Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 171/2019
PDF · 160.2 KB
No categories available
II. ÚS 171/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2019
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššáková, sudcu Petra Molnára a sudcu Ľuboša
Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, miesto podnikania , zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, Bratislava, v mene
ktorej koná advokát JUDr. Ivan Syrový, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 26/2012 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť , , miesto
podnikania (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, Bratislava, v mene ktorej koná advokát
JUDr. Ivan Syrový, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 43 C 26/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení
žalobcu sporovou stranou napadnutého konania o zaplatenie sumy 112 294,73 €, ktoré
sa začalo 4. júna 2012. Sťažovateľ v sťažnosti popisuje priebeh napadnutého konania
a poukázal na predchádzajúce konanie vedené ústavným súdom
pod sp. zn. III. ÚS 526/2017, v ktorom bolo nálezom z 24. januára 2018 vyslovené
porušenie sťažovateľovho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v identickom napadnutom konaní. Z evidencie
vlastnej rozhodovacej činnosti vyplýva, že predmetný nález ústavného súdu nadobudol
právoplatnosť 9. marca 2018.
3. K priebehu konania po právoplatnosti nálezu sťažovateľ uvádza tieto procesné
úkony:
„15.5.2018 - Pojednávanie na OS BA III
16.7.2018 - Záverečné zhrnutie sťažovateľa
2.8.2018 - Záverečné zhrnutie žalovaných
18.9.2018 - Pojednávanie na OS BA III
26.9.2018 - Vyjadrenie žalovaných
25.10.2018 - Vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu žalovaných z 26.9.2018
15.11.2018 - Pojednávanie na OS BA III, kde súd vo veci rozhodol a žalobu zamietol
Súd po doručení znaleckého posudku konal v zásade bezprieťahovo, no po rozhodnutí veci
na pojednávaní dňa 15.11.2018 až do dnešného dňa nevyhotovil a nedoručil stranám sporu
písomný rozsudok a to napriek sťažnosti sťažovateľa k rukám predsedu OS BA III
zo dňa 16.4.2019. Do dnešného dňa súd ani len nevybavil predmetnú sťažnosť, preto
je sťažovateľ toho názoru, že pokiaľ ani do 6 mesiacov od rozhodnutia súd nevyhotovil
písomný rozsudok, vznikol tak ďalší prieťah v konaní a nie je tu už ďalší prostriedok
nápravy, pokiaľ predseda OS BA III na sťažnosť na prieťahy nereagoval a preto
sa sťažovateľ rozhodol podať predmetnú ústavnú sťažnosť.“
4. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že právna istota napriek nálezu ústavného
súdu nastolená nebola:
„Ako už bolo uvedené po vypracovaní posudku a doručení súdu v októbri 2017 súd
konal počas roka 2018 v zásade bezprieťahovo, keď vo veci vykonal 3 pojednávania
a umožnil stranám výmenu viacerých písomných podaní a dňa 15.11.2019 na pojednávaní
vyniesol rozsudok, ktorým žalobu vo veci samej zamietol.
Podľa §223 ods. 3 CSP rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa
jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak.
Sťažovateľ už uviedol, že do dnešného dňa rozsudok vyhotovený a doručený nebol
a súčasne nemá vedomosť o tom, že by nastali podmienky odôvodňujúce výnimku
z uvedeného t.j. že by predseda súdu na základe vážnych dôvodov rozhodol inak.
Vzhľadom na celkovú dĺžku konania a už raz konštatované porušenie práv
sťažovateľa tak dochádza k ďalším zbytočným prieťahom, ktoré súd nijako neodôvodnil
a ani nevybavil sťažnosť predsedovi súdu ohľadom tzv. reštančnosti.
Na základe vyššie uvedeného žiada sťažovateľ priznať nemajetkovú ujmu vo výške
3500,- €. Výšku nemajetkovej ujmy sťažovateľ odôvodňuje tým, že neefektívnym postupom
súdu v konaní je aj naďalej v právnej neistote nakoľko je pripravený podať odvolanie...“
5. Sťažovateľ na základe tejto sťažnostnej argumentácie žiada, aby ústavný súd
po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom v tomto znení:
„1. Základné právo sťažovateľa , miesto podnikania
, , na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní so sp. zn.
43C/26/2012 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 43C/26/2012 vyhotoviť písomný rozsudok vynesený dňa
15.11.2018 a zaslať ho stranám sporu v lehote 30 dní od doručenia nálezu.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
v sume 3500,- €, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť sťažovateľovi do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
je neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých
sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené.
III.
11. Predmetom predbežného prerokovania je sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Predpokladom vyslovenia porušenia týchto práv je v zmysle
doterajšej judikatúry ústavného súdu trvajúce súdne konanie, v ktorom je sťažovateľom
označený orgán verejnej moci neodôvodnene nečinný alebo je jeho postup neefektívny
takým významným spôsobom, že to vytvára stav, ktorý je nezlučiteľný s podstatou
a obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa do nadobudnutia
právoplatnosti nálezu sp. zn. III. ÚS 526/2017
12. Z evidencie vlastnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva,
že v predchádzajúcom konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 526/2017 bolo
nálezom z 24. januára 2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť 9. marca 2018) vyslovené
porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní a vyslovený príkaz adresovaný okresnému
súdu konať v tejto veci bez zbytočných prieťahov, ako aj priznané finančné zadosťučinenie.
13. Tento nález tvorí procesnú prekážku res iudicata podľa § 55 písm. a) zákona
o ústavnom súde a bráni prípustnosti tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ opätovne namieta
porušenie svojich označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní
do 9. marca 2018.
14. Z uvedeného dôvodu ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmieta ako neprípustnú
podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa po nadobudnutí
právoplatnosti nálezu sp. zn. III. ÚS 526/2017
15. V rozhodnom období po rozhodnutí ústavného súdu okresný súd (aj podľa
posúdenia sťažovateľa) postupoval plynulo, uskutočnil tri pojednávania a vyniesol
meritórne rozhodnutie. Sťažovateľ namieta prieťahy pri vyhotovovaní písomného rozsudku
a jeho doručovaní s tým, že má v úmysle sa proti nemu odvolať, čím sa právna istota
sporových strán ešte oddiali.
16. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že rozsudok vynesený
na pojednávaní 15. novembra 2018 bol vyhotovený a expedovaný sporovým stranám
až 10. júna 2019. Predseda okresného súdu na žiadosti zákonnej sudkyne
zo 7. decembra 2018, 25. januára 2019, 22. februára 2019 a 5. apríla 2019 opakovane
predĺžil lehotu na písomné vyhotovenie rozsudku v tejto veci z ospravedlniteľných dôvodov
(okrem iného operácia zákonnej sudkyne a jej následná práceneschopnosť, plánovaná
dovolenka, skutková a právna zložitosť veci a dlhodobé preťaženie súdneho oddelenia).
17. V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd poukazuje na právny názor
vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá nečinnosť súdu hoci
aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy či práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla
prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili
dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
18. Po predbežnom preskúmaní sťažnosti a postupu okresného súdu v napadnutom
konaní v období po nadobudnutí právoplatnosti predchádzajúceho nálezu ústavný súd
dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania v rozhodnom období sama osebe,
ani zistený ojedinelý prieťah v konaní, nemajú charakter takého ústavne významného
pochybenia v postupe okresného súdu, na základe ktorého by po prípadnom prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie reálne mohol ústavný súd dospieť k záveru o porušení základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť
sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
19. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi
obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní
podľa jeho názoru dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. júna 2019