Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 173/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

- 40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou

JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

Mgr. Anna Kneževićová, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. z 19. júla 2017, uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 20. novembra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 23. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ., o d m i e t a

ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti

, (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 19. júla 2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 20. novembra 2017 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 23. novembra 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde bolo pod sp. zn.

vedené konanie o určenie platnosti a účinnosti zmluvy o predaji časti

podniku uzatvorenej 26. marca 2014 (ďalej len „zmluva o predaji časti podniku“)

medzi , správcom konkurznej podstaty

ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou ako kupujúcim.

V uvedenom konaní na strane žalovaného vystupoval , správca úpadcu

(ďalej len „správca úpadcu“). Predmetom zmluvy o predaji časti

podniku bol odplatný prevod časti podniku tvorenej nehnuteľnosťami zapísanými na

v katastrálnom území Dubnica nad Váhom.

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že zmluva o predaji časti podniku

je platná a účinná.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie na krajskom súde správca úpadcu.

Spolu s podaním odvolania správca úpadcu vyslovil súhlas s podaním odvolania zo strany

intervenienta ako aj s podaním odvolania ďalšieho intervenienta

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že 6. októbra 2017 zobral správca úpadcu

odvolanie späť. Po tomto úkone správcu úpadcu došlo opätovne k jeho výmene a za nového

správcu úpadcu bol ustanovený (ďalej len „nový správca úpadcu“).

Sťažovateľka uviedla: „Podaním pôvodného správcu žalovaného —

zo dňa 06.10.2017, ktorým tento zobral odvolanie voči Rozhodnutiu OS späť, pôvodný

správca žalovaného zobral späť aj udelené súhlasy s odvolaním obidvoch vyššie uvedených

intervenientov. - nový správca úpadcu hneď po jeho ustanovení do funkcie

správcu zaslal odvolaciemu súdu oznámenie, že s úkonmi intervenientov — odvolania voči

Rozhodnutiu OS, súhlasí.“

Krajský súd rozhodol uznesením tak, že konanie zastavil.

4. Proti uzneseniu krajského súdu podal nový správca úpadcu dovolanie, ktoré však

podaním z 24. augusta 2018 doručeným okresnému súdu 17. septembra 2018 vzal v celom

rozsahu späť.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti rozsiahlo a pomerne chaoticky popísala

skutkový stav danej veci a uviedla tiež námietky proti rozhodnutiam všeobecných súdov,

ktoré v podstate spočívali v nesúhlase s posúdením podaných „späťvzatí“, ako aj s konaním

nového správcu úpadcu („Týmto konaním správcu nepochybne došlo

k porušeniu práv sťažovateľa, ktorého jedinou zostávajúcou možnosťou na bránenie svojich

porušených práv je táto ústavná sťažnosť.“).

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „... v odôvodnení napádaných Rozhodnutí

absentuje právny základ a napádané Rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho

stavu veci, bolo porušené sťažovateľovo právo na súdnu a inú právnu ochranu

a na spravodlivé súdne konanie zaručené v a v - Slovenskej

republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a zároveň ním bol hrubým spôsobom porušený

aj .“

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom: „Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením zo dňa 23.10.2018

sp. zn. porušil základné právo na súdnu a inú právnu

ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa a

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Ústavný súd zrušuje Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 23.10.2018 sp. zn. .

Krajský súd v Bratislave Uznesením zo dňa zo dňa 20.11.2017 sp. zn.

porušil základné právo... podľa a

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... Ústavný súd zrušuje Uznesenie Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 20.11.2017 sp. zn. .

Okresný súd Bratislava I Rozsudkom zo dňa 19.07.2017 sp. zn.

porušil základné právo... podľa a

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... Ústavný súd zrušuje Rozsudok Okresného súdu Bratislava I

zo dňa 19.07.2017 sp. zn. .

Ústavný súd vec vracia Okresnému súdu Bratislava 1 na ďalšie konanie.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd.

III.

11. Podstatou ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s posúdením zmluvy

o predaji časti podniku okresným súdom, nesúhlas s vyhodnotením procesného úkonu

späťvzatia odvolania správcu úpadcu zo strany krajského súdu, ako aj nesúhlas

s vyhodnotením späťvzatia dovolania nového správcu úpadcu zo strany najvyššieho súdu.

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tiež namietala postup všeobecných súdov

vo vzťahu k procesným úkonom týkajúcim sa podaných odvolaní obchodných spoločností

a

12. Keďže sťažovateľka ústavnou sťažnosťou podľa namieta, že boli

porušené jej v ústavnej sťažnosti označené práva rozsudkom okresného súdu, uznesením

krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní

sústredil na posúdenie, či ústavná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou.

13. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať

sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba

jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ).

Sťažovateľka musí teda namietať porušenie svojich základných práv a v spojení s konaním

pred všeobecným súdom to prichádza do úvahy len vtedy, ak je účastníkom súdneho

konania, v ktorom namieta porušenie svojich základných práv (m. m. ,

).

14. O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného

práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa,

prípadne z iných dôvodov (m. m. , , ,

). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným

postupom, príp. rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy,

ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania alebo aspoň jeho relevantnej

(namietanej) časti.

15. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konkurze“) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu

a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu

prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

V dôsledku vyhlásenia konkurzu prechádza na správcu dispozičné oprávnenie

týkajúce sa iba majetku, ktorý patrí úpadcovi. V prípade majetku, ktorý nepatrí úpadcovi,

aj keď podlieha konkurzu, dispozičné oprávnenie nakladať s takýmto majetkom správca

nadobúda spravidla neskôr ako vyhlásením konkurzu – až keď sa efektívnym spôsobom

uplatní určité právo. Typicky pôjde o prípady uplatnenia odporovacieho práva, ďalej

tiež o prípady, keď sa uplatní určitý procesný postup, z ktorého takéto dispozičné

oprávnenie správcu vyplynie, napríklad ak tretej osobe márne uplynie lehota na podanie

excindačnej žaloby.

16. Obchodná spoločnosť, ktorou sťažovateľka bezpochyby ako právnická osoba

je, nadobúda spôsobilosť byť účastníkom konania svojím vznikom, t. j. momentom zápisu

obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Spôsobilosť byť účastníkom konania zaniká

zánikom spôsobilosti mať práva a povinnosti, v prípade obchodných spoločností spoločnosť

zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra ( ).

Vyhlásením konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti tejto nezaniká spôsobilosť

mať práva a povinnosti, ale zaniká jej procesná spôsobilosť, t. j. zaniká jej schopnosť

samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať

práva a brať na seba povinnosti. Táto procesná spôsobilosť prechádza zo zákona

na zákonného zástupcu, v posudzovanej konkurznej veci na správcu konkurznej podstaty

ustanoveného súdom na základe zákona o konkurze (m. m. ).

17. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených listín vyplýva, že všetky

procesné úkony za sťažovateľku ako za úpadcu v konaní pred všeobecnými súdmi

vykonával v zmysle zákona o konkurze v spojení s

(ďalej aj „CSP“) správca konkurznej podstaty.

Z uvedeného dôvodu a v zmysle § 44 zákona o konkurze možno konštatovať,

že sťažovateľka (úpadca) nie je procesne spôsobilá podávať opravné či mimoriadne opravné

prostriedky (toto sťažovateľka ani nekonala), keďže toto právo patrí podľa citovaného

ustanovenia správcovi konkurznej podstaty, ktorý podané odvolanie a napokon aj dovolanie

vzal právne relevantným spôsobom späť, a preto sťažovateľka nie je osobou, ktorej práva

by mohli byť dotknuté v príčinnej súvislosti s napadnutými rozhodnutiami všeobecných

súdov.

18. Ústavný súd (rovnako ako krajský súd) poukazuje na ,

podľa ktorého dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, môže ho odvolateľ vziať späť.

Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

S ohľadom na citované ustanovenie je irelevantné,

kedy a za akých okolností došlo zo strany sťažovateľky k opätovnému podaniu odvolania,

resp. k „späťvzatiu späťvzatia“ už podaného odvolania, keďže takúto situáciu

expressis verbis upravuje .

Aplikáciu realizovanú krajským súdom nie je možné hodnotiť

ako reštriktívnu, keď všeobecný súd akceptoval ako skutočnosť odôvodňujúcu zastavenie

konania o odvolaní späťvzatie odvolania správcom úpadcu.

19. Obdobná situácia nastala aj v prípade podaného dovolania. V tomto štádiu

konania už v mene sťažovateľky konal nový správca úpadcu, ktorý doručil

17. septembra 2018 okresnému súdu podanie, ktorým vzal dovolanie v celom rozsahu späť.

Najvyšší súd vydal napadnuté uznesenie o zastavení konania 23. októbra 2018.

Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia odvolal na ,

podľa ktorého ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

20. Ústavný súd konštatuje, že postup všeobecných súdov v súlade so zákonom

nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky.

21. Na záver ústavný súd dodáva, že pokiaľ sťažovateľka svoju aktívnu legitimáciu

na podanie ústavnej sťažnosti odvíja od uznesenia ústavného súdu sp. zn.

zo 4. septembra 2018, je potrebné uviesť, že táto jej úvaha nie je správna, pretože

v uvedenom konaní išlo o odlišnú procesnú situáciu, keď sťažovateľom bol správca

konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti, ktorá nebola vôbec účastníkom konania

pred všeobecným súdom (bolo napadnuté konanie, ktoré je predmetom aj teraz

posudzovanej ústavnej sťažnosti).

22. Ako obiter dictum ústavný súd uvádza, že ak má sťažovateľka výhrady

proti konaniu správcu konkurznej podstaty má možnosť využiť právne prostriedky

na vyvodenie zodpovednosti proti správcovi konkurznej podstaty, ktoré jej poskytuje zákon

č. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

23. Vzhľadom na uvedené bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal

ďalšími návrhmi sťažovateľky, a teda ústavnú sťažnosť odmietol v zmysle § 56

ods. 2 písm. e) .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2019