Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 301/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Miroslava

Duriša a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou

kanceláriou JUDr. Ošváth, s. r. o., Vajanského 58, Piešťany, v mene ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. Peter Ošváth, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a 5 a postupom Krajského

súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 1. marca 2019

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ošváth,

s. r. o., Vajanského 58, Piešťany, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Ošváth,

PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi, ktorého funkčné obdobie

sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. II bodom 7 Dodatku č. 1

k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018

do 28. februára 2019, schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu 13. februára 2019,

bola vec sťažovateľa na základe rozhodnutia o nariadení jej pridelenia z 9. apríla 2019,

keďže ide o naliehavú vec patriacu do rozhodovacej pôsobnosti senátu, rozhodnutie o ktorej

neznesie odklad, pridelená náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov sudkyni spravodajkyni Jane Baricovej, a preto bola prejednaná a rozhodnutá

v prvom senáte, ktorý podľa čl. II bodu 2 písm. a) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období

od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu Janou

Baricovou ako sudkyňou spravodajkyňou pracuje v zložení Jana Baricová (predsedníčka

senátu), Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je z dôvodov podľa § 71

ods. 1 písm. b) a c) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) väzobne stíhaný pre podozrenie zo spáchania zločinu

krádeže podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na Trestného

zákona, formou spolupáchateľstva podľa .

4. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že podaním z 8. októbra 2018, adresovaným

Okresnej prokuratúre Trnava, požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Okresný súd

Trnava (ďalej len „okresný súd“) po tom, čo mu 23. októbra 2018 bolo doručené negatívne

stanovisko prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava k prepusteniu sťažovateľa, uznesením

sp. zn. z 29. októbra 2018 žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby

zamietol podľa a zároveň rozhodol, že väzbu sťažovateľa

dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku nenahrádza (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“). Proti označenému uzneseniu

prvostupňového súdu sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením sp. zn.

zo 17. decembra 2018 zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c)

.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta porušenie

svojho základného práva na prednostné a urýchlené rozhodnutie o väzbe, garantovaného

prostredníctvom a 5 , ako aj svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu

v napadnutom konaní, v ktorom ako sťažnostný súd rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa

proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu

zamietnutá.

5.1 Sťažovateľ (v podstate) argumentuje, že sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu

podal ihneď po jeho vyhlásení 29. októbra 2018, pričom ju priamo do zápisnice aj

odôvodnil. Krajský súd rozhodol o jeho sťažnosti 17. decembra 2018 (t. j. 49 dní po jej

podaní) uznesením, ktoré mu bolo doručené až 4. januára 2019, t. j. až 67 dní po podaní

sťažnosti proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Takýto postup krajského súdu sťažovateľ

považuje za neprimeraný a porušujúci jeho v sťažnosti označené základné práva

garantované .

6. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo (sloboda) , upravené v čl. 48 ods. 2 a čl. 17 ods. 2

a ods. 5 postupom Krajského súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Obvineného nariaďuje ÚS SR prepustiť z výkonu väzby ihneď na

slobodu.

3. Krajskému súdu Trnava prikazuje, aby vo veci konal bez ďalších prieťahov

v konaní.

4. priznáva finančné zadosťučinenie 10.000 €... ktoré je Krajský

súd Trnava povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia (nálezu).

5. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia vo výške 441 €,

ktoré je Krajský súd Trnava povinný zaplatiť na účet splnomocneného advokáta... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

10. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

10.1 Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10.2 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

11.1 Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

11.2 Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

12. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, orgány

činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné

vybavovať prednostne a urýchlene.

12.1 Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len

vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva

dôvodná obava, že

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

12.2 Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať

o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,

predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi

pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa

musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie

iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

12.3 Podľa nadriadený orgán zamietne

sťažnosť, ak nie je dôvodná.

III.

13. Sťažovateľ v posudzovanej veci namieta porušenie svojho základného práva

na prednostné a urýchlené rozhodnutie o väzbe garantované prostredníctvom čl. 17 ods. 2

a 5 , ako aj svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom krajského súdu v napadnutom konaní, v ktorom

označený súd rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa proti väzobnému rozhodnutiu

prvostupňového súdu.

14. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom

súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

15. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú (ústavnú) sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

III.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa

16. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tiež namieta, že postupom krajského súdu

v napadnutom konaní došlo (aj) k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

17. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti, poukazujúc na svoju

konštantnú judikatúru, uvádza, že vo veciach, v ktorých sťažovateľ namieta porušenie

svojich práv v trestnom konaní, uplatňuje vzťah špeciálneho a všeobecného, pokiaľ ide

o vzťah medzi jednotlivými čiastkovými právami tvoriacimi súčasť základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného v siedmom oddiele druhej hlavy

( až 50 ) a ustanoveniami , ktoré garantujú osobnú slobodu.

Z uvedeného vyplýva, že , porušenie ktorého sťažovateľ tiež namieta, je

v trestných veciach v zásade aplikovateľný len na rozhodovanie o oprávnenosti trestného

obvinenia vzneseného voči konkrétnej osobe, t. j. na konanie a rozhodovanie vo veci samej,

kým na rozhodovanie vo väzobných veciach je aplikovaná špeciálna úprava obsiahnutá

v . Označený článok totiž zahŕňa všetky základné hmotné a tiež

procesné atribúty (základného) práva na osobnú slobodu vrátane práva na súdnu ochranu,

a preto sa na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikujú špeciálne ustanovenia o osobnej

slobode vyplývajúce z a nie všeobecné ustanovenia a naň

nadväzujúce ďalšie články siedmeho oddielu druhej hlavy (vrátane ,

pozn.), garantujúce právo na súdnu ochranu (m. m. napr. , ,

, , ).

18. Vychádzajúc z uvedeného, z dôvodu, že na vec sťažovateľa (týkajúcu sa

rozhodovania o jeho väzbe, pozn.) je ratione materiae neaplikovateľné ustanovenie čl. 48

ods. 2 , ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní v tejto

časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na prednostné

a urýchlené rozhodnutie o väzbe garantované prostredníctvom a 5

19. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti považuje najskôr

za potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa je viazaný

rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania okrem prípadu výslovne ustanoveného

v § 89 tohto zákona. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje

predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich

práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , , ).

19.1 Vychádzajúc z uvedeného, keďže sťažovateľ v petite (ako aj v odôvodnení,

pozn.) svojej ústavnej sťažnosti namieta porušenie označených základných práv výlučne

postupom krajského súdu v napadnutom konaní, a nie aj postupom okresného súdu

v súvislosti s rozhodovaním o jeho sťažnosti proti uzneseniu prvostupňového súdu (napr.

pri predkladaní veci krajskému súdu na účel rozhodnutia o podanej sťažnosti, pozn.),

ústavný súd mohol z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti preskúmať len postup krajského

súdu pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola

jeho žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá.

20. V súvislosti so sťažovateľom namietaným nedodržaním požiadavky

na prednostné a urýchlené rozhodnutie o jeho väzbe ústavný súd tiež poukazuje na svoju

konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že obsahom týkajúceho sa práva

na osobnú slobodu je tak právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne

a urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná, ako aj

právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu, alebo byť

prepustený počas konania (napr. , , ).

21. Ústavne akceptovateľné v zmysle je držanie osoby vo väzbe

z dôvodov a na čas ustanovený zákonom, ako aj také zaobchádzanie s ňou, ktoré zodpovedá

zákonu, to znamená . Požiadavka rozhodovať vo väzobných veciach

prednostne a urýchlene (resp. neodkladne) je vyjadrená výslovne v už citovanom ustanovení

a v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti obvineného

o prepustenie z väzby aj v už citovanom ustanovení .

21.1 Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti pritom už opakovane uviedol,

že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú

podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti rozhodovania

o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle a 5 nezodpovedá lehota

počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať

lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť

trvajúca týždne (m. m. , , ).

22. Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

sťažovateľa zistil, že po podaní sťažnosti sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. z 29. októbra 2018, ktorým bola jeho žiadosť o prepustenie z väzby

zamietnutá, bola vec predložená sťažnostnému (krajskému) súdu 5. decembra 2018. Krajský

súd po zamietnutí sťažnosti uznesením sp. zn. zo 17. decembra 2018 vrátil

spisový materiál okresnému súdu 3. januára 2019. Označené rozhodnutie krajského súdu

následne doručoval stranám konania okresný súd, pričom sťažovateľovi bolo doručené

4. januára 2019 (ako to vyplýva aj z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh, pozn.).

23. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia vyplýva, že

krajský súd v napadnutom konaní rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu

prvostupňového súdu na dvanásty deň od prevzatia veci do svojej dispozície, pričom

spisový materiál vrátil okresnému súdu na účel ďalšieho postupu v konaní v rámci lehoty

jedného mesiaca (od prevzatia veci). Ústavný súd preto, zohľadňujúc svoju už poukazovanú

stabilnú judikatúru, konštatuje, že v kontexte požiadavky na neodkladné rozhodnutie

o väzbe bol postup krajského súdu v napadnutom konaní, výlučne ktorý sťažovateľ

v ústavnej sťažnosti napáda, z ústavného hľadiska akceptovateľný.

23.1 Uvedený záver ústavný súd vyslovuje napriek možnej výhrade, že krajský súd

doručil (vrátil) spis okresnému súdu na účel ďalšieho postupu v konaní (vrátane doručenia

uznesenia krajského súdu stranám konania, pozn.) až na sedemnásty deň po tom, čo

rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu prvostupňového súdu. Podľa názoru

ústavného súdu je totiž v tejto súvislosti relevantná skutočnosť, že proti uzneseniu krajského

súdu, vydanému v napadnutom konaní, už nebol prípustný riadny opravný prostriedok,

a preto pre reálne naplnenie požiadavky na prednostné a urýchlené rozhodnutie o väzbe

sťažovateľa bolo kľúčové samotné rozhodnutie o jeho sťažnosti proti väzobnému uzneseniu

okresného súdu, a nie až moment, keď mu bolo uznesenie krajského súdu doručené (m. m.

).

24. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup krajského

súdu v napadnutom konaní nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, na základe

ktorých by po prípadnom prijatí tejto časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol

reálne dospieť k záveru o porušení základných práv sťažovateľa garantovaných

prostredníctvom a 5 , a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto

časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

25. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2019