Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 297/2019
PDF · 298.33 KB
No categories available
I. ÚS 297/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2019
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra
Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , t. č. v Ústave na výkon väzby
zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátska kancelária,
Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú
slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského
súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 104/2018 a jeho uznesením
z 11. decembra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
, t. č. v Ústave na výkon väzby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej
len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 104/2018 a jeho uznesením
z 11. decembra 2018.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, odboru kriminálnej polície (ďalej len
„vyšetrovateľ“) pod ČVS: ORP-1583/2-VYS-TT-2018 zo 7. novembra 2018 bolo podľa
§ 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Trestný poriadok“) sťažovateľovi a ďalším dvom osobám vznesené obvinenie
pre zločin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a § 212 ods. 1 a 3 písm. a) a ods. 4
písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.
3. Uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 Tp 79/2018
z 9. novembra 2018 bol okrem ďalších aj sťažovateľ v tejto trestnej veci vzatý do väzby
z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t. j. z dôvodu existencie
dôvodnej obavy, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Zároveň okresný súd nenahradil
väzbu sťažovateľa prijatím ponuky dôveryhodnej osoby na prevzatie záruky za ďalšie
správanie sťažovateľa podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ani dohľadom
probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o vzatí jeho osoby do väzby podal sťažovateľ
riadny opravný prostriedok – sťažnosť, o ktorej krajský súd uznesením č. k.
3 Tpo 104/2018-73 z 11. decembra 2018 rozhodol tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku zamietol.
5. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd svojím rozhodnutím z 11. decembra 2018
a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, porušil jeho základné právo na osobnú
slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy.
6. Sťažovateľ je presvedčený, že z „popisu skutku uvedeného v uznesení
vyšetrovateľa i súdu nemožno dospieť k záveru, že obvinenie bolo sťažovateľovi vznesené
za konanie zodpovedajúce skutkovej podstate trestného činu podľa § 212 ods. 1, ods. 3
písm. a), ods. 4 písm. f) Tr. zák...
Predovšetkým vo vzťahu k sťažovateľovi je v uznesení o vznesení obvinenia uvedené
len to, že po predchádzajúcej dohode prišiel do obce a zostal
čakať v aute.
Takéto konanie neobsahuje skutková podstata žiadneho trestného činu popísaného
Všetky okolnosti, najmä zavinenie a popis konania obvinenej osoby, musia byť
v uznesení vyjadrené tak, aby nevzbudzovali pochybnosti o naplnení základných znakov
trestného činu.“.
7. Sťažovateľ dodáva, že je «neprípustné, aby sme sa k podstate obvinenia
dopracovali „výkladom“ uznesenia vyšetrovateľa alebo súdu.
Obvinený nemôže „hádať“, čo sa mu vlastne kladie za vinu a v uznesení o vznesení
obvinenia i v uznesení o vzatí do väzby musí byť popis jeho konania vymedzený tak, aby
zahŕňal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, čo sa u sťažovateľa nestalo.
Trestná zodpovednosť podľa slovenského práva je založená výlučne na zavinení
v zmysle § 15 a 16 Tr. zák., ktoré musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce subjektívnu
i objektívnu stránku trestného činu.».
8. Poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sťažovateľ prízvukoval, že v jeho prípade nebola realizovaná zásada
riadneho zákonného procesu, ktorá je podmienená zákonným vznesením obvinenia,
ku ktorému v jeho prípade nedošlo. Zároveň pripomenul, že súd rozhodujúci o väzbe
je povinný skúmať aj materiálnu podmienku obvinenia a „ak v skutku nie je obsiahnuté
konanie v zmysle Tr. zák., odpadajú ďalšie úvahy o tom, či medzi trestne irelevantným
konaním páchateľa a následkom je príčinná súvislosť a či je dané zavinenie“.
9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Konaním Krajského súdu v Trnave v trestnej veci sťažovateľa vedenej na Krajskom
súde v Trnave pod č. k. 3 Tpo/104/2018, v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v
Trnave č. k. 3 Tpo/104/2018 zo dňa 11. 12. 2018. došlo k porušeniu ústavného práva
sťažovateľa na osobnú slobodu podľa článkov 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 3 Tpo/104/2018 zo dňa 11. 12. 2018
sa zrušuje.“
10. Zároveň si sťažovateľ uplatnil náhradu trov jeho právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom v sume 363,79 €.
11. Podaniami doručenými ústavnému súdu 26. marca 2019, 3. apríla 2019 a 7. júna
2019 sťažovateľ v častiach relevantných vo vzťahu k ústavnej sťažnosti v podstate
zdôrazňoval, že je stíhaný neoprávnene, pretože sa stíhaného skutku nedopustil, čomu
nasvedčujú aj dovtedy vykonané dôkazy.
II.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namieta, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež
napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
18. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na osobnú
slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Tpo 104/2018 a jeho uznesením z 11. decembra 2018.
19. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,
ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody
len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
20. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas
ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
21. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že namietaným je rozhodnutie a jeho
vydaniu predchádzajúci postup krajského súdu, ktorým zamietol riadny opravný prostriedok
sťažovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa o jeho vzatí do väzby. Argumentácia
sťažovateľa stojí na jeho tvrdení, že konanie opísané v tzv. skutkovej vete uznesenia
vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, ktoré sa týka osoby sťažovateľa, nenapĺňa všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý je stíhaný, resp. že nenapĺňa znaky žiadnej
skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Vzhľadom na uvedené
ústavný súd ustálil podstatu ústavnej sťažnosti tak, že všeobecné súdy pozbavili sťažovateľa
osobnej slobody v rozpore so zákonom, ak jeho konanie, tak ako je opísané v uznesení
o vznesení obvinenia, nenaplnilo znaky žiadnej skutkovej podstaty trestného činu.
22. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že základné právo zaručené v čl. 17 ods. 2
ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon, a preto pri posudzovaní otázky jeho
rešpektovania alebo porušenia musí ústavný súd brať do úvahy zákonnú úpravu
a jej aplikáciu príslušným orgánom verejnej moci, pričom v prípade zistenia závažného
porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00, II. ÚS 466/2013).
Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas
ustanovený zákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom
poriadku je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody
(II. ÚS 55/98).
23. V danej veci je tiež relevantnou judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej
v prípade namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy
ústavný súd môže a musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám
hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie
pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy)
je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou
alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,
nie však konať ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo
porušením obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo
slobôd medzi všeobecné súdy a ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02).
24. Úloha ústavného súdu sa teda obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi s ústavou, prípadne medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu
vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu iba v prípade, ak v konaní,
ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva
alebo slobody, inak môžu byť závery všeobecného súdu predmetom kontroly zo strany
ústavného súdu iba vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok
porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).
25. Z uvedených hľadísk ústavný súd pristúpil k preskúmaniu opodstatnenosti
aktuálnej ústavnej sťažnosti sťažovateľa proti namietanému postupu a rozhodnutiu
krajského súdu.
26. Skutok, pre ktorý je sťažovateľ stíhaný a ktorý bol podkladom aj pre rozhodnutie
o jeho vzatí do väzby, je v tzv. skutkovej vete uznesenia vyšetrovateľa pod ČVS: ORP-
1583/2-VYS-TT-2018 zo 7. novembra 2018 o vznesení obvinenia opísaný takto:
„V čase asi o cca. 14:00 hod. dňa 05. 11. 2018 v , kde
po predchádzajúcej spoločnej dohode prišli na osobnom motorovom vozidle zn.
, obv. a obv.
vystúpili z vozidla a obv. zostal čakať vo vozidle, obv.
prišiel k rodinnému domu otvoril neuzamknutú bránku na tomto rodinnom
dome, prešiel k vchodovým dverám rodinného domu, kde na klopanie mu otvorila
, túto oslovil pod zámienkou, že je zamestnanec Západoslovenskej energetiky
a chce jej vrátiť 100,- € a podpísať nejaké papiere, dožadoval sa prístupu do jej domu,
s obv. vošla do domu, ďalej do kuchyne, následne
za nimi do kuchyne prišla obv. , ktorá sa takisto vydávala
za zamestnanca Západoslovenskej energetiky, kde počas doby ako obv.
v kuchyni predstierala, že chce vypísať nejaké papiere, od poškodenej pýtala okuliare,
využili jej nepozornosť a obv. prešiel do spálne, kde prezeral drevenú
skriňu so šatstvom, v ktorej sa nachádzala peňaženka s hotovosťou vo výške 6.000,-€ na čo
poškodená začala kričať a obv. vyrušila a obaja obvinení z domu odišli
von, krádežou hotovosti by spôsobili , z
škodu na majetku vo výške 6.000,- Eur.“
27. Sťažovateľ prízvukoval, že vo vzťahu k jeho osobe je „v uznesení o vznesení
obvinenia uvedené len to, že po predchádzajúcej dohode prišiel do obce
a zostal čakať v aute“.
28. Okresný súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 9 Tp 79/2018 z 9. novembra 2018,
ktorým vzal okrem iných aj sťažovateľa do väzby, prezentoval svoje presvedčenie o jeho
účasti na stíhanej trestnej činnosti tak, že táto mala dovtedy vyplývať „z nepriamych
dôkazov, a to z kamerového záznamu z obce zo dňa 05. 11. 2018,
ktorý preukazuje, že dňa 05. 11. 2018 v čase o 14.21.31 hod. (bezprostredne po skutku) bolo
obecnou kamerou zachytené motorové vozidlo , pričom vodičom
motorového vozidla bol obvinený a spolujazdcom obvinený
a dňa 06. 11. 2018 bola rovnaká osádka motorového vozidla zastavená a následne zadržaná
príslušníkmi PZ. Z uvedených nepriamych dôkazov vyplýva dôvodné podozrenie,
že obvinený sa mohol podieľať na spáchaní stíhaného skutku minimálne
ako účastník - pomocník, a to aj s poukazom na jeho pomer k obvineným
(príbuzenský pomer) a (spoločné miesto bydliska, spoločne
prišli na územie SR za doposiaľ neustáleným účelom). Dôvodné podozrenie napokon
umocňuje aj finančná hotovosť vo výške takmer 3.000 Eur, ktorá bola u obvineného
zaistená, a ktorej pôvod doposiaľ nebol hodnoverne zistený.“.
29. K existencii zákonného dôvodu vzatia sťažovateľa do väzby okresný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:
„Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je daný tým,
že obvinený bol v minulosti už 9 krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú
činnosť (vydieranie, lúpež, porušovanie domovej slobody, krádež atď.), pričom opakovane
vykonával aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. U obvineného je dané dôvodné
podozrenie, že po výkone trestu odňatia slobody sa dopúšťa majetkovej trestnej činnosti
s cieľom finančného zisku, čo dokumentuje aj obnos finančných prostriedkov, ktoré mal
v čase zadržania pri sebe, a ktoré by mohli pochádzať z trestnej činnosti. Obrana
obvineného, v zmysle ktorej predmetné finančné prostriedky mal pri sebe na opravu
motorového vozidla a nákup starožitností, doposiaľ nebola relevantne preukázaná.
V súčasnosti je obvinený podozrivý zo spáchania obdobnej trestnej činnosti na území
Slovenskej aj Českej republiky. Z uvedeného vyplýva, že účel trestu u obvineného nebol
dosiahnutý, a preto u obvineného možno predpokladať pokračovanie v trestnej činnosti.
S poukazom na vykonané dokazovanie je dané podozrenie, že sa obvinený mohol dopustiť
aj iných skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, čo však bude predmetom ďalšieho
dokazovania, ktorého dôsledkom bude buď oslabenie alebo potvrdenie preventívneho
dôvodu väzby.“
30. Ústavný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti podozrenia zo spáchania
stíhanej trestnej činnosti (okrem iných aj sťažovateľom) všeobecnými súdmi považoval
za fakticky neirelevantné aj takéto zistenie vyplývajúce z odôvodnenia uznesenia okresného
súdu:
„V rámci súčinnosti zložiek policajného zboru bolo zistené, že uznesením Okresného
riaditeľstva PZ Senica, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-420/VYS-SE-2018, bolo
vznesené obvinenie , a za zločin
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b), písm. f) Trestného
zákona s poukazom na §138 písm. f) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
ako vodič motorového vozidla značky
po vzájomnej dohode odviezol a dňa
06. 11. 2018 v čase približne okolo 12.00 hod. do obce , kde najprv vysadil
na neznámom mieste , ktorý prišiel cez neuzamknutú bránku do dvora
rodinného domu v ktorom sa vtom čase nachádzal vlastník ..., pričom
tomuto uviedol, že je pracovník elektrární a že prišlo k schváleniu vládneho zákona, ktorým
sa znižuje stav elektriky, v dôsledku čoho mu prišiel vyplatiť návratku v sume 300,- € s tým,
že má u seba len 500,- €, na čo požiadal o vydanie z bankovky nominálnej
hodnoty 500,- €, po tomto spolu s páchateľom vošiel dnu do rodinného domu,
pričom išiel do obývacej miestnosti, kde z nábytkovej zostavy vybral z knihy...
obálku s finančnou hotovosťou 200,- € , ktorú následne odniesol páchateľovi, ktorý mu
po tomto uviedol, že príde k do domu osoba ženského pohlavia a tá mu vydá
potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti, následne prešiel s vozidlom
v čase o 12.13 h od hlavnej cesty smerom k domu poškodeného pri dome vysadil
a s vozidlom odišiel, v čase 12.14 h vstúpila do domu
. tohto následne odlákala do miestnosti kuchyne, kde odvádzala rečami jeho
pozornosť, zatiaľ čo vošiel do obývacej miestnosti, kde následne z knihy...
odcudzil finančnú hotovosť vo výške 1 570,-€ patriacu manželom ... a
... a finančnú hotovosť vo výške 800,- € a 100,- USD patriacu
... a po tomto z uvedeného domu v čase o 12.17 h odišli preč, čím uvedeným
konaním spôsobili... škodu vo výške 887,50,- €.“
31. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. 3 Tpo 104/2018-73
z 11. decembra 2018 okrem iného uviedol:
„V odôvodnení napadnutého uznesenia sudca pre prípravné konanie v súlade
s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku dostatočne a presvedčivo zdôvodnil,
na základe akých právnych úvah ustálil dôvod väzby u všetkých obvinených, a na základe
akých právnych úvah nie je možné nahradiť ich väzbu ponúknutou zárukou dôveryhodnými
osobami, ako aj dohľadom probačného a mediačného úradníka...
Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že proti obvineným
, a bolo začaté trestné stíhanie
a bolo im vznesené obvinenie pre za zločin krádeže spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14
Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. f) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
a prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona vedené
na Okresnom riaditeľstve PZ Trnava, odboru kriminálnej polície, pod sp. zn. ČVS: ORP-
1583/2-VYS-TT- 2018 zo dňa 07. 11. 2018 na tom skutkovom základe, ako je uvedené nielen
v tomto uznesení, ale aj v návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby
a v neposlednom rade aj v odôvodnení napadnutého uznesenia. Ďalej bolo všetkým
obvineným vznesené obvinenie pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212
ods. 1, ods. 4 písm. b), písm. f) Trestného zákona s poukazom na §138 písm. f) Trestného
zákona a s poukazom na 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona vedené na Okresnom
riaditeľstve PZ Senica, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-420/VYS-SE-2018...
Sudca pre prípravné konanie na základe doposiaľ zadokumentovaných dôkazov
v súlade so zákonom vyhodnotil, že v tomto štádiu konania existujú dôvody na podozrenie,
že sa stali skutky, pre ktoré im boli v prejednávanej veci vznesené obvinenie, ako aj dôvody
na podozrenie, že týchto skutkov sa dopustili obvinení, čo vyplýva predovšetkým
z vykonaného dokazovania a to najmä z výpovedi poškodených a
a vykonanými rekogníciami, ako aj obrazovými záznamami z kamerových
systémov...
Taktiež je aj správne odôvodnenie väzobného dôvodu u obvineného a to
vzhľadom na to, že bol v minulosti už 9 krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť
(vydieranie, lúpež, porušovanie domovej slobody, krádež atď.), pričom opakovane
vykonával aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Rovnako ako u obvineného
sťažnostný súd konštatuje, že na obvineného sa hľadí ako na
špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti.
Sťažnostný súd si všetky závery sudcu pre prípravné konanie prezentované
v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania
týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení...
Sťažnostný súd ďalej považuje za potrebné uviesť aj k námietke obvinených ohľadne
popisu skutku uvedeného v uznesení súdu, kedy podľa ich názoru nemožno dospieť k záveru,
že obvinenie bolo vznesené za konanie zodpovedajúce popisu skutkovej podstaty trestného
činu, že obvineným bolo riadne vznesené obvinenie za konkrétne trestne činy a je dôvodné
podozrenie, že týchto skutkov sa dopustili práve obvinení... Bude vecou ďalšieho
dokazovania či sa podozrenie zo žalovaných trestných činností potvrdia alebo vyvrátia
vo vzťahu k všetkých obvineným, alebo niektorým z nich.“
32. Krajský súd v spojení s rozhodnutím okresného súdu v súvislosti so splnením
hmotnoprávnych predpokladov väzby (zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že skutok,
pre ktorý je trestné stíhanie vedené, bol spáchaný, má znaky trestného činu a existuje
dôvodné podozrenie, že ich spáchal sťažovateľ spolu s ostatnými spoluobvinenými)
poukázal na dôkaznú situáciu v rozsahu podporujúcom splnenie materiálnych podmienok
väzby a na zdôraznenie svojej argumentácie zároveň popísal získané dôkazy zakladajúce
dôvodné podozrenie vo vzťahu k osobe sťažovateľa a spoluobvinených. V rámci posúdenia
splnenia ďalšieho z aspektov hmotnoprávnych podmienok väzby bolo poukázané
na okolnosti, ktoré podľa názoru konajúcich súdov u sťažovateľa opodstatňujú dôvodnú
obavu z pokračovania v trestnej činnosti a súčasne vylučujú možnosť substitúcie väzby
prostredníctvom poskytnutej záruky dôveryhodnej osoby alebo dohľadom probačného
a mediačného úradníka. Konkrétne bola na tomto mieste zo strany súdov predložená
argumentácia, že nejde o ojedinelý exces z bezúhonného spôsobu vedenia života,
ale naopak, o náchylnosť osoby sťažovateľa k páchaniu trestnej činnosti, čo súdy
považovali za takú skutočnosť, ktorá odôvodňuje obavu, že sťažovateľ bude v trestnej
činnosti pokračovať.
33. Z kvalitatívneho hľadiska je takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
krajského súdu bez akýchkoľvek výhrad ústavne akceptovateľné.
34. V súvislosti s nosnou argumentáciou sťažovateľa ústavný súd pripomína jeden
dôležitý fakt, ktorý sťažovateľ v texte odôvodnenia ústavnej sťažnosti ani raz nespomenul,
a to že je stíhaný za zločin krádeže spáchaný v štádiu pokusu formou spolupáchateľstva.
Pritom podľa názoru ústavného súdu práve kvalifikácia skutku ako spáchaného formou
spolupáchateľstva je v tomto prípade z hľadiska požadovanej ústavnoprávnej ochrany
základných práv sťažovateľa kľúčovou.
35. Sťažovateľ tvrdí, že z popisu skutku uvedeného v uznesení vyšetrovateľa
i okresného súdu rozhodujúceho o väzbe nemožno dospieť k záveru, že obvinenie mu bolo
vznesené za konanie zodpovedajúce skutkovej podstate zločinu krádeže. Spôsob formulácie
použitej sťažovateľom (jeho právnym zástupcom) v odôvodnení ústavnej sťažnosti
jednoznačne evokuje dojem, že sťažovateľ izoluje v skutkovej vete jemu pripisované
konanie od konania ďalších potenciálnych páchateľov stíhanej trestnej činnosti. Svedčí
o tom ním selektovaná časť skutkovej vety na podporu svojho presvedčenia. Takýto prístup
k posudzovaniu naplnenia obligatórnych znakov trestného činu je však z trestnoprávneho
hľadiska nekorektný, a to práve s prihliadnutím na skutočnosť, že skutok mal byť spáchaný
spoločným konaním viacerých páchateľov, z ktorých jedným mal byť aj sťažovateľ.
36. Podľa ustálenej jednoznačnej judikatúry všeobecných súdov (R 36/1973,
R 15/1967, prípadne z novšej judikatúry uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 TdoV 6/2015 z 31. 3. 2016), prevzatej do rôznych komentárov k Trestnému zákonu
v tejto oblasti (napr. ČENTÉŠ J., HAŤAPKA M., MATHERN V., MINÁRIK Š.,
PALAREC J., SAMAŠ O., STIFFEL H., ŠTIFT P. a TOMAN P., Trestné právo
s vysvetlivkami, 1. až 4. zväzok. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2007; alebo ŠÁMAL,
P., PÚRY, F., RIZMAN, S. Trestní zákon. 6. vydání. Praha : Nakladatelství C. H. Beck,
2004), na to, aby bol trestný čin spáchaný v spolupáchateľstve, sa vyžaduje naplnenie dvoch
podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to spáchanie trestného činu spoločným
konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (objektívna podmienka) a úmysel k tomu
smerujúci (subjektívna podmienka).
Spoločné konanie dvoch alebo viacerých páchateľov môže mať tri formy:
a) každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplní všetky znaky skutkovej podstaty
trestného činu,
b) každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplní len niektorý znakov
zo skutkovej podstaty trestného činu,
c) každý zo spolupáchateľov vykonáva určitú činnosť, ktorá sa až ako celok
posudzuje ako trestný čin.
O spoločné konanie ide aj vtedy, ak každý zo spolupáchateľov svojím konaním
uskutočnil len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je potom
naplnená len súhrnom týchto konaní, alebo aj vtedy, keď konanie každého
zo spolupáchateľov je aspoň článkom reťaze, pričom jednotlivé činnosti ‒články reťaze
smerujú k priamemu vykonaniu trestného činu a len vo svojom celku naplnia jeho skutkovú
podstatu a pôsobia súčasne.
Spolupáchateľstvo predstavuje činnosť, pri ktorej všetci spolupáchatelia nemusia
konať rovnako. Taktiež ich činnosť nemusí byť rovnako významná. Spolupáchatelia
vykonávajú takú činnosť, ktorá vo svojom spojení a súhrne tvorí objektívnu stránku
skutkovej podstaty trestného činu. Úmysel spolupáchateľov smeruje k tomu, aby spoločným
konaním spôsobili výsledok uvedený v zákone. Ak sa táto činnosť skladá z niekoľkých
zložiek, môžu byť tieto zložky rozdelené na jednotlivých spolupáchateľov tak, že jednotlivé
konania môžu vykonať jednotliví páchatelia, avšak tieto jednotlivé konania vo svojom
súhrne napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu. Na naplnenie pojmu spolupáchateľstva
nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou
mierou, ale postačí aj čiastočné prispenie, a to napríklad aj v podriadenej úlohe. Musí však
byť vedené s rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných páchateľov, pretože až potom sa
stáva objektívnou i subjektívnou zložkou deja tvoriaceho vo svojom celku trestné konanie.
Rozhodujúci je najmä spoločný úmysel spolupáchateľov, zahrnujúcich jednak ich spoločné
konanie, ako aj sledovanie spoločného cieľa. Spoločný úmysel nie je možné stotožňovať
s výslovnou dohodou spolupáchateľov, ktorá nie je vyžadovaná (postačí konkludentná
dohoda). Každý spolupáchateľ si však musí byť vedomý aspoň možnosti, že konanie jeho
i ostatných spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním,
a byť s tým pre tento prípad uzrozumený (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 TdoV 6/2015 z 31. 3. 2016 a v ňom uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 8 Tdo 137/2015).
37. Z rozhodnutí súdov oboch stupňov o vzatí sťažovateľa do väzby, ale aj
z uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva,
že v predmetnej trestnej veci išlo o vopred dohodnuté spoločné konanie troch páchateľov
vykonávajúcich činnosť, ktorú bolo možné celkovo posúdiť ako pokus zločinu krádeže
formou spolupáchateľstva, pritom z popisu skutku je čitateľný jasný úmysel páchateľov.
Námietka sťažovateľa, že jeho konaním neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
stíhaného trestného činu, je tak neopodstatnená.
38. Sťažovateľ žiadnym spôsobom priamo vyplývajúcim z odôvodnenia ústavnej
sťažnosti netvrdí, že by skutková veta ako celok (t. j. nie výsek, ktorý sťažovateľ vzťahuje
iba na seba) nevyhovovala zákonom predpokladanej skutkovej podstate zločinu krádeže,
čo sa týka naplnenia jej obligatórnych znakov. Neuviedol v tomto smere nič, na čo by
ústavný súd mohol pri prieskume napadnutého rozhodnutia a postupu krajského súdu
prihliadať a v prípade preukázania opodstatnenosti tejto kritiky ju vo veci konajúcemu
všeobecnému súdu vytknúť.
39. V tomto ohľade je potrebné napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn.
3 Tpo 104/2018 z 11. decembra 2018 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn.
9 Tp 79/2018 z 9. novembra 2018 považovať za ústavne konformné, bez znakov
arbitrárnosti (svojvôle) či vnútornej rozpornosti, založené na adekvátnych racionálnych
úvahách. Jeho výrok má dostatočnú a presvedčivú oporu v odôvodnení rozhodnutia.
40. K názoru sťažovateľa o povinnosti všeobecného súdu rozhodujúceho o väzbe
skúmať materiálnu podmienku obvinenia ústavný súd poznamenáva, že preskúmanie
rozhodnutí vydaných vyšetrovateľom v trestnom konaní, t. j. aj vznesenie obvinenia,
z hľadiska ich zákonnosti zákon (Trestný poriadok) zveruje príslušnému prokurátorovi.
Tejto skutočnosti potom zodpovedá aj rozsah možného preskúmavania uznesenia o vznesení
obvinenia súdom rozhodujúcim o väzbe, ktorý nemôže nahrádzať právomoc príslušnej
prokuratúry. Oprávnenie okresného súdu (sudcu pre prípravné konanie) a následne
sťažnostného súdu na preskúmanie oznámeného obvinenia v súvislosti s posudzovaním
skutkových okolností vzatia do väzby v prípravnom konaní sa obmedzuje len na zisťovanie,
či skutok, pre ktorý bolo oznámené obvinenie fyzickej osobe, bol spáchaný, či ho možno
posúdiť ako trestný čin a či zistené skutočnosti nasvedčujú dôvodnosti podozrenia,
že skutok spáchala obvinená osoba (pozri napr. III. ÚS 160/2017). A z tohto hľadiska
rozhodnutia všeobecných súdov vo veci sťažovateľa v súvislosti s dodržaním ochrany
základných práv jednoznačne obstáli.
41. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že pri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne
preukázať podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorým naplnil znaky skutkovej
podstaty príslušného trestného činu. Trestný poriadok (ako zákon, na ktorý poukazuje
ústava vo svojom čl. 17 ods. 2) nevyžaduje, aby existencia dôvodného podozrenia
zo spáchania trestného činu bola podložená aj zodpovedajúcimi dôkazmi proti obvinenému.
V tejto súvislosti je, naopak, potrebné zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia
sa v rozhodujúcej miere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku
čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo
vyvracia) práve dokazovaním. Samotné dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného
poriadku rátajú s existenciou takéhoto dokazovania počas prípravného konania (m. m. IV.
ÚS 383/04, IV. ÚS 217/2013, III. ÚS 626/2014). Uvedené je odpoveďou na sťažovateľom
prezentované tvrdenie, že sa stíhanej trestnej činnosti (skutku) nedopustil.
42. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti ústavný súd konštatoval, že krajský súd
postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 104/2018 ani jeho uznesením
z 11. decembra 2018 nezasiahol neprípustne do základného práva sťažovateľa na osobnú
slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56
ods. 1 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
43. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v jej petite, rozhodovanie
o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia
základných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2019