Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 297/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra

Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , t. č. v Ústave na výkon väzby

zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátska kancelária,

Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú

slobodu zaručeného v a 5 postupom Krajského

súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 11. decembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

, t. č. v Ústave na výkon väzby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 11. decembra 2018.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, odboru kriminálnej polície (ďalej len

„vyšetrovateľ“) pod ČVS: ORP-1583/2-VYS-TT-2018 zo 7. novembra 2018 bolo podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) sťažovateľovi a ďalším dvom osobám vznesené obvinenie

pre zločin krádeže v štádiu pokusu podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a a a

písm. f) s poukazom na a Trestného

zákona formou spolupáchateľstva podľa a prečin porušovania

domovej slobody podľa .

3. Uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 9. novembra 2018 bol okrem ďalších aj sťažovateľ v tejto trestnej veci vzatý do väzby

z dôvodu uvedeného v , t. j. z dôvodu existencie

dôvodnej obavy, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Zároveň okresný súd nenahradil

väzbu sťažovateľa prijatím ponuky dôveryhodnej osoby na prevzatie záruky za ďalšie

správanie sťažovateľa podľa ani dohľadom

probačného a mediačného úradníka podľa .

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o vzatí jeho osoby do väzby podal sťažovateľ

riadny opravný prostriedok – sťažnosť, o ktorej krajský súd uznesením č. k.

-73 z 11. decembra 2018 rozhodol tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c)

zamietol.

5. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd svojím rozhodnutím z 11. decembra 2018

a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, porušil jeho základné právo na osobnú

slobodu zaručené v a 5 .

6. Sťažovateľ je presvedčený, že z „popisu skutku uvedeného v uznesení

vyšetrovateľa i súdu nemožno dospieť k záveru, že obvinenie bolo sťažovateľovi vznesené

za konanie zodpovedajúce skutkovej podstate trestného činu podľa § 212 ods. 1, ods. 3

písm. a), ods. 4 písm. f) Tr. zák...

Predovšetkým vo vzťahu k sťažovateľovi je v uznesení o vznesení obvinenia uvedené

len to, že po predchádzajúcej dohode prišiel do obce a zostal

čakať v aute.

Takéto konanie neobsahuje skutková podstata žiadneho trestného činu popísaného

v .

Všetky okolnosti, najmä zavinenie a popis konania obvinenej osoby, musia byť

v uznesení vyjadrené tak, aby nevzbudzovali pochybnosti o naplnení základných znakov

trestného činu.“.

7. Sťažovateľ dodáva, že je «neprípustné, aby sme sa k podstate obvinenia

dopracovali „výkladom“ uznesenia vyšetrovateľa alebo súdu.

Obvinený nemôže „hádať“, čo sa mu vlastne kladie za vinu a v uznesení o vznesení

obvinenia i v uznesení o vzatí do väzby musí byť popis jeho konania vymedzený tak, aby

zahŕňal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, čo sa u sťažovateľa nestalo.

Trestná zodpovednosť podľa slovenského práva je založená výlučne na zavinení

v zmysle § 15 a 16 Tr. zák., ktoré musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce subjektívnu

i objektívnu stránku trestného činu.».

8. Poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sťažovateľ prízvukoval, že v jeho prípade nebola realizovaná zásada

riadneho zákonného procesu, ktorá je podmienená zákonným vznesením obvinenia,

ku ktorému v jeho prípade nedošlo. Zároveň pripomenul, že súd rozhodujúci o väzbe

je povinný skúmať aj materiálnu podmienku obvinenia a „ak v skutku nie je obsiahnuté

konanie v zmysle Tr. zák., odpadajú ďalšie úvahy o tom, či medzi trestne irelevantným

konaním páchateľa a následkom je príčinná súvislosť a či je dané zavinenie“.

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Konaním Krajského súdu v Trnave v trestnej veci sťažovateľa vedenej na Krajskom

súde v Trnave pod č. k. , v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v

Trnave č. k. zo dňa 11. 12. 2018. došlo k porušeniu ústavného práva

sťažovateľa na osobnú slobodu podľa článkov 17 ods. 2 a 5 .

Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 11. 12. 2018

sa zrušuje.“

10. Zároveň si sťažovateľ uplatnil náhradu trov jeho právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom v sume 363,79 €.

11. Podaniami doručenými ústavnému súdu 26. marca 2019, 3. apríla 2019 a 7. júna

2019 sťažovateľ v častiach relevantných vo vzťahu k ústavnej sťažnosti v podstate

zdôrazňoval, že je stíhaný neoprávnene, pretože sa stíhaného skutku nedopustil, čomu

nasvedčujú aj dovtedy vykonané dôkazy.

II.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

15. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namieta, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

18. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na osobnú

slobodu zaručeného v a 5 postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 11. decembra 2018.

19. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

20. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

21. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že namietaným je rozhodnutie a jeho

vydaniu predchádzajúci postup krajského súdu, ktorým zamietol riadny opravný prostriedok

sťažovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa o jeho vzatí do väzby. Argumentácia

sťažovateľa stojí na jeho tvrdení, že konanie opísané v tzv. skutkovej vete uznesenia

vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, ktoré sa týka osoby sťažovateľa, nenapĺňa všetky znaky

skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý je stíhaný, resp. že nenapĺňa znaky žiadnej

skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v . Vzhľadom na uvedené

ústavný súd ustálil podstatu ústavnej sťažnosti tak, že všeobecné súdy pozbavili sťažovateľa

osobnej slobody v rozpore so zákonom, ak jeho konanie, tak ako je opísané v uznesení

o vznesení obvinenia, nenaplnilo znaky žiadnej skutkovej podstaty trestného činu.

22. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že základné právo zaručené v čl. 17 ods. 2

vo svojom znení odkazuje na zákon, a preto pri posudzovaní otázky jeho

rešpektovania alebo porušenia musí ústavný súd brať do úvahy zákonnú úpravu

a jej aplikáciu príslušným orgánom verejnej moci, pričom v prípade zistenia závažného

porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (, ).

Rovnako aj z vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom

poriadku je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody

().

23. V danej veci je tiež relevantnou judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej

v prípade namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa

ústavný súd môže a musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám

hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie

pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( )

je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,

nie však konať ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo

porušením obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo

slobôd medzi všeobecné súdy a ústavný súd v ().

24. Úloha ústavného súdu sa teda obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu

vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu iba v prípade, ak v konaní,

ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva

alebo slobody, inak môžu byť závery všeobecného súdu predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu iba vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody ().

25. Z uvedených hľadísk ústavný súd pristúpil k preskúmaniu opodstatnenosti

aktuálnej ústavnej sťažnosti sťažovateľa proti namietanému postupu a rozhodnutiu

krajského súdu.

26. Skutok, pre ktorý je sťažovateľ stíhaný a ktorý bol podkladom aj pre rozhodnutie

o jeho vzatí do väzby, je v tzv. skutkovej vete uznesenia vyšetrovateľa pod ČVS: ORP-

1583/2-VYS-TT-2018 zo 7. novembra 2018 o vznesení obvinenia opísaný takto:

„V čase asi o cca. 14:00 hod. dňa 05. 11. 2018 v , kde

po predchádzajúcej spoločnej dohode prišli na osobnom motorovom vozidle zn.

, obv. a obv.

vystúpili z vozidla a obv. zostal čakať vo vozidle, obv.

prišiel k rodinnému domu otvoril neuzamknutú bránku na tomto rodinnom

dome, prešiel k vchodovým dverám rodinného domu, kde na klopanie mu otvorila

, túto oslovil pod zámienkou, že je zamestnanec Západoslovenskej energetiky

a chce jej vrátiť 100,- € a podpísať nejaké papiere, dožadoval sa prístupu do jej domu,

s obv. vošla do domu, ďalej do kuchyne, následne

za nimi do kuchyne prišla obv. , ktorá sa takisto vydávala

za zamestnanca Západoslovenskej energetiky, kde počas doby ako obv.

v kuchyni predstierala, že chce vypísať nejaké papiere, od poškodenej pýtala okuliare,

využili jej nepozornosť a obv. prešiel do spálne, kde prezeral drevenú

skriňu so šatstvom, v ktorej sa nachádzala peňaženka s hotovosťou vo výške 6.000,-€ na čo

poškodená začala kričať a obv. vyrušila a obaja obvinení z domu odišli

von, krádežou hotovosti by spôsobili , z

škodu na majetku vo výške 6.000,- Eur.“

27. Sťažovateľ prízvukoval, že vo vzťahu k jeho osobe je „v uznesení o vznesení

obvinenia uvedené len to, že po predchádzajúcej dohode prišiel do obce

a zostal čakať v aute“.

28. Okresný súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. z 9. novembra 2018,

ktorým vzal okrem iných aj sťažovateľa do väzby, prezentoval svoje presvedčenie o jeho

účasti na stíhanej trestnej činnosti tak, že táto mala dovtedy vyplývať „z nepriamych

dôkazov, a to z kamerového záznamu z obce zo dňa 05. 11. 2018,

ktorý preukazuje, že dňa 05. 11. 2018 v čase o 14.21.31 hod. (bezprostredne po skutku) bolo

obecnou kamerou zachytené motorové vozidlo , pričom vodičom

motorového vozidla bol obvinený a spolujazdcom obvinený

a dňa 06. 11. 2018 bola rovnaká osádka motorového vozidla zastavená a následne zadržaná

príslušníkmi PZ. Z uvedených nepriamych dôkazov vyplýva dôvodné podozrenie,

že obvinený sa mohol podieľať na spáchaní stíhaného skutku minimálne

ako účastník - pomocník, a to aj s poukazom na jeho pomer k obvineným

(príbuzenský pomer) a (spoločné miesto bydliska, spoločne

prišli na územie SR za doposiaľ neustáleným účelom). Dôvodné podozrenie napokon

umocňuje aj finančná hotovosť vo výške takmer 3.000 Eur, ktorá bola u obvineného

zaistená, a ktorej pôvod doposiaľ nebol hodnoverne zistený.“.

29. K existencii zákonného dôvodu vzatia sťažovateľa do väzby okresný súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:

„Dôvod väzby podľa je daný tým,

že obvinený bol v minulosti už 9 krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú

činnosť (vydieranie, lúpež, porušovanie domovej slobody, krádež atď.), pričom opakovane

vykonával aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. U obvineného je dané dôvodné

podozrenie, že po výkone trestu odňatia slobody sa dopúšťa majetkovej trestnej činnosti

s cieľom finančného zisku, čo dokumentuje aj obnos finančných prostriedkov, ktoré mal

v čase zadržania pri sebe, a ktoré by mohli pochádzať z trestnej činnosti. Obrana

obvineného, v zmysle ktorej predmetné finančné prostriedky mal pri sebe na opravu

motorového vozidla a nákup starožitností, doposiaľ nebola relevantne preukázaná.

V súčasnosti je obvinený podozrivý zo spáchania obdobnej trestnej činnosti na území

Slovenskej aj Českej republiky. Z uvedeného vyplýva, že účel trestu u obvineného nebol

dosiahnutý, a preto u obvineného možno predpokladať pokračovanie v trestnej činnosti.

S poukazom na vykonané dokazovanie je dané podozrenie, že sa obvinený mohol dopustiť

aj iných skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, čo však bude predmetom ďalšieho

dokazovania, ktorého dôsledkom bude buď oslabenie alebo potvrdenie preventívneho

dôvodu väzby.“

30. Ústavný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti podozrenia zo spáchania

stíhanej trestnej činnosti (okrem iných aj sťažovateľom) všeobecnými súdmi považoval

za fakticky neirelevantné aj takéto zistenie vyplývajúce z odôvodnenia uznesenia okresného

súdu:

„V rámci súčinnosti zložiek policajného zboru bolo zistené, že uznesením Okresného

riaditeľstva PZ Senica, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-420/VYS-SE-2018, bolo

vznesené obvinenie , a za zločin

krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b), písm. f) Trestného

zákona s poukazom na a s poukazom na písm.

e) na tom skutkovom základe, že

ako vodič motorového vozidla značky

po vzájomnej dohode odviezol a dňa

06. 11. 2018 v čase približne okolo 12.00 hod. do obce , kde najprv vysadil

na neznámom mieste , ktorý prišiel cez neuzamknutú bránku do dvora

rodinného domu v ktorom sa vtom čase nachádzal vlastník ..., pričom

tomuto uviedol, že je pracovník elektrární a že prišlo k schváleniu vládneho zákona, ktorým

sa znižuje stav elektriky, v dôsledku čoho mu prišiel vyplatiť návratku v sume 300,- € s tým,

že má u seba len 500,- €, na čo požiadal o vydanie z bankovky nominálnej

hodnoty 500,- €, po tomto spolu s páchateľom vošiel dnu do rodinného domu,

pričom išiel do obývacej miestnosti, kde z nábytkovej zostavy vybral z knihy...

obálku s finančnou hotovosťou 200,- € , ktorú následne odniesol páchateľovi, ktorý mu

po tomto uviedol, že príde k do domu osoba ženského pohlavia a tá mu vydá

potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti, následne prešiel s vozidlom

v čase o 12.13 h od hlavnej cesty smerom k domu poškodeného pri dome vysadil

a s vozidlom odišiel, v čase 12.14 h vstúpila do domu

. tohto následne odlákala do miestnosti kuchyne, kde odvádzala rečami jeho

pozornosť, zatiaľ čo vošiel do obývacej miestnosti, kde následne z knihy...

odcudzil finančnú hotovosť vo výške 1 570,-€ patriacu manželom ... a

... a finančnú hotovosť vo výške 800,- € a 100,- USD patriacu

... a po tomto z uvedeného domu v čase o 12.17 h odišli preč, čím uvedeným

konaním spôsobili... škodu vo výške 887,50,- €.“

31. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. -73

z 11. decembra 2018 okrem iného uviedol:

„V odôvodnení napadnutého uznesenia sudca pre prípravné konanie v súlade

s ustanovením dostatočne a presvedčivo zdôvodnil,

na základe akých právnych úvah ustálil dôvod väzby u všetkých obvinených, a na základe

akých právnych úvah nie je možné nahradiť ich väzbu ponúknutou zárukou dôveryhodnými

osobami, ako aj dohľadom probačného a mediačného úradníka...

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že proti obvineným

, a bolo začaté trestné stíhanie

a bolo im vznesené obvinenie pre za zločin krádeže spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14

k , ,

s poukazom na , s poukazom na

spáchaný formou spolupáchateľstva podľa

a prečin porušovanie domovej slobody podľa vedené

na Okresnom riaditeľstve PZ Trnava, odboru kriminálnej polície, pod sp. zn. ČVS: ORP-

- 2018 zo dňa 07. 11. 2018 na tom skutkovom základe, ako je uvedené nielen

v tomto uznesení, ale aj v návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby

a v neposlednom rade aj v odôvodnení napadnutého uznesenia. Ďalej bolo všetkým

obvineným vznesené obvinenie pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212

ods. 1, ods. 4 písm. b), písm. f) s poukazom na Trestného

zákona a s poukazom na 139 ods. 1 písm. e) vedené na Okresnom

riaditeľstve PZ Senica, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-420/VYS-SE-2018...

Sudca pre prípravné konanie na základe doposiaľ zadokumentovaných dôkazov

v súlade so zákonom vyhodnotil, že v tomto štádiu konania existujú dôvody na podozrenie,

že sa stali skutky, pre ktoré im boli v prejednávanej veci vznesené obvinenie, ako aj dôvody

na podozrenie, že týchto skutkov sa dopustili obvinení, čo vyplýva predovšetkým

z vykonaného dokazovania a to najmä z výpovedi poškodených a

a vykonanými rekogníciami, ako aj obrazovými záznamami z kamerových

systémov...

Taktiež je aj správne odôvodnenie väzobného dôvodu u obvineného a to

vzhľadom na to, že bol v minulosti už 9 krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť

(vydieranie, lúpež, porušovanie domovej slobody, krádež atď.), pričom opakovane

vykonával aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Rovnako ako u obvineného

sťažnostný súd konštatuje, že na obvineného sa hľadí ako na

špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti.

Sťažnostný súd si všetky závery sudcu pre prípravné konanie prezentované

v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania

týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení...

Sťažnostný súd ďalej považuje za potrebné uviesť aj k námietke obvinených ohľadne

popisu skutku uvedeného v uznesení súdu, kedy podľa ich názoru nemožno dospieť k záveru,

že obvinenie bolo vznesené za konanie zodpovedajúce popisu skutkovej podstaty trestného

činu, že obvineným bolo riadne vznesené obvinenie za konkrétne trestne činy a je dôvodné

podozrenie, že týchto skutkov sa dopustili práve obvinení... Bude vecou ďalšieho

dokazovania či sa podozrenie zo žalovaných trestných činností potvrdia alebo vyvrátia

vo vzťahu k všetkých obvineným, alebo niektorým z nich.“

32. Krajský súd v spojení s rozhodnutím okresného súdu v súvislosti so splnením

hmotnoprávnych predpokladov väzby (zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že skutok,

pre ktorý je trestné stíhanie vedené, bol spáchaný, má znaky trestného činu a existuje

dôvodné podozrenie, že ich spáchal sťažovateľ spolu s ostatnými spoluobvinenými)

poukázal na dôkaznú situáciu v rozsahu podporujúcom splnenie materiálnych podmienok

väzby a na zdôraznenie svojej argumentácie zároveň popísal získané dôkazy zakladajúce

dôvodné podozrenie vo vzťahu k osobe sťažovateľa a spoluobvinených. V rámci posúdenia

splnenia ďalšieho z aspektov hmotnoprávnych podmienok väzby bolo poukázané

na okolnosti, ktoré podľa názoru konajúcich súdov u sťažovateľa opodstatňujú dôvodnú

obavu z pokračovania v trestnej činnosti a súčasne vylučujú možnosť substitúcie väzby

prostredníctvom poskytnutej záruky dôveryhodnej osoby alebo dohľadom probačného

a mediačného úradníka. Konkrétne bola na tomto mieste zo strany súdov predložená

argumentácia, že nejde o ojedinelý exces z bezúhonného spôsobu vedenia života,

ale naopak, o náchylnosť osoby sťažovateľa k páchaniu trestnej činnosti, čo súdy

považovali za takú skutočnosť, ktorá odôvodňuje obavu, že sťažovateľ bude v trestnej

činnosti pokračovať.

33. Z kvalitatívneho hľadiska je takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

krajského súdu bez akýchkoľvek výhrad ústavne akceptovateľné.

34. V súvislosti s nosnou argumentáciou sťažovateľa ústavný súd pripomína jeden

dôležitý fakt, ktorý sťažovateľ v texte odôvodnenia ústavnej sťažnosti ani raz nespomenul,

a to že je stíhaný za zločin krádeže spáchaný v štádiu pokusu formou spolupáchateľstva.

Pritom podľa názoru ústavného súdu práve kvalifikácia skutku ako spáchaného formou

spolupáchateľstva je v tomto prípade z hľadiska požadovanej ústavnoprávnej ochrany

základných práv sťažovateľa kľúčovou.

35. Sťažovateľ tvrdí, že z popisu skutku uvedeného v uznesení vyšetrovateľa

i okresného súdu rozhodujúceho o väzbe nemožno dospieť k záveru, že obvinenie mu bolo

vznesené za konanie zodpovedajúce skutkovej podstate zločinu krádeže. Spôsob formulácie

použitej sťažovateľom (jeho právnym zástupcom) v odôvodnení ústavnej sťažnosti

jednoznačne evokuje dojem, že sťažovateľ izoluje v skutkovej vete jemu pripisované

konanie od konania ďalších potenciálnych páchateľov stíhanej trestnej činnosti. Svedčí

o tom ním selektovaná časť skutkovej vety na podporu svojho presvedčenia. Takýto prístup

k posudzovaniu naplnenia obligatórnych znakov trestného činu je však z trestnoprávneho

hľadiska nekorektný, a to práve s prihliadnutím na skutočnosť, že skutok mal byť spáchaný

spoločným konaním viacerých páchateľov, z ktorých jedným mal byť aj sťažovateľ.

36. Podľa ustálenej jednoznačnej judikatúry všeobecných súdov (R 36/1973,

R 15/1967, prípadne z novšej judikatúry uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 31. 3. 2016), prevzatej do rôznych komentárov k

v tejto oblasti (napr. ČENTÉŠ J., HAŤAPKA M., MATHERN V., MINÁRIK Š.,

PALAREC J., SAMAŠ O., STIFFEL H., ŠTIFT P. a TOMAN P., Trestné právo

s vysvetlivkami, 1. až 4. zväzok. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2007; alebo ŠÁMAL,

P., PÚRY, F., RIZMAN, S. Trestní zákon. 6. vydání. Praha : Nakladatelství C. H. Beck,

2004), na to, aby bol trestný čin spáchaný v spolupáchateľstve, sa vyžaduje naplnenie dvoch

podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to spáchanie trestného činu spoločným

konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (objektívna podmienka) a úmysel k tomu

smerujúci (subjektívna podmienka).

Spoločné konanie dvoch alebo viacerých páchateľov môže mať tri formy:

a) každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplní všetky znaky skutkovej podstaty

trestného činu,

b) každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplní len niektorý znakov

zo skutkovej podstaty trestného činu,

c) každý zo spolupáchateľov vykonáva určitú činnosť, ktorá sa až ako celok

posudzuje ako trestný čin.

O spoločné konanie ide aj vtedy, ak každý zo spolupáchateľov svojím konaním

uskutočnil len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je potom

naplnená len súhrnom týchto konaní, alebo aj vtedy, keď konanie každého

zo spolupáchateľov je aspoň článkom reťaze, pričom jednotlivé činnosti ‒články reťaze

smerujú k priamemu vykonaniu trestného činu a len vo svojom celku naplnia jeho skutkovú

podstatu a pôsobia súčasne.

Spolupáchateľstvo predstavuje činnosť, pri ktorej všetci spolupáchatelia nemusia

konať rovnako. Taktiež ich činnosť nemusí byť rovnako významná. Spolupáchatelia

vykonávajú takú činnosť, ktorá vo svojom spojení a súhrne tvorí objektívnu stránku

skutkovej podstaty trestného činu. Úmysel spolupáchateľov smeruje k tomu, aby spoločným

konaním spôsobili výsledok uvedený v zákone. Ak sa táto činnosť skladá z niekoľkých

zložiek, môžu byť tieto zložky rozdelené na jednotlivých spolupáchateľov tak, že jednotlivé

konania môžu vykonať jednotliví páchatelia, avšak tieto jednotlivé konania vo svojom

súhrne napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu. Na naplnenie pojmu spolupáchateľstva

nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou

mierou, ale postačí aj čiastočné prispenie, a to napríklad aj v podriadenej úlohe. Musí však

byť vedené s rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných páchateľov, pretože až potom sa

stáva objektívnou i subjektívnou zložkou deja tvoriaceho vo svojom celku trestné konanie.

Rozhodujúci je najmä spoločný úmysel spolupáchateľov, zahrnujúcich jednak ich spoločné

konanie, ako aj sledovanie spoločného cieľa. Spoločný úmysel nie je možné stotožňovať

s výslovnou dohodou spolupáchateľov, ktorá nie je vyžadovaná (postačí konkludentná

dohoda). Každý spolupáchateľ si však musí byť vedomý aspoň možnosti, že konanie jeho

i ostatných spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním,

a byť s tým pre tento prípad uzrozumený (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 31. 3. 2016 a v ňom uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. ).

37. Z rozhodnutí súdov oboch stupňov o vzatí sťažovateľa do väzby, ale aj

z uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva,

že v predmetnej trestnej veci išlo o vopred dohodnuté spoločné konanie troch páchateľov

vykonávajúcich činnosť, ktorú bolo možné celkovo posúdiť ako pokus zločinu krádeže

formou spolupáchateľstva, pritom z popisu skutku je čitateľný jasný úmysel páchateľov.

Námietka sťažovateľa, že jeho konaním neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty

stíhaného trestného činu, je tak neopodstatnená.

38. Sťažovateľ žiadnym spôsobom priamo vyplývajúcim z odôvodnenia ústavnej

sťažnosti netvrdí, že by skutková veta ako celok (t. j. nie výsek, ktorý sťažovateľ vzťahuje

iba na seba) nevyhovovala zákonom predpokladanej skutkovej podstate zločinu krádeže,

čo sa týka naplnenia jej obligatórnych znakov. Neuviedol v tomto smere nič, na čo by

ústavný súd mohol pri prieskume napadnutého rozhodnutia a postupu krajského súdu

prihliadať a v prípade preukázania opodstatnenosti tejto kritiky ju vo veci konajúcemu

všeobecnému súdu vytknúť.

39. V tomto ohľade je potrebné napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 11. decembra 2018 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn.

z 9. novembra 2018 považovať za ústavne konformné, bez znakov

arbitrárnosti (svojvôle) či vnútornej rozpornosti, založené na adekvátnych racionálnych

úvahách. Jeho výrok má dostatočnú a presvedčivú oporu v odôvodnení rozhodnutia.

40. K názoru sťažovateľa o povinnosti všeobecného súdu rozhodujúceho o väzbe

skúmať materiálnu podmienku obvinenia ústavný súd poznamenáva, že preskúmanie

rozhodnutí vydaných vyšetrovateľom v trestnom konaní, t. j. aj vznesenie obvinenia,

z hľadiska ich zákonnosti zákon () zveruje príslušnému prokurátorovi.

Tejto skutočnosti potom zodpovedá aj rozsah možného preskúmavania uznesenia o vznesení

obvinenia súdom rozhodujúcim o väzbe, ktorý nemôže nahrádzať právomoc príslušnej

prokuratúry. Oprávnenie okresného súdu (sudcu pre prípravné konanie) a následne

sťažnostného súdu na preskúmanie oznámeného obvinenia v súvislosti s posudzovaním

skutkových okolností vzatia do väzby v prípravnom konaní sa obmedzuje len na zisťovanie,

či skutok, pre ktorý bolo oznámené obvinenie fyzickej osobe, bol spáchaný, či ho možno

posúdiť ako trestný čin a či zistené skutočnosti nasvedčujú dôvodnosti podozrenia,

že skutok spáchala obvinená osoba (pozri napr. ). A z tohto hľadiska

rozhodnutia všeobecných súdov vo veci sťažovateľa v súvislosti s dodržaním ochrany

základných práv jednoznačne obstáli.

41. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že pri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne

preukázať podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorým naplnil znaky skutkovej

podstaty príslušného trestného činu. (ako zákon, na ktorý poukazuje

vo svojom ) nevyžaduje, aby existencia dôvodného podozrenia

zo spáchania trestného činu bola podložená aj zodpovedajúcimi dôkazmi proti obvinenému.

V tejto súvislosti je, naopak, potrebné zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia

sa v rozhodujúcej miere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku

čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo

vyvracia) práve dokazovaním. Samotné dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného

poriadku rátajú s existenciou takéhoto dokazovania počas prípravného konania (m. m. IV.

ÚS 383/04, , ). Uvedené je odpoveďou na sťažovateľom

prezentované tvrdenie, že sa stíhanej trestnej činnosti (skutku) nedopustil.

42. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti ústavný súd konštatoval, že krajský súd

postupom v konaní vedenom pod sp. zn. ani jeho uznesením

z 11. decembra 2018 nezasiahol neprípustne do základného práva sťažovateľa na osobnú

slobodu zaručeného v a 5 , preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa

ods. 1 písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

43. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v jej petite, rozhodovanie

o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia

základných práv alebo slobôd ( ), k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2019