Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_3To-44-2019.pdf
PDF · 110.58 KB
No categories available
3To/44/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, na verejnom zasadnutí konanom 1. augusta 2019 prejednal odvolanie podané obžalovaným Q. C. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/127/2017 z 19.2.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. C. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo obžalovaných Q. C. a B. C. uznal za vinných z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Za to obžalovanému Q. C. aj B. C. podľa § 212 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného Slovenský pozemkový fond Bratislava s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný Q. C., a to ihneď po jeho vyhlásení. V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Trestného činu uvedeného v obžalobe prokurátora sa nedopustil. Z vypočutých poškodených ho nikto pri krádeži dreva nevidel. Z výpovede zasahujúcich policajtov jasne vyplývalo, aké osoby 19.10.2015 na mieste ťažili. Drevo ťažila partia I. pre pani V. na parcele 4832, aj na parcele 4834. Drevo ťažili nezákonne, lebo nemali povolenie na ťažbu od všetkých spoluvlastníkov. I. nie je ani spoluvlastníkom na uvedených parcelách. M. I. býva v spoločnej domácnosti s policajným vyšetrovateľom A. I., ktorý je jeho brat. Jeho sestra C. I. pracuje na úrade životného prostredia. Okresnému súdu predložil dokumenty, z ktorých vyplýva, že O., E., K., Z. a V. vykonávali holoruby v stovkách kubíkov dreva. V. vyťažila veľké množstvá dreva a s nikým sa nepodelila. Uvedení podielnici si nemohli nárokovať ďalšie podiely, pretože sa s nikým nepodelili, keď vykonávali ťažbu. Vyrúbali značný podiel drevnej hmoty, ktorá prekračovala množstvo ich vlastníckeho podielu. Títo podielnici jeho aj brata nepravdivo obvinili. V trestných oznámeniach preto začali aj s bratom poukazovať na ich nelegálne ťažby. V máji 2016 prichytili U. vykonávať nezákonnú ťažbu. U. obchodoval s nezákonne vyťaženým drevom bez súhlasu spoluvlastníkov a povolenia na ťažbu. U. však na neho podal trestné oznámenie a to dva dni potom, ako predal všetko nelegálne vyťažené drevo. Policajti sa nezaoberali tým, že U. v máji 2016 vykonával ťažbu a predaj dreva bez povolenia. Dňa 26.6.2018 aj s B. Q. prichytili V. a U. predávať drevo, ktoré vyťažili na parcele 4832. Polícia však kryla ich konanie. V. i U. vykonávajú nelegálne ťažby naďalej. Obžalovaný v ďalšej časti odvolania uviedol, že v mesiacoch júl až august 2015 spracovával kalamitné drevo z roku 2014. V. s U. na to miesto chodili každý deň. V prípade, že by realizoval niečo, čo bolo v
rozpore s dohodnutými hranicami, tak V. by určite konala. V. dokonca chcela, aby jej predal kalamitné drevo, ktoré spracovával v strýkovej časti parcely po sobotách v roku 2015. V. už v roku 2014 kalamitu na spoločnej parcele 4832 spracovala. V tom roku z parcely odviezla zhruba 70 m3 dreva bez akéhokoľvek povolenia. Spoluvlastníkom neoznamovala, že na parcele robí holoruby. Poukázal na to, že V. podala trestné oznámenie až 30.11.2015 potom, ako drevo, s ktorým policajt zakázal manipulovať, poodvážali. Polícia bola pritom na miesto privolaná už 19.10.2015. V. navštívila niektorých spoluvlastníkov a klamlivo ich informovala, že on aj s bratom vykonávali na parcele ťažbu od 1.10. do 20.10.2015 a predávali drevo C.. K spracovaniu dreva v mesiaci október 2015 sa nikdy nepriznal, lebo v tom období na parcele ani nebol. Na uvedenej parcele spracovával kalamitu v mesiacoch júl až august 2015. Okresný súd však v rozsudku ustálil, že prečinu krádeže sa dopustil v presne nezistenej dobe, najskôr od leta 2015 a najneskôr do 20.10.2015. Prvostupňový súd rozhodol tak napriek tomu, že sa k spracovaniu dreva na parcele 4832 v období mesiaca október 2015 nikdy nepriznal. Okresný súd jednoducho spojil jeho výpoveď, v ktorej uviedol, že spracovával kalamitné drevo v júli a auguste s obžalobou, ktorá sa týkala obdobia od 1.10.2015 do 20.10.2015. Spracovávanie kalamity v mesiacoch júl a august 2015 a ťažba dreva v mesiaci október 2015 boli dva rozdielne skutky. K časovému obdobiu októbra 2015 len uviedol, že 18.10.2015 spolu s bratom prichytili I. a ďalšie osoby ťažiť drevo na parcele 4834 bez akéhokoľvek povolenia. I. tvrdil, že na miesto prídu spoluvlastníci, pre ktorých ťažil. V ten deň však na miesto už nikto neprišiel. Na druhý deň 19.10.2015 opätovne prichytili ťažobnú partiu I. vykonávať ťažbu na parcele 4834 pre V.. I. nemal povolenie na vykonávanie ťažby. Mal len podpísané povolenie od niektorých spoluvlastníkov. Povolenie však nebolo schválené odborným lesným hospodárom. Policajná hliadka bola privolaná 19.10.2015. Policajti jasne uviedli, kto vykonával ťažbu a z akého dôvodu boli privolaní. V. teda 19.10.2015 privolala na neho a jeho brata B. C. policajnú hliadku. Hliadka bola privolaná pre ich údajné vulgárne správanie. V. však policajnú hliadku privolala z dôvodu, že jej aj s bratom vlastným telom bránili v pokračovaní ťažby na parcele 4834. V. predložila policajtom neplatné povolenie s podpismi spolupodielnikov aj s podpisom ženy, ktorá na parcele 4834 nemala žiadny podiel. Mala v úmysle ich len zastrašiť, aby mohla ďalej vykonávať nelegálnu ťažbu. Policajt zakázal manipulovať s drevom, ktoré vyťažil I.. Vyťažené drevo si fotila polícia i V.. V spise sa pritom žiadne fotky z 19.10.2015 nenachádzajú. Podaním trestného oznámenia ich chceli podieloví spoluvlastníci zastrašiť, aby im neprekážali pri nelegálnych ťažbách a nelegálnych obchodoch s vyťaženým drevom. Obžalovaný tiež poukázal na to, že dodatočnú obhliadku miesta činov a meranie pňov polícia vykonala až 14.4.2016, teda takmer pol roka po zásahu privolanej policajnej hliadky. V prípade, že by polícia bola chcela objektívne odhaliť osoby vykonávajúce ťažbu, tak obhliadku by vykonala ihneď pri zásahu 19.10.2015. Obhliadky sa zúčastnili policajtka A., fotograf I., geodet W., V., U. a neznámy starší muž, pričom poslední dvaja neboli uvedení v zápisnici o dodatočnej obhliadke. V. merala pne a údaje diktovala policajtke. W. ich zameriaval a fotograf fotil. Spolu s bratom sa ohradili, že v určitých častiach parcely stromy, po ktorých zostali pne, nevyrúbali. Niektoré pne preto boli vymazané. Nikdy sa však nedozvedeli, kto tie stromy vyrúbal. Policajtka to jednoducho nevyšetrovala. Mohli to vyrúbať ťažbári V. v októbri 2015 a chceli im to prisúdiť. Svedkyňa poškodená O. sa priznala, že v rokoch 2013 až 2015 predávala drevo z parcely 4832. V. bola prítomná pri výsluchu O., čo nebolo prípustné. Výpoveď O. preto odmietli podpísať. O. vykonávala aj spracovanie kalamity z roku 2014 na spoločnej parcele 4832. S palivovým drevom sa rozdelili. Svedok I. poprel, že by drevo ťažil aj na parcele 4832. Vyšetrovateľka však dávala I. cielené otázky so zámerom preniesť vinu z V. a I. na neho a jeho brata B. C.. Toto vyplýva z výpovedí I. z 30.9.2016 a 17.5.2017, v ktorých sa priznal, že na parcele 4832 vykonával ťažbu pre V.. Z výpovedí svedkýň O. a K. zase vyplývalo, že informácie o údajnom spracovaní dreva ním a jeho bratom získali iba od V.. Svedok poškodený U. ich taktiež nevidel ťažiť na parcele 4832. Všetky informácie mal iba od V.. U. popieral, že by niekomu zo spoluvlastníkov podpísal súhlas na ťažbu dreva, ale na hlavnom pojednávaní sa preukázalo, že súhlas 19.10.2015 udelil V.. U. teda o týchto okolnostiach klamal. Obžalovaný k výpovedi C. uviedol, že mu on ani jeho brat B. C. žiadne drevo nepredali. Všetci poškodení mali informácie len od V., ktorá ich klamlivo informovala. V. ich klamlivo informovala s úmyslom, aby na ňu a I. nepadol ani tieň podozrenia, že vykonávala ťažby na parcele 4832 bez povolenia ostatných spoluvlastníkov. V. 2.12.2015 vystavila doklad o zabavení dreva vyťaženého z časti A. z parciel 4832 a 4834. Na doklade uviedla, že drevo bolo zabavené od neho. Privolaná policajná hliadka 19.10.2015 zakázala manipuláciu s drevom. V. príkaz polície neuposlúchla a vyhotovila neplatný doklad o zabavení dreva, ktoré následne zmizlo. Na polícii potom vypovedala, že drevo rozdelila medzi ostatných spoluvlastníkov. Jeho rodina však žiadne drevo nedostala, aj keď má na parcele spoluvlastnícky podiel. Jediný spoluvlastník, ktorý dostal podiel od V. bol Z.. V. však nemala žiadne oprávnenie zabaviť drevo zo spoločnej parcely. Napriek tomu si uzurpovala práva polície. Obžalovaný nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku, že ostatní spoluvlastníci ich chceli podaním trestného oznámenia zastrašiť, pretože zastrašiť ich chcela len V.,
aby mohla pokračovať v nelegálnej ťažbe. Celé trestné stíhanie bol na nich vykonaný podvod. Spolu s bratom poukázali na nelegálne ťažby, ale celé vyšetrovanie bolo vedené jednostranne. Polícia ani prokuratúra nikdy nevyšetrili, čo na mieste ťažila skupina I. v období od 1.10.2015 do 20.10.2015. I. pritom pri zásahu policajnej hliadky vykonával nelegálnu ťažbu pre V., za čo boli aj s bratom B. C. odsúdení. Navrhol, aby nadriadený súd napadnutý rozsudok zrušil. K podanému odvolaniu priložil listiny
- fotokópie napadnutého rozsudku, poštovej obálky, zápisníc o výsluchu svedkov C., Q., I., W., doklady o odvoze dreva z 2.12.2015 a osobách vykonávajúcich ťažbu.
Obžalovaný 29.7.2019 doručil priamo odvolaciemu súdu doplnenie odvolania. K doplneniu priložil fotokópie sťažnosti Z., jeho upozornenia na niektoré skutočnosti vo vyšetrovaní a fotografie z obhliadky miesta činu. Obžalovaný vyjadril nesúhlas s kvalifikáciou trestného činu spáchaného na viacerých osobách. Podľa neho predmetom trestného činu bolo odcudzenie dreva a nie jednotlivé osoby. Vo veci mal preto rozhodovať samosudca a nie senát. Sudcovia, ktorí vo veci rozhodovali, neboli príslušní vec prejednať a rozhodnúť. Jeho výhrada sa týkala prísediacich sudcov, ktorí nemohli byť ustanovení bez sprísnenej kvalifikácie. Prísediaci pritom mohli prehlasovať pôvodne ustanovenú samosudkyňu a zmeniť rozhodnutie aj v jeho neprospech. Ku dňu 19.10.2015 doplnil, že aj s bratom B. C. si všimli osoby vykonávajúce ťažbu na parcele 4832. Keď prišli na miesto, našli ťažiť I. s jeho ťažobnou skupinou pre V.. I. telefonoval V., že mu bránia v ťažbe dreva. Na druhý deň opäť I. zabránili v ťažbe dreva. Privolaní policajti ani raz nevypovedali, že by on s bratom ťažili drevo na parcele 4832. Policajt C. vypovedal, že po ich príchode na miesto už nikto neťažil. Len V. s I. vypovedali v ich neprospech. Spojenie jeho prác s ťažbou z júla a augusta 2015 s októbrom 2015 pokladal za porušenie jeho práv na obhajobu, keďže sa bránil len skutku, ktorý sa mal odohrať v októbri 2015 a bol uvedený v obžalobe. Okresný súd v tomto smere nesprávne zistil skutkový stav. Drevo, ktoré vyťažili aj s bratom v lete, taktiež niekto ukradol. Prvé trestné stíhanie bolo odstúpené obvodnému lesnému úradu, aby ho prejednal ako priestupok. B. Z. však podal sťažnosť a v trestnom stíhaní sa pokračovalo. Z. v sťažnosti priamo uviedol, že s drevom sa podelili 2.12.2015 v množstve 28,66 m3 a nešlo o krádež dreva, ale o jeho zabavenie spoluvlastníkmi. Z. tiež uviedol, že o tom bola informovaná polícia, ale išlo o jeho klamstvo. V. sama vytvorila doklad, že zabavila 28,66 m3 dreva. Drevo, ako predmet krádeže malo byť však zamerané štátnym orgánom za asistencie polície. Takýto postup mal byť dodržaný, aby sa mohla vyčísliť škoda vzniknutá výrubom. Delenie dreva bolo absolútne neobjektívne. Drevo pritom nedostala jeho rodina. S vyrúbaným drevom sa mali podeliť všetci spoluvlastníci a nie iba priatelia V.. Po zaistení dreva mal policajt vydať uznesenie o zaistení odcudzenej veci a nemala ho bez akéhokoľvek úradného záznamu odvážať V.. Ďalšia časť dreva, s ktorým policajti zakázali manipulovať, zmizla. Vyťaženého dreva sa on ani jeho brat nedotkli. Obžalovaný sa v ďalšej časti podaného odvolania vyjadril k policajnému zásahu z 25.6.2018. Jeho brat bol v ten deň na OR PZ v Námestove podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Na druhý deň spolu s bratom i Q. prichytili V. a U. predávať drevo z parcely 4832. Ťažbu chceli vykonať úmyselne pred prvým súdnym pojednávaním, aby potom mohli podať trestné oznámenie na nich. V. predávala drevo L. E. z Poľska. Policajný zásah si nahral na mobilný telefón, aby nedošlo k prekrúteniu faktov. Okresný súd však video z policajného zásahu na hlavnom pojednávaní neprehral. Motívom niektorých svedkov vypovedať proti nemu mohlo byť ich vyplácanie z nelegálnych ťažieb V.. S verziou, že C. od neho kúpil drevo, prišiel až Z. v podanej sťažnosti proti postúpeniu trestného stíhania na obvodný lesný úrad. Prokurátor nariadil vypočuť C., ale rozdelenie dreva bez akéhokoľvek zákonného dozoru prokurátor toleroval. V. pre zjavnú trestnú činnosť nestíhal. Možno ju nestíhal aj preto, že I. je bratom policajného vyšetrovateľa A. I.. I. má kanceláriu na rovnakom poschodí ako A., ktorá vyšetrovala jeho s bratom. Ak by V. chcela skutočne vyčísliť hodnotu dreva, ktoré bolo vyťažené, ale hlavne I., tak by po zásahu polície podala trestné oznámenie. Následne by znalec z odboru lesníctva všetko vymeral. To sa však nestalo a drevo do mesiaca zmizlo. V. len odhadom uvádzala, že išlo o asi 150 kubíkov dreva a jej subjektívny odhad bol prevzatý políciou. V trestnom oznámení ho krivo obvinili. Konali tak preto, lebo aj s bratom začali poukazovať na ich nelegálne ťažby. V. už roku 2014 na spoločnej parcele 4832 spracovala kalamitu a odviezla asi 70 m3 dreva. Okresný súd rozšíril skutok v rozpore so súdnou praxou, pretože medzi jeho konaním v júli i auguste 2015 a októbrom 2015 neexistovala súvislosť. V októbri 2015 drevo na parcele 4832 a 4834 ťažila V., ktorá nemala platné povolenie, lebo nebolo podpísané a schválené odborným lesným hospodárom. Znalec Džugan určil množstvo a cenu dreva podobne ako V.. Navyše bol pribratý iba opatrením a nie uznesením. Znalec bol pribratý, aby vyčíslil hodnotu dreva z 86 stromov a pritom ju vyčíslil zo všetkých 113 stromov. Cenu určil absolútne subjektívne. Ohliadka miesta činu a meranie pňov bolo vykonané až 14.4.2016. Na mieste činu boli dve skupiny pňov. Niektoré z júla až augusta 2015 a niektoré po výrube ostatných spoluvlastníkov. Niektoré vyrúbal I.. Pne nemerali nestranné osoby. V. úmyselne zväčšovala množstvo vyťaženého dreva. Zameriavala aj pne z neskoršej ťažby. Najskôr
zamerali aj pne na parcele 5612, ale tie potom vypustili. Z výpovede I. však vyplývalo, že V. ťažila aj na parcele 4832 v období spáchania krádeže. Vyšetrovaním bola prenesená vina z V. a I. na neho a jeho brata B. C.. Z výpovedí svedkov je pritom zrejmé, že o ťažbe dreva sa dozvedeli od V.. Obžalovaný poukázal aj na výpovede ďalších svedkov. Svedkyňa K. vypovedala, že na parcelu nechodila. Svedok Q. vypovedal, že v októbri 2015 vykonávali ťažbu I. a A., ale na inej parcele ako číslo 4832. Keď chcel Q. objasniť situáciu nemohol sa na súde plnohodnotne vyjadriť. S Q. bol dokonca oboznámiť niektorých vlastníkov, že V. vykonáva holoruby na spoločných parcelách. Svedok policajt C. potvrdil, že keď boli privolaní na miesto, ťažila tam partia I. pre V.. Svedok Z. vypovedal, že sa dozvedel o ich údajnom výrube na parcele 4832 v októbri 2015 od V.. S Z. mal v minulosti spory, keď chcel ťažiť v susedovej časti. Z tohto dôvodu zrejme vypovedal v jeho neprospech. Svedok E. videl len drevo na skládke. Jeho dojmy, že drevo zo skládky odviezol on s bratom, sú klamstvom. Výpovede svedkov boli naviac upravované v jeho neprospech. T. O. potom sama potvrdila, že drevo predávala v období rokov 2013 až 2015. C. žiadne drevo nepredávala. Svedok U. nebol na parcele vtedy, keď sa vykonávala ťažba. Na súdnom pojednávaní sa preukázalo, že súhlas k ťažbe udelil V. 19.10.2015. Z dokladov vyplýva, že V. vyťažila najviac zo všetkých spoluvlastníkov. Niektorí svedkovia jej ťažbu pritom obhajovali. Políciou boli I. a ďalšie osoby boli pristihnuté pri ťažbe pre V., ale on aj s bratom B. C. boli obvinení a odsúdení. Z týchto dôvodov navrhol, aby nadriadený súd zrušil napadnutý rozsudok, pretože trestný čin nespáchal.
Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, ale nie je dôvodné.
Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd v konaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech pri zachovaní možnosti uplatnenia jeho práv na obhajobu a náležite zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti, a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a presvedčivo i výstižne vysvetlil ako dospel na ich základe k záveru o vine obžalovaného. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o vinu obžalovaného, je podrobné a zrozumiteľné, krajský súd v zásade na toto odôvodnenie odkazuje.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a utvárajú ucelenú reťaz priamych i nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochýb možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.
Obžalovaný Q. C. je zo žalovaného trestného činu usvedčovaný najmä výpoveďami svedkov Mgr. Ing. V., E., Ing. C., O., I., C., M., odborným vyjadrením znalca Ing. Genšora a listinnými dôkazmi najmä listami vlastníctva, súhlasmi s ťažbou a preukazom pôvodu dreva.
Svedkyňa Mgr. Ing. V. vypovedala, že obžalovaní Q. a B. C. v priebehu septembra až októbra 2015 vyťažili na parcele 4832 asi 180 kubíkov dreva. Časť drevnej hmoty od C. kúpil C.. Obžalovaní po príchode polície 19.10.2015 potvrdili, že vyťažené drevo patrí im a označovali si ho sprejom. C. vyťažili na parcele 4832 asi o 2 hektáre viac, pretože ich podiel činil len 0,7 hektára z celkovej výmery parcely. Vyrúbali drevo nad výšku svojho podielu, čo bolo následne zamerané geodetom. Vyťažené drevo o objeme asi 140 kubíkov uskladnili pod hájenkou v katastrálnom území P. a časť z dreva predali C.. Zvyšných 27 kusov stromov ležiacich na lúke pri chatke O. bolo po spoločnej dohode spoluvlastníkov odvezené na sklad, pričom si ho jednotliví podielnici rozobrali podľa výšky svojich podielov. C. vyťažili drevnú hmotu nad výšku ich podielu, čím poškodili ostatných spoluvlastníkov predmetnej parcely. Svedok Ing. C. vypovedal, že mu obžalovaný Q. C. niekedy v septembri až októbri 2015 ponúkol na predaj vyťažené drevo ležiace pod hájenkou v P.. Drevo v objeme asi 50 m3 kúpil a v hotovosti zaplatil obžalovanému Q. C.. Svedok E. potvrdil, že obžalovaní Q. a B. C. na parcele č. 4832 vyťažili viac
dreva ako bol ich podiel. Obžalovaných priamo ťažiť nevidel, ale vyťažené drevo videl na skládke. Bolo ťahané z parcely č. 4832. Svedkyňa T. O. vypovedala, že na parcele 4832 videla obžalovaných C., ktorí jej oznámili, že vyrúbali len to, čo im patrí. Svedkyňa U. O. vypovedala, že obžalovaní ťažili drevo na parcele č. 4832 nad podiel, ktorý im patril. Svedok C., policajt, vypovedal, že ich na miesto ťažby privolala oznamovateľka V.. Drevo bolo navozené na skládke. Na mieste nebol lesný hospodár, ktorý by dal súhlas k ťažbe. Z tohto dôvodu im uviedol, že drevo sa nemalo bez lesného hospodára ťažiť a vyťažené drevo by malo zostať na mieste až pokiaľ si ho nerozdelia všetci spoluvlastníci parcely. Obidvaja C. uvádzali, že len spracovávali drevo po veternej kalamite. Podľa výpovedí poškodených a listinných dôkazov obžalovaní nemali súhlasy ostatných spoluvlastníkov parcely na výrub stromov. Podľa obhliadky miesta činu zo 14.4.2016 bolo na parcele č. 4832 vyrúbaných 85 smrekov. Miesto bolo fotograficky zdokumentované a jednotlivé pne označené (č.l. 185-200). Následne v teréne zamerané geodetom Ing. B. W. v polohovom súradnicovom systéme. Podľa odborného vyjadrenia č. 19/16/S zo 4.5.2016 bola hodnota vyrúbaných stromov stanovená na 8754,34 Eur. Podľa Listu vlastníctva č. XXXX podiel C. na parcele 4832 o celkovej výmere 5,99 hektára predstavoval len 1,12 hektára.
Všetky tieto vykonané dôkazy do seba vzájomne zapadali, dopĺňali sa a utvárali ucelenú reťaz priamych aj nepriamych dôkazov, z ktorých aj podľa názoru krajského súdu bolo preukázané, že obžalovaný Q. C. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Odvolacie námietky obžalovaného Q. C. nie sú dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, nadriadený súd uvádza, že geodet Ing. W. i B. V. podávali vo veci iba písomné potvrdenie a odborné vyjadrenie. Z týchto dôvodov sa o ich pribratí do trestného konania nerozhodovalo uznesením podľa § 142 ods. 3 Tr. por., ale opatrením policajta v súlade s ust. § 141 ods. 2 Tr. por. (č.l. 201, 212-217). Okresný súd správne rozhodol vo veci v senáte, pretože samosudca uznesením, sp. zn. 6T/127/2017 z 3.7.2018 podľa § 280 ods. 1 Tr. por. vec obžalovaných postúpil senátu na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože bol v danom štádiu súdneho konania názoru, že skutok má byť správne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., na ktorý zákon ustanovoval trestnú sadzbu 3 až 10 rokov. Podľa § 349 ods. 1 Tr. por., účinného do 1.8.2019 samosudca vykonával len konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovoval trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšovala 8 rokov. Samosudca pri postúpení veci senátu postupoval v zmysle ustanovenia § 278 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe. Pokiaľ senát okresného súdu po vykonaní dokazovania v napadnutom rozsudku stíhaný skutok nekvalifikoval už ako vyššie uvedený trestný čin, na základe procesnej ekonómie, v záujme konania a rozhodnutia bez prieťahov i súdnej praxe, vec správne znovu nepostupoval samosudcovi, ale vo veci rozhodol. Z obsahu zápisnice o výsluchu svedkyne T. O. z prípravného konania z 10.5.2017 nevyplýva, že by pri jej výsluchu bola prítomná aj poškodená V.. Svedkyňa O. navyše vypovedala aj na hlavnom pojednávaní 27.11.2018, a to za účasti obidvoch obžalovaných, ktorí jej kládli otázky. Svedkyňa vypovedala, že časť vyťaženého dreva bola z kalamity, ale zväčša išlo o zdravé drevo.
Prvostupňový súd správne po vykonanom dokazovaní ustálil čas spáchania trestného činu, pretože z výpovedí svedkov V., O., C. vyplývalo, že obžalovaní vyťažili drevo na uvedenej parcele v mesiacoch september až október 2015. Obžalovaní sami vypovedali, že na uvedenej parcele čistili kalamitu od leta 2015. Totožnosť skutku opísanom v uznesení o vznesení obvinenia, v podanej obžalobe a vo výrokovej časti napadnutého rozsudku bola zachovaná, lebo totožnosť skutku je zachovaná vtedy, keď je zachovaná jeho podstata. Medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku nemusí byť úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré môžu údaje uvedené v obžalobe modifikovať, pokiaľ sa tým neporuší totožnosť skutku. Podstata skutku pritom nie je porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Nadriadený súd považoval námietku obžalovaného, že poškodená V. podala trestné oznámenie až 30.11.2015 za nedôvodnú, lebo podľa obsahu trestného oznámenia ho podala ihneď po zistení, že vyťažené drevo, u ktorého sa dohodli na rozdelení podľa jednotlivých podielov, bolo zo skládky odcudzené. Poškodená sa v tom okamihu rozhodla chrániť svoj majetok i ostatných spoluvlastníkov podaním trestného oznámenia. Odvolacie výhrady obžalovaného Q. C. spočívajúce v tom, že na uvedenej parcele 4832 drevnú hmotu v tom
období vyťažil I. so A. na objednávku V. sú taktiež neopodstatnené. Obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďami svedkov I. i Q.. Svedok I. vypovedal, že vykonávali ťažbu pre V.. Svedok nevypovedal, že by ťažbu vykonávali na parcele 4832. Svedok Q. vypovedal, že I. a A. v októbri 2015 vykonávali ťažbu na inej parcele, ktorá je oproti parcele č. 4832 oddelená ulicou. Naopak svedkyňa O. vypovedala, že na parcele 4832 vykonávali ťažbu bratia C.. Potvrdili jej, že vyťažili všetky stromy. Obžalovaný Q. C. sám na hlavnom pojednávaní 3.7.2018 vypovedal, že V. ťažila na parcele č. 4834 (č.l. 662). Ďalšie odvolacie námietky obžalovaného boli taktiež nedôvodné, pretože sa týkali údajnej ťažby dreva z iných rokov ako roku 2015.
Okresný súd skutok správne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Prvostupňový súd kvalifikáciu konania obžalovaného podrobne odôvodnil, a preto krajský súd v podstate na odôvodnenie v tejto časti odkazuje. Okresný súd, na rozdiel podanej obžaloby, konanie obžalovaného nekvalifikoval aj podľa odseku 3 písm. a) ust. § 212 Tr. zák., pretože z výpovedí svedkov V. i C. i ďalších vykonaných dôkazov bolo možné vyvodiť iba približné množstvo odcudzenej drevnej hmoty. Obžalovaný si však svojim konaním prisvojil cudziu vec - drevnú hmotu z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu tým, že sa jej zmocnil a to nad hodnotu spoluvlastníckeho podielu. Obžalovaný konal v priamom úmysle tak, ako je to uvedené v ustanovení § 15 písm. a) Tr. zák.
Prvostupňový súd obžalovanému Q. C. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 16 mesiacov. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku podľa § 168 Tr. por. vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval pri ukladaní trestu obžalovanému. Trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, taktiež pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, považuje aj krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej aj generálnej prevencie, ako i represívnej stránky trestu. Uložený trest odňatia slobody podľa názoru krajského súdu v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a pomerov obžalovaného s prihliadnutím najmä na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdom potrestaný. Súčasne dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Uložený trest odňatia slobody preto zodpovedá zásadám ukladania trestov uvedených najmä v § 34 Tr. zák.
Nadriadený súd preskúmal aj výrok o náhrade škody a dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď poškodeného Slovenský pozemkový fond Bratislava podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Výška spôsobenej škody poškodeného nebola vykonanými dôkazmi presne a jednoznačne špecifikovaná. Na jej ustálenie by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Z týchto dôvodov boli splnené všetky zákonné podmienky k tomu, aby bol poškodený so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
S ohľadom na uvedené krajský súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. C. zamietol, pretože nie je dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.