšky spôsobnej škody konaním obžalovaných predložené odborné vyjadrenie Ing. Jaroslav Džugana a meračský náčrt na zameranie pňov, ktorý vyhotovil Ing. Jaroslav Genšor, tiež boli vypočutí svedkovia, z výpovedi ktorých však vyplynulo, že neboli prítomní a nevideli ťažiť stromy z parc. č. 4832 v k.ú. P. práve obžalovaných, nemohli tak vedieť označiť v teréne presne tie stromy, ktoré obžalovaní aj skutočne vyťažili. Výnimkou bola v tomto smere výpoveď svedkyne Ľ. V. a svedka Q. C., ktorí však uviedli množstvo vyťaženej drevnej hmoty uloženej na skládkach odhadom, čo súd nemohol považovať za objektívne vyčíslenie škody. Svedok Q. C. nevedel uviesť ani približnú sumu, za ktorú drevo od obžalovaných kúpil. Svedkyňa Ľ. V. zároveň uviedla, že táto drevná hmota bola fotograficky zdokumentovaná políciou, orgány činné v trestnom konaní tak mali možnosť, okrem fotografickej dokumentácie pomerať priemer vyrúbaných stromov, vykonať dodatočnú ohliadku a porovnať ich s priemerom pňov, ktoré boli zamerané na predmetnej parc. č. 4832 geodétom na č.l. 192 až 199, či priemery stromov súhlasia, čím by bolo objektívne preukázané, že predmetné stromy boli vyťažené práve na parc. č. 4832 a stiahnuté na skládku, prípadne zdokumentovať stopy po sťahovaní dreva z tejto parcely na uvedenú skládku, čim by bola preukázateľne vyvrátená obrana obžalovaných. Súd nepovažoval vyčíslenie škody za objektívne preukázané aj vzhľadom na skutočnosť, že z výsluchu svedkov priamo aj nepriamo vyplynulo, že na tejto parcele ťažili aj iní spoluvlastníci, a potom vyznel nepresvedčivo spôsob, akým boli zistené podklady pre vyčíslenie škody priamo na mieste, kde bolo zistené, že celkom bolo vyrúbaných 113 stromov, ktoré boli podkladom na vyčíslenie škody. V tomto smere obrana obžalovaných nebola bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená, a preto súd vyčíslenie škody nepovažoval za objektívne zistené, na základe ktorého by mohol ustáliť právnu kvalifikáciu.
Pokiaľ súd konanie obžalovaných nepodradil aj pod kvalifikačný pojem - závažnejší spôsob konania v zmysle ust. § 138 písm. j/ Tr. zákona, § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zákona, t.j. páchanie trestného činu na viacerých osobách, a to napriek tomu, že obžalovaní sa protiprávneho konania popísaného v obžalobe mali dopustiť vo vzťahu k viac ako trom osobám, ktoré sú zároveň označení v skutkovej vete ako poškodení, bolo tomu tak z dôvodu, že súd vychádzal z podstaty podielového spoluvlastníckeho vzťahu, ktorý predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb k jednej a tej istej nezameniteľnej a nerozdelenej konkrétnej veci, ide o ideálny podiel na spoločnej veci. Použitie tohto kvalifikačného pojmu v tomto prípade a takýto striktne formálny výklad práva, by viedol k prílišnej tvrdosti zákona. Pri výklade zákonov treba sledovať aj úmysel zákonodarcu, aby striktným formalizmom nedošlo k nespravodlivému výkladu práva, použitie tohto kvalifikačného pojmu pri posúdení konania obžalovaných by sa vymykalo
a bolo v rozpore s účelom, ktorý zavedením tohto znaku do skutkovej podstaty trestného činu krádeže zákonodarca sledoval, jeho úmyslom bolo postihovať opakované konania obžalovaných voči viacerým osobám a nie posudzovať protiprávne konania, podľa počtu podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k jednej veci.
Vzhľadom na uvedené súd obžalovaných uznal vinnými z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona spáchaného spoločným konaním, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Po prečítaní a oboznámení sa so správami na obžalovaných súd zistil, že obžalovaní doposiaľ neboli súdom trestaní, doposiaľ žili bezúhonným spôsobom života. Zo správy o povesti z miesta trvalého bydliska nevyplynuli na obžalovaných žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na druh resp. výmeru trestu.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, ich osobné pomery a možnosti ich nápravy, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci konštatoval, že na strane oboch obžalovaných jednu poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaní pred spáchaním trestného činu viedli riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Priťažujúce okolnosti zistené neboli. U oboch obžalovaných tak súd konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností, a preto znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods.3 Tr. zák.).
Vzhľadom na uvedené obžalovaným bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby vo výmere 16 mesiacov, pričom bolo braté do úvahy, že v ich prípade sa jednalo o ich prvé odsúdenie za trestný čin, zároveň súd bral do úvahy dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku a rozhodol o uložení trestu na dolnej hranici. Súd považoval takto uložený trest za dostatočný na ich nápravu a prevýchovu. Takto uložený trest zahŕňa v sebe nie len prvky individuálnej ale aj generálnej prevencie a je tiež vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, Bratislava s nárokom na náhradu škody súd odkázal na civilný proces, keďže súd konštatoval, že škoda v tomto konaní nebola objektívne zistená.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.