Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 51/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra

Molnára a Ľuboša Szigetiho prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s. r. o., Kupeckého 4,

Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Tomáš Goga, MBA, ktorou namieta porušenie

základných práv podľa , a 4 a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet Advokátskej

kancelárie GOGA a spol., s. r. o., Kupeckého 4, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 2,

a 4 a (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako oprávnený

v napadnutom konaní o výkon neodkladného opatrenia o úprave styku sťažovateľa s jeho

maloletou dcérou. Návrh (v poradí tretí) na výkon exekučných titulov – uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 10. marca 2015 zmeneného uznesením okresného

súdu sp. zn. zo 16. augusta 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 19. marca 2018, ktorými bol predbežne upravený styk

sťažovateľa s maloletou, ktorý sa dobrovoľne nerealizuje, bol podaný okresnému súdu

4. júla 2018.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že nerešpektovanie vykonateľných

súdnych rozhodnutí vydaných vo veci zo strany matky maloletej (povinnej, pozn.)

pretrváva. V konaní o výkon rozhodnutia sa vyjadrila povinná podaním z 3. septembra

2018, ktoré sťažovateľ považuje za subjektívne, ničím nepodložené a obsahujúce právne

nevýznamné tvrdenia povinnej. K vyjadreniu povinnej sťažovateľ zaujal stanovisko

podaním z 24. septembra 2018. Sťažovateľ podal 5. novembra 2018 sťažnosť na prieťahy

v súdnom konaní predsedovi okresného súdu, ktorý sťažnosť v liste z 28. decembra 2018

vyhodnotil ako dôvodnú, pretože okresný súd od 10. júla 2018 nevykonal žiaden procesný

úkon, ktorým by prinútil povinnú podrobiť sa súdnemu rozhodnutiu.

4. Sťažovateľ zároveň argumentuje, že nečinnosť okresného súdu vo veci výkonu

rozhodnutia má za následok, že sťažovateľ sa s dcérou nevidel už takmer rok a nestrávil

s ňou už tretie Vianoce napriek tomu, že jeho styk s maloletou bol právoplatne upravený

neodkladným opatrením. Sťažovateľ zastáva názor, že nečinnosťou okresného súdu bolo

porušené jeho základné právo podľa a právo podľa

dohovoru. Výkon neodkladného opatrenia sťažovateľ nepovažuje za komplikovanú

a náročnú právnu vec. Poukazuje na to, že vykonávacie konanie nastupuje

už v skonštatovanom skutkovom a právnom stave veci, a považuje za neakceptovateľné

v podmienkach právneho štátu, aby vyjadrením nesúhlasu povinnej bolo možné realizáciu

rozhodnutia fakticky znemožniť. Sťažovateľ poukazuje aj na tú skutočnosť, že ide už o tretí

výkon rozhodnutia v poradí a predošlé konania boli zastavené z dôvodu, že matka umožnila

sťažovateľovi styk s maloletou vždy na jeden deň v snahe odvrátiť nariadenie výkonu

rozhodnutia a uplatnenie sankčných mechanizmov.

5. Sťažovateľ namieta aj porušenie svojich hmotných ústavných práv ako dôsledok

nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní:

„... nečinnosťou súdu dochádza k pretrhávaniu citových väzieb medzi otcom

a dcérou. Sťažovateľ nemá možnosť sa zúčastňovať na živote svojej dcéry...

Sťažovateľ nemôže tráviť jedinečný čas dospievania, ktorého stratu už nemožno

nijako vrátiť. Sťažovateľ sa týmto nielenže dostal do stavu zúfalstva, strachu a beznádeje, že

vlastnú dcéru už nikdy neuvidí...

Citové väzby medzi rodičom a dieťaťom predstavujú určitú dôvernú a jedinečnú

sféru, pričom jej budovanie je dôležité práve v tomto veku dieťaťa, pričom absolútnou

nečinnosťou súdu došlo k tak vážnemu zásahu, ktorý bude možné v budúcnosti len ťažko

odčiniť.

Jedná sa o bezprecedentný zásah do práva na súkromný a rodinný život, keď

samotná nečinnosť súdu má ten následok, že niekomu je fakticky znemožnené vykonávať

rodičovské práva a povinnosti a neexistuje žiaden prostriedok, ako sa styku s vlastnou

dcérou domôcť. Zvlášť veľkú bezmocnosť pociťuje sťažovateľ vzhľadom k tomu, že samotná

dcéra sa domáha stretávania sa s otcom, pričom tomuto stretávaniu sa povinná bráni.“

6. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €

s poukazom na stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza, a bezúspešné domáhanie sa

styku s dcérou, z ktorých plynú pocity bezmocnosti a hodnotenie situácie ako bezútešnej.

7. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sa sťažovateľ domáha,

aby ústavný súd po prijatí jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález v tomto

znení:

„Základné práva sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jeho právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v

spojení so základným právom na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa , základným právom

na ochranu rodičovských práv podľa a 4 a právo

na rešpektovanie rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené boli.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľovi... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000 Eur,

ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd Košice I je povinný zaplatiť sťažovateľovi... náhradu trov konania

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu...“

8. Uznesením č. k. -13 z 30. apríla 2019 ústavný súd prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu označených práv.

9. Na výzvu ústavného súdu predseda okresného súdu listom sp. zn.

z 25. mája 2019 oznámil ústavnému súdu, že netrvá na ústnom prejednaní veci, ústavnú

sťažnosť považuje za nedôvodnú, a priebeh napadnutého konania popísal takto:

„Konanie vo veci výkonu rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa sa začalo podaním

návrhu na súd dňa 10.7.2018...

Dňa 23.7.2018 bol matke doručovaný návrh otca s výzvou na vyjadrenie,

po neúspešnom doručení opätovne dňa 16.8.2018. Dňa 4.9.2019 (správne malo byť 4. 9.

2018, zjavná chyba v písaní, pozn.) matka prostredníctvom právnej zástupkyne

doručila súdu vyjadrenie k návrhu na výkon rozhodnutia.

Dňa 6.9.2018 bol otec vyzvaný, aby sa vyjadril k vyjadreniu matky. Otec doručil

súdu dňa 24.9.2018 vyjadrenie k vyjadreniu matky.

Podaním doručeným 24.10.2018 otec požiadal súd o urgentné zasiahnutie.

Výzvou z 12.11.2018 súd požiadal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice

o prešetrenie dôvodov, pre ktoré sa matka nemôže podrobiť rozhodnutiu Okresného súdu

Košice I sp. zn. -60 a -421 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. -595.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice doručil súdu vyjadrenie dňa 27.12.2018.

Súčasťou vyjadrenia bol aj podnet na nariadenie neodkladného opatrenia vo forme

výchovného opatrenia.

Uznesením č.k. -132 z 29.1.2019 súd uložil rodičom maloletej podrobiť

sa odbornému poradenstvu... po dobu štyroch mesiacov. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 7.3.2019.

...súd vo veci koná plynulo a bez prieťahov. Správanie sa rodičov mal.

je veľmi komplikované, preto súd sa rozhodol situáciu medzi nimi stabilizovať

a nariadil im podrobiť sa odbornému poradenstvu...“

10. Ústavný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa vyjadrenie predsedu

okresného súdu a požiadal o jej stanovisko k vhodnosti ústneho pojednávania podľa § 58

ods. 3 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) s doložkou,

že v prípade úplnej absencie reakcie právneho zástupcu bude ústavný súd zastávať názor,

že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. V lehote stanovenej ústavným súdom

právna zástupkyňa sťažovateľa na výzvu nereagovala.

11. Vzhľadom na oznámenie predsedu okresného súdu, že netrvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie, a na márne uplynutie lehoty pre sťažovateľa na toto

vyjadrenie ústavný súd v súlade s upustil od ústneho

pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

12. Vec bola doručená ústavnému súdu 14. januára 2019 a bola pôvodne pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné

obdobie sudcu ústavného súdu. V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“) bola preto táto vec po 26. apríli 2019 prerozdelená a náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudkyni spravodajkyni Jane

Laššákovej a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce prejednaná a rozhodnutá v druhom senáte

ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto nálezu.

II.

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 . V zmysle a zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého

kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o výkon nariadeného predbežného opatrenia patrí k bežnej

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že nejde

o nachádzacie konanie, ale vykonanie už posúdenej a rozhodnutej veci, ktoré kladie zvýšené

nároky na rýchlosť konania. Zároveň predmet konania, ktorým je výkon styku otca

s maloletou dcérou, považuje ústavný súd za obzvlášť citlivú a z časového hľadiska

prioritnú agendu, ktorá má pre účastníkov konania mimoriadny význam.

19. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd z prehľadu procesných úkonov a predložených listín konštatuje, že

sťažovateľ k predĺženiu konania podstatným spôsobom neprispel.

20. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, a pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

21. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že zatiaľ čo rôzne

prieťahy nemusia samostatne viesť ku konštatovaniu porušenia práva sťažovateľa

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak sa na ne prihliada spoločne a dohromady, môže dôjsť

k porušeniu označeného práva sťažovateľa (Deumeland proti Nemecku, rozsudok

z 29. 5. 1986).

22. Z prehľadu procesných úkonov spracovaných okresným súdom vyplýva,

že napadnuté konanie začalo 10. júla 2018, okresný súd vykonal prípravné procesné úkony

a na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice nariadil rodičom maloletej

podrobiť sa psycho-sociálnemu poradenstvu v rozsahu 4 mesiacov. Ani po uplynutí jedného

roka od podania návrhu teda okresný súd svojimi opatreniami nezabezpečil požadovaný

styk sťažovateľa s jeho maloletou dcérou nariadený právoplatným neodkladným opatrením,

ktorého účelom bolo zabezpečiť styk bezodkladne, aby nedošlo k nereparovateľnému

poškodeniu vzťahu otca s dcérou v priebehu základného konania. Uvedený postup v konaní

nemožno považovať za sústredený a efektívny s cieľom odstránenia právnej neistoty

sťažovateľa, a preto nie je zlučiteľný s jeho základným právom podľa

a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. Ústavný súd preto s prihliadnutím na dĺžku napadnutého konania a mimoriadny

význam jeho predmetu pre sťažovateľa dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo

k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 a 4

a práva podľa dohovoru

24. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

25. Podľa manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom

a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.

Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana

detí a mladistvých.

26. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;

deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu

na základe zákona.

27. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

28. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné

v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,

hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany

zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.

29. Sťažovateľ v súvislosti so zdĺhavým postupom súdu v tejto veci namieta

porušenie základného práva na rodinný a súkromný život a práva na rodičovskú výchovu

a starostlivosť.

30. Rok trvajúce konanie o výkon neodkladného opatrenia vo veci styku s maloletým

dieťaťom nepochybne negatívne ovplyvňuje rodinný život sťažovateľa a vzťahovú väzbu

s jeho maloletou dcérou a pre úplnú absenciu prítomnosti v jej živote aj právo na riadnu

rodičovskú starostlivosť a výchovu. Ústavný súd však vždy prihliada na to, či pochybenie

orgánov verejnej moci dosahuje takú ústavne významnú intenzitu, že jeho následky sú

nezlučiteľné so samotným obsahom a účelom označeného základného práva. Vzhľadom

na rok trvajúce konanie dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade negatívny vplyv

dĺžky napadnutého konania na označené hmotné práva sťažovateľa nedosahuje takú ústavne

relevantnú intenzitu, že by bolo možné vysloviť porušenie aj týchto hmotných základných

práv.

31. Vychádzajúc z uvedených úvah, ústavný súd ústavnej sťažnosti v tej časti, ktorou

sťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa a a 4

a práva podľa čl. 8 dohovoru, nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

III.

32. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

33. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto

ústavnej sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 druhou

vetou prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

34. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

35. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z

vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia,

orgán verejnej moci, ktorý porušil základné právo alebo slobodu sťažovateľa, je povinný

sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

37. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia spolu v sume

20 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

38. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

39. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zistený neefektívny

postup okresného súdu a prioritný význam konania, dospel ústavný súd k záveru,

že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 € primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

V.

40. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

41. Sťažovateľ si ústavnou sťažnosťou uplatnil nárok na náhradu trov konania

pred ústavným súdom.

42. Ústavný súd v zmysle rozhodol o náhrade

trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

Náhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

ústavnej sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1

písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

43. Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky]

vykonaný v roku 2019 predstavuje sumu 163,33 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

k úkonu v sume po 9,80 €, čo spolu predstavuje sumu 346,26 €. Vzhľadom na to, že právny

zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ústavný súd

priznal náhradu trov konania zvýšenú o DPH spolu v sume 415,51 € (bod 4 výroku tohto

nálezu).

44. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

45. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2019